Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/162/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: BAFFI AGROCORPORATION, s.r.o., sídlo: Areál sušičky tabaku, 930 11 Topoľníky, IČO: 36 248 436, zastúpeného advokátom: JUDr. Gejza Sidó, sídlo: Komenského 856, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 42 289 572, proti žalovanému: Farma Papín s.r.o., sídlo: Hostovice 177, 067 35 Hostovice, IČO: 36 473 502, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., sídlo: Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 4.791,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -59 zo dňa 2. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. -59 zo dňa 2. mája 2024.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.791,20 eur a 12,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.791,20 eur od 15.4.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; 2, vo výroku II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.791,20 eur a 12,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.791,20 eur od 15.4.2023 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal dielo v rozsahu dodania prác v poľnohospodárstve. Žalobca po vykonaní diela žalovanému predmetné práce vyfakturoval, pričom žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne a včas, keď faktúru č. 231000199 zo dňa 31.3.2023 na sumu 4.791,20 eura splatnú dňa 14.4.2023 k dnešnému dňu nezaplatil.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť, čo odôvodnil tak, že v celom rozsahu neuznáva a popiera nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.791,20 eur za vykonanie diela – dodanie prác na kŕmnom voze Faresin Master 1200. Uviedol, že dielo nebolo vykonané riadne, keďže dodaný šnek mal vady a nefungoval správne. Vady diela reklamoval e-mailom dňa 20.12.2023 a opätovne dňa 21.12.2023, pričom poukázal na nesprávne technické vyhotovenie šneka, improvizované zásahy pracovníkov žalobcu, brúsenie hriadeľa a následné zlomenie šneka z dôvodu výrobnej vady. Ďalej uviedol, že vady diela boli vytknuté bez zbytočného odkladu po ich zistení, boli dostatočne špecifikované a doložené fotodokumentáciou. Tvrdil, že odstúpil od celej zákazky a vyzval žalobcu na prevzatie

šneka a vrátenie uhradenej sumy za šnek, vykonané práce a dopravu, pričom zo strany žalobcu k vybaveniu reklamácie nedošlo. Faktúru č. 231000199 neeviduje vo svojom účtovníctve, keďže ju z dôvodu neodsúhlasenia s kompetentnou osobou vrátil žalobcovi, a to aj z dôvodu, že dielo nebolo vykonané riadne a včas. Ďalej namietal, že s poukazom na a nárok na zaplatenie ceny diela vzniká až riadnym vykonaním a odovzdaním diela, pričom medzi účastníkmi neexistuje dohoda, ktorá by sa odchyľovala od zákonnej úpravy vzniku nároku na zaplatenie ceny diela.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne faktúry č. 231000199, dodacích listov k faktúre (2x), platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, e-mailu-reklamácie, opätovnej reklamácie, fotodokumentácie (3 čiernobielych fotografií), vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 5.2.2024, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 13.2.2024, rozpisu prác na kŕmnom voze Faresin Master 1200-Farma Papín, podania označeného ako „Vrátenie faktúry číslo 231000199 zo dňa 6.4.2023 s doručenkou, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil nižšie uvedený skutkový stav (ods. 4.1).

4.1. Žalovaný si u žalobcu objednal opravu kŕmneho stroja Faresin Master 1200. Žalobca zrealizoval objednanú opravu predmetného kŕmneho stroja a tento stroj po oprave žalovanému odovzdal, čo potvrdzujú dodacie listy zo dňa 6.2.2023 a 23.3.2023. Odplatu za vykonanú opravu vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 231000199 zo dňa 31.3.2023 sumou 4.791,20 eur splatnou dňa 14.4.2023. Odplatu za vykonanú opravu vyúčtovanú vyššie uvedenou faktúrou žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , a žalobe o zaplatenie sumy 4.791,20 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie v prospech žalobcu a v súlade s ust. v spojení s Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , aj na zaplatenie príslušného zákonného 12,50 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 4.791,20 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j. odo dňa 15.4.2023, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia.

