Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-7-2020.pdf
PDF · 131.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Z. V., s. r. o., so sídlom V. N.. XX/X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: P. K. P., s. r. o., so sídlom V. N. XX/X, XXX XX D., proti žalovanému: V. W. A., so sídlom E. X/X, XXX XX W. A., za účasti ďalšej účastníčky Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX W. A., o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Y..SP/XXX/XXXX/XXXXX zo dňa 29. októbra 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a ďalšej účastníčke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 15.01.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného opatrenia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný vydal súhlas s odstránením reklamnej stavby na pozemku parc. č. C-KN XXXX/X v k. ú. W. A..
2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého súhlasu žalovaného s odstránením reklamnej stavby č. Y..SP/XXX/XXXX/XXXXX zo dňa 29.10.2019 z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 7 správneho poriadku tým, že neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia a prípadne uplatniť svoje súvisiace návrhy. Podľa žalobcu mu zo strany žalovaného nebolo umožnené oboznámiť sa s konkrétnym obsahom samotného ohlásenia odstránenia reklamnej stavby, doručeného žalovanému 05.12.2018, a vyjadriť sa k nemu, hoci práve toto podanie bolo pre vydanie napadnutého opatrenia rozhodujúce. Žalobca mal za to, že výzva v zmysle § 88 ods. 7 stavebného zákona od žalovaného na preukázanie, že ako vlastník reklamnej stavby mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku, kde je umiestnená a zároveň, že táto je zhotovená v súlade s podmienkami v zmysle stavebného zákona, nie je zameniteľná s povinnosťou žalovaného ako orgánu verejnej správy umožniť žalobcovi vyjadriť sa k podkladu opatrenia (súhlasu s odstránením reklamnej stavby) pred jeho vydaním.
3. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1 S 20/2017, zo dňa 22.11.2018, ktorým bol zrušený súhlas inej obce s odstránením inej reklamnej stavby žalobcu, a v ktorom správny súd v bode 57 odôvodnenia uviedol: „V preskúmavanom prípade stavebný úrad nepostupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 správneho poriadku a neumožnil žalobcovi ako účastníkovi konania, t. j. vlastníka reklamnej stavby, ktorého odstránenie sa týka, vyjadriť sa k podkladu predmetného opatrenia. (...)
Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že stavebný úrad mal v zmysle ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku umožniť žalobcovi vyjadriť sa k podkladu predmetného opatrenia, najmä s poukazom na skutočnosť, že preskúmavaný súhlas je opatrenie konečné a voči ktorému nemožno podať opravný prostriedok. Predmetná vada konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého súhlasu podľa žalobcu predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
4. Žalobca namietal, že súhlas žalovaného je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Podľa žalobcu reklamná stavba je v napadnutom súhlase žalovaného s odstránením reklamnej stavby vymedzená spôsobom neumožňujúcim jej dostatočnú konkretizáciu a individualizáciu, a to iba označením pozemku, na ktorom má byť postavená. Absentujú však napríklad údaje o type reklamnej stavby, jej rozmeroch, prípadne ďalší bližší popis reklamnej stavby, ktorý by umožňoval jej jednoznačnú identifikáciu nevyhnutnú aj vzhľadom na to, že v predmetnej lokalite sa môže nachádzať viacero reklamných stavieb, resp. reklamných zariadení. Žalovaný sa dopustil závažného pochybenia tým, že v súhlase s odstránením reklamnej stavby absentuje určenie akýchkoľvek podmienok odstraňovania reklamnej stavby.
5. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa dopustil závažného pochybenia tým, že v súhlase s odstránením reklamnej stavby absentuje určenie akýchkoľvek podmienok odstraňovania reklamnej stavby a zo súhlasu žalovaného s odstránením reklamnej stavby teda nemožno zistiť žiadne konkrétne podmienky odstraňovania reklamnej stavby. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 3/2016, zo 14.06.2017, v ktorom bol vyslovený právny názor, že: „Je povinnosťou stavebného úradu, ktorý vydáva súhlas s odstránením reklamnej stavby, vysporiadať sa s každým osobitným prípadom tak, aby ním určené podmienky odstránenia reklamnej stavby, ako napríklad vstup na pozemok, ochrana majetku, nakladanie s odpadom a ostatné práva vlastníka pozemku alebo stavby, kde je reklamná stavba umiestnená, ako aj vlastnícke práva vlastníka reklamnej stavby, ktorá sa má odstrániť, či práva vlastníka susedného pozemku alebo susednej stavby, boli rešpektované.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že zákonodarca inštitútom ohlásenia odstránenia reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zaviedol nový zjednodušený skrátený spôsob odstránenia nelegálnych reklamných stavieb, preto výsledkom postupu podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona nie je vydanie rozhodnutia, ale len súhlasu s odstránením stavby. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že porušil v rámci svojho postupu § 3 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), nakoľko podľa jeho názoru sa uvedené ustanovenia použijú len primerane. Žalovaný mal za to, že v rámci postupu podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona umožnil žalobcovi vyjadriť sa k veci, realizovať jeho práva, ako aj ich ochranu, pričom žalobca zostal po doručení výzvy zo dňa 12.07.2019 nečinný a vo veci nepredložil žiaden dôkaz. Až po tom, ako žalobca nereagoval na doplňujúcu výzvu, žalovaný vydal súhlas s odstránením stavby. Žalovaný vyslovil právny názor, že § 88 ods. 7 stavebného zákona inkorporuje zásada podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, keď umožňuje vydať súhlas až po oslovení známeho vlastníka reklamnej stavby. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/20/2017 poukázal na to, že v uvedenom prípade šlo o iné skutkové okolnosti, kde žalovaný stavebný úrad sa nezaoberal vyjadreniami vlastníka reklamnej stavby.
7. Žalovaný mal za to, že nakoľko v prípade reklamnej stavby, ktorá je predmetom žalobou napadnutého súhlasu s odstránením reklamnej stavby, je táto jedinou reklamnou stavbou nachádzajúcou sa na pozemku parc. č. E.-K. XXXX/X v k. ú. W. A. a ďalšia reklamná stavba sa nenachádza nielen na uvedenom pozemku, ale ani na pozemkoch susediacich s uvedeným pozemkom, postačovalo na jej identifikáciu v súhlase s odstránením stavby uvedenie parcelného čísla pozemku a katastrálneho územia. Stavbu a jej umiestnenie bolo možné identifikovať aj na základe podkladu, ktorý stavebnému úradu v rámci ohlásenia ohlasovateľka doručila - geodetické zameranie vykonané J.. M. S.. Ďalej žalovaný uviedol, že v predmetnom súhlase s odstránením stavby je na jeho prvej strane, v prvom odseku uvedené: „Ide o reklamnú stavbu typu billboard s najväčšou informačnou plochou približne 10 m2, ktorá sa nachádza pri kruhovej križovatke na ceste J./XXX, ul. B. W., na uvedenom pozemku, pričom je označená štítkom spoločnosti Z. V., s. r. o.“. Podľa žalovaného, v súhlase s odstránením reklamnej stavby je teda uvedené, o aký typ reklamnej stavby ide, jej približný rozmer, ako aj ďalšie
skutočnosti upresňujúce jej lokalizáciu a identifikáciu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 30S/65/2017 zo dňa 06.02.2018.
