Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/94/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: PQH, s.r.o., so sídlom 065 32 Kamienka 91, IČO: 47 845 571, právne zastúpený: ATTOR advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 55 958 834, proti žalovanému: Bc. Ján Petriľák, s miestom podnikania 065 01 Hniezdne 397, IČO: 46 079 254, o zaplatenie 889,20 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 03.06.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 889,20 Eur s príslušenstvom, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a nárokom na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sprostredkúva živnostníkom uzatvorenie zmluvného vzťahu so zahraničnými spoločnosťami, pričom za túto činnosť berie odmenu počas trvania zmluvného vzťahu medzi živnostníkom a zahraničnou spoločnosťou. Medzi stranami konania došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní obchodnej príležitosti na výkon podnikateľskej činnosti pre zahraničné podnikateľské subjekty. Zmluva o sprostredkovaní sa týka sprostredkovania obchodnej príležitosti žalobcom pre žalovaného, pričom zo strany žalobcu boli všetky zmluvné podmienky sprostredkovania žalovanému odprezentované, s čím žalovaný súhlasil a na základe toho poslal žalobcovi svoje identifikačné údaje. Keďže k uzatvoreniu zmluvného vzťahu so zahraničnou spoločnosťou došlo, žalobcovi vznikol podľa zmluvných podmienok nárok na dohodnutú odmenu, a to počas trvania zmluvného vzťahu, ku ktorého sprostredkovaniu došlo. Žalobca na základe uvedeného vystavil žalovanému faktúru číslo FV230041 zo dňa 08.06.2023 vo výške 889,20 Eur. Medzi stranami konania došlo k založeniu obchodnej zvyklosti, keďže predmetné sprostredkovanie obchodnej príležitosti sa v minulosti uskutočnilo a žalovaný uhradil faktúru číslo 2022006 zo dňa 15.06.2022 a číslo 2022061 zo dňa 31.08.2022. Žalobca uvádza, že mu ako sprostredkovateľovi vzniká právo na províziu samotným obstaraním príležitosti uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy z vystavenej faktúry, pričom táto výzva bola žalovanému doručená dňa 11.12.2024, avšak žalovaný uvedenú faktúru neuhradil. Žalobca ďalej uviedol, že záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní vzniká neformálnou dohodou zmluvných strán o určení druh zmluvy, ktorá má byť uzavretá v dôsledku činnosti sprostredkovateľa. nevyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu. Predmetom zmluvy je záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Keďže pri zmluve o sprostredkovaní sú okrem kogentného základného ustanovenia zákona

číslo (ďalej len „“) zvyšné ustanovenia tohto zmluvného typu dispozitívne, je možné extenzívne aplikovať zásadu zmluvnej voľnosti. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz zo dňa 24.06.2025 pod spisovou značkou , voči ktorému podal žalovaný odpor, preto bola vec postúpená kauzálne príslušnému Okresnému súdu Prešov, ktorý vec vedie pod spisovou značkou .

2. V podanom odpore zo dňa 04.08.2025 žalovaný uviedol, že uplatňovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, keďže mu nebolo z jeho strany poskytnuté plnenie, ktoré má byť podľa žalobcu predmetom pohľadávky na základe vystavenej faktúry. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by došlo k riadnemu poskytnutiu služieb, ktoré by zakladali oprávnenosť uplatňovaného nároku. Žalobca bol o tejto skutočnosti upovedomený písomnou odpoveďou žalovaného zo dňa 17.12.2024 na predžalobnú výzvu žalobcu, ktorou nárok žalobcu odmietol. Žalobcom vystavenú faktúru mu taktiež vrátil, a teda nevedie ju v účtovníctve. Žalovaný preto považuje nárok žalobcu za nedôvodný a navrhol, aby súd žalobu zamietol.

3. Vo vyjadrení k odporu žalovaného žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného v podanom odpore sú zavádzajúce a účelové. Žalovaný si bol od počiatku vedomý, že p. A. B. je štatutárnym zástupcom žalobcu, ktorý živnostníkom sprostredkúva uzavretie zmluvného vzťahu so zahraničnými spoločnosťami, za čo berie odmenu počas trvania zmluvného vzťahu. Žalovaný s uvedeným postupom súhlasil. Na základe sprostredkovania žalobcu došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu žalovaného so zahraničnou spoločnosťou, pričom táto prax bola medzi stranami zaužívaná, keď žalovaný v minulosti uhradil žalobcovi ním vystavené faktúry. Keďže žalobcom sprostredkovaný zmluvný vzťah ďalej trval bol žalobca oprávnený žalovanému vystaviť faktúru, ktorá bola predmetom tohto konania. Predmetom záväzku žalobcu teda nebolo opakované poskytovanie služieb v priebehu trvania zmluvného vzťahu ale samotné sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy. Odmena žalobcu bola viazaná na trvanie zmluvného vzťahu sprostredkovaného so zahraničnou spoločnosťou, čo však žalovaný neplnil. Vzájomná komunikácia medzi stranami konania preukazuje konsenzus ohľadom uzavretia zmluvy, ktorá nemusí byť písomná, pričom samotný fakt, že v minulosti už žalovaný plnil žalobcovi za sprostredkovanie preukazuje ich zmluvný vzťah. Žalobca preto navrhol žalobe vyhovieť.

4. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 21.11.2025 žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobcovi boli poskytnuté identifikačné údaje nepotvrdzuje jeho tvrdenia, že všetky podmienky sprostredkovania boli riadne vysvetlené. Tvrdenie žalobcu, že uhradením dvoch faktúr vznikla medzi nimi obchodná zvyklosť žalovaný považuje za účelové. Dôkazné bremeno v tomto zaťažuje žalobcu. Žalovaný naďalej trvá na tom, že žalobcov nárok neuznáva, keďže nebolo zo strany žalobcu poskytnuté plnenie, ktoré má byť predmetom podanej žaloby a vystavenej faktúry. Žalobca ďalej žiadnym spôsobom nepreukázal poskytnutie služieb, ktoré by zakladali oprávnenosť uplatňovaného nároku. Žalovaný považuje nárok žalobcu za neopodstatnený a navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

5. Dňa 02.03.2026 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaný a jeho splnomocniteľ. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa domáha pohľadávky, ktorá vznikla z dlhodobej obchodnej spolupráce medzi účastníkmi, konkrétne zo sprostredkovania obchodných príležitostí žalovanému v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný sa snaží urobiť sporným samotnú existenciu záväzkového vzťahu z dôvodu absencie písomnej zmluvy. Medzi stranami však vznikol záväzkový vzťah na základe neformálnej dohody zmluvných strán, pričom nevyžaduje pri tomto type záväzku písomnú formu. Vzťah medzi stranami nebol jednorazový ale stabilný, pričom žalovaný v minulosti za tento vzťah uhrádzal žalobcovi faktúry, čím potvrdil existenciu vzťahu. Žalobcov model podnikania je taký, že fyzickým a právnickým osobám sprostredkúva na Slovensku zamestnanie a príležitosť so zahraničnými spoločnosťami zmluvu, pričom predložená komunikácia medzi stranami preukazuje, že zo strany žalobcu ide o laickú komunikáciu, kedy mu záujemca pošle svoje údaje a na ich základe žalobca osloví zahraničnú právnickú osobu a fyzickej osobe zdieľa, kde má nastúpiť na práce. Následne sa uzavrie zmluva, pričom keďže táto komunikácia prebieha telefonicky, žalobca nedisponuje písomnou zmluvou. Tým, že žalovaný uhradil časť vystavených faktúr, mu muselo byť zrejmé, že to fakturovanie je do doby, kým ten živnostník pracuje v danej firme, ktorej sprostredkovanie bolo dohodnuté. Žalovaný sa neuhradením vystavenej faktúry dostal do omeškania, preto navrhol, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný k žalobe uviedol, že faktúra, ktorú mu žalobca zaslal za rok 2023 vôbec nepreukazuje aké služby mu žalobca poskytol, čím žalobca

neuniesol dôkazné bremeno o poskytnutých službách, kedy mal do práce nastúpiť, aké služby mal poskytovať a na základe akej dohody vznikla konkrétna fakturovaná suma.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: 6. Žalobca tvrdí, že medzi stranami konania došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, keďže nevyžaduje pre platné uzavretie zmluvy písomnú formu. Žalobca mal následne sprostredkovať žalovanému zmluvný záväzok so zahraničnou obchodnou spoločnosťou, preto mu vznikol nárok na odmenu vyfakturovanú faktúrou číslo FV230041 vo výške 889,20 Eur, keďže medzi stranami bolo dohodnuté, že žalobca má nárok na odmenu počas celej dĺžky uzavretého zmluvného vzťahu so zahraničnou osobou. Okrem toho medzi stranami bol takýto zmluvný záväzok uzavretý aj v minulosti, na základe ktorého žalovaný žalobcovi riadne plnil ním vystavené faktúry, čo medzi nimi založilo obchodnú zvyklosť. Žalovaný uvedené popiera, tvrdí, že žalobca svoj nárok žiadnym spôsobom nepreukázal, teda že by žalovanému poskytol služby, ktoré by mu zakladali nárok na ním uplatnenú odmenu. Taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že medzi stranami vznikla obchodná zvyklosť uhradením faktúr vystavených žalobcom v minulosti. V konaní neboli zistené nesporné skutkové tvrdenia. Naopak ako sporné skutkové tvrdenia boli zistené uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy medzi stranami konania, sprostredkovanie zmluvného vzťahu so zahraničnou osobou žalobcom žalovanému a nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

7. Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

8. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

9. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

10. Podľa , zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

11. Podľa , sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

12. Podľa , ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

13. Podľa , ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah plneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.

