Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-2728-2025.pdf
PDF · 94.91 KB
Case nature
Subarea
55Ek/2728/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Obec Bernolákovo, IČO: 00 304 662, so sídlom Hlavná 111, 900 27 Bernolákovo, právne zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava - Rača proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. – E. F. o vymoženie 78,- EUR a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Oľgou Rehákovou, so sídlom Kominárska (budova DREVOPROJEKT) 2, 831 04 Bratislava, IČO: 37 929 887, pod sp. zn. 329EX 467/25 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Oľgou Rehákovou, so sídlom Kominárska (budova DREVOPROJEKT) 2, 831 04 Bratislava, IČO: 37 929 887, pod sp. zn. 329EX 467/25 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.11.2025, vedeným pod sp. zn. 55Ek/2728/2025, domáhal od povinného vymoženia 78,- EUR na základe exekučného titulu – rozhodnutie Obce Bernolákovo vydané pod č. 0671/2025 dňa 23.02.2025 o uložení pokuty za správny delikt, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2025 a vykonateľnosť dňa 17.04.2025.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Oľgu Rehákovú vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/2728/2025 s európskym spisovým identifikačným číslom: G.:E.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 329EX 467/25.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému.
4. Povinný podaním zo dňa 17.11.2025 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 19.11.2025 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 10.12.2025 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že žiada podáva odvolanie proti pokute za údajné porušenie § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. a na zastavenie exekúcie. Tvrdil, že v zákonnej lehote podáva odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty a zároveň žiada o zastavenie exekučného konania, nakoľko rozhodnutie mu nebolo riadne doručené a neboli splnené všetky procesné kroky. Ako prvé povinný namietal nedostatočné doručenie rozhodnutia. Mal za to, že nebol riadne informovaný o začatí konania ani o uloženej pokute. Uviedol, že o pokute a exekúcii sa
dozvedel až 10.11.2025 od technickej podpory banky, keď mu bol zablokovaný účet. Ďalej namietal nesprávne určenie osoby, nakoľko on je len držiteľom vozidla a nebol vodičom. Spochybňoval aj charakter miesta parkovania, ktoré podľa jeho názoru nie je evidované ako verejná komunikácia. Tiež tvrdil, že vozidlo stálo na ploche patriacej k bytovému domu a čiastočne na kraji vozovky, čím neblokovalo premávku. Parkovanie prebiehalo v obytnej zóne, ktorá je označená dopravnou značkou s obmedzenou rýchlosťou 20 km/h. zastavenie bolo účelové a krátkodobé. Celá situácia mu spôsobila stres, pretože nemal vedomosť o dôvode zmiznutia peňazí z účtu. Žiadal preto zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty a zastavenie exekučného konania.
7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotkol, že odvolanie povinného proti pokute za porušenie ust. § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. je nutné považovať za bezpredmetné, nakoľko lehota na podanie odporu už uplynula. Ďalej mal za to, že nenastala ani žiadna z podmienok stanovených v § 60k Exekučného poriadku týkajúcich sa zastavenie exekúcie. K námietke nedostatočného doručovania rozhodnutia uviedol, že doručovanie bolo vykonané prostredníctvom CÚD – Centrálneho úradného doručovania, pričom ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná na doručovanie, tak doručujúci orgán (poštový podnik) zabezpečí vyhotovenie listinného rovnopisu a vykonaná doručovanie adresátovi v listinnej podobe. O takomto spôsobe doručovania oprávnený predložil dôkaz – Informácia o výsledku doručovania listinného rovnopisu, podľa ktorého správa nebola listinne doručená z dôvodu, že si adresát – povinný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Zásielka bola podaná na pošte dňa 24.02.2025, pokusy o doručenie prebehli dňa 26.02.2025 a 27.02.2025. Zásielka bola doručovaná na adresu trvalého pobytu povinného. Poukázal na ust. § 24 ods. Správneho poriadku. Deň vrátenia nedoručenej zásielky – 17.03.2025 bol aj dňom doručenia, t. j. nastala fikcia doručenia. Čo sa týka námietky, že na vozidle nebol zanechaný oznam, že nebola použitá blokácia vozidla a žiadny list, tak právny zástupca oprávneného uviedol, že žiadne ust. zákona o cestnej premávke neurčuje obciam, resp. obecnej polícii v prípade predmetného porušenia ust. § 25 ods. 1 zákona č. 8/2009. Je na rozhodnutí obecnej polície ako vec bude riešená. K námietke povinného, že je len držiteľom uviedol, že poučenie rozhodnutia obsahuje ust. § 139d predmetného zákona a je teda len zodpovednosťou povinného, že si neprebral poštovú zásielku a nemohol oznámiť skutočného vodiča vozidla. K námietke týkajúcej sa miesta parkovania poznamenal právny zástupca oprávneného, že ide len o účelové tvrdenie povinného, nakoľko aj z fotografie predloženej povinným jasne vyplýva, že vozidlo nestálo len na spomínanej parcele, ale aj priamo v križovatke. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
18. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinnými nepokladá za okolnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uviedol, že nemal o pokute, teda o exekučnom titule - rozhodnutie Obce Bernolákovo vydané pod č. 0671/2025 dňa 23.02.2025 o uložení pokuty za správny delikt, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2025 a vykonateľnosť dňa 17.04.2025 - vedomosť, teda že mu exekučný titul nebol doručený. V zmysle uvedeného súd preskúmal exekučný titul a spôsob doručovania s prihliadnutím na § 141 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. v spojení s § 24 Správneho poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Priebeh doručovania zásielky podľa jej čísla (číslo zásielky SK123922677SK oznámené súdu oprávneným) preveril súd na verejne prístupnom portály poštového úradu (na stránke https://tandt.posta.sk/), z ktorého mal preukázané, že správny orgán postupoval pri doručovaní rozhodnutia podľa zákonom stanoveného postupu (vykonaný bol prvý pokus o doručovanie dňa 26.02.2025, aj opakované doručenie dňa 27.02.2025, následne bola zásielka uložená na pošte a dňa 17.03.2025 bol zistený dátum ktorý sa považoval za dátum doručenia uplynutím odbernej lehoty (neprevzatie v odbernej lehote)). S poukazom na uvedené ustanovenia súd uvádza, že v prípade, ak sa pri doručovaní exekučného titulu uplatnila fikcia doručenia, tvrdenie povinného o tom, že exekučný titul mu nebol doručený nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie, nakoľko oprávnený si pri doručovaní splnil všetky svoje povinnosti.
19. Na základe uvedeného súd mohol konštatovať, že predmetný exekučný titul bol doručovaný povinnému do vlastných rúk v zmysle príslušných ustanovení spravujúcich správne konanie, v čoho dôsledku predmetné rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt mohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, tak ako to preukazuje doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrené, a tým pádom toto rozhodnutie je aj spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a na jeho podklade možno viesť exekúciu v rámci tohto exekučného konania.
20. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote opravný prostriedok (odpor, odvolanie), kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.
21. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať
22. Námietky povinného uvedené v bode 6 tohto uznesenia súd v exekučnom konaní vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s
návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
23. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
24. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
25. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
26. Z obsahu súdneho spisu a predložených dokumentov, súd pri preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
27. Vzhľadom na to, že žiadny z účastníkov konania si nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil súd o nich ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.