8. Žalovaný k námietke žalobcu, že neboli určené podmienky odstránenia stavby uviedol, že ide o stavebno-technicky jednoduchú konštrukciu, ktorá nemá nadštandardné rozmery, nie je zrejmé, že by bola osvetlená (čiže ani napojená na elektrickú energiu), a preto nebolo potrebné určovať v tomto prípade podmienky na odstránenie reklamnej stavby. Taktiež, keďže ohlasovateľkou odstránenia reklamnej stavby je vlastníčka pozemku, na ktorom sa reklamná stavba nachádza, nebolo potrebné riešiť zabezpečenie vstupu na pozemok. Naviac nakladanie s odpadmi je upravené osobitným predpisom, ktorým je zákon o odpadoch a vlastníctvo reklamnej stavby rieši opäť osobitný predpis, ktorým je občiansky zákonník. Žalovaný mal za to, že ním vydaný súhlas rešpektuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 3/2016, zo 14.06.2017, na ktorý odkázal žalobca.
9. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa nemôže stotožniť so závermi žalovaného uvedenými vo vyjadrení. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení opakovane odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 30 S 65/2017, zo 6. februára 2018, žalobcovi je tento rozsudok známy, keďže bol žalobcom aj v tam súdenej veci a jeho žalobe o preskúmanie zákonnosti súhlasu inej obce s odstránením inej reklamnej stavby bolo právoplatne vyhovené. Žalobca k právnemu názoru žalovaného, že v súhlase s odstránením reklamnej stavby nie je potrebné určovať žiadne podmienky odstránenia reklamnej stavby, je v rozpore s právnym názorom vyjadreným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 3/2016, zo 14. júna 2017 i v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1 S 20/2017, z 22. novembra 2018, ktorý žalobca priložil k správnej žalobe. Úvahu žalovaného o údajnej favorizácii ochrany práv vlastníka reklamnej stavby oproti ochrane práv vlastníka pozemku, na ktorej je reklamná stavba umiestnená, označil za mylnú. Podľa žalobcu nemožno oprávnene porovnávať situáciu, ak sám vlastník reklamnej stavby ohlási na stavebný úrad jej odstránenie, so situáciou, keď ohlásenie odstránenia reklamnej stavby podá podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona vlastník pozemku, ktorý nie je súčasne vlastníkom reklamnej stavby. Podľa žalobcu ide o verejno-mocensky aprobované viac-menej svojpomocné uplatňovanie práva vlastníka pozemku alebo stavby, na ktorej je reklamná stavba umiestnená, proti vlastníkovi reklamnej stavby, a to bez toho, aby museli byť splnené všeobecné podmienky pre svojpomoc (najmä nemusí ísť odvracanie bezprostredne hroziaceho zásahu do pokojného stavu), a bez toho, aby nútený výkon takéhoto práva zabezpečovala štátom na to určená a splnomocnená osoba (súdny exekútor). Žalobca mal za to, že z hľadiska ochrany práv vlastníka reklamnej stavby, ktorý predsa tiež nemôže byť iba svojpomocne zbavený svojho vlastníctva a ktorého reklamná stavba, ako v prípade žalobcu, môže byť pokojne užívaná aj niekoľko rokov - sa javí ako nanajvýš legitímna požiadavka, aby stavebný úrad v súhlase s odstránením reklamnej stavby vymedzil ohlasovateľovi aspoň záväzné podmienky pre odstránenie reklamnej stavby, takže jej odstránenie nebude môcť v praxi prebehnúť iba na základe voľnej úvahy ohlasovateľa, svojpomocne a svojvoľne, majúc za následok nútené vyvlastnenie vlastníka reklamnej stavby bez náhrady.
10. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu uviedol, že žalobca bol oboznámený s obsahom ohlásenia s odstránením reklamnej stavby v rámci doručenej písomnej výzvy zo strany žalovaného. Ďalej poukázal na to, že stavebný zákon ani iný predpis neukladá stavebnému úradu povinnosť doručiť ohlásenie žalobcovi, pričom žalobca sa počas celého stavebného konania nedomáhal doručenia uvedeného podania. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že mu nebola doručená fotografia, uviedol, že táto povinnosť mu rovnako nevyplýva zo zákona. Žalovaný mal za to, že pri svojom rozhodovaní rešpektoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 3/2016, zo 14. júna 2017. V rámci svojho postupu dospel k záveru, že v prípade predmetnej reklamnej stavby nie je potrebné stanoviť osobitné podmienky odstránenia reklamnej stavby nad rámec úpravy obsiahnutej všeobecne záväzných právnych predpisov, z dôvodov, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe v bode 3.3. Žalovaný záverom poukázal na to, že žalobca nedisponoval tak oprávnením k užívaniu pozemku, ako ani právoplatným stavebným povolením na realizáciu stavby.
11. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a po oboznámení sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania na nariadenom pojednávaní dospel k
jednomyseľnému záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a žalobu zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov.
12. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na žalobe a dôvodoch v nej uvedených, zároveň sa pridržiaval i repliky podanej k vyjadreniu žalovaného. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, ako i Ústavného súdu SR, ktoré označil v žalobe a žiadal zrušiť napadnuté opatrenie.
13. Žalovaný na pojednávaní zotrval na vyjadrení k žalobe, ako aj duplike, a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal najmä na to, že správny orgán postupoval v zmysle Stavebného zákona - podľa § 88 ods. 7 a má za to, že jednak vyzval dvakrát žalobcu, aby preukázal, že ide o legálnu stavbu, čo však žalobca do dnešného dňa nespravil, a preto podľa jeho názoru ide o čiernu stavbu, ktorá sa tam i v súčasnosti nachádza. V danej lokalite je len jedna takáto reklamná stavba - billboard a má za to, že v súhlase s jeho odstránením dostatočne túto stavbu špecifikovali a nemôže dôjsť k žiadnej zámene. Pokiaľ sa týka námietky, že neboli určené podmienky odstránenia, poukazuje na účel novely zákona, ktorým bolo rýchle odstraňovanie takýchto stavieb - reklamných panelov.
14. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti súhlasu žalovaného s odstránením reklamnej stavby č. Y..SP/XXX/XXXX/XXXXX zo dňa 29.10.2019 (ďalej aj len „napadnutý súhlas“).
15. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že ďalšia účastníčka podala dňa 05.12.2018 u žalovaného ohlásenie odstránenia reklamnej stavby, kde uviedla, že: „Podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, Vám ohlasujem odstránenie reklamnej stavby umiestnenej na parcele č. XXXX/X v k. ú. W. A., ktorá bola postavená bez môjho vedomia na mojom pozemku. V prílohe prikladám fotodokumentáciu a zameranie stavby vykonané geodetom J.. M. S., z ktorého vyplýva, že uvedená stavba sa nachádza na mojom pozemku“.
16. Výzvou zo dňa 02.04.2019 vyzval žalovaný žalobcu podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. na predloženie dokladov preukazujúcich skutočnosť, že ako vlastník reklamnej stavby mal oprávnenie na jej uskutočnenie na dotknutom pozemku, a že bola zhotovená v súlade so stavebným zákonom. Ohlásenie s vytýčením k výzve nepripojil. Výzvu žalobca prevzal dňa 18.04.2019.
17. Žalobca reagoval podaním zo dňa 03.05.2019, kde uviedol, že má nájomnú zmluvu k pozemku KN- C č. XXXX/X, kde sa stavba nachádza. Nájomnú zmluvu pripojil.
18. Žalovaný opätovne vyzval žalobcu výzvou zo dňa 12.07.2019 podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. na predloženie dokladov preukazujúcich skutočnosť, že ako vlastník reklamnej stavby mal oprávnenie na jej uskutočnenie na dotknutom pozemku, a že bola zhotovená v súlade so stavebným zákonom. Vo výzve uviedol, že k ohláseniu bol pripojený vytyčovací náčrt, ktorý preukazuje, že stavba sa nachádza na pozemku KN-C XXXX/X v k. ú. W. A. a nie na pozemku KN-C XXXX/X. Vo výzve poučil žalobcu, že ak tento nebude v určenej lehote reagovať a nepreukáže požadované skutočnosti, tak bude vydaný súhlas s odstránením reklamnej stavby. Výzva bola doručená žalobcovi dňa 24.07.2019, pričom na uvedenú výzvu nereagoval, žiadne doklady nepredložil.