Právne posúdenie veci:

14. Žalovaný v rámci svojich podaní predložil splnomocnenie na zastupovanie v konaní udelené C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D.. Súd vyzval splnomocnenca aj žalovaného

ako splnomocniteľa, aby preukázali vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ktoré je vyžadované podľa zákona číslo (ďalej len „“), keďže ide o obchodnoprávnu vec týkajúcu sa podnikateľskej činnosti zmluvných strán, kde sa laické zastupovanie nepripúšťa. Žalovaný ani splnomocnenec na výzvu nereagovali a požadované vzdelanie splnomocnenca nepreukázali. Na nariadený termín pojednávania sa dostavila E. F. A., ktorá súdu predložila splnomocnenie zo dňa 27.02.2026 udelené žalovaným na zastupovanie v konaní. Súd vyzval uvedenú splnomocnenkyňu na preukázanie vyššie uvedeného vzdelania, pričom táto uviedla, že takéto vzdelanie nemá, o prejednávanej veci má však dostatočné informácie. Súd preto uznesením rozhodol o nepripustení zastúpenia žalovaného v konaní ani jedným z uvedených splnomocnencov, keďže títo nepreukázali požadované vysokoškolské vzdelanie a vo veci konal priamo so žalovaným.

15. Z obsahu predložených vyjadrení a listinných dôkazov vyplýva, že medzi stranami konania sa zrejme viedla elektronická komunikácia, kde žalovaný bol zrejme označený ako „G.“, v období od 09.09.2021 do 10.12.2024. Z obsahu tejto komunikácie vyplýva, že osoba pod vyššie uvedeným menom poskytovala žalobcovi svoje podnikateľské (identifikačné) údaje, poskytovali si údaje o ubytovaní v zahraničí či informácie o zaslaných, prípadne aj neuhradených faktúrach. Okrem toho sa viedla komunikácia aj o odmene a mieste nástupu (zrejme žalovaného) na práce v Rakúsku, konkrétne správa zo dňa 11.05.2023: „Pan A. Pozdravujem mozte nastupit s kolegom v nedelu AK by sa dalo 28,50 Eur h????? Innsbruck/. V prvom rade žalobca nepreukázal, že uvedená komunikácia je práve so žalovaným, pričom samotné označenie kontaktu nepostačuje, na druhej strane žalovaný nepoprel, že uvedená komunikácia žalobcu bola s ním. Žalobca tvrdí, že so žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní konkludentným spôsobom, pričom žalobcovi mal vzniknúť nárok na odmenu počas celej dĺžky uzavretého zmluvného vzťahu, ktorý pre žalovaného sprostredkoval, a táto skutočnosť musela byť žalovanému zrejmá. Z obsahu predloženej komunikácie síce vyplýva, že žalovaný sa dopytoval žalobcu ohľadom nástupu na prácu v zahraničí a ubytovania v zahraničí, z tejto komunikácie však zároveň nemožno vyvodiť uzavretie zmluvy o sprostredkovaní tak, ako to v žalobe uviedol žalobca. Podľa komentára Patakyová, M. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1623 – 1625 k : „Predmetom zmluvy je záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Obsahom záväzku sprostredkovateľa nie je dosiahnutie konkrétneho výsledku, ale výkon činnosti. Esenciálnym účelom sprostredkovania je prepojenie ponuky s dopytom. Z toho vyplýva, že ak by konkrétny výsledok nebol dosiahnutý, nejde o porušenie povinnosti sprostredkovateľa. Záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). V opačnom prípade sa uplatnia ustanovenia ( - 777), ktoré budú relevantné aj v prípade vykonávania činnosti sprostredkovateľa bezodplatne. Namieste je preto diferencovať obsah záväzku a vznik nároku na províziu. Vznik nároku na províziu môže byť (fakultatívne) viazaný na dosiahnutie konkrétneho výsledku a následne rozlišujeme, či ide len o sprostredkovanie príležitosti pre záujemcu uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou ( ), alebo sprostredkovanie uzavretia určitej zmluvy s treťou osobou ( ), kde sa ďalej diferencuje, či je vznik nároku na províziu viazaný na uzavretie zmluvy alebo až na splnenie záväzku z uzavretej zmluvy ( ).“ Podľa odbornej literatúry esenciálnymi náležitosťami zmluvy o sprostredkovaní sú o.i. údaje o zmluve, ktorej uzavretie bude predmetom sprostredkovania a záväzok záujemcu zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Podľa vyššie uvedeného komentára k : „Pod príležitosťou uzavrieť zmluvu je potrebné percipovať konkrétnu tretiu osobu (fyzickú alebo právnickú) ako potenciálneho zmluvného partnera, ako aj nadviazanie vzájomnej komunikácie a interakcie medzi záujemcom a treťou osobou vo veci konkrétnej zmluvy s určitým obsahom, ktorej uzavretie je účelom sprostredkovania v danom prípade (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. „...to zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať na uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem, a v informovaní záujemcu o týchto osobách ako i o ďalších okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú zmluvu uzavrie a s kým...“). Obsah zmluvy nemusí byť určitý tak, že na uzavretie zmluvy medzi treťou osobou a záujemcom by postačovala iba akceptácia. Ide o obstaranie príležitosti uzavrieť zmluvu, ktoré vo svojej podstate predstavuje inicializáciu kontraktačného procesu medzi treťou osobou a záujemcom. Uvedené ustanovenie akcentuje, že akékoľvek odchýlky od zákonnej úpravy sú podmienené explicitnou úpravou v zmluve.“ Ak by aj súd vychádzal zo skutočnosti, že medzi stranami konania došlo k neformálnemu uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, čo zákon umožňuje, z vykonaného dokazovania súd nemá preukázané, že žalobca sprostredkoval žalovanému zmluvný vzťah so zahraničnou osobou, keď o tom nepredložil žiaden listinný dôkaz, a táto skutočnosť nevyplýva ani z predloženej komunikácie. Žalobca síce predložil súdu dve faktúry číslo 2022006 zo dňa 15.06.2022

