Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/18/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti rodičov: matky D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X/XX, G.–B., právne zastúpenej: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., IČO 36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, Nitra, a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., t.č. bytom H. XX, G., právne zastúpeného: JUDr. Marek Ďuran, advokát so sídlom Štefánikova 34, Nitra, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 15. decembra 2025, č.k. -30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou výrokom I. zveril maloletého A. B. do osobnej starostlivosti otca, výrokom II. nariadil matke platiť výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 60 eur mesačne, ktorú bude povinná platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od vykonateľnosti tohto uznesenia a výrokom III. výkon povinnosti otca platiť výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX určenej rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 16.01.2025 počas trvania tohto neodkladného opatrenia pozastavil a matke počas trvania tohto neodkladného opatrenia nevzniká nárok na výplatu výživného na toto maloleté dieťa.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení až 329 (ďalej len ), , , , , , až 4 (ďalej len ), Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že otec sa návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.11.2025, domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým synom a súčasne aj do právoplatného skončenia konania vo veci samej navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým žiadal maloletého A. dočasne zveriť do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazať výživným na syna vo výške 60 eur mesačne a po dobu trvania neodkladného opatrenia zrušiť otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého určenú rozsudkom. Dôvodil tým, že jeho manželstvo s matkou maloletých detí bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 16.01.2025 rozvedené, na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil vyživovaciu povinnosť a upravil jeho styk s deťmi. Matka starostlivosť o deti nezvláda, čo sa prejavuje najmä vo vzťahu k maloletému A., ktorý otcovi písal, že matka ho bije, všetko ho bolí. Otec preto informoval o týchto skutočnostiach sociálnu kuratelu. Matka maloletého ponižuje, označuje ho za dementa, počas ich hádok používa vulgarizmy, čo maloletý veľmi zle znáša. Matka sa namiesto úpravy svojho vlastného správania rozhodla riešiť stupňujúce sa konflikty s maloletým tak, že 9-ročný maloletý A. potrebuje hospitalizáciu na psychiatrii. Hospitalizácia by bola vážnym a zjavne neprimeraným zásahom

do života maloletého, pričom je v jeho záujme, aby akýkoľvek zásah do jeho života bol čo najmenej invazívny. Otec poukázal na to, že v čase, keď sú deti v jeho starostlivosti, ku konfliktom nedochádza. Aj len dočasné zverenie maloletého A. do jeho osobnej starostlivosti je oveľa menším zásahom do jeho života, než pobyt na psychiatrii. Otec sa dokáže o maloletého postarať, umožní, aby maloletý navštevoval psychiatrickú a psychologickú ambulanciu a podrobil sa príslušným vyšetreniam a poradenstvu, avšak nesúhlasí, aby namiesto toho, aby bol maloletý dočasne zverený do jeho starostlivosti (keďže matka má so starostlivosťou o neho problémy), bol hospitalizovaný na psychiatrii. Otec má zato, že vzhľadom na opakované konflikty medzi matkou a maloletým A., ktoré vyústili až do fyzických stretov, je daná potreba bezodkladnej starostlivosti o maloletého.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 26.11.2025 aj matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala nahradenia súhlasu otca ako zákonného zástupcu maloletého A. na absolvovanie hospitalizácie maloletého vo Fakultnej nemocnici Nitra, oddelenie pedopsychiatrie. O návrhu matky súd rozhodol uznesením č.k. -46 dňa 15.12.2025 tak, že jej návrh zamietol z dôvodu, že neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Z uvedeného konania mal súd preukázané, že maloletý A. je od júna 2024 dispenzarizovaný u detskej psychiatričky I. J. K. v Nitre pre problémy so správaním, so sústredením a pre impulzívne reakcie. S rodičmi dňa 11.04.2025 navštívil klinickú psychologičku I. I. J., L. v Nitre, ktorá v správe zo dňa 11.04.2025 uviedla, že otec maloletému podľa jeho vyjadrenia nepodáva medikáciu podľa ordinácie pedopsychiatra, matka žiadala túto informáciu zadať do lekárskych nálezov. Objektívne psychologička udáva: psychoterapia - zameranie na rodinné vzťahy, kresba začarovanej rodiny, rodičia poučení. Diagnostický záver: F90.0. Súd v konaní o uvedenej diagnóze, ako i o liečbe ADHD čerpal informácie tiež zo zdrojov internetu. Z lekárskej správy I. M. N., Psychiatrická klinika Fakultnej nemocnice v Nitre zo dňa 25.11.2025 založenej v spise vyplýva, že maloletý bol odoslaný k hospitalizácii detskou psychiatričkou z dôvodu zhoršenia správania. Matka na hospitalizácii trvá, otec hospitalizáciu na pedopsychiatrickom oddelení odmieta, lekárka mu vysvetlila zdravotné riziká. Súd ďalej poukázal na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 09.12.2025 založenú v uvedenom spise, z ktorej vyplýva, že kolízny opatrovník vzhľadom na preukázané zhoršenie stavu maloletého a odporučenie pedopsychiatra má za to, že hospitalizácia maloletého je v jeho najlepšom záujme.