5.1. K tvrdeniu žalovaného, že sa so žalobcom dohodli, že nárok na zaplatenie faktúry, žalobcovi vzniká až po otestovaní predmetného kŕmneho stroja, pričom k uvedenému otestovaniu malo dôjsť až v jeseni roku 2023, a že uvedená dohoda vyplýva aj z e-mailovej komunikácie, kde žalobca uvádza, aby žalovaný „odsúhlasil pracovný list, aby mohol fakturovať, stroj bol odovzdaný predminulý týždeň a odvtedy funguje bez závad“ uviedol, že z uvedeného e-mailu však žalovaným tvrdené skutočnosti nevyplývajú. Naopak z uvedeného e-mailu vyplýva, že žalobca žalovanému predmetný stroj odovzdal a tento fungoval po odovzdaní bez závad. Vyplýva z toho aj tá skutočnosť, že žalovaný mal možnosť po prevzatí stroja si tento stroj prehliadnuť a otestovať kvalitu opravy stroja zo strany žalobcu. Ak tak urobil až v decembri a až v decembri žalobcovi reklamoval vady prevedenej opravy, nemôže mu už súd priznať žiadne nároky z prípadného vadného plnenia žalobcu, a to aj ak by sa preukázalo, že oprava zo strany žalovaného bola zrealizovaná vadne, keďže žalobca v priebehu tohto konania namietal, že žalovaný nereklamoval vady opravy bez zbytočného odkladu po tom čo tak mohol učiniť, t. j. bez zbytočného odkladu čo mu kŕmny stroj bol odovzdaný po oprave zo strany žalovaného.

6. O trovách konania rozhodol podľa tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa lanie konkrétne odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 7.1 až 7.6.

7.1. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok trpí vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou, námietkami a navrhovanými dôkazmi žalovaného, nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok je podľa jeho názoru zmätočný, vnútorne rozporný a nepresvedčivý.

7.2. Žalovaný konštatoval, že z emailovej komunikácie medzi stranami sporu, z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 2.5.2024, ako aj z tvrdení uvedených v odpore vyplýva, že reklamoval dielo z faktúry č. 22100708 v sume 1.943,56 eur, pričom žalobca túto reklamáciu do dnešného dňa nevybavil, vady neodstránil a žalovaný si uplatnil aj odstúpenie od zmluvy. Uvedené tvrdenia žalovaný vyjasnil aj v odpovedi na prvú upomienku zo dňa 4.10.2023.

7.3. Žalovaný ďalej tvrdil, že faktúru č. 231000199 v sume 4.791,20 eur vrátil, nakoľko práce neboli odsúhlasené, neboli dokončené v súlade s dohodou medzi stranami a dielo nebolo prevzaté, pričom na dodacom liste absentuje podpis žalovaného. Podľa žalovaného skutkový stav nebol zistený úplne, keďže súd prvej inštancie nepripustil výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý by výpoveďou a odpoveďami na položené otázky objasnil skutkový stav a odstránil rozpory a nedostatky v zistenom stave.

7.4. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého reklamácia nebola uplatnená bez zbytočného odkladu, keďže reklamácia bola uplatnená včas a bez zbytočného odkladu po zistení vád.

7.5. Žalovaný tiež vo svojom odvolaní uviedol, že žalobca nepreukázal riadne dokončenie a odovzdanie diela z faktúry č. 231000199, a preto nie je daný dôvod na aplikáciu . Uvedenú faktúru žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve z dôvodu jej neodsúhlasenia a z dôvodu, že dielo nebolo vykonané riadne. Žalovaný poukázal na to, že medzi účastníkmi bola dohodnutá iná úprava vzniku nároku na zaplatenie ceny diela, a to až po otestovaní diela a odsúhlasení prác. Dielo s vadami a nedorobkami nemožno považovať za vykonané, a to ani v prípade jeho prevzatia, pričom nárok na zaplatenie ceny diela vzniká až jeho riadnym vykonaním.

7.6. Žalovaný poukázal na ustanovenia , , a , ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 13.11.2008, sp. zn. , a rozhodnutie R 59/2020, z ktorých vyplýva zvýšená ochrana objednávateľa pri vadnom plnení zhotoviteľa.

