Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/10/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému JUDr. Jánom Mišurom, advokátom so sídlom Kopčianska 3756/10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 37 925 458, proti žalovaným: 1/ A. B. (C. D.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX F., 2/ B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., obidvom zastúpeným obchodnou spoločnosťou BELLAN & Partners, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 52 934 969, o zaplatenie 4.035,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -174 zo dňa 8. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -174 zo dňa 8. augusta 2025 vo vzťahu k žalovanej 2/ potvrdzuje.

II. Odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -174 zo dňa 8. augusta 2025 vo vzťahu k žalovanej 1/ odmieta.

III. Žalobcovi proti žalovanej 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej 1/ a žalovanej 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.035,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.035,38 eur od 16.11.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (výrok II.). 2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vyššie uvedeného plnenia na tom skutkovom základe, že žalovaná 1/ je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. Toyota Auris, EČV: B. XXX H., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a žalovaná 2/ je fyzická osoba - vodič uvedeného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 05.06.2019 zavinila žalovaná 2/ predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle zn. Hyundai i30, EČV: B., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol I. D. (poškodený). Škoda bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa ust. a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené pre zodpovednosť za škodu, ako to vyplýva z ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle ust. v platnom znení povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 11.10.2019 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 4.035,38 eur (náklad na opravu poškodeného vozidla vo výške 3.833,61 eur + spoluúčasť 201,77 eur). Ako vyplýva z účtu žalobcu, žalobca uhradil 4.438,92 eur, z čoho 403,54 eur predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú žalobca poveril vybavením (likvidáciou) škody podľa ust. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom (žalované 1/ a 2/) na žalobcu. Ide o zákonný prechod práva (legálnu cesiu podľa ust. ), ktorý má oporu v ust. Toto právo si žalobca uplatnil mimosúdne listami zo dňa 15.10.2019 voči žalovaným 1/ a 2/, za ktorých plnil to, čo podľa zákona mali plniť ony poškodenému. Žalované 1/ a 2/ pohľadávku žalobcu neuhradili. Žalobca požadoval od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenie poskytnutého plnenia do 15.11.2019. 3. Žalované 1/ a 2/ žalovanú sumu nerozporovali, i keď mali výhrady k obsahu výkonu prác opráv a zakúpených dielov na faktúre zo dňa 12.07.2019 spoločnosti A.M. PLUS, s.r.o. Mali za to, že v čase dopravnej nehody dňa 05.06.2019 bolo predmetné motorové vozidlo riadnym spôsobom poistené, keďže bola uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnom poistení. Úhrada vo výške 122,50 eur za povinné zmluvné poistenie bola na účet poisťovne vykonaná, resp. uhradená a aj pripísaná v deň 05.06.2019. Žalovaná 2/ mala za to, že v zmysle článku 5.1 kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.2018, žalovaná 1/ ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu okamihom jeho prevzatia od žalovanej 2/, a to podľa článku 3.1 kúpnej zmluvy v deň podpisu uvedenej kúpnej zmluvy, teda vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalovaná 2/ namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu 4. K obrane žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca tak, že vykonáva vždy pred úhradou plnenia z poistného garančného fondu poškodeným dopyt na všetky poisťovne, ktoré sú oprávnené uzavrieť zmluvu na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel. Z mailovej komunikácie, vyplýva, že vozidlo žalovanej 1/nebolo v čase dopravnej nehody riadne poistené na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Žalované