Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/12/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: Z. C. M. O. Ž. V. T. X. B. D. Á. Y. Z. F. Z. M. N. Z. T. B. D. Á., T. S. XX.XX.XXXX, U. H. H., Ž. XXXX/XX, zastúpená spoločnosťou Mgr. Viviana Štefanská, advokátka s.r.o., IČO: 56 531 117, Veľká Lomnica, Na kopci 1735/22, v mene ktorej koná Mgr. Viviana Štefanská, proti žalovanému: I. C. M. O. Ž. V. T. J. X., T. S. X.X.XXXX, U. H. H., Ž. XXXX/XX, zastúpený spoločnosťou mzlegal s.r.o., IČO: 36 861 529, Bratislava, Zámocká 7013/36, v mene ktorej koná JUDr. Miroslav Zobok, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16. septembra 2025, č. k. -418, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16. septembra 2025, č. k. -418, v spojení s uznesením zo dňa 15.10.2025, č. k. -429 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.9.2025, č. k. -418 v spojení s uznesením zo dňa 15.10.2025, č. k. -429, vo výroku I. zastavil konanie; vo výroku II. priznal žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania a vo výroku III. vrátil žalobkyni súdny poplatok za žalobu v sume 23,- €, prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , a (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobou zo dňa 22.9.2023 sa žalobkyňa voči žalovanému ako bývalému manželovi, domáhala vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), nadobudnutého za trvania manželstva od dňa 19.11.2019 do dňa 4.9.2023, spôsobom navrhnutým v petite žaloby a náhrady trov konania. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 8.9.2025, skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie vo veci samej, zobrala žalobu v celom rozsahu späť, bez uvedenia dôvodu späťvzatia a žiadala, aby súd konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zastavil a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby pred predbežným prejednaním sporu podľa alebo otvorením pojednávania vo veci samej, zastavil konanie bez súhlasu žalovaného, nakoľko jeho súhlas nebol potrebný z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (/ ); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (/ ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ). Uviedol, že procesný postup súdu prvej inštancie je nesprávny a rozhodnutie o zastavení konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko prvoinštančný súd opomenul aplikáciu ustanovenia Je podľa neho nepochybné, že súdny spor o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (po rozvode manželstva) v sebe implikuje potrebu rešpektovania spôsobu usporiadania vzťahu (k majetku patriaceho do BSM) medzi stranami (žalobkyňou a žalovaným). V tomto prípade je právne irelevantné, či sa už začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, ale tiež to, či má žalovaný na (prípadný) nesúhlas so späťvzatím žaloby vážne dôvody. V takomto type súdneho sporu ide o tzv. iudicium duplex, keď žalobcom aj žalovaným môže byť ktorákoľvek zo strán sporu, teda hmotnoprávne vecne legitimované sú obidve sporové strany a ten, kto podá žalobu, nemôže byť procesne zvýhodnený absolútnou dispozíciou súdnym sporom. Z týchto dôvodov sa bezpodmienečne vyžaduje aj v tomto spore súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Žalovaný však pred vydaním uznesenia nebol súdom vyzvaný na vyjadrenie sa ku späťvzatiu žaloby žalobkyňou a takýto súhlas so späťvzatím žaloby nedal. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách spolu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Podaním žaloby je uplatnené aj právo žalovaného na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci; uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka litispendencie. Preto v prípade žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba žalobcom rozumieť tak žalobcu, ako aj žalovaného. Z tohto dôvodu treba k účinnosti späťvzatia žaloby súhlas žalovaného, a to aj v prípade, že k späťvzatiu došlo prv, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. V tomto prípade nejde o nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby podľa , ale o skutočnosť, že za žalobcu treba považovať obidve strany sporu, a preto späťvzatie žaloby urobené len jednou z nich nemôže viesť bez súhlasu (vyjadrenia zhodnej vôle) druhej strany (žalovaného) k zastaveniu konania. Vytknuté vady uznesenia sú podľa názoru odvolateľa porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré je garantované aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K výroku II. napadnutého rozhodnutia (bez zohľadnenia opravného uznesenia) týkajúceho sa rozhodnutia o náhrade trov konania žalovaný, namietajúc jeho nesprávnosť a nezákonnosť uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol, v akom rozsahu žalovanému nárok na náhradu trov konania priznáva. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým konanie, predmetom ktorého je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zastavil. Posudzujúc obsah odvolania, žalovaný v ňom vytýkal vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a najmä nesprávnosť právneho záveru, primárne vo väzbe to, že predmetom konania je vyporiadanie BSM zaniknutého rozvodom manželstva.

7. Podľa súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva, môže sa z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať tohto usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Kto svoje právo uplatní skôr, stáva sa v sporovom konaní žalobcom. Jeho procesná pozícia a s ňou spojená otázka aktívnej vecnej legitimácie však nie je determinovaná hmotným právom, pretože za rovnakých okolností sa mohol totožného nároku úspešne domáhať aj druhý alebo ktorýkoľvek iný účastník právneho vzťahu (tzv. iudicium duplex). Ide najmä o konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2ds&refSource=text>. Keďže postavenie žalobcu

a tým aj oprávnenie na späťvzatie žaloby svedčí konkrétnemu subjektu iba z titulu časového predstihu, môže súd po späťvzatí žaloby konanie alebo jeho časť zastaviť len so súhlasom žalovaného. Vyžaduje sa výslovný súhlas, ktorý musí žalovaný zrozumiteľne vyjadriť v podaní určenom súdu. Absencia nesúhlasu so späťvzatím žaloby nepostačuje. Z tohto dôvodu nemožno súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby alebo jej časti nahradiť ani prezumpciou v zmysle <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuytkny&refSource=text> ods. 2 , ktorej procesným účinkom je iba predpoklad, že strana nemá námietky.

9. V posudzovanom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné a súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdené a vyhodnotené, že ide o prípad, keď určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, a tým je (), ktorý upravuje spôsob vyporiadania BSM po rozvode manželstva. V takomto prípade je potom nevyhnutné aplikovať ustanovenie , v zmysle ktorého je pre rozhodnutie súdu, ktorým konanie zastavuje, vždy potrebný súhlas žalovaného, ktoré však súd prvej inštancie neaplikoval. V danej veci súd prvej inštancie späťvzatie žaloby žalobkyne žalovaného nezaslal a nežiadal žalovaného o vyslovenie súhlasu (nesúhlasu). Žalovaný preto až vo svojom odvolaní výslovne uviedol, že so späťvzatím žaloby, so zastavením konania nesúhlasí a trvá na jeho pokračovaní. Na základe uvedeného, keď absentuje súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nie je možné rozhodnúť o zastavení konania. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, resp. na judikát prijatý pod č. R 48/2010 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2009, sp. zn. ), na ktorý poukázal aj odvolateľ. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (výrok II. napadnutého uznesenia) sa odvolací súd pre neopodstatnenosť osobitne nevyjadril (pozri bod 12. tohto odôvodnenia).

10. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd preto zhrnúc vyššie uvedené uzatvára, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, keď v dôsledku vady konania (nevyžiadanie si a absencie výslovného súhlasu žalovaného so zastavením konania pre späťvzatie žaloby), vec nesprávne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie odvolací súd ako nesprávne zrušil podľa V dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opätovne aj o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom s prihliadnutím na úspech/neúspech sporových strán ( a nasl. ).

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).