Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31Sas-16-2024.pdf
PDF · 228.75 KB
Case nature
Area
Subarea
31Sas/16/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 2206/8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 794 536, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/ SSVRODPPKPC1/SOC/2024/10570 zo dňa 07. 08. 2024 takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/10570 zo dňa 07. 08. 2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/10570 zo dňa 07. 08. 2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Administratívne konanie
1. Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa 02. 02. 2023 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) o peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“).
2. V administratívnom konaní bol posúdený zdravotný stav mal. D. B. posudkovou lekárkou, ktorá vypracovala lekársky posudok zo dňa 13. 02. 2023. Dňa 13. 02. 2023 bol vypracovaný posudkový záver, vrátane posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach. Stupeň odkázanosti dosahoval hodnotu VI. pri počte 0 bodov. Následne bol vypracovaný komplexný posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501-9 zo dňa 17. 02. 2023, podľa ktorého miera funkčnej poruchy mal. D. B. je 60 % podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z., skupiny III. 8. c) a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodujúcim pre stanovenie miery funkčnej poruchy u mal. D. B., vychádzajúc z odborných vyšetrení, je diabetes mellitus 1. typu. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti metabolickej bolo navrhnuté kompenzovať
formou peňažného príspevku na opatrovanie a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Maloletý nebol v zmysle komplexného posudku zo dňa 17. 02. 2023 odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je však odkázaný na sprievodcu. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu bol určený na deň 28. 02. 2024.
3. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8 zo dňa 28. 02. 2023 podľa § 40 ods. 1, ods. 7, ods. 11, § 42 ods. 7, ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie. V odôvodnení uviedol, že maloletý D. B. sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % a v súčasnosti potrebuje dohľad potrebný pre diagnostikovaný diabetes mellitus 1. typu s nutnosťou edukácie maloletého pre potrebu osvojenia úkonov súvisiacich s celoživotným režimom diabetika. Stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený na VI. stupeň (0 bodov), a preto je maloletý podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaný na opatrovanie.
4. Na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu maloletého bola dňa 05. 04. 2024 vykonaná lekárska posudková činnosť a vydaný lekársky posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/31572. Bol vypracovaný komplexný posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/31572 - 16 zo dňa 11. 04. 2024, podľa ktorého sa maloletý i naďalej považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % pre ťažké zdravotné postihnutie diabetes mellitus I. typu. Stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený na I. stupeň s počtom bodov 115 s tým, že maloletý nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., nakoľko nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v stupni odkázanosti V. alebo VI., a preto sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať formou peňažného príspevku na opatrovanie.
5. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/ SOC/2024/31584 - 13 zo dňa 15. 04. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) odňal žalobkyni podľa § 40 ods. 1, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. s účinnosťou od 01. 05. 2024 peňažný príspevok na opatrenie maloletého D. B. vo výške 669 eur mesačne a jeho výplatu zastavil od 01. 05. 2024. Na odôvodnenie uviedol, že na základe určeného opätovného posúdenia sa posudková lekárka úradu zaoberala posúdením zdravotného stavu maloletého, pričom vychádzala z predložených odborných lekárskych nálezov. V oblasti sebaobsluhy sa peňažný príspevok na opatrovanie maloletému nenavrhuje. V októbri 2020 mu bol diagnostikovaný novozistený diabetes mellitus 1. typu. Starostlivosť o dieťa bola zabezpečovaná matkou. Po dovŕšení šiestich rokov, t.j. od februára 2023 bol maloletému navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie z dôvodu vhodnej edukácie rodiny a maloletého na osvojenie úkonov súvisiacich s režimom diabetika. V školskom roku 2023/2024 je maloletý žiakom 1. ročníka bežnej základnej školy, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami. Podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z.z.“) je v súčasnosti maloletý odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v I. stupni odkázanosti s počtom bodov 115. Maloletý nie je odkázaný na opatrovanie, nakoľko nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v stupni odkázanosti V. alebo VI.
6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 03. 05. 2024. K odvolaniu pripojila endokrinologické, diabetologické potvrdenie zo dňa 28. 03. 2024 od E. F. A., detskej diabetologičky a endokrinologičky. Žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím č. UPS/US7/ SSVRODPPKPC1/SOC/2024/10570 zo dňa 07. 08. 2024 potvrdil toto rozhodnutie a odvolanie zamietol (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Na odôvodnenie uviedol, že v odvolacom konaní posudková lekárka ústredia opätovne zhodnotila odkázanosť maloletého na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. na účely § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z.. Miera odkázanosti maloletého bola zisťovaná vo všetkých 12 oblastiach, ktoré príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. upravuje, a to nasledovne: menovaný je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne pri dvoch úkonoch stravovania a pitného režimu (zistenie obsahu obalu s potravinami a nápojmi; zistenie záručnej doby z obalov potravín a nápojov; dávkovanie a užívanie enzýmov na trávenie podľa množstva a zloženia prijímanej potravy; dodržiavanie pitného režimu) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony vyprázdňovania močového mechúra 10 bodov a hrubého čreva 10 bodov, je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby minimálne pri troch úkonoch zabezpečenia osobnej hygieny (česanie vlasov, umývanie vlasov; čistenie, strihanie alebo opilovanie nechtov na rukách; čistenie, strihanie alebo opilovanie
nechtov na nohách ) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony celkového kúpeľa 10 bodov, je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne pri dvoch úkonoch obliekania a vyzliekania (výber oblečenia zodpovedajúceho situácii, prostrediu a klimatickým podmienkam; rozpoznaní jednotlivých častí oblečenia a ich správne vrstvenie) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony zmeny polohy, sedenia a státia 10 bodov, je schopný samostatného pohybu po schodoch 10 bodov a pohybu po rovine 10 bodov, je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne pri dvoch úkonoch orientácie v prirodzenom prostredí (orientovanie sa v neznámom prostredí; orientovanie sa v cestnej premávke) 5 bodov, je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu (dodržiavanie pokynov ošetrujúceho lekára; rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky a prípravu lieku; pravidelné užívanie liekov a aplikácia mastí; aplikácia podkožných injekcií /napríklad inzulínu/; dodržiavanie diéty) 0 bodov a nie je odkázaný na dohľad pri žiadnej činnosti 10 bodov uvedených v prílohe č. 3 (bod 1 – 11) zákona č. 448/2008 Z.z.. Aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu bol u maloletého stanovený stupeň odkázanosti II. na pomoc inej fyzickej osoby s počtom dosiahnutých bodov 90. Z tohto dôvodu žalovaný v komplexnom posudku č. ZA/2024/10909/5 – MAT zo dňa 29. 07. 2024 nenavrhol kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého peňažným príspevkom na opatrovanie. Zákon č. 447/2008 Z.z. podmieňuje poskytovanie príspevku na opatrovanie splnením zákonom ustanovených podmienok. V zmysle § 14 ods. 4 cit. zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa § 49 ods. 10 a prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.. Žalovaný tiež uviedol, že zdravotný stav maloletého bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii, pričom rozhodujúcim ochorením je cukrovka I. typu na inzulíne, glykémie sú kontinuálne monitorované pomocou systému CGM-Dexcom. odkázanosť na nepretržitý dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. nebola preukázaná, preto nemohol byť určený VI. stupeň odkázanosti. Uvedené posúdenie je potrebné chápať ako porovnanie schopnosti maloletého dieťaťa vykonávať jednotlivé činnosti uvedené v prílohe oproti schopnostiam jeho rovesníkov bez zdravotného postihnutia, vzhľadom na znenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Rozdielne posúdenie odkázanosti maloletého na opatrovanie oproti roku 2023 je v zohľadnení jeho veku a individuálnom posúdení jeho rozumových schopností, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu pri jednotlivých činnostiach. V minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku. Nakoľko z aktuálnych odborných vyšetrení vyplýva, že u maloletého nie sú komplikácie cukrovky verifikované, je bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie, posudková lekárka žalovaného skonštatovala, že pri správnom výchovnom vedení zo strany rodiča spĺňa mentálne predpoklady na zvládnutie rizík, ktoré súvisia s ťažším zdravotným postihnutím. Maloletý je sebestačný v základných životných úkonoch v porovnaní s deťmi bez zdravotného postihnutia rovnakého veku a pohlavia. Cukrovka I. typu sa prejavuje deficitom endokrinnej činnosti buniek pankreasu už v útlom detskom veku. Liečba inzulínom je nevyhnutná od začiatku ochorenia. Organizácia komplexnej liečby - injekčné podávanie inzulínu resp. podávanie inzulínu formou inzulínovej pumpy, sledovanie hladiny glykémie v krvi, stravovací a pohybový režim, edukácia patria do oblasti zdravotnej starostlivosti. Pomoc, ktorú maloletý potrebuje pri uvedených činnostiach, bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v bode 1 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo započítaných 5 bodov a v bode 11, kde bolo započítaných 0 bodov. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 12. 08. 2024.