pripojili ako dôkaz iba doklad o úhrade sumy 122,50 eur zo dňa 05.06.2016 tvrdiac, že na účet poisťovne. Žalobca nie je nadriadený orgán nad poisťovňami, preto nerozhoduje o uzatváraných poistných zmluvách a ani ich nemá k dispozícii a takisto nie je účastníkom poistno-právneho vzťahu medzi poisťovňami a ich poistníkmi, aby posudzoval alebo analyzoval poistné zmluvy uzatvárané medzi tou-ktorou poisťovňou a jej klientom (poistníkom), pretože poistnými zmluvami nedisponuje. Doklad o úhrade nejakej sumy ešte nepreukazuje bez ďalšieho tú skutočnosť, že sa jedná o poistné na povinné zmluvné poistenie, pretože nedisponuje ani účtom poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, ale najmä ak sa aj jedná o sumu na poistné, tak to bez ďalšieho neznamená, že dopravná nehoda bola krytá poistením zodpovednosti, pretože úhrada sumy na poistné ešte neznamená tú skutočnosť, že poistné bolo uhradené riadne a včas. Žalované vôbec nepredložili ako dôkaz samotnú poistnú zmluvu, z ktorej by bola zrejmá výška poistného, splatnosť poistného, poistné obdobie a pod. Žalobca v zmysle ust. (ďalej len „“) oznámil poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, že sa vedie spor, na výsledku ktorého má právny záujem a vyzval ju písomným podaním (s pripojením žaloby, dokladu o úhrade sumy 122,50 eur predloženého žalovanými), aby ako intervenient vstúpila do konania popri žalobcovi za účelom objasnenia existencie / neexistencie povinného zmluvného poistenia na motorové vozidlo zn. Toyota Auris, EČV: B. XXX H. v čase dopravnej nehody (05.06.2019). Poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group žalobcovi oznámila, že nevstúpi do konania ako intervenient popri žalobcovi, nemá na výsledku právny záujem, pretože žalovaná 1/ nemala k vozidlu v čase nehody už platne a účinne uzatvorenú poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keďže k jej zániku došlo s účinnosťou ku dňu 27.05.2019. Žalovaná 1/ uzatvorila dňa 26.04.2018 s poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group poistnú zmluvu č. 6597772405 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo vzťahu k vozidlu Toyota Auris, EČV: B. XXX H. na neurčito, s ročným poistným obdobím so začiatkom poistenia dňa 27.04.2018, s dohodnutou výškou poistného 113,90 eur, s periodicitou úhrady poistného 1 x ročne. Žalovaná 1/ zaplatila poistné za obdobie od 27.04.2018 do 26.04.2019 vo výške 113,90 eur dňa 26.04.2018. Poistné za ďalšie obdobie od 27.04.2019 do 26.04.2020 vo výške 122,50 eur bolo splatné ku dňu 27.04.2019, pričom k uvedenému dátumu poistné plnenie zo strany žalovanej 1/ uhradené nebolo. V zmysle ust. v platnom znení došlo k zániku poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného do jedného mesiaca po lehote jeho splatnosti, čiže dňa 27.05.2019, keďže medzi žalovanou 1/ a poisťovňou nebola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia. O zániku poistnej zmluvy bola žalovaná 1/ dokonca poisťovňou informovaná, hoci poisťovňa ani nemala takúto povinnosť. Na trvanie poistného vzťahu medzi žalovanou 1/ a poisťovňou nemala vplyv ani dodatočná úhrada

poistného zo strany žalovanej 1/ (v tomto prípade až dňa 05.06.2019 a to v deň nehody), keďže k úhrade došlo dávno po zániku poistnej zmluvy. Žalobca tak uzavrel, že vzhľadom na to, že žalovaná 1/ nezaplatila poistné za obdobie od 27.04.2019 do 26.04.2020 najneskôr do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti (27.05.2019), poistenie zaniklo uplynutím lehoty 27.05.2019, čiže pred dopravnou nehodou (05.06.2019). Pokiaľ žalovaná 1/ uviedla, že v zmysle čl. 5.1 kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.2018, žalovaná 2/ ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k vozidlu okamihom jeho prevzatia od žalovanej 1/, a to podľa článku 3.1 kúpnej zmluvy v deň podpisu uvedenej kúpnej zmluvy, a teda vzhľadom na uvedenú skutočnosť namietala pasívnu vecnú legitimáciu v uvedenej veci, žalobca argumentoval, že kúpna zmluva zo dňa 14.05.2018 predložená žalovanými vôbec nepreukazuje skutočnosti uvádzané žalovanou 1/, a to, že žalovaná 2/ ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k vozidlu prevzatím od