Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Csp-138-2025.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Subarea
15Csp/138/2025
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast.: RIEDL advokátska kancelária s.r.o.. so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/36/2025 p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
III. P r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni v konaní o žalobe o primerané finančné zadosťučinenie nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 18.09.2025 v konaní pod sp. zn. 29C/36/2025 sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému zdržať sa kontaktovania žalobkyne telefonicky, ako na jej telefónne číslo, tak aj na telefónne číslo jej švagra. V odôvodnení návrhu uviedla, že tento návrh je nútená podať v dôsledku nedôvodného kontaktovania pracovníkmi žalovaného. Dňa 03.01.2025 ráno v jej bydlisku agresívne vyzváňala pracovníčka žalovaného len pre to, aby jej odovzdala sprievodný list z 28.11.2024, ktorého obsahom bola výzva na zaplatenie sumy 479,74 EUR. Pracovníčke uviedla, že nárok bol predmetom súdneho konania, preto považuje predmetnú vec za uzavretú. Žalovaný bol pasívny až do včerajšieho a dnešného dňa (17.09. a 18.09.2025), kedy začal s telefonickým obťažovaním. Nakoľko zavolal aj švagrovi E. B., ktorý nemá s nárokom žalovaného absolútne nič spoločné a dopytoval sa na ňu ako dlžníka, čo mu musela následne nedobrovoľne vysvetľovať, rozhodla sa s návrhom podať aj žalobu o primerané finančné zadosťučinenie.
2. Žalovaný veriteľ ju uvedeným listom vyzval na úhradu dlhu, ktorá bola predmetom konania na tunajšom súde pod sp. zn. 11Csp/103/2020. Uznesením zo dňa 02.10.2022 súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby.
3. V konaní argumentovala tým, že banka jej poskytla povolené prečerpanie vo výške 180 EUR bez akéhokoľvek konsenzu s ňou. Vec nebola prejednaná meritórne, ale predmetný návrh je zjavne premlčaný, čo činí konanie žalovaného nezákonným podľa § 54a Občianskeho zákonníka, a preto aj vznáša námietku premlčania voči uvedenému nároku. Žiaden právny predpis jej neukladá povinnosť komunikovať s veriteľom telefonicky a neželá si, aby žalovaný využíval takúto agresívnu formu ako popísala vyššie. V zmysle vyššie uvedeného, preto si v súvislosti s návrhom na neodkladné opatrenie uplatňuje aj nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobou vo výške 500 EUR.
4. Prílohou uvedeného návrhu boli výpisy z telefónnej komunikácie, z ktorej vyplýva, že žalovaný kontaktoval žalobkyňu v rozhodnom namietanom období. Zároveň predložila sprievodný list zo dňa 28.11.2024 v súvislosti s nárokom, ktorý žalovaný nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo strany pôvodného veriteľa žalobkyne - Slovenskej sporiteľne a.s. titulom nároku povoleného prečerpania.
5. Súd I. inštancie po pripojení spisu 11Csp/103/2020 zistil, že nárok uvedený v sprievodnom liste bol predmetom sporu pred Okresným súdom Prešov na základe žaloby žalovaného zo dňa 09.06.2020, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 180 EUR s príslušenstvom titulom nepovoleného prečerpania nad rámec poskytnutého rámca na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenej s jeho právnym predchodcom - Slovenskou sporiteľňou a.s..
6. Súd I. inštancie uznesením zo dňa 29.06.2020 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, voči ktorému žalobkyňa podala odpor, namietajúc nedôvodnosť podanej žaloby so vznesením námietky premlčania.
7. Žalovaný v reakcii na podaný odpor uviedol, že na dôvodnosti žaloby v plnom rozsahu trvá.