19. Dňa 29.10.2019 vydal žalovaný súhlas s odstránením reklamnej stavby č. Y..SP/XXX/ XXXX/XXXXX, kde uviedol, že ide o reklamnú stavbu typu billboard s najväčšou informačnou plochou približne 10 m2, ktorá sa nachádza pri kruhovej križovatke na ceste J./XXX, ul. B. W., na uvedenom pozemku, pričom je označená štítkom spoločnosti Z. V. s. r. o.. Ďalej uviedol, že súhlas sa udeľuje na odstránenie uvedenej reklamnej stavby na pozemku parc. č. C-KN XXXX/X v k. ú. W. A.. V súhlase bola uvedená aj príloha, a to 1x fotografie predmetnej reklamnej stavby (pre ohlasovateľku). V súhlase bolo ďalej uvedené, že žalobca ako vlastník stavby v stanovenej lehote nedoručil požadované doklady ani ďalšie vyjadrenie. Súhlas bol doručený žalobcovi 14.11.2019.
20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a)
až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
22. Podľa § 88 ods. 6 stavebného zákona, na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje.
23. Podľa § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona (účinného v čase vydania súhlasu), povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad, ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.
24. Podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona (účinného v čase vydania súhlasu), vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.
25. Podľa § 88b ods. 2 stavebného zákona, ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby.
26. Podľa § 139 ods. 1 písm. a), b), c) citovaného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich", sa podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13), právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a), právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b).13) Obchodný zákonník. Občiansky zákonník.13a) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka.13b) Napríklad zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č.656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
27. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
28. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
29. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
30. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
31. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrení žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že súhlas žalovaného s odstránením stavby je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného. Správny súd konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď primerane aplikoval zásady vyjadrené v § 3 správneho poriadku. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že podstatou je primeraná aplikácia uvedených zásad vzhľadom na špecifický charakter konania podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona. Konanie podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona predstavuje špeciálnu právnu úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnými ustanoveniami stavebného zákona, pričom stavebný zákon v § 88 ods. 6 výslovne uvádza, že na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie nevyžaduje. Správny súd má za to, že žalovaný výzvou zo dňa 02.04.2019 v spojení s výzvou zo dňa 12.07.2019 jasne a zrozumiteľne žalobcovi popísal podstatný obsah ohlásenia zo dňa 05.12.2018, a tým postupoval v súlade so zásadou primeranosti vyjadrenou v § 3 ods. 7 správneho poriadku. V uvedených výzvach špecifikoval stavbu, jej umiestnenie, ako aj vlastnícke pomery k pozemku a k stavbe samotnej. Žalobcovi poskytol dostatočný priestor na preukázanie oprávnenia (stavebného povolenia) na realizáciu stavby, ako aj preukázania oprávnenia k pozemku, pričom žalobca zostal v tejto časti nečinný. Správny súd má za to, že s ohľadom na obsah výzvy a jednoduchosť ohlásenia samotného bol postup žalovaného súladný so zákonom a nedoručenie samotného ohlásenia nemožno posúdiť ako dôvod na zrušenie napadnutého súhlasu žalovaného. Správny súd je toho názoru, že žalovaný po doručení odpovede žalovaného postupoval správne, keď ho opätovne vyzval na preukázanie oprávnenia k pozemku a povolenia k stavbe s doručením náčrtu umiestnenia stavby. Správny súd súhlasí s argumentáciou žalovaného, že právna úprava odstraňovania reklamných stavieb postupom podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona bola prijatá v uvedenej forme za účelom zjednodušenia tohto procesu, s cieľom vyriešiť protiprávne stavby na cudzích pozemkoch realizovaných bez súhlasu ich vlastníkov tak, ako to bolo v tomto prípade. Správny súd rovnako ako žalovaný poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 293/2014 Z. z., ktorým bol zavedený postup podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona, ktorou chcel zákonodarca riešiť existujúce problémy v tejto oblasti, keď uviedol, že: „V odseku 7 sa upravuje nový mechanizmus na odstraňovanie nelegálnych stavieb, ktorý umožňuje operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby“ a ďalej: „Navrhované ustanovenie umožnia zjednodušeným spôsobom odstrániť čierne reklamné stavby známych a neznámych vlastníkov, k umiestneniu ktorých vlastník pozemku alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c) nedal právo inej osobe“. Preto je správny súd toho názoru, že primeraná aplikácia zásad uvedených v § 3 správneho poriadku tak, ako bola vykonaná žalovaným bola súladná so zákonom. Žalobca bol riadne oboznámený so skutkovým stavom, bola mu umožnená riadna a účinná obrana v rámci konania o vydaní napadnutého súhlasu, na čo žalobca nereagoval, napriek poskytnutej možnosti nevyužil možnosti obrany a nepredložil doklady, na ktoré bol vyzvaný.