žalovanej 1/. Práve naopak, predložená kúpna zmluva zo dňa 14.05.2018 preukazovala skutočnosť, že práve žalovaná 1/ ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k vozidlu zn. Toyota Auris, EČV: B. XXX H. od žalovanej 2/ ako predávajúcej. Predložená kúpna zmluva tak preukazuje tú skutočnosť, že žalovaná 1/ bola vlastníkom vozidla Toyota Auris, EČV: B. XXX H., teda jeho prevádzkovateľom v čase dopravnej nehody (05.06.2019), a nie žalovaná 2/, a preto je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej 1/ ako prevádzkovateľa vozidla (a žalovanej 2/ ako vodiča vozidla v čase dopravnej nehody). V rámci mimosúdneho riešenia veci žalovaná 1/ doručila žalobcovi list, v ktorom sama uviedla, že v čase dopravnej nehody bola držiteľom vozidla a žalovaná 2/ bola vodičom vozidla s predložením technického preukazu. Žalované vo svojej uviedli, že vo svojej podstate regresného nároku žalobcu žalovanú sumu nerozporujú, i keď majú výhrady k obsahu výkonu prác opráv a zakúpených dielov na faktúre zo dňa 12.07.2019 spoločnosti A. M. PLUS, s.r.o. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že žalované nepredložili žiaden relevantný dôkaz, resp. ani nenavrhli vykonať dôkaz, ktorý by preukázal, že výška nároku žalobcu uplatnená žalobou je v rozpore s ust. a nasl. . Žalované neuviedli čo konkrétne k obsahu výkonu prác namietajú, a takisto ani neuviedli, ktoré konkrétne zakúpené diely uvedené na faktúre zo dňa 12.07.2019 namietajú. Žalobca bol toho názoru, že takéto tvrdenia žalovaných neboli účinným popretím nároku žalobcu čo do výšky žalobcom uplatneného nároku žalobou, jednalo sa tak iba o subjektívne tvrdenia žalovaných. Poistné plnenie vyplatené žalobcom z garančného fondu vo výške 4.035,38 eur pre poškodeného predstavovalo skutočnú škodu, ktorá vznikla na poškodenom vozidle v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobila a zavinila žalovaná 2/. Žalobca si voči žalovaným uplatnil skutočnú škodu, ktorá vznikla na poškodenom vozidle nepoisteným vozidlom vo vlastníctve žalovanej 1/, ktorú musel preplatiť pre poškodeného z garančného fondu. Poškodený po vzniku škody žalovanou absolvoval obhliadku poškodeného vozidla, pri ktorej došlo k vyhotoveniu zápisu o poškodení vozidla, v zmysle ktorej vykonal opravu na vozidle autorizovaný servis (A. M. PLUS, s.r.o.). Likvidáciu škodovej udalosti vykonáva poverený likvidátor v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poverený likvidátor pri určení výšky škody vychádzal zo zápisov o poškodení vozidla k škodovej udalosti, z ktorých vyplýval rozsah poškodenia, vrátane faktúry za opravu poškodeného vozidla. Na základe toho sa vykonala likvidácia poistnej udalosti havarijným poisťovateľom poškodeného (GENERALI Poisťovňa, a. s.) s úhradou sumy faktúry za opravu poškodeného vozidla. Avšak keďže vozidlo žalovanej 1/ nebolo riadne poistené na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tak havarijný poisťovateľ poškodeného si uplatnil nárok proti žalobcovi. Žalobca poveril vybavením (likvidáciou) škody podľa ust. poisťovňu KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group s havarijným poisťovateľom poškodeného, ktorému poverená poisťovňa uhradila na účet sumu 3.833,61 eur a priamo poškodenému spoluúčasť vo výške 201,77 eur. A ako vyplýva z účtu žalobcu pripojeného ako dôkaz k žalobe, žalobca uhradil 4.438,92 eur, z čoho 403,54 eur predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú žalobca poveril vybavením (likvidáciou) škody podľa ust. (spracovateľský poplatok si žalobca proti žalovaným neuplatnil). 5. Súd prvej inštancie ďalej, citujúc ust. , , , , , až 3, , , , ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , uviedol že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a v konaní nesporné, že žalovaná 2/ ako vodička motorového vozidla zn. Toyota Auris, EČV: B. XXX H. dňa 05.06.2019 zavinila dopravnú nehodu, ktorou bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Hyundai i30, EČV: B. XXX J., ktorého držiteľom bol v tom čase I. D.. Listom zo dňa 07.06.2019 si poškodený uplatnil nárok poškodeného na náhradu vecnej škody spôsobenej na motorovom vozidle z poistenia zodpovednosti zo škodu. Škodu postupom podľa ust.