Správna žaloba
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas správnu žalobu. Správna žaloba bola podaná dňa 08. 10. 2024 na poštovú prepravu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a bola doručená správnemu súdu dňa 09. 10. 2024. Žalobkyňa namietala, že nie je zrejmé, na základe čoho orgány verejnej správy dospeli k záveru, že maloletý je oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o priznaní peňažného príspevku už dostatočne edukovaný a kompetentný vykonávať všetky úkony súvisiace s režimom diabetika sám. Poukázala na lekársku správu od detskej diabetologičky a endokrinologičky E. F. A. zo dňa 28. 03. 2024, z ktorej vyplýva že vzhľadom na nízky vek maloletého, nie je schopný si uvedomovať nízku a vysokú hladinu glykémie, preto jeho zdravotný stav musí byť sledovaný matkou. V ďalšom opísala zdravotný stav maloletého syna, ako i to, že starostlivosť o neho je náročná. Maloletý má okrem základného ochorenia (diabetes mellitus I. typu), ktoré je trvalé aj narušenú komunikačnú schopnosť a vyžaduje logopedickú starostlivosť. Žalobkyňa odkázala na čl. 23 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa žalobkyne orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach neodôvodnili prehodnotenie odkázanosti z VI. stupňa
na I., resp. II. stupeň. Odkázala na § 3 ods. 5 a § 46 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a na judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo dňa 24. 10. 2018, nález Ústavného súdu SR III. ÚS 666/2016 zo dňa 11. 10. 2016). Správnemu súdu navrhla, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného súčasne s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a sú založené na výklade a aplikácii ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a zásadami správneho poriadku.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril rozsiahlym podaním zo dňa 20. 11. 2024. Poukázal na priebeh administratívneho konania. Uviedol, že posudková lekárka sa vysporiadala so všetkými predloženými listinnými dôkazmi medicínskeho charakteru a vykonávala ich hodnotenie v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom určovanie miery funkčnej poruchy je vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov, ktorý nie je viazaný návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov, všeobecných lekárov, psychiatrov, psychológov, logopédov, špeciálnych pedagógov a ani návrhmi žiadateľa o peňažný príspevok (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/15/2019 zo dňa 06. 10. 2021). Maloletý netrpí iným zdravotným postihnutím, ktoré by ovplyvňovalo rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým je cukrovka detského veku na inzulíne. Posudková lekárka zohľadnila i k odvolaniu predložené lekárske vyšetrenie od E. F. A. s tým, že posúdenie zdravotného stavu maloletého vykonala na základe žiadosti matky za prítomnosti maloletého dieťaťa a jeho zákonnej zástupkyne. Žalovaný uviedol, že predmetom lekárskej posudkovej činnosti nie je primárne vyšetrovať a diagnostikovať fyzické osoby. Poukázal na posudzovanie odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach na účely § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z., ako i na závery posudkovej lekárky žalovaného v zmysle lekárskeho posudku č. ZA/2024/10909/3 zo dňa 28. 06. 2024 a bodové ohodnotenie jednotlivých činností sebaobsluhy vykonaného posudkovou lekárkou. Vo vzťahu k preklasifikovaniu stupňa odkázanosti žalovaný uviedol, že v porovnaní s minulosťou (rok 2023) a súčasne po ubehnutí štyroch rokov od novo diagnostikovania cukrovky I. typu (10/2020) došlo u maloletého k primeranej edukácii a určitej stabilizácii jeho zdravotného stavu. Organizácia komplexnej liečby - podávanie inzulínu, sledovanie hladiny glykémie v krvi, stravovací a pohybový režim, edukácia - patria do oblasti zdravotnej starostlivosti a pomoc, ktorú maloletý potrebuje pri uvedených činnostiach bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti v bode 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo započítaných 0 bodov. Odkázanosť maloletého na dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. nebola u maloletého preukázaná, a preto v bode 12 nemohlo byť určených 0 bodov, a teda nemohol byť určený VI. stupeň odkázanosti. V minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie maloletému navrhnutý na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku a potrebou jeho zaučenia k dodržiavaniu diétnych opatrení a aplikácii inzulínu (edukácia) a jednak novej životnej situácie (nástup do 1. ročníka základnej školy bežného typu). Z aktuálnych odborných vyšetrení však vyplýva, že u maloletého nie sú komplikácie cukrovky verifikované, mobilita je u neho zachovaná, chôdza samostatná, je bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Podľa posudkovej lekárky maloletý nemal zdokumentované žiadne pohybové poruchy, zmyslové poruchy, poruchy kontinencie a duševné poruchy. Žalovaný zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou legislatívou a žalobné námietky žalobkyne označil za neopodstatnené. Stupeň II. odkázanosti maloletého (90 b.) zodpovedá skutočnému skutkového stavu veci. Aplikácia prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pri posudzovaní odkázanosti na opatrovanie je nepriliehavá, keďže peňažný príspevok na opatrovanie nie je dávkou sociálneho poistenia. Žalovaný tiež uviedol, že nevzhliadol v procesnom postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa žiadne pochybenie. Osobné posúdenie maloletého bolo vykonané na I. i II. stupni administratívneho konania. K aplikácii § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle, ktorého je orgán verejnej správy povinný pred vypracovaním komplexného posudku prerokovať s fyzickou osobou sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhované druhy peňažných príspevkov nedošlo, nakoľko uvedené právo nebolo uplatnené. V predmetnej veci bola vykonaná aj sociálna posudková činnosť s posudzovanou fyzickou osobou - maloletým a žalobkyňou, a to dňa 05. 04. 2024 (posudkový záver č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/31572, č.z. 2024/48867), pričom uplatnili právo vyjadriť svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a ani o nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na články Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovoru o právach dieťaťa a Ústavy SR, nekonkretizovala, v čom mali byť postupom orgánov verejnej správy porušené jej práva a práva jej syna. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z.z., ktorého ustanovenia neodporujú cit. dohovorom, ani Ústave SR.
Replika žalobkyne
9. Žalobkyňa podaním zo dňa 27. 12. 2024 uviedla, že zotrváva na správne žalobe a že žiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. správnemu súdu súčasne navrhla doplniť dokazovanie o vyjadrenia ošetrujúcich lekárov maloletého, prípadne vykonať vo veci znalecké dokazovanie. Duplika žalovaným nebola podaná.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP), a to na nariadenom pojednávaní dňa 03. 03. 2026, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
11. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní zotrvala na podanej správnej žalobe a jej dôvodoch.
12. Žalovaný na nariadenom pojednávaní zotrval na zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Uviedol, že už pri priznaní peňažného príspevku na opatrovanie bola žalobkyňa upozornená na to, že peňažný príspevok sa poskytuje len dočasne, na obdobie, ktoré súvisí s osvojením si režimu u maloletého dieťaťa. Na vysvetlenie poukázal na prax zaužívanú v Slovenskej republike pri klientoch s diabetes, keď väčšina správnych orgánov peňažný príspevok na opatrovanie v týchto prípadoch nepriznáva. Sú však úrady, ktoré skôr z ľudského hľadiska pri novo diagnostikovanom ochorení u maloletého dieťaťa rozhodnú, že v tomto prechodnom období, ktoré predstavuje aj značný šok pre rodinu, podporí rodinu v tom, že peňažný príspevok na opatrovanie prizná, avšak upozorňuje, že tento stav nebude pretrvávať, a preto stanovuje aj rýchlu kontrolu zdravotného stavu. Samotná aplikácia inzulínu je zdravotníckym úkonom, nie je úkonom na účely opatrovania.
13. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného z 07. 08. 2024 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z 15. 04. 2024, ktorým žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 15. 04. 2024 o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie maloletého s účinnosťou od 01. 05. 2024 a zastavení jeho výplaty k tomu istému dňu.
14. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu (zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Cieľom úpravy je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 1, 2 cit. zák.).
15. V prejednávanej veci nebolo sporné, že maloletý syn žalobkyne je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. V lekárskom posudku z 05. 04. 2024 vyhotovenom pred orgánom verejnej správy prvého stupňa posudková lekárka úradu ako druh zdravotného postihnutia určila cukrovku ťažko
kompenzovateľnú inzulínom alebo cukrovku detského veku (diabetes mellitus 1. typu) podľa kap. III, položka č. 8 písm. c) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. s mierou funkčnej poruchy 60 %. Maloletého zaradila do I. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Na úrovni odvolacej, príslušná posudková lekárka ústredia v lekárskom posudku z 28. 06. 2024 ako druh zdravotného postihnutia rovnako určila cukrovku detského veku podľa kap. III, položka č. 8 písm. c) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. s mierou funkčnej poruchy 60 % s tým, že stanovila II. stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inou fyzickou osobou. Sporným ostalo, či zdravotný stav maloletého syna žalobkyne čo do ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 zákona č. 448/2008 Z.z. vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. odôvodňuje odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie podmienok pre ďalšie trvanie poberania peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyňou.
16. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. je fyzická osoba odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z.. Táto príloha uvádza konkrétne činnosti, pri ktorých sa posudzuje odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Tie sú zoskupené do skupín, z ktorých každej sa priradí 0, 5 alebo 10 bodov. Podľa § 49 ods. 10 tohto zákona sa dosiahnuté body sčítajú. Stupeň odkázanosti V je daný, keď celkový počet bodov nepresiahne 44, a stupeň odkázanosti VI je priradený vtedy, keď celkový počet bodov nepresiahne 24. Výnimkou je, ak fyzická osoba v 12 bode prílohy (potreba dohľadu) dosiahne 0 bodov, kedy jej stupeň odkázanosti je automaticky VI (§ 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z.). Pri tejto skupine sa žiaden bod nepridelí okrem iného vtedy, ak fyzická osoba je odkázaná na dohľad pri väčšine činností pod bodmi 1 až 11.
17. Správny súd uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z.z.). Správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru. Lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Zároveň je potrebné uviesť, ak posudkový lekár vo svojom posudku dospeje k určitému záveru (napríklad k ustáleniu, že fyzickú osobu nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu, že táto nespĺňa podmienku dosiahnutia kvalifikovaného percentuálneho stupňa, t. j. aspoň 50 %), a ktorý záver však odporuje záverom a odporúčaniam obsiahnutým v lekárskych správach odborných lekárov, je potom v záujme samotnej preskúmateľnosti lekárskeho posudku žiaduce, aby posudkový lekár jasne vysvetlil, prečo takéto stanovisko odborného lekára a na základe akých dôvodov neakceptuje a prijíma odlišný záver, navyše v neprospech samotnej fyzickej osoby (rozsudok NSS SR, sp. zn. 6Ssk/2/2022 z 24. 01. 2023).
