Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/30/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, so sídlom v Ružomberku, Mostová 33 a otca F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H., I., zastúpeného Mgr. Jánom Jeseňákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Tupého 25, v konaní o návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti matke, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -115 zo dňa 16.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal uloženia informačnej povinnosti matke vo vzťahu k maloletému dieťaťu, keď žiadal, aby jeho matka pravidelne k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca informovala o zdravotnom stave maloletej, o školských výsledkoch, o mimoškolských aktivitách, osobitných potrebách a priebežne mu podávala aktuálne správy o mimoriadnych podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletej. Taktiež žiadal, aby mu matka podávala pravidelne písomnú správu o stave úspor maloletej spolu s aktuálnym bankovým výpisom z bankového účtu, správu o nakladaní s majetkom, najmä o výnosoch, aktívach, investíciách, ako aj o účele a výške výdavkov z príjmov súvisiacich s týmto majetkom.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre uloženie povinnosti matke informovať otca v pravidelných intervaloch o skutočnostiach, ktoré otec požadoval. Pokiaľ išlo o informácie týkajúce sa výlučne maloletej (zdravotný stav, školské výsledky a podobne), tieto mu matka dobrovoľne na jeho žiadosť poskytuje v prípade, ak je otec činný, t.j. matka reaguje na požiadavky otca, keď rodičia si i navzájom vymenili e-mailové adresy, ktoré skutočnosti napokon potvrdil i právny zástupca otca na pojednávaní dňa 16.01.2025. Pokiaľ išlo o uloženie informačnej povinnosti výlučne na finančnú stránku, tvorbu úspor maloletej a vecí s tým súvisiace, prvoinštančný súd zdôraznil, že nejde o informácie, týkajúce sa výlučne osobného stavu maloletej (zdravotný stav, škola, voľnočasové aktivity), ani o informácie, ktoré by otcovi už neboli poskytnuté, resp. by si ich nevedel obstarať sám, najmä pokiaľ ide o číslo účtu a bankový stav, kde matka bola na základe povinnosti uloženej súdom povinná účet maloletej zriadiť za účelom poukazovania časti výživného na tvorbu úspor. Ak otec na tento účet peniaze poukazoval, resp. v minulosti boli vymáhané exekútorom, musí mať vedomosť o stave, kde bol tento účet zriadený, o čísle účtu, ako aj o výške úspor (musí vedieť, koľko peňazí na tento účet vložil, resp. koľko bolo vymožené exekútorom a na tento účet poukázané). Ak má otec pochybnosti o tom, či matka bez jeho súhlasu, resp. bez nahradeného súhlasu súdom nevybrala, resp. nepoužila peniaze určené výlučne pre maloletú pre svoju osobnú potrebu, alebo pre nie nevyhnutné a neodôvodnené potreby maloletej

bez súhlasu otca, môže podať vo veci trestné oznámenie, resp. oznámiť tieto skutočnosti poručenskému súdu a súd v prípade pochybností má taktiež možnosť postúpiť vec orgánom činnom v trestnom konaní.

O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, na odvolanie otca maloletej rozsudkom zo dňa 29.05.2025 č.k. -156 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia, okrem iného, odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že v priebehu konania a napokon aj z vyjadrenia právneho zástupcu otca vyplynulo, že matka primerane reaguje na výzvy otca, pokiaľ ide o zdravotný stav, školské záležitosti a ostatné záležitosti, týkajúce sa maloletého dieťaťa, a preto v tejto časti ho ako vecne správne potvrdil. Zdôraznil, že za správny je potrebné považovať aj postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o uložení informačnej povinnosti matke týkajúcej sa finančných záležitostí v súvislosti so zriadením účtu na tvorbu úspor, kde mal otec podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia posielať matke výživné, keď aj v tejto časti návrh otca ako nedôvodný zamietol.