uhradil žalobca, keďže k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ako to vyplýva z ust. , a to vo výške 4.438,92 eur dňa 11.10. 2019. 6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu bola daná. Z dokladov doložených žalobcom bolo preukázané, že žalovaná 1/ ako vlastníčka predmetného vozidla uzatvorila dňa 26.04.2018 s poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group poistnú zmluvu č. 6597772405 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo vzťahu k vozidlu zn. Toyota Auris, EČV: B. XXX H. na neurčito, s ročným poistným obdobím so začiatkom poistenia dňa 27.04.2018, s dohodnutou výškou poistného 113,90 eur, s periodicitou úhrady poistného 1 x ročne, pričom pri ročnej platbe poistného bolo poistné splatné v prvý deň poistného obdobia. Žalovaná 1/ zaplatila poistné za obdobie od 27.04.2018 do 26.04.2019 vo výške 113,90 eur dňa 26.04.2018. Poistné za ďalšie obdobie od 27.04.2019 do 26.04.2020 vo výške 122,50 eur bolo splatné ku dňu 27.04.2019, pričom k uvedenému dátumu poistné zo strany žalovanej 1/ uhradené nebolo. Žalovaná bola informovaná zo strany poisťovne o výške poistného na poistné obdobie od 27.04.2019 do 26.04.2020 a jeho splatnosti listom zo dňa 11.02.2019 a následne listom zo dňa 15.05.2019 jej bola zasielaná upomienka, keďže poistenie na ďalšie poistné obdobie nezaplatila, spolu s upozornením, že ak poistné neuhradí najneskôr do 27.05.2019 poistná zmluva zanikne. Keďže žalovaná 1/ poistné nezaplatila, poistenie zodpovednosti za škodu zaniklo v zmysle ust. od. 4 dňa 27.05.2019, o čom bola žalovaná 1/ opätovne informovaná listom zo dňa 03.07.2025. Uskutočnenie plnenia voči poisťovni dňa 05.06.2019, teda v deň kedy sa stala dopravná nehoda, nemalo za následok obnovenie poistenia, ktoré zaniklo. Tieto skutočnosti napokon žalovaná 1/ ani nepoprela a neprodukovala dôkazy na preukázanie opaku. Bolo teda preukázané, že v čase vzniku dopravnej nehody, t. j. dňa 05.06.2019 nebola k predmetnému vozidlu uzatvorená zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a teda povinnosť uhradiť škodu poškodenému prešla na žalobcu. 7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že súdna prax vychádza z dikcie, že osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle ust. nie je osoba, ktorá si nesplní povinnosť uzavrieť k prevádzkovému vozidlu poistnú zmluvu, ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, ku ktorému takáto poistná zmluva nebola uzavretá. Pritom zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa ust. a nasl. nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto vozidla podľa ust. , ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti, pokiaľ nejde o prípad uvedený v ust. (R 29/1979), je preto na vôli poškodeného (respektíve osoby, na ktorú právo domáhať sa plnenia prešlo), voči ktorému zo škodcov alebo či voči obom nárok na náhradu škody (prípadne právo regresu) uplatní. To znamená, že žalobca má v prípade poskytnutia plnenia za škodu v zmysle ust. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu ako aj voči osobe, ktorá škodu spôsobila. V posudzovanej veci si teda žalobca uplatnil škodu tak voči vlastníkovi vozidla, ktorým bola v čase nehody žalovaná 1/, ako aj voči žalovanej 2/, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, a teda škodu. Neobstála tak obrana žalovanej 2/, že v zmysle článku 5.1 kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.2018 žalovaná 1/ ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu okamihom jeho prevzatia od žalovanej 2/, a to podľa článku 3.1 kúpnej zmluvy v deň podpisu uvedenej kúpnej zmluvy, teda že vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalovaná 2/ nie je pasívne vecne legitimovaná. Z predmetnej kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalovaná 2/ dňa 14.05.2018 predala predmetné vozidlo žalovanej 1/, je teda zrejmé, že v čase dopravnej nehody už nebola vlastníkom predmetného vozidla, pričom táto skutočnosť vyplynulo aj z výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel. Táto skutočnosť však nemala vplyv na jej zodpovednosť za škodu ako vodičky motorového vozidla, a preto mal súd prvej inštancie ustálené, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej 2/ v spore. 8. Žalobca v žalobe žiadal na zaplatenie vyplatenej náhrady škody zaviazať aj žalovanú 1/, pričom jej zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou odvodzoval z ust. a nasl. , keďže v čase dopravnej nehody bola žalovaná 1/ prevádzkovateľ predmetného motorového vozidla. Vo vzťahu k tomu súd prvej inštancie uviedol, že vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely ust. považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom. Pôjde o subjekt, na ktorého účet, nebezpečenstvo a v záujme, ktorého sa prevádzka dopravného prostriedku vykonáva. Spravidla je ním predovšetkým vlastník vozidla. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom, a teda aj prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla bola žalovaná 1/, ktorá motorové vozidlo na základe písomnej kúpnej