8. Žalobca z dôvodov uvedených v nasledovných odsekoch 8.1. až 8.7. vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

8.1. K obrane žalovaného, že z emailovej komunikácie medzi stranami sporu, z vyjadrenia jeho štatutárneho zástupcu na pojednávaní dňa 2.5.2024, ako aj z vyjadrení v odpore vyplýva, že reklamoval dielo z faktúry č. 22100708 v sume 1.943,56 eur, pričom žalobca reklamáciu nevybavil, vady neodstránil a žalovaný si uplatnil aj odstúpenie od zmluvy, žalobca uviedol nasledovné: Žalovaný reklamoval dielo až emailom zo dňa 20.12.2023, teda po takmer 11 mesiacoch od dodania diela, pričom dňa 21.12.2023 podal opätovnú reklamáciu. Podľa žalobcu reklamáciu a odstúpenie od zákazky žalovaný použil ako zámienku k omeškaniu a ako dôvod neplniť si záväzok zaplatiť za dielo.

8.2. Tvrdil, že žalovaný si objednal dielo v rozsahu položkovito uvedenom na faktúre č. 231000199 zo dňa 31.3.2023. Dielo bolo žalovanému odovzdané a prevzaté dňa 6.2.2023 bez závad, čo vyplýva z dodacích listov. Žalovaný za dielo nezaplatil a dielo zákonným spôsobom včas nereklamoval.

8.3. Poukázal na nesprávnosť tvrdenia žalovaného, že splatnosť ceny diela bola dohodnutá až po otestovaní diela v neskoršom období. Takáto dohoda nemá oporu ani v zákone, ani v ústne uzavretej zmluve o dielo a podľa jeho názoru ide len o špekulatívnu zámienku k omeškaniu s úhradou faktúry. Z emailovej komunikácie naopak vyplýva, že stroj bol žalovanému odovzdaný a po odovzdaní fungoval bez závad, čo uviedol aj súd prvej inštancie v bode 37. odôvodnenia rozsudku.

8.4. Žalovaný mal po prevzatí možnosť stroj prehliadnuť a otestovať. Ak vady reklamoval až v decembri 2023, nemožno mu priznať nároky z vadného plnenia, keďže vady neboli reklamované bez zbytočného odkladu po odovzdaní diela. Bezvadné dielo žalovaný prevzal dňa 6.2.2023, ku ktorému dňu nadobudol vlastnícke právo a na žalovaného prešlo aj nebezpečenstvo škody na veci. Žalovaný porušil povinnosti

podľa , keď vady neoznámil včas, pričom nie je rozhodujúce, kedy dielo začal používať.

8.5. Poukázal na , podľa ktorého vzniká nárok na zaplatenie ceny vykonaním diela, pričom konštatoval, že je nesporné, že žalobca splnil povinnosť vykonať dielo podľa . Na strane žalovaného preto nejestvuje právny titul nezaplatiť za vykonané a dodané dielo, a to bez ohľadu na reklamáciu alebo odstúpenie od zmluvy.

8.6. K námietke nevykonania výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného žalobca uviedol, že súd prvej inštancie návrh správne zamietol z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, keďže návrh bol vznesený až na pojednávaní a vykonanie výsluchu by bolo nehospodárne. Súd prvej inštancie však umožnil štatutárnemu zástupcovi žalovaného vyjadriť sa na pojednávaní, pričom tieto vyjadrenia boli v rozsudku vyhodnotené.

8.7. Žalobca preukázal omeškanie žalovaného s úhradou peňažného záväzku, súd vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo veci a relevantné skutočnosti vyhodnotil zákonným spôsobom. Žalobca sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Prešov č. -59 zo dňa 2.5.2024 a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

9. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 12.9.2024 zotrval na svojej predošlej argumentácii.

10. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovanému dielo riadne odovzdal a že stroj po odovzdaní fungoval bez závad, s čím sa súd prvej inštancie v rozsudku stotožnil. Tvrdil, že žalovaný mal možnosť po prevzatí stroja si tento stroj prehliadnuť a otestovať kvalitu opravy. Žalobca sa vo vyjadrení ďalej zaoberal dôvodom uvedeným v bode 4. vyjadrenia žalovaného, podľa ktorého žalovaný testoval dielo až v decembri z dôvodu sezónneho využívania stroja, pričom uviedol, že takýto dôvod nie je zákonným ani zmluvným dôvodom na odkladanie testovania diela. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že ak žalovaný testoval dielo až v decembri a až v decembri reklamoval vady vykonanej opravy, nemôžu mu byť priznané nároky z prípadného vadného plnenia. Vo vyjadrení žalobca reagoval aj na tvrdenia žalovaného uvedené v bodoch 1. a 5. jeho vyjadrenia, podľa ktorých faktúru a dodacie listy na strane žalovaného potvrdila neoprávnená osoba. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia a a uviedol, že dodacie listy potvrdil spoločník žalovaného A. B. C., pričom samotnú objednávku diela a jeho odovzdanie žalovaný nikdy nepoprel. Žalobca ďalej uviedol, že spoločník žalovaného A. B. C. bol oprávnenou osobou na potvrdenie dodacích listov, keďže vedel o objednávke diela a mal vôľu dielo prevziať. Zároveň uviedol, že ak žalovaný tvrdí, že táto osoba nebola na uvedené úkony oprávnená, ide o interný problém žalovaného, pričom žalobca nemohol vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Podľa vyjadrenia žalobcu na uvedenom nič nemení ani email zo dňa 7.3.2023, ktorým žalobca žiadal žalovaného o potvrdenie pracovného listu pred vystavením faktúry.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11.1. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu.

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie a jeho rozhodnutie je vo výrokoch vecne správne. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje ( ), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací súd navyše uvádza nasledovné:

13. Žalovaný opiera svoje odvolanie o tvrdenia, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva, že sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou,

námietkami a navrhovanými dôkazmi a že rozsudok je zmätočný, arbitrárny, vnútorne rozporný a nepresvedčivý. Odvolací súd uvádza, že dôvod podľa je naplnený len vtedy, ak procesný postup súdu dosiahne takú intenzitu, že účastníkovi odníme alebo podstatne obmedzí výkon procesných práv, a tým sa prejaví porušenie práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (najmä faktúrou, dodacími listami, odporom, e-mailovou komunikáciou – reklamácia a opätovná reklamácia, fotodokumentáciou, vyjadreniami strán) a na ich podklade ustálil skutkový stav. Odôvodnenie rozsudku obsahuje identifikáciu rozhodujúcich skutkových zistení, úvahy o ich právnej relevancii, ako aj právne normy, ktoré súd aplikoval. Odvolací súd preto nezistil nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ani vnútornú rozpornosť, ktorá by vylučovala preskúmanie správnosti napadnutého rozsudku. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neprisvedčil procesnej obrane žalovaného alebo jej časti, sama osebe nezakladá „arbitrárnosť“ rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd nereagoval na všetky jeho tvrdenia „dostatočne“, odvolací súd zdôrazňuje, že súd je povinný v odôvodnení vysporiadať sa s tými otázkami a námietkami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci; nie je povinný reagovať osobitne na každý argument, či podargument, ak z celkovej štruktúry odôvodnenia vyplýva, prečo považuje rozhodujúce skutočnosti za preukázané a prečo na ich základe dospel k prijatému právnemu záveru.

14. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý mal podľa žalovaného odstrániť rozpory a „viac objasniť skutkový stav“. Odvolací súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní platí zásada dispozičná a prejednacia, z ktorej vyplýva povinnosť strán tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy včas; súd vykonáva dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, avšak nie je viazaný vykonať každý navrhnutý dôkaz, najmä ak je navrhnutý oneskorene alebo ak ho možno považovať za nadbytočný vzhľadom na už vykonané dôkazy a účel konania. Je na úvahe súdu, ktoré dôkazy predložené, alebo označené stranami sporu vykoná. Jediným kritériom pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o vykonaní dokazovania je zistenie skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie o merite veci. Súd je v civilnom sporovom konaní povinný vykonať a následne hodnotiť iba tie dôkazy predložené a označené stranami sporu, ktoré majú vplyv na rozhodnutie v prejednávanom spore. Ak súd prvej inštancie dôkaz navrhnutý stranou sporu nevykoná a nevykonanie dôkazu náležite odôvodní, nenaplní odvolací dôvod uvedený v . K tomuto odvolací súd navyše obdobne ako aj žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie na pojednávaní 2.5.2024 napriek formálnemu zamietnutiu doplnenia dokazovania o vypočutie štatutárneho zástupcu žalovaného, tento procesný úkon fakticky uskutočnil, nakoľko štatutár žalovaného sa k veci ešte pred skončením dokazovania k veci pomerne rozsiahlo vyjadril.

