Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/140/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Bottova 4, 917 01 Trnava; dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX E., a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX E., o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.05.2025 č. k. -29, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 26.05.2025 č. k. -29 v napadnutom výroku I z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 26.05.2025 č. k. -29 vo výroku I. zmenil rozsudok tamojšieho súdu č.k. -80 zo dňa 24.1.2023 v časti úpravy frekvencie striedania maloletého dieťaťa pri zachovaní jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od piatka každého párneho týždňa od 14.00 hod. do stredy každého nepárneho týždňa do 14.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od stredy každého nepárneho týždňa od 14.00 hod. do piatka každého párneho týždňa do 14.00 hod.. Vo výroku II. zastavil konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého dieťaťa. III. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa , o rodine a (ďalej len „“). Konštatoval, že naposledy súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu schválením rodičovskej dohody dňa 24.01.2023 o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, od ktorého času uplynulo 28 mesiacov, počas ktorých maloletý vyrástol a uvedomil si, že súčasná situácia mu nevyhovuje, hoci v oboch domácnostiach má uspokojované svoje základné potreby, avšak v jednej by chcel tráviť viac času z dôvodu pestrejšieho programu. Túto okolnosť vyhodnotil ako zmenu pomerov podľa Zákona o rodine. Poukázal na rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02 (body 57-59), zdôraznil, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov. Deklaroval, že rozsudok nebol založený iba na prianí maloletého vyslovenom na neutrálnej pôde súdu i v domácnosti matky, kde sa vyjadril približne rovnako a prial si nezverejniť svoj názor, ale prihliadol aj na atmosféru v oboch domácnostiach rodičov a na ich možnosti plnohodnotne tráviť s dieťaťom čas vyhradený im na jeho výchovu. Konštatoval, že vzájomná radosť rodiča z dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej či častejšie bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča a tieto práva zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase starostlivosti