32. Námietku žalobcu, že stavba nebola dostatočne identifikovaná vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Napadnutý súhlas nie je rozhodnutím, ale opatrením, ktoré je potrebné chápať ako celok, pričom napadnuté opatrenie obsahuje jasné vymedzenie dotknutej reklamnej stavby, keď v napadnutom súhlase bolo uvedené: „ide o reklamnú stavbu typu billboard s najväčšou informačnou plochou približne 10 m2, ktorá sa nachádza pri kruhovej križovatke na ceste J./XXX, ul. B. W., na uvedenom pozemku, pričom je označená štítkom spoločnosti Z. V., s. r. o.“. Reklamná stavba bola preto dostatočne špecifikovaná, keď nechýbali údaje o type reklamnej stavby, pričom vzhľadom na situáciu, keď sa jednalo o jeden jednoznačne identifikovaný billboard (pre vlastníka pozemku identifikovaný aj fotografiou) nebolo potrebné ďalej bližšie tento špecifikovať. Pokiaľ sa na konkrétnej parcele KN-C XXXX/X v k. ú. W. A. nachádza len jedna reklamná stavba, potom identifikácia uvedená v súhlase je dostatočná, zvlášť, ak bola k súhlasu pripojená fotografia billboardu a na ňom je aj označenie vlastníka (žalobcu). V prípade, ak
by žalobca mal na pozemku dva billboardy, tak by bolo potrebné rozšíriť špecifikáciu reklamnej stavby a jej umiestnenie na konkrétnej parcele tak, aby nemohlo dôjsť k zámene. Z napadnutého súhlasu aj fotografie k nej pripojenej je zrejmé, že na pozemku sa nachádza len jedna reklamná stavba, ktorá bolo riadne identifikovaná, a preto námietka žalobcu v tejto časti nie je dôvodná. Správny súd k námietke žalobcu, že mu fotografia nebola doručená spolu so súhlasom konštatuje, že súhlas je vydávaný ohlasovateľovi, a preto nemusela byť uvedená fotografia doručená žalobcovi. Naviac uvedenú argumentáciu žalobca nepoužil ako dôvod v žalobe, ale reagoval takto až v neskoršom konaní, kedy už nemožno rozširovať dôvody správnej žaloby, a preto na uvedenú námietku nemožno prihliadať.