18. Primárne správny súd preto riešil žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia zmeny stupňa odkázanosti maloletého D. B., u ktorého už bol predtým úradom konštatovaný VI. stupeň odkázanosti, a teda splnenie podmienok pre priznanie príspevku na opatrovanie žalobkyni. Správny súd ďalej uvádza, že správny poriadok v § 47, na ktorý zákon č. 447/2008 Z.z. explicitne odkazuje v § 53 ods. 1, 2 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Menovaný zákon zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Orgán verejnej správy musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku. Požiadavky
kladené predovšetkým na obsahovú stránku rozhodnutia je nevyhnutné dodržať zvlášť v prípade, ak orgán verejnej správy rozhoduje o odňatí už raz právoplatne priznaného peňažného príspevku, keď takéto rozhodnutie predstavuje citeľný zásah nielen do majetkovej sféry účastníka konania, ale aj do jeho osobnej oblasti. Rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie takýto závažný zásah predstavuje (pozri rozsudok NSS sp. zn. 6Ssk/77/2025 z 30. 10. 2025).
19. V tu prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobkyni bol pôvodne rozhodnutím z 28. 02. 2023 č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie maloletého syna na základe podanej žiadosti, a to s účinnosťou od 01. 02. 2023. U maloletého bol určený VI. stupeň odkázanosti (0 bodov). Konkrétne, maloletý v 12. bode Potreba dohľadu prílohy č. 3 písm. A zákona č. 448/2008 Z.z. dosiahol 0 bodov, kedy jeho stupeň odkázanosti je automaticky VI v zmysle ust. § 49 ods. 12 cit. zákona v znení účinnom v danom čase. Lekársky posudok posudkovej lekárky úradu z 13. 02. 2023 č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501, ktorého závery boli prevzaté do komplexného posudku č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501 - 9 zo dňa 17. 02. 2023 a následne sa stali podkladom spolu s posudkovým záverom z 13. 02. 2023 pre rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie bol vyhotovený v čase, kedy mal maloletý syn žalobkyne 6 rokov. Posudková lekárka úradu v predmetnom lekárskom posudku zo dňa 13. 02. 2023 č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501 vyšla okrem iného i z objektívneho lekárskeho nálezu detskej diabetologičky a endokrinologičky E. F. A. z januára 2023, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a v ktorom je konštatované, že: „u maloletého bol diagnostikovaný v 10/2020 diabetes mellitus typ I., závislý od inzulínu. Je v sledovaní detského endokrinológa a diabetológa (MUDr. Szökeová A.). Dieťa nastavené na inzulinoterapiu (intenzifikovaný inzulínový režim Novorapid + Levemir). Glykémie sú kontinuálne monitorované pomocou CGM – Dexcom G6. Kontrola glykémie je nutné viackrát počas dňa, pred a po podávaní stravy, v prípade rozkolísaný glykémií (choroba, stres) aj častejšie počas dňa aj noci. Riziko hyperglykémii a hypoglykémii stále vysoké, vzhľadom na nízky vek dieťaťa, musí byť sledované matkou, nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného stavu. Podávanie inzulinoterapie matkou je nutné, pre nízky vek dieťaťa. Dieťa je nastavené na špeciálnu diabetickú diétu 9/250, s presným výpočtom sacharidových jednotiek na deň. Stravu musí podávať matka vzhľadom na nízky vek dieťaťa a nutnosť váženia stravy a dodržovania prepísaných sacharidových jednotiek. Ochorenie je celoživotné. Pacient musí byť pravidelne sledovaný v nefrologickej, kardiologické, očnej, neurologickej, alergologickej a diabetologickej ambulancii. V E. 12. 01. 2023 E. F. A., detský diabetológ a endokrinológ.“ Termín opätovného posúdenia posudková lekárka úradu stanovila na február 2024.
20. Posudková lekárka (v rámci opätovného posúdenia zdravotného stavu v odvolacom konaní) v lekárskom posudku z 28. 06. 2024 č. ZA/2024/10909/3 nanovo určila stupeň odkázanosti maloletého s tým, že v porovnaní s predchádzajúcim lekárskym posudkom z 13. 02. 2023 dospela k záveru, že maloletého je potrebné zaradiť do II. stupňa odkázanosti. U maloletého boli pri jednotlivých činnostiach určené nasledujúce body: 1. Stravovanie a pitný režim - 5 bodov, 2. Vyprázdňovanie močového mechúra - 10 bodov, 3. Vyprázdňovanie hrubého čreva - 10 bodov, 4. Osobná hygiena - 5 bodov, 5. Celkový kúpeľ - 10 bodov, 6. Obliekanie, vyzliekanie - 5 bodov, 7. Zmena polohy, sedenie a státie - 10 bodov, 8. Pohyb po schodoch - 10 bodov, 9. Pohyb po rovine - 10 bodov, 10. Orientácia v prostredí - 5 bodov, 11. Dodržiavanie liečebného režimu - 0 bodov 12. Potreba dohľadu - 10 bodov, celkovo 90 bodov. V lekárskom posudku z 28. 06. 2024 posudková lekárka ústredia uviedla nasledovné odôvodnenie: „7-ročný chlapček, v dispenzárnej starostlivosti diabetológa, od roku 2020 je liečený pre cukrovku 1. typu na inzulíne, glykémie sú kontinuálne monitorované pomocou CGM – Dexcom. Komplikácie cukrovky neverifikované, doporučené sledovanie v očnej, nefrologickej a neurologickej ambulancii. Taktiež je sledovaný pre štítnu žľazu, s dvoma uzlíkmi v ľavom laloku, zo zavzatým thymom v parenchýme pravého laloku. Štítna žľaza je nezväčšená. Vyšetrený v centre poradenstva a prevencie na žiadosť rodiča z dôvodu posúdenia špeciálnych výchovno - vzdelávacích potrieb žiaka. V závere hodnotený celkový výkon intelektových schopností v pásme priemeru, prítomná narušená komunikačná schopnosť v zmysle vývinovej jazykovej poruchy (oslabené porozumenie reči a narušená expresia reči). doporučené zabezpečenie asistenta v škole, mobilita zachovaná, chôdza samostatná, bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Dieťa bolo osobne posúdené posudkovým lekárom. Ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inou fyzickou osobou podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. - stupeň II. v rozsahu 2 - 4 hodiny denne. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu: kontrola v apríli 2035.“
21. Ako hlavný dôvod priznania príspevku na opatrovanie bola v rozhodnutí úradu z 28. 02. 2023 konštatovaná nutnosť edukácie maloletého pre potrebu osvojenia úkonov súvisiacich s celoživotným režimom diabetika. Rozdiel v posúdení odkázanosti maloletého na opatrovanie oproti roku 2023 bol v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený tým, že došlo ku zohľadneniu veku maloletého a individuálnemu posúdeniu jeho rozumových schopností, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu pri jednotlivých činnostiach. Súčasne žalovaný uviedol, že z aktuálnych odborných vyšetrení vyplýva, že komplikácie cukrovky nie sú verifikované a že maloletý je bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Bolo odkázané i na to, že v minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie maloletému navrhnutý na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku. Správny súd konštatuje, že po preskúmaní veci dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
22. Správny súd uvádza, že v čase posudzovania posudkovou lekárkou orgánu verejnej správy druhého stupňa mal maloletý syn žalobkyne 7 rokov, t.j. len o 1 rok viac oproti predchádzajúcemu posúdeniu zdravotného stavu maloletého a jeho zaradeniu do VI. stupňa odkázanosti. Z aktuálneho objektívneho nálezu detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024, ktorý posudková lekárka ústredie vyhodnocovala v rámci administratívneho konania o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie, však nevyplýva, že maloletý už spĺňa mentálne predpoklady, ktoré súvisia s jeho ťažkým zdravotným postihnutím. Práve naopak detská diabetologička a endokrinologička konštatovala totožne, ako v predošlej lekárskej správe z januára 2023, že: „riziko hyperglykémii a hypoglykémii je vysoké“, „dieťa si neuvedomuje nízku a vysokú hladinu glykémie“, „musí byť sledované matkou, nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného stavu“. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazoval na to, že z aktuálnych odborných lekárskych vyšetrení vyplýva, že u maloletého nie sú komplikácie cukrovky verifikované, správny súd uvádza, že z lekárskej správy detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024 vyplýva, že „riziko hyperglykémií a hypoglykémií je vysoké“, z čoho možno dôvodne usudzovať, že náhle (akútne) vzniknuté komplikácie cukrovky nemožno u maloletého vylúčiť, ba práve naopak riziko ich vzniku je podľa odbornej lekárky vysoké. Tento záver bol E. A. uvádzaný už aj v lekárskej správe z 12. 01. 2023 v znení: „riziko hypeglykémií a hypoglykémií je stále vysoké“, ktorá bola zhodnocovaná posudkovou lekárkou úradu v konaní vo veci žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, kedy posudková lekárka úradu dospela k záveru o potrebe aplikácie ust. § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. a úrad následne k záveru o splnení legislatívnych kritérií pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Obsahovo takmer totožná správa E. A. z 28. 03. 2024 so správou z januára 2023 však doviedla posudkovú lekárku ústredie pri opätovnom posúdení zdravotného stavu maloletého s odstupom roka k diametrálne odlišnému záveru o absencii odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby, pričom tento záver nebol dostatočne presvedčivo zdôvodnený.