15. V preskúmavanej veci boli rozhodujúce otázky (odovzdanie a prevzatie diela, existencia a včasnosť reklamácie, splatnosť ceny diela) primárne zachytené listinami (dodacie listy, faktúra, e-mailová komunikácia, odpor, vrátenie faktúry a pod.), pričom výsluch strany by mal význam najmä vtedy, ak by nebolo možné skutkový stav ustáliť listinnými dôkazmi alebo ak by existovali zásadné rozpory, ktoré nemožno odstrániť inak. Taký stav odvolací súd zo spisu nezistil.

16. Odvolací dôvod podľa písmena f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z o vykonávaní dokazovania.

17. Žalovaný namietal aj to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä pokiaľ ide o prevzatie diela a otázku reklamácie. Odvolací súd pripomína, že dôvod podľa smeruje proti skutkovým záverom súdu; na jeho úspešné uplatnenie však nestačí opätovne reprodukovať vlastnú verziu skutkového deja. Odvolateľ musí

konkrétne poukázať na to, ktoré skutkové zistenie je nesprávne, ktoré dôkazy boli hodnotené v rozpore s logikou alebo skúsenosťou, prípadne ktoré rozhodujúce dôkazy súd opomenul.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal najmä z dodacích listov preukazujúcich odovzdanie/prevzatie opravovaného stroja a z faktúry č. 231000199 so splatnosťou 14.4.2023, pričom zároveň zohľadnil e-mailovú reklamáciu žalovaného až z 20.12.2023 a 21.12.2023. Na tomto skutkovom základe ustálil, že žalovaný cenu diela neuhradil a reklamáciu uplatnil s výrazným časovým odstupom od odovzdania a prevzatia diela. Odvolací súd nezistil, že by tieto skutkové závery boli v nesúlade s obsahom vykonaných dôkazov alebo že by hodnotenie dôkazov vykazovalo nelogickosť či svojvoľnosť.

19. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia splatnosti ceny diela a vád diela. Žalovaný tvrdil, že medzi stranami mala existovať dohoda, podľa ktorej mal žalobcovi vzniknúť nárok na vystavenie faktúry a na zaplatenie ceny až po otestovaní diela a odsúhlasení prác; súčasne tvrdí, že dielo bolo odovzdané s vadami a reklamované včas, a že absencia podpisu štatutárneho orgánu na preberacom protokole znamená, že dielo nebolo prevzaté.

20. Odvolací súd uvádza, že pri zmluve o dielo v obchodnoprávnom režime je základným pravidlom vznik nároku zhotoviteľa na cenu vykonaním diela, ak si strany nedohodli iný režim ( ), pričom splnenie povinnosti zhotoviteľa sa viaže na riadne ukončenie a odovzdanie diela ( ). Ak objednávateľ uplatňuje práva z vád diela, je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní a vady oznámiť v zmysle ; inak mu súd právo z vád neprizná, ak zhotoviteľ v konaní namietne oneskorené oznámenie ( ).