4. Súd po oboznámení sa s návrhom otca, s obsahom spisu a pripojených spisov (sp. zn. , sp. zn. ) dospel k záveru, že otec osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia, pretože z doteraz zistených skutočností je preukázané, že maloletý A. má diagnostikovanú hyperkinetickú poruchu správania (ADHD), dyslexiu a dysgrafiu, od júna 2024 je preto dispenzarizovaný v ambulancii detskej psychiatričky I. K. a navštívil aj klinickú psychologičku I. J., L., ktorá odporučila psychoterapiu zameranú na rodinné vzťahy. Matka starostlivosť o maloletého nezvláda, maloletý ju nerešpektuje, často sa hádajú a došlo už aj k fyzickým atakom medzi nimi, preto ho chce matka hospitalizovať na psychiatrii, s čím otec nesúhlasí. Súd je názoru, že v najlepšom záujme maloletého je nateraz zmena prostredia, v ktorom bude žiť, avšak nie pobytom v nemocnici, ale u otca, čo sa v súčasnosti javí ako najvhodnejšie riešenie jednak preto, že otec výchovné problémy s maloletým v čase, keď je u neho, neuvádza a tiež z dôvodu, že otec má záujem sa o maloletého osobne starať, čo preukazuje tiež podaným návrhom v konaní vo veci samej. V najlepšom záujme maloletého A. je dočasné zverenie do otcovej starostlivosti a až v prípade, ak sa preukáže, že správanie maloletého a jeho psychický stav sa ani touto úpravou jeho pomerov nezlepšili, bude reálne pristúpiť k inému vhodnému opatreniu, ktoré bude v záujme maloletého. Otázku potreby umiestniť maloletého na psychiatrii bude možné kvalifikovane zodpovedať až po dôsledne vykonanom dokazovaní vo veci samej. Po takto vyhodnotenom doteraz zistenom skutkovom stave súd rozhodol, že až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej bude maloletý A. v osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného v nevyhnutnej miere, za ktorú považuje sumu 60 eur mesačne, pretože súčasné príjmové a majetkové pomery rodičov ešte súd nemá preukázané a uvedená výška výživného je takmer na úrovni tzv. minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Keďže samotná dočasná zmena zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca automaticky nespôsobuje zánik otcovej povinnosti platiť výživné určené právoplatným rozsudkom, súd výrokom III. uznesenia počas trvania neodkladného opatrenia povinnosť otca platiť výživné na maloletého A. pozastavil a matke nevzniká nárok na výplatu výživného na maloletého A., pretože maloletý je dočasne v osobnej starostlivosti otca.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, považujúc jeho odôvodnenie za arbitrárne, založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave a v rozpore s

predloženými dôkazmi. Je pravdou, že maloletý A. trpí poruchou správania ADHD, dyslexiou a dysgrafiou. Otec však zjavne celkom úmyselne zatajil súdu fakt, že všetky vyšetrenia psychického stavu A. u psychologičky, psychiatričky, CPP, navštevovanie odporučeného biofeedbacku, či dokonca riešenie všetkých problémov A. v škole riešila vždy len matka. Matka tým preukázala, že o svojho syna má úprimný záujem, snaží sa mu pomôcť za pomoci špecialistov. Otec od rozvodu manželstva koná v priamom rozpore so záujmami maloletých detí, hucká ich proti matke, inštruuje ich, aby mu volali akonáhle nie sú spokojné s postupom matky (počas jej starostlivosti) a podobne. Poukázala na rozsiahlu SMS komunikáciu medzi rodičmi a výpoveď maloletého A. na OO PZ Nitra západ, ČVS: ORPZ-NR-OPP10-978/2025-P dňa 17.12.2025. Z jeho výpovede je zrejmé, že ten sa otca bojí, lebo bol v