Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sas/1/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. XXXX/XX, právne zastúpeného: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom v Bratislave, Klincová 35, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29 augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 10.01.2025 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12.2024 (ďalej aj napadnuté alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2024 o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 15.04.2024. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Žiadosťou zo dňa 15.04.2024 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2024 podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) a podľa a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) a podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 15.04.2024. Z dôvodu, že žalobcovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku podľa , pričom nárok na starobný dôchodok mu vznikne v súlade s zákona o sociálnom poistení až od 13.02.2029.

3. Nakoľko sa žalobca s uvedeným rozhodnutím nestotožnil, podal proti nemu odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.09.2024 tak, že odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zo dňa 17.06.2024 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie (ako správny orgán prvého stupňa) po vrátení veci o žiadosti žalobcu zo dňa 15.04.2024 rozhodla opäť rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2024 (ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) tak, že opätovne jeho žiadosť zamietla. Mala za preukázané, že

žalobca bol v období od 01.09.1980 do 24.05.1984 v učebnom pomere na Strednom odbornom učilišti baníckom v Rožňave a od 01.06.1984 do 30.11.1992 v pracovnom pomere u zamestnávateľa Železorudné bane, š. p., závod Rudňany. Po doplnení dokazovania dospela k záveru, že zamestnanie žalobcu v období od 01.06.1984 do 31.08.1984 bolo zaradené do II. pracovnej kategórie, a nie do I. pracovnej kategórie ani do služby v I. alebo II. kategórii funkcií. Zároveň uviedla, že žalobcovi bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2020, pričom na vznik nároku na výsluhový dôchodok a na jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v I. kategórii funkcií od 03.10.1984 do 26.09.1986 a od 01.12.1996 do 31.12.1999 v počte 1 850 dní, t. j. 5 rokov a 25 dní a doba služobného pomeru v III. pracovnej kategórii od 01.01.2000 do 31.12.2019. Sociálna poisťovňa, ústredie konštatovala, že žalobca úhrnom získal dobu zamestnania v zvýhodnených pracovných kategóriách v rozsahu 5 417 dní, t. j. 14 rokov a 307 dní, pričom v uvedenom počte dní sú zahrnuté aj náhradné doby získané počas trvania zamestnania. Ďalej uviedla, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok k 13.04.2024, nakoľko nezískal aspoň 15 rokov doby zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo doby služby zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií. Námietku žalobcu týkajúcu sa nezapočítania náhradných dôb a zaradenia obdobia od 01.06.1984 do 31.08.1984 do I. pracovnej kategórie nepovažovala za dôvodnú, keďže tieto doby boli zhodnotené v súlade s evidenčnými podkladmi a nešlo o doby, ktoré by bolo možné posúdiť podľa § 5 a § 6 nariadenia č. 117/1988 o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia.