zmluvy zo dňa 14.05.2018 uzatvorenej medzi ňou ako kupujúcim a žalovanou 2/ ako predávajúcou nadobudla do svojho vlastníctva za kúpnu cenu 1,- euro. Žalovaná 1/ predmetnou kúpnou zmluvou, ktorú vlastnoručne podpísala, prejavila svoju vôľu nadobudnúť do právnej a faktickej moci motorové vozidlo. Z dikcie tejto kúpnej zmluvy nepochybne vyplynulo, že žalovaná 1/ ako kupujúca vyplatila v hotovosti predávajúcemu pri podpise tejto zmluvy kúpnu cenu 1,- euro, pričom prebrala do vlastníctva predmetnú vec a zároveň zodpovednosť za predmetnú vec vrátane všetkých právnych predpisov týkajúcich sa prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách. Uzavretie tejto kúpnej zmluvy nespochybňovala ani samotná žalovaná 1/ ako kupujúca. v tomto smere jednoznačne uvádza, že zodpovednosť za škodu spôsobenú dopravnou nehodou je objektívna a zodpovedá za ňu ten, kto je prevádzkovateľom vozidla, teda buď vlastník alebo držiteľ. Z vykonaného dokazovania tak bolo zrejmé že vlastnícke právo k motorovému vozidlo prešlo na kupujúceho dňa 14.05.2018, kedy bola nielen podpísaná kúpna zmluva, ale aj zaplatená kúpna cena a došlo aj k prevzatiu tohto motorového vozidla žalovanou 1/ ako kupujúcou. 9. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že vzhľadom na to, že motorové vozidlo žalovanej 1/ nebolo v čase nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi povinnosť v zmysle ust. nahradiť poškodenému vzniknutú škodu z poistného garančného fondu. Žalobca preukázateľne uhradil škodu (materiálnu škodu), ktorá vznikla poškodenému vo výške 4.438,92 eur, preto bolo nepochybné, že mu s poukazom na ust. vznikol nárok na refundáciu vyplatených náhrad voči žalovanej 1/ ako prevádzkovateľovi zodpovednému za škodu v zmysle ust. a nasl. a žalovanej 2/ ako osobe, ktorá škodu spôsobila. Žalobca si pritom uplatnil škodu vo výške 4.035,38 eur, čiže v nižšej sume ako uhradil, a táto výška nebola v konaní spochybnená. Žalované síce vo svojom podaní uviedli, že majú výhrady k obsahu výkonu prác opráv a zakúpených dielov na faktúre zo dňa 12.07.2019, avšak následne neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali opodstatnenosť plnenia, opráv a celkovej škody, ktorá bola spôsobená na vozidle poškodeného a riadne vyfakturovaná spoločnosťou A.M.PLUS, s.r.o., ktorá realizovala opravu poškodeného vozidla. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalované uhradili dlžnú sumu v plnej výške, súd prvej inštancie žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. 10. Výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 15.10.2019 žalobca vyzval žalované na zaplatenie žalovanej sumy v súlade s ust. v lehote do 15.11.2019. Žalovaná 1/ túto výzvu prevzala dňa 31.10.2019 a žalovaná 2/ zásielku neprevzala v odbornej lehote, a táto bola vrátená žalobcovi späť dňa 23.10.2019. Žalobca v konaní preukázal, že na zaplatenie uvedenej sumy vyzval žalované výzvou zo dňa 15.10.2019, v ktorej im poskytol lehotu na plnenie do 15.11.2019. Žalované v stanovenej lehote žalovanú sumu neuhradili. Žalobcovi preto vzniklo právo aj na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie, t. j. od 16.11.2019. Súd prvej inštancie preto uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne aj na zaplatenie úroku z omeškania tak, a to v súlade s ust. nariadenia vlády SR č. 11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. . Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu. 12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 2/, pričom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. V odvolaní žalovaná poukázala na ust. ôvody konkretizovala tak, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovanej 1/, žalovaná 2/ tvrdila, že bola vlastníkom vozidla v čase dopravnej nehody, čo žalovaná 1/ nespochybnila, a preto žalovaná 1/ nemala byť zaviazaná na zaplatenie. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej škody, žalovaná 2/ namietala, že súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí, keďže výška škody nebola spoľahlivo zistená. 14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Žalobca bol toho názoru, že právne relevantné skutočnosti boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal, náležite zistil skutkový stav veci a správne vec právne posúdil. Zákon ukladá stranám sporu tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky pre vec právne významné skutočnosti, ktoré tu boli v čase konania pred súdom prvej inštancie a označiť dostupné dôkazy spôsobilé k ich preukázaniu. Súd prvej inštancie sa riadne so všetkými tvrdeniami strán sporu a nimi predloženými dôkazmi v rámci hodnotenia dôkazov a pri prijímaní meritórneho rozhodnutia vysporiadal. V odvolaní neargumentovala žalovaná 2/ žiadnymi novými prostriedkami procesného útoku a obrany v zmysle ust. , s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal.

