Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/71/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. a 2/ B. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária PEMPEK, s.r.o., so sídlom Aupark Tower, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 55 390 480, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/ A, 827 15 Bratislava 29, za účasti: DORO Slovakia s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 797/1, 924 01 Galanta, IČO: 53 627 873, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - záväzného stanoviska žalovaného č. 178645/2024-4110-182466 zo dňa 27. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcov zo dňa 3. októbra 2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

II. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“) bola dňa 14. februára 2024 doručená žiadosť spoločnosti DORO Slovakia s.r.o. o vydanie záväzného stanoviska o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmov vlastníkov pozemkov.

2. Z dokumentov predložených MH SR vyplynulo, že spoločnosť DORO Slovakia s.r.o. je držiteľom banského oprávnenia vydaného Obvodným banským úradom v Košiciach č. 1329-3700/2022 zo dňa 15. decembra 2022 (ďalej len „banské oprávnenie“), ktorým jej bol určený dobývací priestor Švedlár s evidenčným č. 110/D (ďalej len „DP Švedlár“), v ktorom sa nachádza výhradné ložisko vyhradeného nerastu – kremeňa.

3. DP Švedlár sa okrem iného nachádza aj na časti pozemku – parcela registra C parc. č. XXXX/X, o výmere 35 565 m2, evidovaného na LV č. XXX, H. I. C., katastrálny odbor, okres C., obec J., kat. územie J. (ďalej len „pozemok“), ktorý je zapísaný v podielovom spoluvlastníctve žalobcov - A. B. (v podiele 2/3) a B. E. F. (v podiele 1/3).

4. Spoločnosť DORO Slovakia s.r.o., ako držiteľ banského oprávnenia, prejavila záujem vykonávať v DP Švedlár banskú činnosť v podobe dobývania výhradného ložiska, pričom žalobcom ako dotknutým účastníkom navrhla v zmysle o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uzatvorenie „Zmluvy o riešení

stretu záujmov medzi banskou organizáciou a vlastníkmi pozemku v dobývacom priestore Švedlár pri výkone banskej činnosti“, ktorú však žalobcovia neakceptovali.

5. V nadväznosti na a skutočnosť, že nedošlo k dohode o riešení stretov záujmov medzi spoločnosťou DORO Slovakia s.r.o. a dotknutými podielovými spoluvlastníkmi pozemku, MH SR oslovilo v predmetnej veci Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré v liste zo dňa 17. apríla 2024 vyslovilo názor, že „z využitia nerastného bohatstva bude mať spoločnosť väčší ekonomický osoh (verejné blaho), ako z využívania pozemku doterajším spôsobom“.

6. Na základe vyššie uvedeného, ako aj na základe žiadosti spoločnosti DORO Slovakia s.r.o., MH SR vydalo dňa 27. júna 2025 podľa a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov „Záväzné stanovisko – riešenie stretov záujmov pre účely dobývania vyhradeného nerastu kremeňa v dobývacom priestore Švedlár č. 178645/2024-4110-182466“ (ďalej len „záväzné stanovisko“), ktorým vyslovilo záver, že „pri riešení stretu záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska kremeňa v DP Švedlár nad oprávneným záujmom dotknutých spoluvlastníkov pozemku, ktorých obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha“. Záväzné stanovisko bolo žalobcom oznámené dňa 10. septembra 2025, a to prevzatím zo spisu Obvodného banského úradu v Košiciach.

7. Dňa 3. októbra 2025 podali žalobcovia správnu žalobu, ktorou sa domáhali preskúmania napadnutého záväzného stanoviska ako opatrenia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci MH SR na ďalšie konanie. Žalobcovia taktiež žiadali o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

8. Žalobcovia v správnej žalobe poukázali na to, že záväzné stanovisko predstavuje priamy právny podklad pre začatie vyvlastňovacieho konania voči žalobcom, prípadne obmedzenie ich vlastníckeho práva k pozemku. V zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) si Obvodný banský úrad v Košiciach vo vyvlastňovacom konaní nemôže vo vzťahu k otázke, či pri riešení stretu záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom dotknutých podielových spoluvlastníkov pozemku urobiť vlastný úsudok, ale je viazaný záväzným stanoviskom žalovaného, ktoré determinuje jeho ďalší postup v konaní.

9. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný rozhodoval o vzájomnom vzťahu všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý v administratívnom konaní zastupovala spoločnosť DORO Slovakia s.r.o., ako subjekt, na ktorý bol prevedený dobývací priestor, a súkromným záujmom žalobcov, keďže takmer celý dobývací priestor je na ich pozemku. So žalobcami sa v zmysle nekonalo ako s účastníkmi administratívneho konania, čo znamená, že ich záujem neobhajoval v tomto administratívnom konaní nikto a žalovaný tak podľa žalobcov vychádzal z jednostranne prezentovaných a zjavne účelových argumentov spoločnosti DORO Slovakia s.r.o. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy tak bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

10. Spolu s podaním správnej žaloby žalobcovia navrhli, aby správny súd v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) priznal správnej žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnili tým, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého opatrenia - záväzného stanoviska žalovaného hrozí žalobcom závažná ujma na právach spočívajúca v možnosti vyvlastnenia pozemku žalobcov a v účinnom zákaze voči žalobcom nakladať s pozemkom. Žalobcovia taktiež uviedli, že v prípade, ak by sa pokračovalo vo vyvlastňovacom konaní, hrozí žalobcom škoda, ktorá by vznikla na základe vydaného nezákonného opatrenia - záväzného stanoviska, a ktorá by spočívala vo vyvlastnení ich pozemku za sumu 52 902,68 eur, čo predstavuje vznik škody na strane žalobcov vo výške cca 1 350 000 eur (reálna trhová cena pozemku). Ďalej tvrdili, že ak by sa preukázalo, že záväzné stanovisko je nezákonné a spoločnosť DORO Slovakia s.r.o. by medzičasom začala s dobývaním v DP Švedlár, uvedený následok by bol nenapraviteľný, nakoľko po vykonaní ťažby už nie je možné dať dobývací priestor do pôvodného stavu. Žalobcovia zároveň uviedli, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko nemôže existovať verejný záujem na pokračovaní vyvlastňovacieho konania na základe nezákonného opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 29. januára 2026 a navrhol, aby správny súd žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že vydané opatrenie - záväzné stanovisko nepovažuje za priamo dotýkajúce sa práv žalobcov, keďže je podkladom pre vyvlastňovacie konanie. Žalovaný je toho názoru, že nie je možné, aby záväzné stanovisko bolo samostatne predmetom súdneho prieskumu. Jeho nezákonnosť a postup predchádzajúci jeho vydaniu by mal správny súd preskúmavať až v súdnom konaní, ktorého predmetom by bolo preskúmavanie samotného rozhodnutia o vyvlastnení a s tým spojené preskúmavanie aj tohto záväzného stanoviska ako podkladového opatrenia. Žalovaný má za to, že správna žaloba je podaná predčasne, pretože samotným záväzným stanoviskom ešte neboli priamo dotknuté subjektívne práva žalobcov.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení taktiež uviedol, že vydaniu záväzného stanoviska nepredchádza v zmysle administratívne konanie podľa správneho poriadku a žalovaný rozhodol na podklade dokladov doručených spoločnosťou DORO Slovakia s.r.o. a stanovísk iných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré si žalovaný vyžiadal v zmysle . Záväzné stanovisko vydané žalovaným je podkladovým opatrením v správnom konaní o vyvlastnení, ktorého sú žalobcovia účastníkmi a v rámci ktorého môžu plnohodnotne vykonávať všetky práva, ktoré im priznáva na ochranu ich práv, zároveň sa vo vyvlastňovacom konaní môžu vyjadrovať a predkladať všetky relevantné skutočnosti a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení.

14. K návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalovaný uviedol, že považuje návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku žaloby za neopodstatnený, keďže jeho vydaním žiadne okamžité právne následky voči žalobcom nenastali. Žalobcovia sami v správnej žalobe, časť III. uvádzajú, že „V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že zápis prevodu dobývacieho priestoru „Švedlár" v prospech organizácie DORO Slovakia s. r. o. bol uskutočnený dňa 13.04.2023 a dňa 13.04.2026 uplynú tri roky, po uplynutí ktorých práva tejto spoločnosti k dobývaciemu priestoru zaniknú v prípade, ak dovtedy nedôjde k začatiu dobývania ložiska, čo sa vzhľadom na jej doterajšiu nečinnosť tejto organizácie, ktorá je v podstate schránkovou firmou, javí ako nanajvýš pravdepodobné.“ Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je opodstatnené, keďže opatrenie - záväzné stanovisko žalovaného je len jedným z podkladov k vyvlastňovaciemu konaniu, v ktorom musia byť splnené všetky zákonné podmienky, aby bolo možné vydať rozhodnutie o vyvlastnení.

15. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

19. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

20. Podľa všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa , až 4, až 16, a .

21. Podľa ak nedošlo k dohode podľa odseku 2, rozhodne o riešení stretov záujmov ministerstvo príslušné podľa druhu nerastu v súčinnosti s dotknutými ústrednými orgánmi

štátnej správy a zároveň vydá záväzné stanovisko o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, ktorého obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky štátu.

22. Pred preskúmaním veci samej je správny súd vždy povinný najskôr skúmať splnenie procesných podmienok vyplývajúcich z ustanovení . Uvedený názor podporuje aj rozhodovacia prax kasačného súdu, ktorý napríklad v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 17. decembra 2025 uviedol: „Kasačný súd konštatuje, že nespôsobilosť predmetu prieskumu spôsobuje nedostatok právomoci správneho súdu ako podmienky konania. Na splnenie tejto podmienky prihliada správny súd z úradnej povinnosti aj bez námietky a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Správny súd tak mal v prvom rade skúmať, či preskúmavané rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ na právnu sféru žalobcu nemôže mať žiaden vplyv, potom ide o rozhodnutie vyňaté zo súdneho prieskumu podľa žaloba na jeho prieskum je neprípustná podľa .“

23. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť.

24. Ustanovenie vylučuje zo správneho súdneho prieskumu také rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, a súčasne nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

25. V danom prípade sa žalobcovia domáhajú preskúmania opatrenia - záväzného stanoviska, ktorým žalovaný vyslovil, že pri riešení stretu záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska kremeňa v DP Švedlár nad oprávneným záujmom dotknutých spoluvlastníkov pozemku - žalobcov, ktorých obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha.

26. Správnou žalobou napadnuté opatrenie - záväzné stanovisko nie je konečným meritórnym rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa ich priamo dotýka. Nezakladá žiadne práva ani povinnosti s konštitutívnym účinkom, preto ani nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov, ani na ich základných právach a slobodách. Z tohto dôvodu napadnuté opatrenie - záväzné stanovisko žalovaného nemožno vnímať ani ako rozhodnutie predstavujúce výnimku z negatívnej enumerácie uvedenej v . Na subjektívnych právach žalobcov napadnuté opatrenie - záväzné stanovisko s konečnou platnosťou nič nezmenilo.

27. Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcov, že žalovaným vydané opatrenie - záväzné stanovisko treba považovať za opatrenie, týkajúce sa základných práv a slobôd, pokiaľ ide o majetok - vlastnícke právo žalobcov, keďže nemá charakter opatrenia, ktoré by bolo spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo by nimi boli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

28. Čiastkové rozhodnutia alebo opatrenia predbežnej povahy alebo tzv. podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným druhostupňovým rozhodnutím, pretože samy osebe nevyvolávajú ujmu na právach. Tá sa prejaví až v spojení s konečným administratívnym rozhodnutím. Uvedeným opatrením sa nerozhodovalo o vlastníckom práve žalobcov a ani sa ďalšiemu účastníkovi konania nepovoľovali činnosti na dotknutých pozemkoch

29. Na základe uvedených záverov správny súd odmietol správnu žalobu z dôvodu neprípustnosti podľa , pretože smeruje proti opatreniu, ktoré má predbežnú povahu a ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov, čiže je vylúčené z prieskumu správnym súdom podľa . Z uvedeného dôvodu by ani priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemalo zmysel, preto správny súd predmetný návrh podľa zamietol.

30. Správny súd žalovanému trovy konania nepriznal napriek tomu, že žalobcovia procesne zavinili odmietnutie žaloby, keďže ju podali voči opatreniu nespadajúcemu do predmetu prieskumu v správnom súdnictve. Avšak správny súd nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, aby nahrádzali trovy konania orgánu verejnej správy ( ).

31. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa , keďže neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka konania. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania neuložil žiadnu povinnosť v súvislosti, s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).

Proti výrokom II., III. a IV. tohto uznesenia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.