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12.2024 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavane rozhodnutie) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2024 potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 29.10.2024, v ktorom uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie nesprávne posúdila splnenie podmienok na zníženie dôchodkového veku podľa a , pretože nezapočítala do zvýhodnených pracovných kategórií náhradné doby evidované v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli podľa jeho názoru obklopené zamestnaním vo zvýhodnených pracovných kategóriách, a to najmä v rokoch 1987, 1988, 1990 a 1991. Ďalej namietal, že Sociálna poisťovňa, ústredie nezapočítala do potrebnej doby služby v kategóriách funkcií dobu zamestnania v II. pracovnej kategórii v období od 01.06.1984 do 31.08.1984, ktorá mala byť podľa jeho názoru hodnotená v súlade s Odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na určenie nároku na starobný dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba zamestnania v rozsahu 26 rokov a 127 dní (v I.AA pracovnej kategórii v rozsahu 2185 dní, t. j. 5 rokov a 360 dní, v I.A pracovnej kategórii v rozsahu 1381 dní, t. j. 3 roky a 286 dní, v I. kategórii funkcií v rozsahu 1850 dní, t. j. 5 rokov a 25 dní, v II. pracovnej kategórii v rozsahu 92 dní a v III. pracovnej kategórii v rozsahu 9617 dní). Ďalej uviedol, že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia za obdobie od 01.06.1984 do 30.11.1992 žalobca v roku 1986 odpracoval 365 dní, z toho 45 dní v III. pracovnej kategórii, 273 dní v I. pracovnej kategórii a 47 dní v I.AA pracovnej kategórii, pričom zároveň získal 273 dní náhradnej doby, ktorá bola na nárok na starobný dôchodok zhodnotená v I. pracovnej kategórii. V roku 1987 žalobca odpracoval 365 dní, z toho 45 dní v III. pracovnej kategórii a 318 dní v I. AA pracovnej kategórii, pričom zároveň získal 46 dní náhradnej doby, ktorá bola na nárok na starobný dôchodok zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii. V roku 1988 je doba zamestnania za celý rok zhodnotená v I. AA pracovnej kategórii. V roku 1990 žalobca odpracoval 365 dní, z toho 1 deň v I. pracovnej kategórii a 364 dní v I.AA pracovnej kategórii, pričom zároveň získal 16 dní náhradnej doby, ktorá bola na nárok na starobný dôchodok zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii. V roku 1991 žalobca odpracoval 365 dní, z toho 1 deň v I. pracovnej kategórii a 364 dní v I.AA pracovnej kategórii, pričom zároveň získal 33 dní náhradnej doby, ktorá bola na nárok na starobný dôchodok zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ďalej uviedol, že doba od 01.06.1984 do 31.08.1984 nie je dobou služobného pomeru, pričom z uvedeného dôvodu bola táto doba zamestnania podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zhodnotená v II. pracovnej kategórii. Z vyššie uvedených skutočností preto podľa názoru generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca k 13.04.2024 nedovŕšil dôchodkový vek, čím nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok. Konštatoval, že žalobca dovŕši dôchodkový vek dňa 13.02.2029.

súdne konanie

6. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12.2024 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) podal žalobca správnu žalobu zo

dňa 10.01.2025 v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu veci. Uviedol, že žalovaná nesprávne posúdila splnenie podmienok na zníženie dôchodkového veku podľa a , keď dospela k záveru, že žalobca nezískal potrebnú dobu zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách. Podľa názoru žalobcu žalovaná nezapočítala do zvýhodnených pracovných kategórií náhradné doby evidované v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli podľa jeho názoru obklopené zamestnaním vo zvýhodnených pracovných kategóriách, a to najmä v rokoch 1987, 1988, 1990 a 1991. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.03.2022, podľa ktorého sa pri započítavaní náhradných dôb nevyžaduje návrat do zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie, ak tieto doby trvali k 31. decembru 1999. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná nezapočítala do potrebnej doby 15 rokov I. kategórie funkcií alebo II. kategórie funkcií ani dobu zamestnania v II. pracovnej kategórii v období od 01.06.1984 do 31.08.1984, ktorá mala byť podľa jeho názoru započítaná v súlade s Podľa názoru žalobcu by po zohľadnení uvedených dôb splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku so zníženým dôchodkovým vekom 59 rokov podľa Žalobca zároveň navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil a priznal mu náhradu trov konania.

