Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/26/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. A. X/X, A. F., a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, I., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -8 zo dňa 17.12.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol neodkladným opatrením v trvaní do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 16:30 hod. do 18:30 hod. v mieste bydliska matky za jej prítomnosti s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , (ďalej len „“), (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že vo veci samej prebieha konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, ktoré začalo na návrh otca. Rodičia sa pôvodne dohodli, že stretávanie otca s maloletou sa bude realizovať vždy v stredu od 16:00 hod. do 18:30 hod. každý týždeň a každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod. Stretnutia sa realizovali len v stredy, v soboty nie, obaja rodičia následne súhlasili s intrevenciou zo strany Referátu poradensko-psyhologických služieb. Otec mal za to, že matka s maloletou manipuluje, preto mu nie je umožnené tráviť s ňou zodpovedajúci čas. Intervencia nebola úspešná, otec sa jej prestal zúčastňovať, komunikácia rodičov bola vyhodnotená ako narušená, s tým, že matka v rámci intervencie kooperovala viac ako otec. Kolízny opatrovník v priebehu konania vo veci samej navrhol, aby sa rodičia s maloletou podrobili odbornej intervencii zo strany Centra pre deti a rodiny Tenenet. Tá sa začala 22.09.2025, v septembri boli dve stretnutia, v októbri tri, v novembri taktiež tri stretnutia. Otec už v rámci tejto intervencie verbalizoval, že mu chýba priestor na súkromný rozhor a hru s maloletou. Na pojednávaní konanom vo veci samej 26.11.2025 sa obaja rodičia vyjadrili súhlasne k stretávaniu sa v pondelok, stredu a piatok od 16:30 do 18:30 hod.

4. Vecne súd prvej inštancie dôvodil, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Rozsah styku upravil každý pondelok, stredu a piatok, vždy v čase od 16:30 hod. do 18:30 hod., zatiaľ v prítomnosti matky, nakoľko mal za osvedčené, že je potrebné, aby sa vzťah medzi otcom a maloletou najskôr rozvíjal a prehlboval, nakoľko maloletá v súčasnosti odmieta sama odísť z domácnosti matky s tým, že prehlbovanie vzťahu bude prebiehať za aktuálne realizovanej intervencie zo strany Centra pre deti

a rodiny Tenenet, pracovisko Nové Zámky. Upravenú dobu styku považoval za nateraz dostačujúcu pre nadviazania a prehĺbenie citovej väzby medzi otcom a maloletou.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Uviedol, že mu je počas celého konania odopierané jeho rodičovské právo stýkať sa s maloletou osamote a styk mu je umožňovaný len v prítomnosti matky. Mal za to, že súd prvej inštancie mal buď vyhovieť jeho návrhu (on sa domáhal úpravy styku každý týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:30 hod. a každý druhý víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.), alebo ak tak nehodlal urobiť, mal návrh zamietnuť a nie upravovať styk odlišne od návrhu. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje dôvody, pre ktoré súd rozhodol a súd len potvrdil stav, ktorý existoval počas konania a s ktorým otec nesúhlasil a teda súd prvej inštancie neupravil pomery, lebo tieto už existovali. Namietal tiež, že súd prvej inštancie pridelil jeho návrhu novú spisovú značku, hoci on sám navrhoval o neodkladnom opatrení rozhodovať v rámci konania vedeného vo veci . Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodol podľa jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť, keď úpravu styku v rozsahu nariadenom súdom prvej inštancie považoval nateraz za súladnú s najlepším záujmom maloletej.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (, písm. b) ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku upravujúcom styk otca s maloletou vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a 2 ).

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 16:30 hod. do 18:30 hod. v mieste bydliska matky za jej prítomnosti.

9. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. ). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.

18. Nemožno sa stotožniť s námietkou otca, že súd prvej inštancie len potvrdil existujúci stav. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil potrebu bezodkladne zasiahnuť do pomerov účastníkov konania stanovením konkrétnej úpravy styku otca s maloletou, a to predovšetkým z pohľadu sledovania záujmu maloletého definovaného článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je v zákone o rodine premietnutý v článku 5, v posudzovanej veci predovšetkým s poukazom na písm. h), ktoré zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa na zabezpečení podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Hoci sa nemení skutočnosť, že stretávanie otca s maloletou sa bode realizovať stále za prítomnosti matky, mení sa (zvyšuje sa) rozsah stretávania sa otca s maloletou, ktorý má navyše teraz charakter vykonateľného rozhodnutia. Oproti stretávaniu sa každú stredu pribudlo stretávanie sa každý pondelok a každý piatok. Požiadavka otca, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky je legitímna a v ďalšom konaní vo veci samej bude potrebné skúmať dôvod, prečo sa tak nemôže teraz realizovať a tiež hľadať spôsob, aby sa bez prítomnosti matky realizovať mohol. Prítomnosť matky pri stretávaní sa otca s maloletou však má nateraz význam, a to s ohľadom na postoj maloletej, ktorá v prítomnosti matky realizuje stretnutia s otcom, odmieta však ostávať s ním v jej neprítomnosti. Otázka, prečo je tomu tak, či je to napríklad dôsledok ovplyvňovania zo strany matky, ako to tvrdí otec, tak je otázkou pre širšie dokazovanie, vyhradené pre konanie vo veci samej, nateraz by však úprava styku otca s maloletou bez prítomnosti matky, a to aj napriek skutočnosti, že vzájomné konflikty rodičov sú nežiadúce, bola úpravou kontraproduktívnou, spojenou s rizikom, že by sa stretávanie otca s maloletou mohlo prerušiť.

19. Nie je pravdou, že súd prvej inštancie mal buď len akceptovať návrh otca, pokiaľ ide o návrh styku, alebo, ak mu nehodlal v celom rozsahu vyhovieť, mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých nie je viazaný návrhom, a to ani pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyplýva to už zo samotnej skutočnosti, že konanie sa môže začať aj bez návrhu, z iniciatívy súdu. Zásadným kritériom je sledovanie záujmu maloletého dieťaťa. V tomto prípade je to záujem maloletej na realizácii takého styku maloletej s otcom, aby to zabezpečilo podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, čo rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa.

20. Otec tiež namietal, že súd prvej inštancie prejednal jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pod samostatnou spisovou značkou a nie v rámci konania vedeného pod sp. zn. , ku ktorému podanie otec smeroval. Skutočnosť, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol prejednaný samostatne pod osobitnou značkou, nie je pochybením, ktoré by mohlo znamenať, že ak by bol prejednaný v rámci konania pod sp. zn. , mohol by byť očakávaný iný výsledok rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj skutočnosťami z konania vedeného pod sp. zn. , čo priamo vyplýva z bodov 11. až 20. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie. Výhrada otca v tomto smere tak nie je spôsobilá zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

21. Ďalšie odvolacie argumenty otca maloletej odvolací súd považoval pre rozhodnutie už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporadúvať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca maloletej zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím vecne správne potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (, ).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).