vo výške 656,64 Eur a číslo 2022061 zo dňa 31.08.2022 vo výške 697,68 Eur (faktúra bez uvedenia obdobia za sprostredkovanie práce a faktúra za obdobie od 19.04. – 01.08.2022), o ktorých tvrdí, že ich žalovaný uhradil, táto skutočnosť však neznamená, že mu automaticky vznikol nárok na odmenu aj v prípade faktúry, ktorej úhradu si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Rovnako nebolo preukázané, že by si strany platne dohodli osobitný režim podľa (vznik nároku už za samotné „zaobstaranie príležitosti“) spôsobom, ktorý by zakladal žalobcovi právo na opakovanú mesačnú províziu aj po skončení pôvodne sprostredkovaného kontraktu, za ktorý mal žalovaný uhradiť žalobcom vystavené faktúry, a to bez ďalšej sprostredkovateľskej činnosti (súdu v tejto súvislosti nie je jasné ani to, ako mala byť žalovanému zrejmá skutočnosť, že po uhradení jednej faktúry žalobcovi, mu vzniká automaticky nárok na úhradu aj ďalších vystavených faktúr). Žalobcom tvrdený model „paušálu počas pôsobenia vo firme“ nebol v konaní preukázaný ako jasne dohodnutá podmienka trvania odmeňovania aj po skončení sprostredkovanej zmluvy. Samotná skutočnosť, že žalovaný v minulosti uhradil niektoré faktúry, síce preukazovala predchádzajúcu spoluprácu, avšak nepreukazovala automatické pokračovanie nároku na províziu do ďalších rokov bez právneho titulu a bez preukázania splnenia podmienok vzniku nároku. Okrem toho žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal mechanizmus výpočtu odmeny za údajné sprostredkovanie. Každá zo žalobcom predložených faktúr je na odlišnú sumu, pričom ani z jednej nevyplýva spôsob jej výpočtu. Táto skutočnosť rovnako spochybňuje nárok uplatnený žalobcom, ktorý je nepreukázaný nielen ohľadom svojej podstaty ale aj samotnej výšky. Za tejto situácie nemohli byť sporné faktúry považované za riadne vyúčtovanie splatnej provízie zo zmluvy o sprostredkovaní, keďže absentoval preukázaný právny titul (vznik práva na províziu viazaný na uzavretie sprostredkovávanej zmluvy, prípadne inak dohodnutý mechanizmus). Pokiaľ ide o podanú žalobu, súd v zmysle uvedenej argumentácie nemal dostatočne preukázaný vznik nároku žalobcu na odmenu (návrhy na doplnenie dokazovania z jeho strany neboli), čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K nároku žalovaného na náhradu trov konania

16. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov spojených s bránením jeho práv titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. ( )

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( )

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.