7. K správnej žalobe sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 18.03.2025. Uviedla, že žalobca v žalobe uvádza totožné námietky ako v odvolaní, najmä že mu na dôchodkové účely nebola započítaná doba zamestnania zaradená do II. pracovnej kategórie v období od 01.06.1984 do 31.08.1984 a že mu pre nárok na starobný dôchodok nebolo započítané nemocenské vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rokoch 1987 až 1991. Žalobcovi bol podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2020 a že sporné obdobie od 01.06.1984 do 31.08.1984 nie je dobou služobného pomeru, ale bolo zhodnotené ako zamestnanie v II. pracovnej kategórii podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia. Zároveň žalovaná uviedla, že náhradné doby evidované v rokoch 1987 až 1991 boli zhodnotené vo zvýhodnenej pracovnej kategórii podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného zamestnávateľom, pričom zopakovala rozpis jednotlivých dôb dôchodkového poistenia žalobcu zhodnotených na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok. Žalovaná má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobca v replike zo dňa 04.04.2025 uviedol, že vyjadrenie žalovanej nie je spôsobilé vyvrátiť ani spochybniť žalobné dôvody. Žalovaná v osobnom liste dôchodkového poistenia nezapočítala do zvýhodnených pracovných kategórií dobu nemocnosti (náhradnú dobu), prípadne ďalšie vykazované náhradné doby podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia obklopené zvýhodnenou pracovnou kategóriou v rokoch 1987, 1988, 1990 a 1991 v rozpore s a V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2022. Zároveň uviedol, že žalovaná nezapočítala do potrebnej doby 15 rokov I. kategórie funkcií alebo II. kategórie funkcií dobu zamestnania v II. pracovnej kategórii v období od 01.06.1984 do 31.08.1984 v rozpore s Podľa názoru žalobcu mu vznikol nárok na znížený dôchodkový vek 59 rokov podľa , a preto je rozhodnutie žalovanej chybné a je potrebné ho zrušiť.

9. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 07.04.2025, no žalovaný vo veci dupliku nepodal.

právny názor správneho súdu

10. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ), vyhlásil dňa 26.02.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 18.02.2026), ktorým žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

11. Z administratívneho spisu a z preskúmavaných rozhodnutí žalovanej vyplýva, že žalobcovi bola na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba služby v I. kategórii funkcií v období od 03.10.1984 do 26.09.1986 a od 01.12.1996 do 31.12.1999 v rozsahu 1850 dní, t. j. 5 rokov a 25 dní. Okrem uvedenej doby služby boli žalobcovi zhodnotené aj doby zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách, a to v rozsahu 2185 dní v I.AA pracovnej kategórii, t. j. 5 rokov a 360 dní, a 1381 dní v I.A pracovnej kategórii, t. j. 3 roky a 286 dní. Súčet uvedených dôb predstavuje 5417 dní, teda 14 rokov a 307 dní zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo služby v I. kategórii funkcií.

12. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva záver žalovanej, podľa ktorého žalobcovi ku dňu 13.04.2024 nevznikol nárok na starobný dôchodok, keďže nezískal najmenej 15 rokov zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo služby zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií, a teda nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa Žalobca získal v pracovných kategóriách I.AA, I.A a v I. kategórii funkcií spolu 5417 dní, t. j. 14 rokov a 307 dní, a preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Z uvedeného dôvodu bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá.

13. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

14. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

15. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa , občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkciíl zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkciíl zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17lužbe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 7 ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

17. Podľa , podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999, za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

18. Správny súd uvádza, že zo zákonnej úpravy sociálneho poistenia vyplýva, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek (§ 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Popri tomto všeobecnom režime však právna úprava zachováva aj osobitné nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. zo služby v I. alebo II. kategórii funkcií podľa skorších právnych predpisov. Práve z tohto dôvodu je pri posudzovaní vzniku nároku na starobný dôchodok potrebné prihliadať aj na ustanovenia a pokiaľ poistenec získal zákonom ustanovenú dobu zamestnania vo zvýhodnenej

pracovnej kategórii alebo služby v príslušnej kategórii funkcií. Ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení totiž výslovne zachováva nároky vyplývajúce z takéhoto zaradenia aj po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení. Je potrebné uviesť, že právna úprava upravujúca nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do pracovných kategórií predstavovala osobitný mechanizmus zohľadnenia zvýšenej pracovnej záťaže alebo rizík spojených s výkonom určitých druhov zamestnaní alebo služby. Jej účelom bolo umožniť osobám vykonávajúcim takéto práce alebo služby splniť podmienky nároku na starobný dôchodok skôr ako poistencom vo všeobecnom systéme, avšak iba za predpokladu splnenia presne stanovených zákonných podmienok. Nárok na znížený dôchodkový vek preto mohol vzniknúť len vtedy, ak poistenec preukázateľne získal zákonom požadovaný rozsah zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo služby v I. alebo II. kategórii funkcií, pričom rozhodujúce bolo preukázanie takýchto dôb na základe podkladov evidovaných v systéme dôchodkového zabezpečenia.

19. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení bolo zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pôvodne obmedzené do 31. decembra 1992. Súčasne bol doplnený o ustanovenie , ktoré umožnilo zachovať skorší vznik nároku na starobný dôchodok aj tým poistencom, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie alebo službu v I. alebo II. kategórii funkcií pred 1. januárom 1993 a takéto zamestnanie alebo služba trvali k 31. decembru 1992 hoci nedosiahli plný rozsah zvýhodnenej doby vyžadovaný podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie bolo následne viacerými novelami právnych predpisov postupne predlžované až do 31. decembra 1999. Zmyslom tejto právnej úpravy bolo zachovať možnosť skoršieho odchodu do dôchodku pre poistencov, ktorí splnili zákonom stanovené podmienky, najmä získali požadovanú dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii alebo služby v príslušnej kategórii funkcií a takéto zamestnanie alebo služba trvali k 31. decembru 1999.

20. Z právnej úpravy obsiahnutej v zároveň vyplýva, že skorší dôchodkový vek predstavoval nárok vyplývajúci zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie alebo zo služby v príslušnej kategórii funkcií. Tento nárok bol viazaný na splnenie zákonom stanovených podmienok, najmä získanie určitého rozsahu zamestnania alebo služby vo zvýhodnenej kategórii. Aj po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení zostali tieto nároky zachované, keďže podľa zákona o sociálnom poistení sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú. Uvedený právny záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.09.2020 a rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 30.03.2022 publikovaný pod č. 27/2022 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu).

21. V preskúmavanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca splnil podmienku najmenej 25 rokov zamestnania podľa Z administratívneho spisu, najmä z osobného listu dôchodkového poistenia, vyplýva, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v rozsahu 41,4384 rokov. Spornou však zostala otázka, či žalobca získal aj zákonom požadovaný rozsah dôb zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo služby v I. alebo II. kategórii funkcií, ktorý je potrebný pre vznik nároku na starobný dôchodok pri zníženom dôchodkovom veku podľa

22. Z administratívneho spisu a z preskúmavaných rozhodnutí žalovanej vyplýva, že žalobcovi bola na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba služby v I. kategórii funkcií v období od 03.10.1984 do 26.09.1986 a od 01.12.1996 do 31.12.1999 v rozsahu 1850 dní, t. j. 5 rokov a 25 dní. Okrem uvedenej doby služby boli žalobcovi zhodnotené aj doby zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách, a to v rozsahu 2185 dní v I.AA pracovnej kategórii, t. j. 5 rokov a 360 dní, a 1381 dní v I.A pracovnej kategórii, t. j. 3 roky a 286 dní. Súčet uvedených dôb predstavuje 5417 dní, teda 14 rokov a 307 dní zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo služby v I. kategórii funkcií.

23. Správny súd sa najprv zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa obdobia od 01.06.1984 do 31.08.1984, ktoré žalovaná zhodnotila ako zamestnanie v II. pracovnej kategórii. Zo správneho spisu vyplýva, že žalovaná po zrušení pôvodného rozhodnutia doplnila dokazovanie práve vo vzťahu k tomuto obdobiu. Z potvrdenia zamestnávateľa Rudné bane, š. p., Banská Štiavnica zo dňa 09.10.2024 vyplynulo, že žalobca v uvedenom období vykonával zamestnanie upravár – úpravňa, ktoré bolo