23. Rovnako predmetná lekárka E. A. uviedla, že podávanie inzulinoterapie matkou je nutné pre nízky vek dieťaťa. Predmetné lekárske závery detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024 sú totožné s tými, ktoré skonštatovala už v lekárskej správe z 12. 01. 2023 a ktoré spolu s vyhodnotením ďalších lekárskych nálezov doviedli posudkovú lekárku úradu pôvodne pred rokom k zaradeniu maloletého do VI. stupňa odkázanosti v zmysle lekárskeho posudku z 13. 02. 2023. Posudková lekárka ústredia však na podklade takmer totožných lekárskych nálezov detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024 s pomerne krátkym časovým odstupom jedného roku dospela k diametrálne odlišným zisteniam, pričom u maloletého sa navyše konštatovala i narušená komunikačná schopnosť. Z obsahu administratívneho spisu, a to konkrétne zo správy z diagnostického vyšetrenia č.j. 186/2023 mal správny súd preukázané, že oslabenou sa javí rozsah a kapacita bezprostrednej auditívnej pamäte a oblasť sociálneho porozumenia, pričom je narušená komunikačná schopnosť – expresívna zložka reči. Z predmetnej správy z diagnostického vyšetrenia tiež vyplynulo, že maloletý nemá dostatočne rozvinutú sluchovo - rečovú pamäť a má ťažkosti si zapamätať napr. dlhšie vety, súvetia, či počutý príbeh. Rovnako u maloletého boli pozorované ťažkosti s vyjadrovaním, či formuláciou myšlienok. I v kontexte uvedených výsledkov z diagnostického vyšetrenia maloletého v Centre poradenstva a prevencie v G. H. nemožno považovať za dostatočne presvedčivo odôvodnený záver o tom, že rozumové schopnosti maloletého, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu sú už na takej úrovni po uplynutí jedného roka (v čase opätovného posudzovania zdravotného stavu mal maloletý 7 rokov), že splnenie zákonných podmienok pre ďalšie trvanie nároku na priznanie príspevku na jeho opatrovanie nie je dané.
24. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že v minulosti bol maloletému peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, správny súd uvádza, že charakter ochorenia v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie úradu o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie, bol rovnaký, ako v čase rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie matky maloletého. V prípade diabetes mellitus 1. typu sa jedná o chronické ochorenie a na tomto charaktere predmetného zdravotného postihnutia odstup jedného roka nič nemení.
25. Pokiaľ poverený zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní argumentoval, že prax orgánoch verejnej správy prvého stupňa je taká, že väčšina správnych orgánov peňažný príspevok na opatrovanie v prípadoch diabetes mellitus nepriznáva, avšak sú úrady, ktoré skôr z ľudského hľadiska pri novo diagnostikovanom ochorení u maloletého dieťaťa rozhodnú o jeho priznaní v prechodnom období, správny súd uvádza, že v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci odňatia peňažného príspevku na opatrovanie nemôže skúmať zistený skutkový stav veci, zákonnosť a správnosť právoplatného rozhodnutia vo veci priznania peňažného príspevku žalobkyni na opatrovanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o jeho odňatí. Správny súd uvádza, že všetky úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgány verejnej správy príslušné na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu vo veciach priznania peňažného príspevku na opatrovanie sú povinné s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, t.j. v danom prípade podľa ust. § 40 ods. 1 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého rodičovi možno poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie, ak osobne a každodenne opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a dosiahla zákonom daný stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pokiaľ poverený zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní naznačoval, že niektoré úrady vydávajú rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku rodičom maloletých detí s diagnózou diabetes mellitus „skôr z ľudského hľadiska“, čo má byť aj prípad žalobkyne, správny súd uvádza, že konanie vo veci žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím úradu č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8 zo dňa 28. 02. 2023, vo vzťahu ku ktorému nemal správny súd dôvod pochybovať, že bolo vydané v dôsledku splnenia zákonných kritérií a nie na podklade subjektívnych dôvodov, t.j. z „ľudského hľadiska“. Napokon je v réžií žalovaného, aby úrady koordinoval a metodicky usmerňoval vo veci výkonu štátnej správy v oblasti podpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti.
26. Žalovaný tiež uviedol, že organizácia komplexnej liečby patrí do oblasti zdravotnej starostlivosti a pomoc, ktorú maloletý potrebuje pri uvedených činnostiach, bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v bode 1 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo započítaných 5 bodov a v bode 11, kde bolo započítaných 0 bodov.
27. Správny súd uvádza, že maloletý pôvodne v konaní vo veci žiadosti o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie v 12. bode Potreba dohľadu prílohy č. 3 písm. A zákona č. 448/2008 Z.z. dosiahol 0 bodov, kedy jeho stupeň odkázanosti je VI. Na proti tomu v štádiu rozhodovania o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie, posudková lekárka ústredia uviedla, že dieťa je odkázané na pomoc inou fyzickou osobou v rozsahu 2 - 4 hodiny denne a je zaradené do II. stupňa odkázanosti. V časti činnosti - 11. Dodržiavanie liečebného režimu - rovnako však stanovila 0 bodov, keďže maloletý bol pri všetkých úkonoch dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Takýto záver je zmätočný. Na jednej strane je dôvodom odňatia peňažného príspevku na opatrovanie vyšší vek maloletého a posúdenie jeho rozumových schopností v súvislosti s potrebou dohľadu pri jednotlivých činnostiach, ale na druhej strane je konštatované, že maloletý je v časti 11. Dodržiavania liečebného režimu v plnom rozsahu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby.
28. V nadväznosti na uvedené správny súd opätovne odkazuje na lekársku správu z vyšetrenia maloletého u detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024, z ktorej vyplýva, že maloletý má intenzifikovaný inzulínový režim ako súčasť inzulínovej liečby. Je mu podávaný Novorapid a Levemir s tým, že kontrola glykémie je nutná viackrát počas dňa, pred a po podávaní stravy, v prípade rozkolísaných glykémií aj častejšie počas dňa aj noci, pričom dieťa si neuvedomuje nízku a vysokú hladinu glykémie, t.j. má syndróm neuvedomenia si zmeny hladiny glykémie. Nie je dostatočne odôvodnené, či maloletý vzhľadom na svoj vek (7 rokov v čase opätovného posudzovania jeho zdravotného stavu) je schopný samostatne vyhodnotiť aktuálnu potrebu inzulínu, či množstva sacharidových jednotiek v jedle vo väzbe na aktuálnu hyperglykémiu, či hypoglykémiu. Podľa správneho
súdu nie sú dostatočne zrejmé úvahy, ktoré viedli posudkovú lekárku ústredia a následne orgány verejnej správy k tomu, že maloletý je vo veku 7 rokov už dostatočne edukovaný a schopný samostatnej aplikácie inzulínu a dodržiavania diétneho režimu. Pokiaľ posudková lekárka ústredia nevzala do úvahy závery odborného lekára, a to detskej diabetologičky a endokrinologičky E. A., ktorá uvádzala, že hladiny glykémie musia byť sledované matkou, nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného stavu pre nízky vek, mala to dostatočným spôsobom ozrejmiť, prečo tieto nepovažovala za smerodajné v posudzovanom prípade. V opačnom prípade je jej posudok nepreskúmateľný a na jej posudku vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného tiež, keďže tieto závery posudkovej lekárky ústredia boli následne prevzaté tak do komplexného posudku, ako i napadnutého rozhodnutia.
29. Správny súd nespochybňuje, že pokiaľ je priznaný peňažný príspevok, tento v budúcnosti, po opätovnom posúdení zdravotného stavu fyzickej osoby, môže byť odňatý. Požiadavky kladené predovšetkým na obsahovú stránku rozhodnutia je však nevyhnutné dodržať zvlášť v prípade, ak orgán verejnej správy rozhoduje o odňatí peňažného príspevku, keď takéto rozhodnutie predstavuje citeľný zásah nielen do majetkovej sféry účastníka konania, ale aj do jeho osobnej oblasti. Nárok na peňažný príspevok na opatrovanie bol už raz priznaný. Za takého stavu je potom nevyhnutné riadne identifikovať zmenu, ktorá nastala po priznaní peňažného príspevku a mala vplyv pre nasledujúce trvanie, resp. pre odňatie tohto peňažného príspevku. V tomto prípade tou zásadnou zmenou mal byť fakt, že maloletý má o 1 rok viac, t.j vo veku 7 rokov má byť rozumovo vyspelý zvládnuť sám režim diabetika. Tento záver nebol dostatočne ozrejmený, navyše nebol podporený lekárskym nálezom detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024, ani správou z diagnostického vyšetrenia v Centre poradenstva a prevencie v G. H. a bol i v rozpore s postupom samotnej posudkovej lekárky ústredia, ktorá i napriek tomu v časti činnosti - 11. Dodržiavanie liečebného režimu stanovila 0 bodov, čím v podstate potvrdila, že maloletý bol pri všetkých úkonoch dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby.
30. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v správnej žalobe na rozpor s Ústavou SR a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovorom o právach dieťaťa, správny súd uvádza, že právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. a správny súd nezistil, že by tieto ustanovenia zákona odporovali ustanoveniam Ústavy SR, či zmieneným dohovorom. Žalobkyňa v správnej žalobe ani nešpecifikovala, v čom mali byť postupom orgánov verejnej správy porušené jej práva, či práva jej syna vo väzbe na Ústavu SR, či dohovory.
31. Správny súd rezultuje, že z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov) a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie. Správny súd sa nestotožnil s návrhom žalobkyne na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Podľa správneho súdu nebolo potrebné zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže v odvolacom konaní došlo k nezávislému vykonaniu lekárskej posudkovej činnosti posudkovou lekárkou žalovaného a žalovaný môže v rámci svojej kompetencie v odvolacom administratívnom konaní v súlade s § 59 ods. 1 až 3 správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. sám odstrániť vytýkané vady. Pre odvolacie konanie podľa správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je typický (úplný) apelačný princíp. Rovnako správny súd poukazuje i na to, že odvolací orgán môže prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania (§ 59 ods. 3 správneho poriadku).
32. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude nanovo posúdiť odkázanosť maloletého na pomoc inej fyzickej osoby a opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu s tým, že žalovaný rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, avšak nárok náhradu trov konania si neuplatnila. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní výslovne uviedla, že si
náhradu trov konania neuplatňuje. Žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
Poučenie:
Administratívne konanie
1. Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa 02. 02. 2023 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) o peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“).
2. V administratívnom konaní bol posúdený zdravotný stav mal. D. B. posudkovou lekárkou, ktorá vypracovala lekársky posudok zo dňa 13. 02. 2023. Dňa 13. 02. 2023 bol vypracovaný posudkový záver, vrátane posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach. Stupeň odkázanosti dosahoval hodnotu VI. pri počte 0 bodov. Následne bol vypracovaný komplexný posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501-9 zo dňa 17. 02. 2023, podľa ktorého miera funkčnej poruchy mal. D. B. je 60 % podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z., skupiny III. 8. c) a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodujúcim pre stanovenie miery funkčnej poruchy u mal. D. B., vychádzajúc z odborných vyšetrení, je diabetes mellitus 1. typu. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti metabolickej bolo navrhnuté kompenzovať formou peňažného príspevku na opatrovanie a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Maloletý nebol v zmysle komplexného posudku zo dňa 17. 02. 2023 odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je však odkázaný na sprievodcu. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu bol určený na deň 28. 02. 2024.
3. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8 zo dňa 28. 02. 2023 podľa § 40 ods. 1, ods. 7, ods. 11, § 42 ods. 7, ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie. V odôvodnení uviedol, že maloletý D. B. sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % a v súčasnosti potrebuje dohľad potrebný pre diagnostikovaný diabetes mellitus 1. typu s nutnosťou edukácie maloletého pre potrebu osvojenia úkonov súvisiacich s celoživotným režimom diabetika. Stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený na VI. stupeň (0 bodov), a preto je maloletý podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaný na opatrovanie.
4. Na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu maloletého bola dňa 05. 04. 2024 vykonaná lekárska posudková činnosť a vydaný lekársky posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/31572. Bol vypracovaný komplexný posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/31572 - 16 zo dňa 11. 04. 2024, podľa ktorého sa maloletý i naďalej považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % pre ťažké zdravotné postihnutie diabetes mellitus I. typu. Stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený na I. stupeň s počtom bodov 115 s tým, že maloletý nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., nakoľko nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v stupni odkázanosti V. alebo VI., a preto sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať formou peňažného príspevku na opatrovanie.
5. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/ SOC/2024/31584 - 13 zo dňa 15. 04. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) odňal žalobkyni podľa § 40 ods. 1, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. s účinnosťou od 01. 05. 2024 peňažný príspevok na opatrenie maloletého D. B. vo výške 669 eur mesačne a jeho výplatu zastavil od 01. 05. 2024. Na odôvodnenie uviedol, že na základe určeného opätovného posúdenia sa posudková lekárka úradu zaoberala posúdením zdravotného stavu maloletého, pričom vychádzala z predložených odborných lekárskych nálezov. V oblasti sebaobsluhy sa peňažný príspevok na opatrovanie maloletému nenavrhuje. V októbri 2020 mu bol diagnostikovaný novozistený diabetes mellitus 1. typu. Starostlivosť o dieťa bola zabezpečovaná matkou. Po dovŕšení šiestich rokov, t.j. od februára 2023 bol maloletému navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie z dôvodu vhodnej edukácie rodiny a maloletého na osvojenie úkonov súvisiacich s režimom diabetika. V školskom roku 2023/2024 je maloletý žiakom
1. ročníka bežnej základnej školy, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami. Podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z.z.“) je v súčasnosti maloletý odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v I. stupni odkázanosti s počtom bodov 115. Maloletý nie je odkázaný na opatrovanie, nakoľko nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v stupni odkázanosti V. alebo VI.
6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 03. 05. 2024. K odvolaniu pripojila endokrinologické, diabetologické potvrdenie zo dňa 28. 03. 2024 od E. F. A., detskej diabetologičky a endokrinologičky. Žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím č. UPS/US7/ SSVRODPPKPC1/SOC/2024/10570 zo dňa 07. 08. 2024 potvrdil toto rozhodnutie a odvolanie zamietol (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Na odôvodnenie uviedol, že v odvolacom konaní posudková lekárka ústredia opätovne zhodnotila odkázanosť maloletého na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. na účely § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z.. Miera odkázanosti maloletého bola zisťovaná vo všetkých 12 oblastiach, ktoré príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. upravuje, a to nasledovne: menovaný je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne pri dvoch úkonoch stravovania a pitného režimu (zistenie obsahu obalu s potravinami a nápojmi; zistenie záručnej doby z obalov potravín a nápojov; dávkovanie a užívanie enzýmov na trávenie podľa množstva a zloženia prijímanej potravy; dodržiavanie pitného režimu) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony vyprázdňovania močového mechúra 10 bodov a hrubého čreva 10 bodov, je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby minimálne pri troch úkonoch zabezpečenia osobnej hygieny (česanie vlasov, umývanie vlasov; čistenie, strihanie alebo opilovanie nechtov na rukách; čistenie, strihanie alebo opilovanie nechtov na nohách ) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony celkového kúpeľa 10 bodov, je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne pri dvoch úkonoch obliekania a vyzliekania (výber oblečenia zodpovedajúceho situácii, prostrediu a klimatickým podmienkam; rozpoznaní jednotlivých častí oblečenia a ich správne vrstvenie) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony zmeny polohy, sedenia a státia 10 bodov, je schopný samostatného pohybu po schodoch 10 bodov a pohybu po rovine 10 bodov, je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne pri dvoch úkonoch orientácie v prirodzenom prostredí (orientovanie sa v neznámom prostredí; orientovanie sa v cestnej premávke) 5 bodov, je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu (dodržiavanie pokynov ošetrujúceho lekára; rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky a prípravu lieku; pravidelné užívanie liekov a aplikácia mastí; aplikácia podkožných injekcií /napríklad inzulínu/; dodržiavanie diéty) 0 bodov a nie je odkázaný na dohľad pri žiadnej činnosti 10 bodov uvedených v prílohe č. 3 (bod 1 – 11) zákona č. 448/2008 Z.z.. Aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu bol u maloletého stanovený stupeň odkázanosti II. na pomoc inej fyzickej osoby s počtom dosiahnutých bodov 90. Z tohto dôvodu žalovaný v komplexnom posudku č. ZA/2024/10909/5 – MAT zo dňa 29. 07. 2024 nenavrhol kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého peňažným príspevkom na opatrovanie. Zákon č. 447/2008 Z.z. podmieňuje poskytovanie príspevku na opatrovanie splnením zákonom ustanovených podmienok. V zmysle § 14 ods. 4 cit. zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa § 49 ods. 10 a prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.. Žalovaný tiež uviedol, že zdravotný stav maloletého bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii, pričom rozhodujúcim ochorením je cukrovka I. typu na inzulíne, glykémie sú kontinuálne monitorované pomocou systému CGM-Dexcom. odkázanosť na nepretržitý dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. nebola preukázaná, preto nemohol byť určený VI. stupeň odkázanosti. Uvedené posúdenie je potrebné chápať ako porovnanie schopnosti maloletého dieťaťa vykonávať jednotlivé činnosti uvedené v prílohe oproti schopnostiam jeho rovesníkov bez zdravotného postihnutia, vzhľadom na znenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Rozdielne posúdenie odkázanosti maloletého na opatrovanie oproti roku 2023 je v zohľadnení jeho veku a individuálnom posúdení jeho rozumových schopností, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu pri jednotlivých činnostiach. V minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku. Nakoľko z aktuálnych odborných vyšetrení vyplýva, že u maloletého nie sú komplikácie cukrovky verifikované, je bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie, posudková lekárka žalovaného skonštatovala, že pri správnom výchovnom vedení zo strany rodiča spĺňa mentálne predpoklady na zvládnutie rizík, ktoré súvisia s ťažším zdravotným postihnutím. Maloletý je sebestačný v základných životných úkonoch v porovnaní s deťmi bez zdravotného postihnutia rovnakého veku a pohlavia. Cukrovka I. typu sa prejavuje deficitom endokrinnej činnosti buniek pankreasu už v útlom detskom veku. Liečba inzulínom je nevyhnutná
od začiatku ochorenia. Organizácia komplexnej liečby - injekčné podávanie inzulínu resp. podávanie inzulínu formou inzulínovej pumpy, sledovanie hladiny glykémie v krvi, stravovací a pohybový režim, edukácia patria do oblasti zdravotnej starostlivosti. Pomoc, ktorú maloletý potrebuje pri uvedených činnostiach, bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v bode 1 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo započítaných 5 bodov a v bode 11, kde bolo započítaných 0 bodov. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 12. 08. 2024.