o dieťa. Uviedol, že matka i otec budú môcť naďalej tráviť striedavo každý druhý víkend s dieťaťom a podľa toho si vedia plánovať program, s čím obaja rodičia súhlasili, preto zmenil dni striedania zo soboty na piatok po škole. Zohľadnil prianie dieťaťa a zosúladil ho s jeho najlepším záujmom pri zachovaní striedavej osobnej starostlivosti, na ktorej sa rodičia predtým dohodli a do ktorého modelu nemal potrebu zasahovať. Prihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý s meritórnym rozhodnutím súdu súhlasil, pričom jeho úlohou je v konaní dohliadať na to, aby sa rozhodlo prioritne v prospech dieťaťa. Konanie o zmenu zverenia zastavil v súlade s ust. až 3 berúc do úvahy späťvzatie návrhu v tejto časti. O trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I (posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu) podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc návrh otca zamietnuť, zrušiť napadnutý rozsudok a ponechať v platnosti rodičovskú dohodu uzatvorenú dňa 24.01.2023. Zároveň žiadala schváliť ústnu dohodu zo dňa 31.03.2025 z informatívneho stretnutia rodičov, na ktorom si odsúhlasili, že sa zúčastnia sedenia na referáte poradensko-psychologických služieb za účelom zlepšenia komunikácie, a dohodli sa na zmene dátumu odovzdávania maloletého. Tiež žiadala o upresnenie pobytu maloletého u rodičov počas sviatkov a prázdnin. Napadnutý rozsudok považovala za diskriminačný, neadekvátny, nedostatočne odôvodnený a nezohľadňujúci záujem a potreby maloletého. Mala za sporné, aby súd rozhodol iba na základe želania maloletého dieťaťa, v odôvodnení rozhodnutia (bod 12) uviedol, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko dieťaťa bez ďalšieho prevzali a založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí, pričom súd ani iné orgány nezisťovali dostatočne, či je želanie maloletého opodstatnené. V konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie, či písomné vyjadrenie psychologičky, nebola vydaná správa zo školy, ktorú maloletý navštevuje, kde by boli zistené nedostatky v jej výchove, ani či je zrelý na vyjadrenie názoru. Cíti obrovskú diskrimináciu za to, že jej viacčlenná rodina je považovaná za dôvod nedostatočnej starostlivosti o maloletého. Podľa tohto názoru ani jeden z rodičov nemôže mať viac detí. Uviedla, že maloletý vyrastá so súrodencami, žije v plnohodnotnej, usporiadanej rodine, v budúcnosti bude mať lepšie sociálne návyky, čo je vo všeobecnosti lepšie pre jeho zdravý vývin a mentálny rast. Považovala za urážlivé vyjadrenie, že sa s maloletým nerozlúčila po skončení súdneho pojednávania. Dôvodom prečo tak konala bolo, že nechcela, aby ju videl v zlom psychickom stave a s plačom, keď odchádzala a nechcela mu spôsobiť ďalšiu traumu. Na pojednávaní dňa 22.06.2025 bol na ňu zo strany súdu vyvíjaný psychický nátlak, opakovane bola dotazovaná, prečo nesúhlasí s takýmto rozhodnutím, a po jej odpovedi, že syna miluje a je to nespravodlivé, keď neboli zistené žiadne závažné skutočnosti prečo by mal súd takto rozhodnúť, bola len neadekvátne opomenutá, že nič nepochopila. Súd jej neposkytol po pojednávaní možnosť vyhľadať akúkoľvek psychologickú či právnu pomoc, pretože ďalšie pojednávanie sa konalo o 2 pracovné dni neskôr. Vo veci bolo nariadené šetrenie domácnosti kolíznou opatrovníčkou, návšteva trvala 20 minút za účelom vypočutia maloletého, či chce byť zverený do opatery otca alebo matky, čo považovala za neprofesionálne, nedostatočne a účelové. Nie je možné, aby synov názor bol ihneď prijatý po tak krátkej dobe a jedinej návšteve v jej domácom prostredí. Maloletý ešte nevie dostatočne vyjadriť svoj názor vzhľadom na jeho nízky vek, je ľahko ovplyvniteľný svojim otcom a je u neho konflikt lojality. Mala za to, že ÚPSVaR v Trnave je voči nej zaujatý, pretože si na predbežné vypočutie predvolal len otca maloletého, ktorý bol niekoľkokrát na stretnutí s kolíznou opatrovníčkou, čo sa dozvedela až na pojednávaní. Ako matka je stále zákonným zástupcom maloletého a má rovnaké práva ako otec. Kolízny opatrovník konal diskriminačne a nespravodlivo, keď jej nedal šancu sa k veci vyjadriť. Aj prešetrenie domácnosti otca je podľa jej mienky nedostatočné, nesprávne a klamlivé. Otec uviedol, že býva v trojizbovom byte, kde trávil čas so synom, avšak má vedomosť z vyjadrení syna, že bývajú v dvojizbovom byte, kde syn nemá ani vlastnú posteľ. Tvrdenia otca, že sa o syna nestará, sú nepodložené a zavádzajúce. Práve naopak, syn sa bojí otcovi povedať pravdivé skutočnosti, je manipulovateľný a otca sa bojí. Maloletý otca niekoľkokrát zámerne klamal, že sa mu nevenuje jej manžel, aby sa vyhol zlej a zápornej reakcie zo strany otca. Jej manžel má s maloletým dobrý vzťah a majú veľa spoločného. O syna sa stará dostatočne, dáva mu toľko lásky ako matka môže dať dieťaťu. Maloletý je jej vytúžené dieťa, keďže pred jeho počatím mala problém otehotnieť a dieťa donosiť. Medzi jej starším synom G. a maloletým je veľký vekový rozdiel, práve z tohto dôvodu. Vždy túžila po veľkej rodine a vďaka manželovi a jej deťom, ju má. Všetky deti majú ich pozornosť, lásku a snažia sa ich viesť k správnym hodnotám. Otec maloletého sa stále odvoláva, že má silnú citovú väzbu na syna, pričom aj ona má silnú citovú väzbu na svoje dieťa, čo súd nevzal do úvahy. Maloletého nemala na Vianoce niekoľko rokov, lebo jeho otec sa odvoláva na rozhodnutie súdu zo dňa 24.01.2023 o striedavej starostlivosti. Syn by chcel tráviť sviatky aj v jej domácnosti, ale otec s tým nesúhlasí. Nechcela synovi spôsobovať psychickú ujmu z toho, že sa budú rodičia spolu hádať. Otec má negatívny vplyv na maloletého a jeho výchovu, všade ju vykresľuje ako neschopnú matku a to aj pred