33. Správny súd k námietke žalobcu, že zo súhlasu nie je možné vyvodiť žiadne konkrétne podmienky odstraňovania reklamnej stavby v zmysle § 90 stavebného zákona, uvádza nasledovné: § 90 stavebného zákona sa týka náležitostí rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby. Podľa § 88 ods. 6 stavebného zákona na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje. Uvedené ustanovenie predstavuje špeciálnu právnu úpravu, ktorá priamo nevyžaduje uvedenie podmienok do súhlasu. Súčasne je však potrebné vychádzať aj z nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 3/2016, zo 14.06.2017, v ktorom bol vyslovený právny názor, že: „Je povinnosťou stavebného úradu, ktorý vydáva súhlas s odstránením reklamnej stavby, vysporiadať sa s každým osobitným prípadom tak, aby ním určené podmienky odstránenia reklamnej stavby ako napríklad vstup na pozemok, ochrana majetku, nakladanie s odpadom a ostatné práva vlastníka pozemku alebo stavby, kde je reklamná stavba umiestnená, ako aj vlastnícke práva vlastníka reklamnej stavby, ktorá sa má odstrániť, či práva vlastníka susedného pozemku alebo susednej stavby boli rešpektované.“, a s ktorým právnym názorom sa správny súd stotožňuje. Súčasne sa však stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že v danom prípade sa jedná o stavebno-technicky jednoduchú konštrukciu, ktorá nemá nadštandardné rozmery, nie je zrejmé, že by bola osvetlená (čiže ani napojená na elektrickú energiu), a preto nebolo potrebné určovať v tomto prípade podmienky na odstránenie reklamnej stavby. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z administratívneho spisu, v ňom nachádzajúcich sa fotografií, ako aj popisu reklamnej stavby uvedenej v napadnutom súhlase. V tomto konkrétnom prípade z predložených dôkazov jasne plynie, že nie je potrebné riešiť vstup na cudzie pozemky, nakoľko pozemok ďalšej účastníčky susedí s cestou, z ktorej je billboard prístupný, nie je potrebné riešiť ochranu majetku, nakoľko nie je predpoklad poškodenia cudzieho majetku (iná stavba, pozemok vo vlastníctve tretej osoby), pričom nemôžu byť poškodené ani ostatné vlastnícke práva vlastníka pozemku, na ktorom sa reklamná stavba nachádza, nakoľko ide o majetok žiadateľa o vydanie napadnutého súhlasu.
34. Vo vzťahu k právu žalobcu na jeho majetok správny súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že žalobca realizoval reklamnú stavbu bez platného stavebného povolenia na cudzom pozemku bez oprávnenia k tomuto pozemku, čoho dôsledkom bolo vydanie napadnutého súhlasu postupom podľa § 88 ods. 7 stavebného poriadku. Rovnako v konaní nebolo sporné, že po tom ako žalobca zistil, že nemá právny vzťah k pozemku, na ktorom sa nachádza jeho reklamná stavba zostal v konaní o vydanie súhlasu procesne nečinný a nevzniesol žiadne požiadavky vo vzťahu k svojmu majetku, ktoré by mohli byť zohľadnené a poňaté do vydávaného súhlasu žalovaného. Žalobca procesne nečinný po výzve žalovaného z 12.07.2019 nemôže následne uplatniť námietku nedostatočného rešpektovania a ochrany svojich práv. Tak ako žalovaný uviedol, žalobca mal byť v procese aktívnym účastníkom a mal prípadne navrhnúť taký spôsob riešenia, ktorý by ochránil jeho vlastníctvo. Žalobca však zostal nečinný a podal až správnu žalobu v januári 2020. Správny súd poznamenáva, že zo zmluvy predloženej v administratívnom spise plynie navrhované umiestnenie billboardu, pričom z fotiek dostupných v spise vyplýva, že nedošlo k zásadnému posunu umiestnenia pri realizácii tejto reklamnej stavby. Čiže billboard bol umiestnený tam, kde ho zmluva predložená žalobcom predpokladala, a teda žalobca nesprávne identifikoval vlastníka pozemku od počiatku. Uvedené však nezakladá dobrú vieru žalobcu ako vlastníka stavby, nakoľko tento postupoval bez platného stavebného povolenia. V prípade, ak by bol postupoval v súlade so zákonom a požiadal o vydanie