Správna žaloba
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas správnu žalobu. Správna žaloba bola podaná dňa 08. 10. 2024 na poštovú prepravu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a bola doručená správnemu súdu dňa 09. 10. 2024. Žalobkyňa namietala, že nie je zrejmé, na základe čoho orgány verejnej správy dospeli k záveru, že maloletý je oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o priznaní peňažného príspevku už dostatočne edukovaný a kompetentný vykonávať všetky úkony súvisiace s režimom diabetika sám. Poukázala na lekársku správu od detskej diabetologičky a endokrinologičky E. F. A. zo dňa 28. 03. 2024, z ktorej vyplýva že vzhľadom na nízky vek maloletého, nie je schopný si uvedomovať nízku a vysokú hladinu glykémie, preto jeho zdravotný stav musí byť sledovaný matkou. V ďalšom opísala zdravotný stav maloletého syna, ako i to, že starostlivosť o neho je náročná. Maloletý má okrem základného ochorenia (diabetes mellitus I. typu), ktoré je trvalé aj narušenú komunikačnú schopnosť a vyžaduje logopedickú starostlivosť. Žalobkyňa odkázala na čl. 23 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa žalobkyne orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach neodôvodnili prehodnotenie odkázanosti z VI. stupňa na I., resp. II. stupeň. Odkázala na § 3 ods. 5 a § 46 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a na judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo dňa 24. 10. 2018, nález Ústavného súdu SR III. ÚS 666/2016 zo dňa 11. 10. 2016). Správnemu súdu navrhla, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného súčasne s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a sú založené na výklade a aplikácii ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a zásadami správneho poriadku.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril rozsiahlym podaním zo dňa 20. 11. 2024. Poukázal na priebeh administratívneho konania. Uviedol, že posudková lekárka sa vysporiadala so všetkými predloženými listinnými dôkazmi medicínskeho charakteru a vykonávala ich hodnotenie v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom určovanie miery funkčnej poruchy je vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov, ktorý nie je viazaný návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov, všeobecných lekárov, psychiatrov, psychológov, logopédov, špeciálnych pedagógov a ani návrhmi žiadateľa o peňažný príspevok (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/15/2019 zo dňa 06. 10. 2021). Maloletý netrpí iným zdravotným postihnutím, ktoré by ovplyvňovalo rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým je cukrovka detského veku na inzulíne. Posudková lekárka zohľadnila i k odvolaniu predložené lekárske vyšetrenie od E. F. A. s tým, že posúdenie zdravotného stavu maloletého vykonala na základe žiadosti matky za prítomnosti maloletého dieťaťa a jeho zákonnej zástupkyne. Žalovaný uviedol, že predmetom lekárskej posudkovej činnosti nie je primárne vyšetrovať a diagnostikovať fyzické osoby. Poukázal na posudzovanie odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach na účely § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z., ako i na závery posudkovej lekárky žalovaného v zmysle lekárskeho posudku č. ZA/2024/10909/3 zo dňa 28. 06. 2024 a bodové ohodnotenie jednotlivých činností sebaobsluhy vykonaného posudkovou lekárkou. Vo vzťahu k preklasifikovaniu stupňa odkázanosti žalovaný uviedol, že v porovnaní s minulosťou (rok 2023) a súčasne po ubehnutí štyroch rokov od novo diagnostikovania cukrovky I. typu (10/2020) došlo u maloletého k primeranej edukácii a určitej stabilizácii jeho zdravotného stavu. Organizácia komplexnej liečby - podávanie inzulínu, sledovanie hladiny glykémie v krvi, stravovací a pohybový režim, edukácia - patria do oblasti zdravotnej starostlivosti a pomoc, ktorú maloletý potrebuje pri uvedených činnostiach bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti v bode 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo započítaných 0 bodov. Odkázanosť maloletého na dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. nebola u maloletého
preukázaná, a preto v bode 12 nemohlo byť určených 0 bodov, a teda nemohol byť určený VI. stupeň odkázanosti. V minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie maloletému navrhnutý na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku a potrebou jeho zaučenia k dodržiavaniu diétnych opatrení a aplikácii inzulínu (edukácia) a jednak novej životnej situácie (nástup do 1. ročníka základnej školy bežného typu). Z aktuálnych odborných vyšetrení však vyplýva, že u maloletého nie sú komplikácie cukrovky verifikované, mobilita je u neho zachovaná, chôdza samostatná, je bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Podľa posudkovej lekárky maloletý nemal zdokumentované žiadne pohybové poruchy, zmyslové poruchy, poruchy kontinencie a duševné poruchy. Žalovaný zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou legislatívou a žalobné námietky žalobkyne označil za neopodstatnené. Stupeň II. odkázanosti maloletého (90 b.) zodpovedá skutočnému skutkového stavu veci. Aplikácia prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pri posudzovaní odkázanosti na opatrovanie je nepriliehavá, keďže peňažný príspevok na opatrovanie nie je dávkou sociálneho poistenia. Žalovaný tiež uviedol, že nevzhliadol v procesnom postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa žiadne pochybenie. Osobné posúdenie maloletého bolo vykonané na I. i II. stupni administratívneho konania. K aplikácii § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle, ktorého je orgán verejnej správy povinný pred vypracovaním komplexného posudku prerokovať s fyzickou osobou sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhované druhy peňažných príspevkov nedošlo, nakoľko uvedené právo nebolo uplatnené. V predmetnej veci bola vykonaná aj sociálna posudková činnosť s posudzovanou fyzickou osobou - maloletým a žalobkyňou, a to dňa 05. 04. 2024 (posudkový záver č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/31572, č.z. 2024/48867), pričom uplatnili právo vyjadriť svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a ani o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na články Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovoru o právach dieťaťa a Ústavy SR, nekonkretizovala, v čom mali byť postupom orgánov verejnej správy porušené jej práva a práva jej syna. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z.z., ktorého ustanovenia neodporujú cit. dohovorom, ani Ústave SR.
Replika žalobkyne
9. Žalobkyňa podaním zo dňa 27. 12. 2024 uviedla, že zotrváva na správne žalobe a že žiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. správnemu súdu súčasne navrhla doplniť dokazovanie o vyjadrenia ošetrujúcich lekárov maloletého, prípadne vykonať vo veci znalecké dokazovanie. Duplika žalovaným nebola podaná.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP), a to na nariadenom pojednávaní dňa 03. 03. 2026, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
11. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní zotrvala na podanej správnej žalobe a jej dôvodoch.
12. Žalovaný na nariadenom pojednávaní zotrval na zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Uviedol, že už pri priznaní peňažného príspevku na opatrovanie bola žalobkyňa upozornená na to, že peňažný príspevok sa poskytuje len dočasne, na obdobie, ktoré súvisí s osvojením si režimu u maloletého dieťaťa. Na vysvetlenie poukázal na prax zaužívanú v Slovenskej republike pri klientoch s diabetes, keď väčšina správnych orgánov peňažný príspevok na opatrovanie v týchto prípadoch nepriznáva. Sú však úrady, ktoré skôr z ľudského hľadiska pri novo diagnostikovanom ochorení u maloletého dieťaťa rozhodnú, že v tomto prechodnom období, ktoré predstavuje aj značný šok pre rodinu, podporí rodinu v tom, že peňažný príspevok na opatrovanie prizná, avšak upozorňuje, že
tento stav nebude pretrvávať, a preto stanovuje aj rýchlu kontrolu zdravotného stavu. Samotná aplikácia inzulínu je zdravotníckym úkonom, nie je úkonom na účely opatrovania.
13. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného z 07. 08. 2024 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z 15. 04. 2024, ktorým žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 15. 04. 2024 o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie maloletého s účinnosťou od 01. 05. 2024 a zastavení jeho výplaty k tomu istému dňu.
14. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu (zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Cieľom úpravy je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 1, 2 cit. zák.).
15. V prejednávanej veci nebolo sporné, že maloletý syn žalobkyne je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. V lekárskom posudku z 05. 04. 2024 vyhotovenom pred orgánom verejnej správy prvého stupňa posudková lekárka úradu ako druh zdravotného postihnutia určila cukrovku ťažko kompenzovateľnú inzulínom alebo cukrovku detského veku (diabetes mellitus 1. typu) podľa kap. III, položka č. 8 písm. c) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. s mierou funkčnej poruchy 60 %. Maloletého zaradila do I. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Na úrovni odvolacej, príslušná posudková lekárka ústredia v lekárskom posudku z 28. 06. 2024 ako druh zdravotného postihnutia rovnako určila cukrovku detského veku podľa kap. III, položka č. 8 písm. c) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. s mierou funkčnej poruchy 60 % s tým, že stanovila II. stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inou fyzickou osobou. Sporným ostalo, či zdravotný stav maloletého syna žalobkyne čo do ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 zákona č. 448/2008 Z.z. vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. odôvodňuje odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie podmienok pre ďalšie trvanie poberania peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyňou.
16. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. je fyzická osoba odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z.. Táto príloha uvádza konkrétne činnosti, pri ktorých sa posudzuje odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Tie sú zoskupené do skupín, z ktorých každej sa priradí 0, 5 alebo 10 bodov. Podľa § 49 ods. 10 tohto zákona sa dosiahnuté body sčítajú. Stupeň odkázanosti V je daný, keď celkový počet bodov nepresiahne 44, a stupeň odkázanosti VI je priradený vtedy, keď celkový počet bodov nepresiahne 24. Výnimkou je, ak fyzická osoba v 12 bode prílohy (potreba dohľadu) dosiahne 0 bodov, kedy jej stupeň odkázanosti je automaticky VI (§ 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z.). Pri tejto skupine sa žiaden bod nepridelí okrem iného vtedy, ak fyzická osoba je odkázaná na dohľad pri väčšine činností pod bodmi 1 až 11.
17. Správny súd uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z.z.). Správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru. Lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Zároveň je potrebné uviesť, ak posudkový lekár vo svojom posudku dospeje k určitému záveru (napríklad k ustáleniu, že fyzickú osobu
nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu, že táto nespĺňa podmienku dosiahnutia kvalifikovaného percentuálneho stupňa, t. j. aspoň 50 %), a ktorý záver však odporuje záverom a odporúčaniam obsiahnutým v lekárskych správach odborných lekárov, je potom v záujme samotnej preskúmateľnosti lekárskeho posudku žiaduce, aby posudkový lekár jasne vysvetlil, prečo takéto stanovisko odborného lekára a na základe akých dôvodov neakceptuje a prijíma odlišný záver, navyše v neprospech samotnej fyzickej osoby (rozsudok NSS SR, sp. zn. 6Ssk/2/2022 z 24. 01. 2023).