synom, vyjadruje sa, že s maloletým nenavštevuje lekárov. S maloletým absolvuje lekárske prehliadky v čase, keď je v jej starostlivosti, lekárku mu vybavila, v prípade choroby ho k nej zoberie. Uviedla, že je matkou dvoch detí a má dostatočné skúsenosti, aby vedela, kedy dieťa potrebuje vyšetrenie u lekára. Otec maloletému namiesto liekov podáva iné alternatívy ako bylinky bez toho, aby ju o tom informoval a vždy jej písomne dáva pokyny k starostlivosti o maloletého. Poprela tvrdenia, že by nekomunikovala so školou, ktorú syn navštevuje, pretože triednu učiteľku maloletého kontaktuje vždy, keď je to potrebné. Dôvodom rozhodnutia má byť aj skutočnosť, že pracuje a nevie sa o syna v čase zamestnania postarať. Je zamestnaná ako SZČO v jednej spoločnosti už niekoľko rokov, teda aj v čase, keď žili s otcom v spoločnej domácnosti, čo mu v tej dobe nevadilo. Ak by nepracovala, nemohla by zabezpečiť deťom všetko čo potrebujú. Syn má u nej pestrý program, pretože sa mu vždy niekto venuje. Verí, že maloletý ma u otca plný program, nakoľko otec inú rodinu nemá a je na syna chorobne naviazaný a jeho žiarlivosť na jej rodinu mu vnucuje myšlienky, že mu bude v jeho starostlivosti lepšie. Syn sa nikdy nevyjadril, že sa v jej domácnosti alebo prítomnosti cíti zle a že sa mu nikto nevenuje alebo že by sa cítil nadbytočný. Maloletý sa pri nich správa normálne ako každé dieťa v jeho veku. Z uvedených dôvodov nesúhlasí s napadnutým rozsudkom. Maloletý jej neudával, že sa u nej cíti zle, nikto sa mu nevenuje alebo sa cíti nadbytočný.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matku navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a súhlasil s určenou frekvenciou striedania maloletého u rodičov. Poukázal na to, že matka v odvolaní opakovala veci známe súdu, ktorý sa aj kuratelou dostatočne oboznámil so situáciou v oboch domácnostiach. Maloletý bol na vlastnú žiadosť vypočutý súdom, aj kolíznou opatrovníčkou v domácnosti matky. Napriek jeho prvotnému návrhu na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, rešpektoval rozhodnutie súdu, ktoré zohľadňuje názor maloletého. Keďže má úprimný záujem o zdravý, najmä psychický vývoj maloletého, súhlasil aj naďalej so striedavou starostlivosťou, nakoľko rešpektuje potreby a priania maloletého.