8. Súd I. inštancie žalovaného podaním zo dňa 24.09.2020 vyzval na späťvzatie žaloby so žiadosťou o oznámenie, či žalobkyni v postavení žalovanej v súvislosti s povoleným prečerpaním účtu bola poskytnutá kreditná karta, ak kreditná karta poskytnutá nebola, je potrebné preukázať splnenie povinnosti veriteľa upravenej v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Ak kreditná karta bola poskytnutá, je potrebné preukázať splnenie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l) citovaného zákona. Poukázal na to, že veriteľ od zmluvy odstúpil, a preto je potrebné preukázať dohodu účastníkov zmluvy o odstúpení od zmluvy s poukazom na ust. § 52 ods. 2 poslednej vety Občianskeho zákonníka. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka dochádza k zrušeniu zmluvy od začiatku a v tom prípade úhrady žalobkyni v postavení žalovanej na danom účte boli vyššie, ako je čerpanie peňažných prostriedkov.
9. Žalovaný v postavení žalobcu na uvedenú výzvu reagoval späťvzatím žaloby, o ktorom súd I. inštancie rozhodol uznesením zo dňa 02.10.2020 s dátumom právoplatnosti dňa 27.10.2020. 10. Súd I. inštancie uznesením zo dňa 30.09.2025 pod sp. zn. 29C/36/2025 výrokom I. vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu zdržania sa kontaktovania žalobkyne telefonicky, výrokom II. v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom III. vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal a výrokom IV. žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vylúčil na samostatné konanie.
11. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 12.02.2026 pod sp. zn. 17Co/3/2026 uznesenie súdu I. inštancie zo dňa 30.09.2025 vo výroku I., III. a V. zmenil tak, že návrh zamieta s uvedením, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
12. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie je t.č. vedená pod sp. zn. 15Csp/138/2025, s ktorou žalovaný v plnom rozsahu nesúhlasil.
13. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 18.02.2026 zobrala žalobu v plnom rozsahu späť s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že odvolací súd sa odklonil od vlastnej rozhodovacej praxe, nepovažoval za dôležité nerešpektovanie súdneho rozhodnutia zo strany žalovaného a tomuto umožnil využívať
agresívnu obchodnú praktiku, aj kontaktovanie rodinných príbuzných. Žalobkyňa preto zobrala žalobu v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť a o trovách konania rozhodnúť tak, že nebude žalovanému náhrada trov konania priznaná.
14. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. 18. Podľa §146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
19. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu v plnom rozsahu späť pred začatím pojednávania vo veci samej, súd I. inštancie postupom podľa § 144-146 CSP konanie zastavil.
24. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 29C/36/2025 rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému voči neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
25. Vo vzťahu k nároku o žalobe o primerané zadosťučinenie postupoval podľa § 256 CSP a úspešnému žalovanému voči žalobkyni, ktorá z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
26. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ust. § 257 je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než plynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 alebo § 256 CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo v časti neprizná.
27. K aplikácii uvedeného ustanovenia môže dôjsť aj zo sociálnych aspektov. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa preto súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu.
28. Súd I. inštancie vo vzťahu ku konaniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nevzhliadol žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP. 29. Je nepochybné, že žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu neúspešná a súčasne z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania predčasným podaním žaloby o primerané finančné zadosťučinenie napriek tomu, že v čase podania žaloby nedisponovala právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým by bolo judikované porušenie jej spotrebiteľských práv.
30. Súd I. inštancie poukazuje na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne stanovisko R 48/2022, z ktorého nesporne vyplýva, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. V zmysle vyššie uvedeného by teda nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia sa premlčal až vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá by začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu, v ktorom by bolo judikované porušenie jej spotrebiteľského práva.
31. Zároveň pri zastavení sporového konania je rozhodujúce procesné zavinenie na zastavení konania, ktoré sa posudzuje objektívne a ak späťvzatie žaloby nebolo vyvolané správaním žalovaného, napríklad plnením po podaní žaloby, potom procesné zavinenie na zastavení konania nesie výlučne žalobca.
32. Samotný fakt, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa nepredstavuje bez ďalších výnimočných okolností taký dôvod osobitného zreteľa, aby súd I. inštancie pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania aplikoval ust. § 257 CSP. V konkrétnom prípade tak súd I. inštancie ani nevzhliadol žiaden dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v časti, v ktorej bola žalobkyňa neúspešná alebo z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila a súčasne neargumentovala existenciou sociálnych aspektov aplikácie ust. § 257 CSP.
33. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti uznesenia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).