18. Primárne správny súd preto riešil žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia zmeny stupňa odkázanosti maloletého D. B., u ktorého už bol predtým úradom konštatovaný VI. stupeň odkázanosti, a teda splnenie podmienok pre priznanie príspevku na opatrovanie žalobkyni. Správny súd ďalej uvádza, že správny poriadok v § 47, na ktorý zákon č. 447/2008 Z.z. explicitne odkazuje v § 53 ods. 1, 2 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Menovaný zákon zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Orgán verejnej správy musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku. Požiadavky kladené predovšetkým na obsahovú stránku rozhodnutia je nevyhnutné dodržať zvlášť v prípade, ak orgán verejnej správy rozhoduje o odňatí už raz právoplatne priznaného peňažného príspevku, keď takéto rozhodnutie predstavuje citeľný zásah nielen do majetkovej sféry účastníka konania, ale aj do jeho osobnej oblasti. Rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie takýto závažný zásah predstavuje (pozri rozsudok NSS sp. zn. 6Ssk/77/2025 z 30. 10. 2025).
19. V tu prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobkyni bol pôvodne rozhodnutím z 28. 02. 2023 č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie maloletého syna na základe podanej žiadosti, a to s účinnosťou od 01. 02. 2023. U maloletého bol určený VI. stupeň odkázanosti (0 bodov). Konkrétne, maloletý v 12. bode Potreba dohľadu prílohy č. 3 písm. A zákona č. 448/2008 Z.z. dosiahol 0 bodov, kedy jeho stupeň odkázanosti je automaticky VI v zmysle ust. § 49 ods. 12 cit. zákona v znení účinnom v danom čase. Lekársky posudok posudkovej lekárky úradu z 13. 02. 2023 č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501, ktorého závery boli prevzaté do komplexného posudku č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501 - 9 zo dňa 17. 02. 2023 a následne sa stali podkladom spolu s posudkovým záverom z 13. 02. 2023 pre rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie bol vyhotovený v čase, kedy mal maloletý syn žalobkyne 6 rokov. Posudková lekárka úradu v predmetnom lekárskom posudku zo dňa 13. 02. 2023 č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501 vyšla okrem iného i z objektívneho lekárskeho nálezu detskej diabetologičky a endokrinologičky E. F. A. z januára 2023, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a v ktorom je konštatované, že: „u maloletého bol diagnostikovaný v 10/2020 diabetes mellitus typ I., závislý od inzulínu. Je v sledovaní detského endokrinológa a diabetológa (MUDr. Szökeová A.). Dieťa nastavené na inzulinoterapiu (intenzifikovaný inzulínový režim Novorapid + Levemir). Glykémie sú kontinuálne monitorované pomocou CGM – Dexcom G6. Kontrola glykémie je nutné viackrát počas dňa, pred a po podávaní stravy, v prípade rozkolísaný glykémií (choroba, stres) aj častejšie počas dňa aj noci. Riziko hyperglykémii a hypoglykémii stále vysoké, vzhľadom na nízky vek dieťaťa, musí byť sledované matkou, nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného stavu. Podávanie inzulinoterapie matkou je nutné, pre nízky vek dieťaťa. Dieťa je nastavené na špeciálnu diabetickú diétu 9/250, s presným výpočtom sacharidových jednotiek na deň. Stravu musí podávať matka vzhľadom na nízky vek dieťaťa a nutnosť váženia stravy a dodržovania prepísaných sacharidových jednotiek. Ochorenie je celoživotné. Pacient musí byť pravidelne sledovaný v nefrologickej, kardiologické, očnej, neurologickej, alergologickej a diabetologickej ambulancii. V E. 12. 01. 2023 E. F. A., detský diabetológ a endokrinológ.“ Termín opätovného posúdenia posudková lekárka úradu stanovila na február 2024.
20. Posudková lekárka (v rámci opätovného posúdenia zdravotného stavu v odvolacom konaní) v lekárskom posudku z 28. 06. 2024 č. ZA/2024/10909/3 nanovo určila stupeň odkázanosti maloletého
s tým, že v porovnaní s predchádzajúcim lekárskym posudkom z 13. 02. 2023 dospela k záveru, že maloletého je potrebné zaradiť do II. stupňa odkázanosti. U maloletého boli pri jednotlivých činnostiach určené nasledujúce body: 1. Stravovanie a pitný režim - 5 bodov, 2. Vyprázdňovanie močového mechúra - 10 bodov, 3. Vyprázdňovanie hrubého čreva - 10 bodov, 4. Osobná hygiena - 5 bodov, 5. Celkový kúpeľ - 10 bodov, 6. Obliekanie, vyzliekanie - 5 bodov, 7. Zmena polohy, sedenie a státie - 10 bodov, 8. Pohyb po schodoch - 10 bodov, 9. Pohyb po rovine - 10 bodov, 10. Orientácia v prostredí - 5 bodov, 11. Dodržiavanie liečebného režimu - 0 bodov 12. Potreba dohľadu - 10 bodov, celkovo 90 bodov. V lekárskom posudku z 28. 06. 2024 posudková lekárka ústredia uviedla nasledovné odôvodnenie: „7-ročný chlapček, v dispenzárnej starostlivosti diabetológa, od roku 2020 je liečený pre cukrovku 1. typu na inzulíne, glykémie sú kontinuálne monitorované pomocou CGM – Dexcom. Komplikácie cukrovky neverifikované, doporučené sledovanie v očnej, nefrologickej a neurologickej ambulancii. Taktiež je sledovaný pre štítnu žľazu, s dvoma uzlíkmi v ľavom laloku, zo zavzatým thymom v parenchýme pravého laloku. Štítna žľaza je nezväčšená. Vyšetrený v centre poradenstva a prevencie na žiadosť rodiča z dôvodu posúdenia špeciálnych výchovno - vzdelávacích potrieb žiaka. V závere hodnotený celkový výkon intelektových schopností v pásme priemeru, prítomná narušená komunikačná schopnosť v zmysle vývinovej jazykovej poruchy (oslabené porozumenie reči a narušená expresia reči). doporučené zabezpečenie asistenta v škole, mobilita zachovaná, chôdza samostatná, bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Dieťa bolo osobne posúdené posudkovým lekárom. Ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inou fyzickou osobou podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. - stupeň II. v rozsahu 2 - 4 hodiny denne. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu: kontrola v apríli 2035.“
21. Ako hlavný dôvod priznania príspevku na opatrovanie bola v rozhodnutí úradu z 28. 02. 2023 konštatovaná nutnosť edukácie maloletého pre potrebu osvojenia úkonov súvisiacich s celoživotným režimom diabetika. Rozdiel v posúdení odkázanosti maloletého na opatrovanie oproti roku 2023 bol v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený tým, že došlo ku zohľadneniu veku maloletého a individuálnemu posúdeniu jeho rozumových schopností, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu pri jednotlivých činnostiach. Súčasne žalovaný uviedol, že z aktuálnych odborných vyšetrení vyplýva, že komplikácie cukrovky nie sú verifikované a že maloletý je bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Bolo odkázané i na to, že v minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie maloletému navrhnutý na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku. Správny súd konštatuje, že po preskúmaní veci dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
22. Správny súd uvádza, že v čase posudzovania posudkovou lekárkou orgánu verejnej správy druhého stupňa mal maloletý syn žalobkyne 7 rokov, t.j. len o 1 rok viac oproti predchádzajúcemu posúdeniu zdravotného stavu maloletého a jeho zaradeniu do VI. stupňa odkázanosti. Z aktuálneho objektívneho nálezu detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024, ktorý posudková lekárka ústredie vyhodnocovala v rámci administratívneho konania o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie, však nevyplýva, že maloletý už spĺňa mentálne predpoklady, ktoré súvisia s jeho ťažkým zdravotným postihnutím. Práve naopak detská diabetologička a endokrinologička konštatovala totožne, ako v predošlej lekárskej správe z januára 2023, že: „riziko hyperglykémii a hypoglykémii je vysoké“, „dieťa si neuvedomuje nízku a vysokú hladinu glykémie“, „musí byť sledované matkou, nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného stavu“. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazoval na to, že z aktuálnych odborných lekárskych vyšetrení vyplýva, že u maloletého nie sú komplikácie cukrovky verifikované, správny súd uvádza, že z lekárskej správy detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024 vyplýva, že „riziko hyperglykémií a hypoglykémií je vysoké“, z čoho možno dôvodne usudzovať, že náhle (akútne) vzniknuté komplikácie cukrovky nemožno u maloletého vylúčiť, ba práve naopak riziko ich vzniku je podľa odbornej lekárky vysoké. Tento záver bol E. A. uvádzaný už aj v lekárskej správe z 12. 01. 2023 v znení: „riziko hypeglykémií a hypoglykémií je stále vysoké“, ktorá bola zhodnocovaná posudkovou lekárkou úradu v konaní vo veci žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, kedy posudková lekárka úradu dospela k záveru o potrebe aplikácie ust. § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. a úrad následne k záveru o splnení legislatívnych kritérií pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Obsahovo takmer totožná správa E. A. z 28. 03. 2024 so správou z januára 2023 však doviedla posudkovú lekárku ústredie pri opätovnom posúdení zdravotného stavu maloletého s odstupom roka k diametrálne odlišnému záveru o absencii odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby, pričom tento záver nebol dostatočne presvedčivo zdôvodnený.