5. V podaní zo dňa 05.12.2025 otec uviedol, že matka maloletého sústavne zaťažuje, zanedbáva a robí psychické nátlaky, odkazuje po ňom záležitosti, ktoré sa týkajú rodičov. Na uvedené upozorňovala aj triedna učiteľka maloletého, matku preto písomne vyzval, aby upustila od zaťažovania maloletého. Matka neinformovala školu a zamestnávateľa o infekčnom ochorení maloletého, čím ohrozila seba aj rodinu. Dozvedel sa, že matka začala požívať alkoholické nápoje, čo zle vplýva na maloletého. Matka sa oplzlo a vulgárne vyjadruje pred maloletým na jeho osobu, čím mu spôsobuje traumu. Maloletý odmieta ísť k matke, ktorá nerešpektuje súdne rozhodnutia, robí schválnosti, neinformuje ho o vycestovaní do zahraničia s maloletým, ktorému dala urobiť druhý cestovný pas, hoci už jeden vlastní. Od prvého ročníka má maloletý záujem navštevovať aktivity ako futbal, ktoré mu matka neumožňuje, napriek tomu, že sa ponúkol zabezpečiť odovzdávanie a vyzdvihovanie maloletého z futbalu.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol ho potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej ) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku potrebné zrušiť.

8. V danej veci matka maloletého dieťaťa nesúhlasila s rozhodnutím súdu, ktorý zmenil frekvenciu striedania maloletého v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté dieťa a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie alebo ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Matka v odvolaní namietala, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že neúplne zistil skutočný stav veci, pretože nevykonal žiadne dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

9. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

10. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

11. S poukazom na citované zákonnú ustanovenie odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých detí, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov ( a ). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, na základe ktorého môže ustáliť pomery na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov a vo veci rozhodnúť v zmysle ustanovení Zákona o rodine (, ).

12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku (výroku I.) dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal náležité dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci tak ako mu to ukladá ust. a . Súd prvej inštancie opomenul zisťovať pre posudzovanú vec rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, ktoré majú viesť ku zmene rozhodnutia o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov spočívajúcej v zásahu do pomeru dní, počas ktorých má ten ktorý rodič vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého. Nedostatočnosť zisteného skutočného stavu potom viedla k nesprávnym právnym záverom. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. V danom prípade treba prihliadať na predmet konania, ktorým je vec starostlivosti o maloleté dieťa, pričom jedným zo základných princípov mimosporového konania je vyšetrovací princíp založený na povinnosti súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. V takomto konaní súd musí na základe vykonaného dokazovania dospieť k spoľahlivým záverom a tieto premietnuť pri svojom rozhodovaní.

16.Odvolací súd konštatuje, že maloletý je doposiaľ na základe rozhodnutia súdu (rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 24.01.2023 č.k. -80, právoplatný dňa 24.01.2023) zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v režime striedania po týždni (od soboty do soboty). Otec v návrhu argumentoval potrebou zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, resp. v priebehu konania tento návrh zobral späť a žiadal zmeniť rozsah starostlivosti o maloletého v striedavej starostlivosti znížením počtu dní v starostlivosti matky. Návrh odôvodnil tým, že matka z dôvodu pracovnej vyťaženosti nemá čas sa maloletému venovať, o maloletého sa stará jej manžel, matka nekomunikuje so školou, ktorú maloletý navštevuje, maloletému sa za zlé známky vyhráža bitkou, nenavštevuje s ním lekára, nemá záujem s ním tráviť čas, zakazuje mu záujmové krúžky, maloletý sa mu zdôveril, že matka ho posmechuje, má z nej strach a jej konanie spôsobuje maloletému psychickú ujmu. V návrhu ďalej uviedol, že maloletý sa vyjadril, že by radšej býval s otcom, s ktorým si vytvoril silné citové puto. Tiež argumentoval tým, že matka porušuje nariadenia ohľadom vyplácania daňového bonusu a prídavkov na dieťa.

17. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal s rodičmi informatívny výsluch prostredníctvom koordinátora, ktorého výsledkom bolo odporúčanie absolvovať sedenie na referáte poradensko- psychologických služieb za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, s čím rodičia súhlasili. Dňa 19.05.2025 kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti otca a dňa 20.05.2025 šetrenie v domácnosti matky so záverom, že v oboch domácnostiach má maloletý vytvorené podmienky. Pracovníci úradu zároveň vykonali pohovor s maloletým, ktorý nesúhlasil, aby s jeho obsahom boli

rodičia oboznámení. Vo veci sa konali dve pojednávania dňa 22.05.2025 a 26.05.2025, pričom na druhom pojednávaní súd pristúpil k výsluchu maloletého dieťaťa, ktoré žiadalo jeho vyjadrenie nezverejniť (uvedené je zrejmé zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26.05.2025).

18. Odvolací súd udáva, že zmena rozsudku o výkone rodičovských práv a povinností musí vychádzať z porovnania pomerov v čase poslednej úpravy o otázke výkonu starostlivosti o maloleté dieťa s porovnaním pomerov aktuálnych. V danom prípade teda bol súd povinný zaoberať sa výhradami otca voči osobe matky a výkonu starostlivosti o maloletého z jej strany. Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti, resp. o zmene jej režimu, t.j. skrátení výkonu starostlivosti matky o maloleté dieťa oproti pôvodnému rozsudku o zverení, nesmie opomenúť na kritériá rozhodovania o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov uvedené v ust. § 24 ods. 2 a 5 Zákona o rodine. Povinnosťou súdu je pri rozhodovaní o zmene režimu v striedavej starostlivosti o maloleté dieťa sa náležite venovať okolnostiam, ktoré by viedli k takémuto závažnému zásahu do práv jedného z rodičov, v tomto prípade matky. Zo spisu nevyplýva, že by súd akýmkoľvek spôsobom preveroval tvrdenia otca o neschopnosti matky postarať sa o maloletého, o jej nespolupráci so školou a ošetrujúcim lekárom maloletého, o údajných fyzických trestoch za známky v škole, o vplyve správania matky na psychiku maloletého, o jej nezáujme tráviť s maloletým čas a venovať sa mu a zákaze prihlásiť maloletého na záujmové krúžky. Súd prvej inštancie v konaní nevykonal žiadne dokazovanie v tomto smere, nepreveroval tvrdenia otca v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, ani u jeho ošetrujúcej všeobecnej lekárky. Hoci súd prvej inštancie pristúpil k zisťovaniu názoru maloletého (osobne, aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka) v súlade s ust. , jeho závery, v ktorých prihliadal na názor maloletého a na druhej strane dôvodil tým, že len názor dieťaťa nemôže byť jediným dôkazom, na základe ktorého súd rozhodne, aj odvolací súd vyhodnotil ako rozporné. K tomuto treba uviesť, že maloletý bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veku takmer 10 rokov, kedy dieťa dokáže vyjadriť svoje pocity k rodičom, vzťah k nim a prezentovať svoje želania, avšak len samotný názor dieťaťa nemôže byť jediným podkladom pre zmenu rozsudku súdu o frekvencii striedavej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. K hodnoteniu názoru dieťaťa je potrebné pristúpiť komplexne s ohľadom na ostatné dôkazy vykonané v konaní. Navyše, zo zvukového záznamu z výsluchu maloletého dieťaťa vykonaného súdom prvej inštancie dňa 26.05.2025 odvolací súd zistil, že postup súdu pri samotnom výsluchu nebol správny, keď maloletému boli kladené otázky sugestívne. Z uvedeného dôvodu takáto výpoveď, resp. zistený názor dieťaťa nemá výpovednú hodnotu. Tiež nemožno považovať za správny postup súdu, ktorý na pojednávaní dňa 26.05.2025 vypočúval otca a matku v prítomnosti maloletého dieťaťa, ktorému tiež kládol otázky v nadväznosti na vyjadrenia rodičov, nakoľko takýto postup vytvára u maloletého dieťaťa konflikt lojality. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že matka v priebehu celého konania nesúhlasila so zmenou režimu striedavej starostlivosti. Súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal, neposúdil ani nevyhodnotil argumenty matky, a ani argumenty otca ohľadom pracovnej vyťaženosti matky a zabezpečenia fungovania viacčlennej rodiny a nezaoberal sa ani dôvodmi, či je vôbec samotná skutočnosť, že matka pracuje a má viac detí, o ktoré sa stará, dôvodom pre zmenu, resp. zníženie rozsahu starostlivosti o maloletého z jej strany. Napokon ani z výsluchov rodičov, najmä otca, nevyplynuli žiadne závažné argumenty vo vzťahu k osobe matky a zabezpečeniu starostlivosti o maloletého matkou. Odvolací súd uzavrel, že súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie v žiadnom prípade nepostačovalo na rozhodnutie o zmene frekvencie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého, ktorá je zásahom do rodičovských práv matky, do práv zabezpečovať starostlivosť o maloletého a zásahom do práv matky aj maloletého dieťaťa na trávenie ich spoločného času. Súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a bez riadneho a dostatočného dokazovania ani nemohol svoj záver náležite odôvodniť.

19. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo

nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ), vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. uviedol, že pojem "procesný postup" súdu treba takto vykladať aj za účinnosti .

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v , pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie nespĺňa podmienky ust. , keď dôvody, ktorú súd viedli k jeho rozhodnutiu (bod 9 a 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku) sú nedostatočné, vychádzajúce len zo zisťovaného názoru maloletého dieťaťa, pričom súd nevyhodnotil ani výsluchy rodičov a správy kolízneho opatrovníka nachádzajúce sa v spise. Napokon, keďže súd iné dokazovanie (s výnimkou výsluchu rodičov a maloletého a šetrenia pomerov v rodinách) ani nevykonal jeho závery nedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia v tejto jeho časti. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov nespĺňa uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia.

23. Podľa / , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa / , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

25. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal náležité dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v , nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie o zmene frekvencie/rozsahu striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa založil. Na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa /ože súd

prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné vyvodiť správnosť jeho skutkového odôvodnenia a naň nadväzujúceho právneho posúdenia veci a podľa vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu otca na zmenu rozsahu striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere (bod 18 tohto uznesenia), výsluchmi účastníkov konania aj so zistením aktuálnej situácie, na preverenie tvrdení otca zabezpečí správu zo základnej školy, ktorú maloletý navštevuje (zistením aké výsledky maloletý v škole dosahuje, aké je jeho správanie, či sa u neho prejavili výchovné problémy a akého charakteru, či rodičia komunikujú so školou), zabezpečí správu od ošetrujúcej lekárky maloletého za účelom zistenia, či obaja rodičia s lekárkou komunikujú, absolvujú s maloletým vyšetrenia alebo preventívne prehliadky, či dodržiavajú v prípade potreby liečbu maloletého). Oboch rodičov podrobne vypočuje k otázke zabezpečenia starostlivosti o maloletého a tráveniu času s ním, zopakuje výsluch maloletého dieťaťa kladením otázok primerane jeho veku (bez prítomnosti rodičov a bez prítomnosti maloletého v pojednávacej miestnosti v priebehu pojednávania) a ak vyvstane potreba doplní dokazovanie v ďalšom rozsahu. Súd prvej inštancie vykoná ďalšie na vec vzťahujúce sa dokazovanie v súlade s a a nasl. (najmä ust. ), účastníkom konania sa umožní vyjadriť k dôkazom ( ) a vo veci rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne zdôvodní v zmysle , tzn. uvedie v ňom stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k jeho rozhodnutiu. V písomnom odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo prípadne nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť, ktorým postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

27. Vzhľadom na uvedené dôvody (nedostatočne vykonané dokazovanie a nepreskúmateľnosť rozsudku v napadnutom výroku) odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie podľa /ť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi v zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne o návrhu otca s tým, že je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ust. .

29. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a v súlade s a vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).