3. Na dovolanie otca Najvyšší súd SR uznesením č.k. -238 zo dňa 28. januára 2026 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd nemôže iba konštatovať, že druhý rodič primerane poskytuje informácie, ale musí konkrétne a podrobne zdôvodniť, na základe akých skutkových zistení a dôkazov dospel k záveru, že poskytnuté informácie postačujú na ochranu práva rodiča podľa ust. § 24 ods. 6 Zákona o rodine. Pri zamietnutí návrhu je nevyhnutné, aby súd najprv preskúmal stav a zistil, či existujú okolnosti, ktoré by bránili rodičovi reálne získať informácie o dieťati alebo jeho majetkových záležitostiach. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že matka primerane poskytuje informácie o zdravotnom stave, školských výsledkoch a bežných záležitostiach dieťaťa a že otec má vo finančných záležitostiach k dispozícii alternatívne právne možnosti, ako je exekúcia, poručenský dohľad, ale aj podanie trestného oznámenia, pričom takéto rozhodnutie ani v spojení s rozsudkom prvoinštančného súdu neobsahuje dostatočné odôvodnenie, prečo nebolo potrebné vykonať dôkazy navrhnuté otcom, konkrétne doklady o existencii bankového účtu, jeho čísle, názve bankovej inštitúcie a stave úspor. Navyše, vo vzťahu k možnosti otca získať informácie z exekučného spisu, otec tvrdil, že spis bol zničený a týmto spôsobom odvolací súd fakticky poprel právo dovolateľa na objektívne zistenie skutočného stavu veci, čím došlo k porušeniu zásad na spravodlivý proces. Záverom dovolací súd uviedol, že petit, ktorým sa otec domáhal uloženia povinnosti matke oznámiť číslo účtu, na ktorom sú uložené úspory maloletej, platené z titulu výživného na tvorbu úspor, možno subsumovať pod informačnú povinnosť podľa ust. § 24 ods. 6 Zákona o rodine, ak sú splnené podmienky, že sa jej rodič domáha na súde a druhý rodič ju dobrovoľne nerešpektuje. 4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vychádzajúc zo zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, opätovne preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

5. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 6. Citované ustanovenie zakotvuje právo rodiča na pravidelné informovanie o osobnom stave a záležitostiach dieťaťa, ktoré sa týkajú jeho zdravia, výchovy, vzdelávania a voľnočasových aktivít, ako aj o ďalších podstatných aspektoch života. Petit, ktorým sa otec domáhal uloženia povinnosti matke oznámiť číslo účtu, na ktorom sú uložené úspory maloletej platené z titulu výživného na tvorbu úspor, možno, podľa názoru Najvyššieho súdu SR, taktiež subsumovať pod informačnú povinnosť podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine. Z teoretického výkladu vyplýva, že ak súd návrh rodiča na uloženie informačnej povinnosti zamietne, musí v rozhodnutí jednoznačne uviesť dôvody, prečo nie je dôvodné ukladať informačnú povinnosť druhému rodičovi. Nemôže sa obmedziť len na konštatovanie, že druhý rodič primerane poskytuje informácie, ale musí konkrétne a podrobne zdôvodniť, na základe akých skutočností, zistení a dôkazov dospel k záveru, že poskytnuté informácie postačujú na ochranu práva rodiča podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností musel odvolací súd konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, keď z neho nie je zrejmé, z akých dôvodov nebolo potrebné vykonať dôkazy navrhnuté otcom, konkrétne doklady o existencii bankového účtu, jeho čísla, názve bankovej inštitúcie a stave úspor. Súd prvej inštancie v tomto neposkytol analýzu, prečo odmietnutie vykonania dôkazov a neuloženie povinnosti matke poskytnúť tieto informácie nemá zásadný vplyv na právo otca na pravidelné informovanie podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, a preto musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto potrebné, i s prihliadnutím na tvrdenia otca, vypočuť matku maloletej s tým, aby súdu ozrejmila, aké konkrétne informácie otcovi poskytuje, keďže súd prvej inštancie zamietol návrh otca, okrem iného, aj s odôvodnením, že matka primerané informácie otcovi dobrovoľne poskytuje. Bez konkretizovania týchto informácií potom nemožno (tak, ako to napokon konštatuje i Najvyšší súd SR) konštatovať, že takéto informácie postačujú na ochranu práv rodiča v zmysle § 24 ods. 6 Zákona o rodine. Matka sa bude musieť vyjadriť i ku skutočnostiam, týkajúcim sa zriadeného účtu v prospech maloletej na tvorbu úspor, a to i v súvislosti s vedeným exekučným konaním.

Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude môcť prvoinštančný súd posúdiť dôvodnosť otcom podaného návrhu na poskytnutie informačnej povinnosti. 8. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania ( ).

9. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).