23. Rovnako predmetná lekárka E. A. uviedla, že podávanie inzulinoterapie matkou je nutné pre nízky vek dieťaťa. Predmetné lekárske závery detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024 sú totožné s tými, ktoré skonštatovala už v lekárskej správe z 12. 01. 2023 a ktoré spolu s vyhodnotením ďalších lekárskych nálezov doviedli posudkovú lekárku úradu pôvodne pred rokom k zaradeniu maloletého do VI. stupňa odkázanosti v zmysle lekárskeho posudku z 13. 02. 2023. Posudková lekárka ústredia však na podklade takmer totožných lekárskych nálezov detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024 s pomerne krátkym časovým odstupom jedného roku dospela k diametrálne odlišným zisteniam, pričom u maloletého sa navyše konštatovala i narušená komunikačná schopnosť. Z obsahu administratívneho spisu, a to konkrétne zo správy z diagnostického vyšetrenia č.j. 186/2023 mal správny súd preukázané, že oslabenou sa javí rozsah a kapacita bezprostrednej auditívnej pamäte a oblasť sociálneho porozumenia, pričom je narušená komunikačná schopnosť – expresívna zložka reči. Z predmetnej správy z diagnostického vyšetrenia tiež vyplynulo, že maloletý nemá dostatočne rozvinutú sluchovo - rečovú pamäť a má ťažkosti si zapamätať napr. dlhšie vety, súvetia, či počutý príbeh. Rovnako u maloletého boli pozorované ťažkosti s vyjadrovaním, či formuláciou myšlienok. I v kontexte uvedených výsledkov z diagnostického vyšetrenia maloletého v Centre poradenstva a prevencie v G. H. nemožno považovať za dostatočne presvedčivo odôvodnený záver o tom, že rozumové schopnosti maloletého, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu sú už na takej úrovni po uplynutí jedného roka (v čase opätovného posudzovania zdravotného stavu mal maloletý 7 rokov), že splnenie zákonných podmienok pre ďalšie trvanie nároku na priznanie príspevku na jeho opatrovanie nie je dané.
24. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že v minulosti bol maloletému peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, správny súd uvádza, že charakter ochorenia v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie úradu o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie, bol rovnaký, ako v čase rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie matky maloletého. V prípade diabetes mellitus 1. typu sa jedná o chronické ochorenie a na tomto charaktere predmetného zdravotného postihnutia odstup jedného roka nič nemení.
25. Pokiaľ poverený zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní argumentoval, že prax orgánoch verejnej správy prvého stupňa je taká, že väčšina správnych orgánov peňažný príspevok na opatrovanie v prípadoch diabetes mellitus nepriznáva, avšak sú úrady, ktoré skôr z ľudského hľadiska pri novo diagnostikovanom ochorení u maloletého dieťaťa rozhodnú o jeho priznaní v prechodnom období, správny súd uvádza, že v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci odňatia peňažného príspevku na opatrovanie nemôže skúmať zistený skutkový stav veci, zákonnosť a správnosť právoplatného rozhodnutia vo veci priznania peňažného príspevku žalobkyni na opatrovanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o jeho odňatí. Správny súd uvádza, že všetky úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgány verejnej správy príslušné na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu vo veciach priznania peňažného príspevku na opatrovanie sú povinné s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, t.j. v danom prípade podľa ust. § 40 ods. 1 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého rodičovi možno poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie, ak osobne a každodenne opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a dosiahla zákonom daný stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pokiaľ poverený zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní naznačoval, že niektoré úrady vydávajú rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku rodičom maloletých detí s diagnózou diabetes mellitus „skôr z ľudského hľadiska“, čo má byť aj prípad žalobkyne, správny súd uvádza, že konanie vo veci žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím úradu č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8 zo dňa 28. 02. 2023, vo vzťahu ku ktorému nemal správny súd dôvod pochybovať, že bolo vydané v dôsledku splnenia zákonných kritérií a nie na podklade subjektívnych dôvodov, t.j. z „ľudského hľadiska“. Napokon je v réžií žalovaného, aby úrady koordinoval a metodicky usmerňoval vo veci výkonu štátnej správy v oblasti podpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti.
26. Žalovaný tiež uviedol, že organizácia komplexnej liečby patrí do oblasti zdravotnej starostlivosti a pomoc, ktorú maloletý potrebuje pri uvedených činnostiach, bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v bode 1 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo započítaných 5 bodov a v bode 11, kde bolo započítaných 0 bodov.
27. Správny súd uvádza, že maloletý pôvodne v konaní vo veci žiadosti o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie v 12. bode Potreba dohľadu prílohy č. 3 písm. A zákona č. 448/2008 Z.z. dosiahol 0 bodov, kedy jeho stupeň odkázanosti je VI. Na proti tomu v štádiu rozhodovania o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie, posudková lekárka ústredia uviedla, že dieťa je odkázané na pomoc inou fyzickou osobou v rozsahu 2 - 4 hodiny denne a je zaradené do II. stupňa odkázanosti. V časti činnosti - 11. Dodržiavanie liečebného režimu - rovnako však stanovila 0 bodov, keďže maloletý bol pri všetkých úkonoch dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Takýto záver je zmätočný. Na jednej strane je dôvodom odňatia peňažného príspevku na opatrovanie vyšší vek maloletého a posúdenie jeho rozumových schopností v súvislosti s potrebou dohľadu pri jednotlivých činnostiach, ale na druhej strane je konštatované, že maloletý je v časti 11. Dodržiavania liečebného režimu v plnom rozsahu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby.
28. V nadväznosti na uvedené správny súd opätovne odkazuje na lekársku správu z vyšetrenia maloletého u detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024, z ktorej vyplýva, že maloletý má intenzifikovaný inzulínový režim ako súčasť inzulínovej liečby. Je mu podávaný Novorapid a Levemir s tým, že kontrola glykémie je nutná viackrát počas dňa, pred a po podávaní stravy, v prípade rozkolísaných glykémií aj častejšie počas dňa aj noci, pričom dieťa si neuvedomuje nízku a vysokú hladinu glykémie, t.j. má syndróm neuvedomenia si zmeny hladiny glykémie. Nie je dostatočne odôvodnené, či maloletý vzhľadom na svoj vek (7 rokov v čase opätovného posudzovania jeho zdravotného stavu) je schopný samostatne vyhodnotiť aktuálnu potrebu inzulínu, či množstva sacharidových jednotiek v jedle vo väzbe na aktuálnu hyperglykémiu, či hypoglykémiu. Podľa správneho súdu nie sú dostatočne zrejmé úvahy, ktoré viedli posudkovú lekárku ústredia a následne orgány verejnej správy k tomu, že maloletý je vo veku 7 rokov už dostatočne edukovaný a schopný samostatnej aplikácie inzulínu a dodržiavania diétneho režimu. Pokiaľ posudková lekárka ústredia nevzala do úvahy závery odborného lekára, a to detskej diabetologičky a endokrinologičky E. A., ktorá uvádzala, že hladiny glykémie musia byť sledované matkou, nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného stavu pre nízky vek, mala to dostatočným spôsobom ozrejmiť, prečo tieto nepovažovala za smerodajné v posudzovanom prípade. V opačnom prípade je jej posudok nepreskúmateľný a na jej posudku vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného tiež, keďže tieto závery posudkovej lekárky ústredia boli následne prevzaté tak do komplexného posudku, ako i napadnutého rozhodnutia.
29. Správny súd nespochybňuje, že pokiaľ je priznaný peňažný príspevok, tento v budúcnosti, po opätovnom posúdení zdravotného stavu fyzickej osoby, môže byť odňatý. Požiadavky kladené predovšetkým na obsahovú stránku rozhodnutia je však nevyhnutné dodržať zvlášť v prípade, ak orgán verejnej správy rozhoduje o odňatí peňažného príspevku, keď takéto rozhodnutie predstavuje citeľný zásah nielen do majetkovej sféry účastníka konania, ale aj do jeho osobnej oblasti. Nárok na peňažný príspevok na opatrovanie bol už raz priznaný. Za takého stavu je potom nevyhnutné riadne identifikovať zmenu, ktorá nastala po priznaní peňažného príspevku a mala vplyv pre nasledujúce trvanie, resp. pre odňatie tohto peňažného príspevku. V tomto prípade tou zásadnou zmenou mal byť fakt, že maloletý má o 1 rok viac, t.j vo veku 7 rokov má byť rozumovo vyspelý zvládnuť sám režim diabetika. Tento záver nebol dostatočne ozrejmený, navyše nebol podporený lekárskym nálezom detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024, ani správou z diagnostického vyšetrenia v Centre poradenstva a prevencie v G. H. a bol i v rozpore s postupom samotnej posudkovej lekárky ústredia, ktorá i napriek tomu v časti činnosti - 11. Dodržiavanie liečebného režimu stanovila 0 bodov, čím v podstate potvrdila, že maloletý bol pri všetkých úkonoch dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby.
30. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v správnej žalobe na rozpor s Ústavou SR a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovorom o právach dieťaťa, správny súd uvádza, že právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. a správny súd nezistil, že by tieto ustanovenia zákona odporovali ustanoveniam Ústavy SR, či zmieneným dohovorom. Žalobkyňa v správnej žalobe ani nešpecifikovala, v čom mali byť postupom orgánov verejnej správy porušené jej práva, či práva jej syna vo väzbe na Ústavu SR, či dohovory.
31. Správny súd rezultuje, že z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov) a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie. Správny súd sa nestotožnil s návrhom žalobkyne na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Podľa správneho súdu nebolo potrebné zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže v odvolacom konaní došlo k nezávislému vykonaniu lekárskej posudkovej činnosti posudkovou lekárkou žalovaného a žalovaný môže v rámci svojej kompetencie v odvolacom administratívnom konaní v súlade s § 59 ods. 1 až 3 správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. sám odstrániť vytýkané vady. Pre odvolacie konanie podľa správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je typický (úplný) apelačný princíp. Rovnako správny súd poukazuje i na to, že odvolací orgán môže prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania (§ 59 ods. 3 správneho poriadku).
32. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude nanovo posúdiť odkázanosť maloletého na pomoc inej fyzickej osoby a opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu s tým, že žalovaný rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, avšak nárok náhradu trov konania si neuplatnila. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní výslovne uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.