stavebného povolania, zistil by pri vyhotovovaní situačného nákresu, resp. pri zakreslení budúcej stavby, že táto sa nachádza na cudzom pozemku. Žalobca v danom prípade postavil reklamnú stavbu bez stavebného povolenia, bez vzťahu k vlastníkovi pozemku, pričom v konaní o vydanie napadnutého súhlasu zostal nečinný. Ochrany svojho vlastníckeho práva v podobe určenia podmienok v súhlase s odstránením reklamnej stavby sa domáha až v správnej žalobe. Uvedený postup žalobcu, keď v správnom konaní o vydanie súhlasu zostal nečinný a ochrany sa domáha až teraz, posúdil správny súd ako rozporný s princípmi právneho štátu a účelovým v snahe zachovať protiprávny stav, ktorý existuje v dôsledku neoprávnenej realizácie stavby bez stavebného povolenia na cudzom pozemku bez vzťahu k vlastníkovi pozemku v čase vydania rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalobca
nežiadal akokoľvek naložiť so svojím majetkom, vyhodnotil správny súd postup žalovaného ako súladný so zákonom, keď tento nemohol zohľadniť nevznesené požiadavky na ochranu majetku a vzhľadom na prístup žalobcu, ktorý bol nečinný, bolo zrejmé, že bude musieť dôjsť k nútenému odstráneniu stavby. Preto v danom prípade bolo potrebné postupovať len tak, že stavebný úrad vydá súhlas v zmysle § 88 ods. 7 stavebného zákona. V tomto súhlase nebolo potom potrebné špecifikovať podmienky odstránenia reklamnej stavby tým spôsobom, ako je to uvedené pri rozhodnutiach o odstránení stavby podľa § 90 stavebného zákona. Správny súd má za to, že celé konanie o odstránenie reklamnej stavby je skráteným konaním, čomu zodpovedá aj 30-dňová lehota na vydanie súhlasu s odstránením reklamnej stavby. Je to dané tým, že sa predpokladá, že reklamná stavba nie je takého rozsahu ako štandardná stavba, ktorej odstránenie sa nariadilo alebo povolilo. Je však potrebné prihliadnuť na typ konkrétnej reklamnej stavby a v prípade potreby (najmä, ak ide o reklamnú stavbu väčších rozmerov, technicky náročnej konštrukcie atď.), aj pri vydávaní súhlasu určiť podmienky odstránenia reklamnej stavby, ako napr. vstup na pozemok, nakladanie s odpadom, prípadne zohľadniť požiadavku žalobcu, napr. na možnosť odvezenia častí stavby, a to podľa okolností daného prípadu, čo však nebol tento prípad. Správny súd dodáva, že žalobca nekonkretizoval, ktoré jeho konkrétne práva ako vlastníka reklamnej stavby (nie pozemku, na ktorom je postavená) boli týmto súhlasom poškodené, nakoľko domnelé tvrdené právo dobrej viery vlastníka stavby to nie je, keďže je zrejmé, že stavba bola realizovaná v rozpore s právnym predpismi. Preto žalobca nemôže odôvodňovať svoje práva na zachovanie reklamnej stavby existujúcej z vlastného protiprávneho konania, ktoré sa už v súčasnosti nedá konvalidovať dodatočným povolením stavby. Preto uvedená námietka ani v časti ochrany práv vlastníka reklamnej stavby nemôže byť dôvodná.
35. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
36. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa vyššie citovaného ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol, keď žalovaný postupoval procesne správne, vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, dôkazy správne vyhodnotil a vec správne po právnej stránke posúdil, pričom súhlas je jasný zrozumiteľný a preskúmateľný. Súčasne správny súd nezistil porušenie práv žalobcu, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého opatrenia.
37. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
38. O trovách konania ďalšieho účastníka súd rozhodol podľa § 169 SSP, v zmysle ktorého má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Nakoľko správny súd nezistil vznik žiadnych trov na strane ďalšieho účastníka, tak mu náhradu trov konania nepriznal.
39. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky (Najvyšší správny súd Slovenskej republiky) prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.