16. Vo vzťahu k námietke vecnej legitimácie žalovanej 1/ žalobca uviedol, že táto odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala, teda nespochybňovala svoju pasívnu vecnú legitimáciu. V tomto kontexte žalobca uviedol, že žalované tvoria samostatné procesné spoločenstvo, v zmysle čoho každá žalovaná koná sama za seba, mala uvádzať vlastné skutkové tvrdenia, popierať skutkové tvrdenia protistrany, podávať návrhy na vykonanie dôkazov, prípadne podávať námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a pod. To znamená, že ak žalovaná 1/ uplatnila / neuplatnila v konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, tak to neznamená, že ich uplatnila / neuplatnila aj za žalovanú 2/, ale najmä, tvrdenie žalovanej 2/ v odvolaní, že je vlastníkom vozidla, je novota, resp. nové tvrdenie, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná 2/ na svoju obranu uviedla iné tvrdenie ohľadom vlastníckeho práva k vozidlu, s ktorým sa súd prvej inštancie, podľa názoru žalobcu, riadne vysporiadal. Žalovaná 1/ ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu okamihom jeho prevzatia od žalovanej 2/, a to podľa článku 3.1. kúpnej zmluvy v deň podpisu uvedenej kúpnej zmluvy. Žalovaná 1/ ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ vozidla tak zodpovedala za škodu v súlade s ust. - objektívna zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie. 17. K odvolacej námietke, že súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí, keďže výška škody podľa názoru žalovanej 2/ nebola spoľahlivo zistená, žalobca uviedol, že s uvedeným sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odseku č. 16 odôvodnenia rozsudku. Žalovaná 2/ nepredložila v konaní pred súdom prvej inštancie žiaden relevantný dôkaz, resp. ani nenavrhla vykonať dôkaz, ktorý by preukázal, že výška nároku žalobcu uplatnená žalobou bola v rozpore s ust. a nasl. . Žalovaná 2/ neuviedla čo konkrétne k obsahu výkonu prác namieta a rovnako ani ktoré konkrétne zakúpené diely uvedené na faktúre zo dňa 12.07.2019 namieta. Preto bol žalobca toho názoru, že takéto tvrdenia žalovanej 2/ neboli účinným popretím jeho nároku čo do výšky, jednalo sa tak iba o subjektívne tvrdenia žalovanej 2/. 18. Žalovaná 2/ odvolaciu repliku nepodala. 19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2/ bolo podané oprávneným subjektom ( – súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalovanej 2/, keď žalobe vyhovel a a žalobcovi priznal proti nej nárok na náhradu trov konania), včas ( ) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [ ], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , t. j. vo vzťahu k žalovanej 2/, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. a rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2/ podľa ust. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Zároveň odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 1/ podľa ust. ako podané neoprávnenou osobou odmietol. 20. Primárne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v posudzovanej veci išlo na strane žalovaných o samostatné procesné spoločenstvo podľa ust. . Podľa tohto ustanovenia je samostatné spoločenstvo procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. 21. Pre rozlíšenie toho, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V posudzovanej veci žalobca vymedzil žalovaný nárok voči obom žalovaným 1/ a 2/ ako nárok vyplývajúci z ich zodpovednosti za škodu, pričom u každej z nich išlo o zodpovednosť na podklade iného zaväzujúceho právneho dôvodu (u žalovanej 1/ podľa ust. a u žalovanej 2/ podľa ust. ). Vychádzajú tak v ďalšom z ust. žaloval obidve žalované ako solidárne zodpovedné (spoločne a nerozdielne). Pri solidarite na strane dlžníkov ( ) je veriteľ (žalobca) oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov (žalovaných 1/ a 2/), teda nejde o také spoločné práva a povinnosti, že by sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých solidárne zaviazaných dlžníkov - žalovaných (nerozlučné spoločenstvo podľa ust. ). Pri samostatnom spoločenstve tak každý spoločník koná sám za seba. 22. V súvislosti s doposiaľ uvedeným odvolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ust. a nasl. určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa ( ) a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti

rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané v jeho neprospech, teda že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 12.11.2012). 23. Skúmajúc tak subjektívnu prípustnosť odvolania žalovanej 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 1/ (samostatnej procesnej spoločníčke) dospel odvolací súd k záveru, že žalovaná 2/ nebola subjektívne oprávnená podať odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v tejto jeho časti. Povinnosť uložená žalovanej 1/ napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie sa tak žiadnym spôsobom netýka právneho postavenia žalovanej 2/ a jej povinnosti poskytnúť žalované plnenie žalobcovi. Preto odvolací súd odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 1/ podľa ust. ako podané neoprávnenou osobou odmietol. 24. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady procesných podmienok odvolací súd nezistil. 25. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2/ založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu proti žalovanej 2/, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 26. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 27. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovanej formulované v jej opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru o ich neopodstatnenosti. 28. Pokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku žalovanej 2/ o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/, túto aj vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odmietnutia odvolania žalovanej 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 1/ považoval za plne neopodstatnenú. Vecná legitimácia žalovanej 2/ (viď vyššie) totiž nie je podmienená danosťou vecnej legitimácie žalovanej 1/, a teda ne/existencia povinnosti žalovanej 1/ nie je spôsobilá v posudzovanej veci ovplyvniť vecnú legitimáciu žalovanej 2/. 29. Vo vzťahu k druhej odvolacej námietke žalovanej, že súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí, keďže výška škody nebola spoľahlivo zistená, odvolací súd považuje za potrebné východiskovo uviesť, že len všeobecne formulované odvolacie námietky odvolateľom nie sú dostatočným podkladom pre to, aby ich mohol odvolací súd v systéme neúplnej apelácie, v ktorom bol viazaný odvolacími námietkami odvolateľa (žalobcu), podrobiť odvolaciemu prieskumu. Pokiaľ ide konkrétne o výšku škody v posudzovanej veci, od ktorej sa zároveň odvíjala výška žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ ohľadom rozsahu žalovaného nároku (viď odsek č. 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd poukazuje na to, že obidve žalované v ich jedinom podaní v konaní pred súdom prvej inštancie (odpor zo dňa 23.07.2020) výslovne uviedli, že vo svojej podstate regresného nároku žalobcu žalovanú sumu nerozporujú, i keď majú výhrady k obsahu výkonu prác opráv a zakúpených dielov na faktúre zo dňa 12.07.2019 obchodnej spoločnosti A. M. PLUS, s.r.o. Tieto výhrady však žalované v konaní pred súdom prvej inštancie (ani žalovaná 2/ v odvolaní) nijako nešpecifikovali, a preto bolo možné považovať skutkové tvrdenie žalobcu o výške (rozsahu) škody, za ktorej vznik zodpovedali žalované, za účinne nepopreté, a teda nesporné ( ). Ako potom konštatoval súd prvej inštancie, žalobca preukázateľne uhradil materiálnu škodu, ktorá vznikla poškodenému, a to vo výške 4.035,38 eur, ktorá zodpovedala poškodenému opravovňou (A. M. PLUS,

s.r.o.) fakturovanej sume za opravu jeho vozidla. V konečnom dôsledku tak žalovanou 2/ vymedzené odvolacie dôvody neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže jeho závery ohľadom výšky priznaného plnenia zodpovedajú stranami produkovaným dôkazom. 30. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu ku žalovanej 2/ tak vo výroku I. v merite veci, ako aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania (vo vzťahu k tomuto výroku žalovaná 2/ neprodukovala žiadne odvolacie dôvody) ako vecne správny podľa ust. potvrdil. 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. pri aplikácii ust. , ust. . Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto mu proti žalovanej 2/, ktorá bola v odvolacom konaní plne neúspešnou stranou sporu, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa ust. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].