zaradené do II. pracovnej kategórie v rozsahu 92 dní, pričom až od 01.09.1984 žalobca vykonával zamestnanie baník robotník (vozač) zaradené do I.AA pracovnej kategórie. Správny súd zároveň uvádza, že ani z podkladov Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ktoré žalobcovi potvrdilo rozsah doby služby v I. kategórii funkcií, nevyplýva, že by obdobie od 01.06.1984 do 31.08.1984 predstavovalo dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií. Správny súd preto nemal dôvod spochybniť záver žalovanej, že uvedené obdobie bolo dobou zamestnania v II. pracovnej kategórii a nešlo o dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií, ktorá by mohla byť započítaná ako doba služby v kategóriách funkcií podľa 24. K námietke žalobcu, že žalovaná nezapočítala náhradné doby, ktoré mali byť podľa jeho názoru obklopené dobou zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách, najmä v rokoch 1987, 1988, 1990 a 1991. Správny súd uvádza, že vychádzajúc z administratívneho spisu náhradné doby žalobcu boli žalovanou pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zohľadnené v súlade s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia vystavenými zamestnávateľom žalobcu. Z týchto evidenčných listov vyplýva, že v roku 1987 žalobca odpracoval 318 dní v I.AA pracovnej kategórii a zároveň získal 46 dní náhradnej doby, ktorá bola zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii, v roku 1988 bola doba zamestnania žalobcu za celý kalendárny rok zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii, v roku 1990 žalobca odpracoval 364 dní v I.AA pracovnej kategórii a 1 deň v I. pracovnej kategórii, pričom zároveň získal 16 dní náhradnej doby, ktorá bola zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii, a v roku 1991 žalobca odpracoval 364 dní v I.AA pracovnej kategórii a 1 deň v I. pracovnej kategórii, pričom zároveň získal 33 dní náhradnej doby, ktorá bola taktiež zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii. Z uvedených evidenčných údajov vyplýva, že v žalobcom namietaných rokoch bola doba zamestnania žalobcu spolu s prípadnými náhradnými dobami zhodnotená v rozsahu celého kalendárneho roka, pričom náhradné doby boli zhodnotené v rovnakej pracovnej kategórii ako zamestnanie, ktoré im predchádzalo alebo na ne nadväzovalo. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaná pri posudzovaní rozsahu zamestnania žalobcu v I. pracovnej kategórii postupovala v súlade s evidenčnými podkladmi zamestnávateľa a náhradné doby evidované v rokoch 1987, 1988, 1990 a 1991 pri určení rozsahu zamestnania rozhodujúceho pre vznik nároku podľa zohľadnila.

25. K rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2022, na ktorý žalobca poukázal správny súd uvádza, že uvedené rozhodnutie riešilo skutkovú situáciu, v ktorej bolo potrebné posúdiť započítanie konkrétnych náhradných dôb podľa a nariadenia vlády č. V preskúmavanej veci však žalobca nekonkretizoval takú náhradnú dobu, ktorá by žalovanou nebola zahrnutá do konečného súčtu dní a ktorá by po jej započítaní viedla k dosiahnutiu zákonom požadovanej hranice 15 rokov zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo služby v I. alebo II. kategórii funkcií.

26. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal nezistil také skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu žalovanej pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec správne právne posúdila a svoje rozhodnutie riadne odôvodnila. Žalovaná vyhodnotila rozsah dôb zamestnania žalobcu vo zvýhodnených pracovných kategóriách a v I. kategórii funkcií v celkovom rozsahu 5417 dní, t. j. 14 rokov a 307 dní. Keďže pre vznik nároku podľa vyžaduje získanie najmenej 15 rokov zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo služby v I. alebo II. kategórii funkcií, žalobca uvedenú podmienku nesplnil. Správny súd preto dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ako nedôvodnú zamietol.

27. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a nasl. tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, 2 ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, 2 ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa ovaným Centrum právnej pomoci (, 2 ).