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie (pri právnom posúdení otázky „otestovania“ a „odsúhlasenia prác“) vychádzal z toho, že žalovaný mal možnosť po prevzatí stroja dielo prehliadnuť a otestovať, a že tvrdená dohoda o splatnosti až po otestovaní nebola preukázaná spôsobom, ktorý by vyvracal . Zároveň správne vyhodnotil reklamáciu uplatnenú až v decembri 2023 ako oneskorenú vo vzťahu k odovzdaniu/prevzatiu diela v priebehu roka 2023, a preto nepriznal žalovanému nároky z vád diela. Odvolací súd považuje tento právny záver za súladný s právnou úpravou v spojení s obdobným použitím , a to najmä pri zdôraznení, že rozhodujúcim okamihom pre posúdenie včasnosti oznámenia vád je možnosť objednávateľa vady zistiť pri prehliadke po odovzdaní diela, nie čas, kedy sa objednávateľ rozhodne dielo fakticky používať.

22. Pokiaľ žalovaný argumentuje absenciou podpisu štatutárneho orgánu na dodacom/preberacom dokumente, ide o námietku smerujúcu proti prevzatiu diela. Súd prvej inštancie však skutkovo vychádzal z existencie dodacích listov a z reálneho odovzdania stroja žalovanému. V režime obchodnoprávnych záväzkov je prevzatie možné aj prostredníctvom osoby, ktorá za podnikateľa koná v jeho prevádzke alebo v rámci bežnej prevádzkovej činnosti; prípadné interné obmedzenia oprávnenia takejto osoby nemusia byť účinné voči druhej strane, ak táto o nich nevedela alebo ani nemohla vedieť (k tomu korešponduje aj argumentácia žalobcu v následných podaniach s odkazom na a ). V tejto veci žalobca v podaniach uvádzal, že dodacie listy potvrdil spoločník žalovaného a že žalovaný samotnú objednávku a odovzdanie diela nikdy nepoprel; odvolací súd v tejto rovine nezistil nesúlad právneho posúdenia súdu prvej inštancie s aktuálnou právnou úpravou.

23. Zo spisu vyplýva, že žalovaný prevzal dielo dňa 23.2.2023 a vystavenú faktúru žalobcovi vrátil dňa 6.4.2023, teda ešte pred jej splatnosťou. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na vznik ani existenciu nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, keďže tento vznikol už vykonaním a odovzdaním diela podľa . Z obsahu podaní žalovaného vyplýva, že vrátenie faktúry neodôvodňoval existenciou vád diela ani uplatnením práv z vadného plnenia, ale tvrdením, že dielo mala prevziať nekompetentná osoba. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že dielo prevzal spoločník žalovaného, teda osoba patriaca do sféry žalovaného. Žalovaný v konaní netvrdil, že by k prevzatiu diela nedošlo, ani že by dielo bezprostredne po jeho odovzdaní odmietol. Za týchto okolností skutočnosť, že žalovaný dodatočne spochybňuje oprávnenie osoby, ktorá dielo prevzala, nemá vplyv na záver o tom, že k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo. Samotné vrátenie faktúry, založené na tomto tvrdení, bez súčasného uplatnenia práv z vád diela alebo preukázania osobitnej dohody o splatnosti ceny diela, nemá hmotnoprávne účinky na záväzok žalovaného zaplatiť cenu diela.

24. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal aj na reklamáciu diela vyúčtovaného faktúrou č. 221000708 vo výške 1.943,56 eur. Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je výlučne nárok žalobcu vyplývajúci z faktúry č. 231000199 na sumu 4.791,20 eura. Skutkové tvrdenia žalovaného smerujúce k reklamácii plnenia vyúčtovaného faktúrou č. 221000708 na sumu 1.943,56 eura neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a žalovaný ich uvádza až v odvolacom konaní. Ide preto o nové skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný mohol uplatniť už v rámci odporu proti platobnému rozkazu, a ktoré predstavujú neprípustnú novotu, na ktorú odvolací súd neprihliada, keďže sa netýkajú predmetu tohto konania.

25. Odvolacie námietky žalovaného smerujú prevažne k opakovaniu procesnej obrany uplatnenej už pred súdom prvej inštancie, resp. k polemike s hodnotením dôkazov a so závermi súdu prvej inštancie, bez preukázania takej procesnej vady alebo takého omylu v skutkových zisteniach či v aplikácii práva, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ).

26. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu úspešný, preto vychádzajúc z obsahu , bolo správne a zákonné aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a a to tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu v odvolacom konaní, t.j. v plnom rozsahu.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).