minulosti voči nemu násilný, vymýšľa si o matke dezinformácie, dehonestuje matku a babku pred deťmi. Matka tiež uvádza, že otec bol v minulosti odsúdený za ublíženie na zdraví, čo vyplýva z jeho registra trestov. Súd tak zveril maloleté dieťa osobe násilnej povahy čo určite nie v záujme maloletého A.. Otec účelovo zavádza súd a snaží sa navodiť dojem, že matka fyzicky atakuje svojho syna, pritom je zrejmé, že k fyzickým atakom dochádza zo strany A. voči matke, o čom svedčí aj lekárska správa zo dňa 20.10.2025 z ošetrenia matky, či zo dňa 03.12.2025 z ošetrenia brata C., z ktorých je zrejmé, že A. hryzie matku aj C.. Uvedené vyplýva aj zo Správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ Nitra západ, ČVS: ORPZ-NR-OPP10-978/2025-P. Matka ďalej poukazovala na to, že ešte pred nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko ochorela, boli deti v starostlivosti otca, mimo rámca úpravy styku podľa rozsudku o rozvode a v danom období, t.j. od 23.10.2025 do 06.11.2025 sa u oboch detí vyskytli problémy v škole, prevažne z dôvodu nepripravenosti na vyučovanie, ale tiež aj z dôvodu školskej dochádzky, absencie na ranných kruhoch, kedy otec nepodpísal ospravedlnenky. Uvedené preukazuje, že je to práve otec, ktorý nie je schopný starať sa o zdravý vývin a vývoj svojich detí a zabezpečiť im kvalitné vzdelanie a prípravu do školy. V doplnení odvolania matka uviedla, že otec zrušil naplánovaný termín biofeedbacku na 20.01.2026 u L. C. O. pre maloletého A., nakoľko ho údajne nepovažuje za potrebný, čo dokazuje, že otec nerešpektuje odporúčania odborníkov, čím priamo ohrozuje život a zdravie maloletého. Podľa názoru matky je o to viac potrebná hospitalizácia maloletého A. v nemocnici a nie osobná starostlivosť otca. K odvolania doložila aj potvrdenie o odbornej starostlivosti vydané L.. C. O., riaditeľkou Súkromného špecializovaného centra poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s narušenou komunikáciou v Nitre. Matka zastáva názor, že zistený skutkový stav súdom prvej inštancie nepreukazuje dôvodnosť neodkladnej potreby úpravy rodičovských práva a povinností k maloletému A.. Má za to, že preukázala, že doposiaľ vždy konala v najlepšom záujme maloletého A., keď riešila jeho zdravotné (fyzické aj psychické) aj školské problémy sama, bez podpory otca. Poukázala zároveň na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 20.11.2018 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrice sp. zn. zo dňa 23.10.2017.

6. V ďalšom odvolateľka namietala, že súd síce vzhliadol ako dôkaz správu kolízneho opatrovníka zo dňa 09.12.2025 (bod 19. odôvodnenia), ktorý odporúčal nahradiť súhlas otca s hospitalizáciou maloletého A. na klinike pedopsychiatrie (v konaní sp. zn. ), avšak tento dôkaz nijako nevyhodnotil v súvislosti s potrebou zveriť A. otcovi. Ak kuratela súhlasí s ošetrujúcim lekárom, že správanie A. si vyžaduje hospitalizáciu v špecializovanej klinike, bolo by kontraproduktívne zveriť dieťa otcovi, ktorý s takouto hospitalizáciou bezdôvodne nesúhlasí. Zároveň poukazuje na lekársku správu I. N., FN Nitra, Detská psychiatrická ambulancia, zo dňa 25.11.2025, ktorá uvázda, že otcovi vysvetlila riziká nevykonania hospitalizácie A. na pedopsychiatrii a zároveň sama odporučila detenciu z prostredia s nastavením na medikáciu. Súd taktiež vzhliadol lekárske správy špecialistov, ktoré predložila matka so svojim návrhom (v konaní sp. zn. ), avšak odporúčania psychológa a psychiatra nebral do úvahy a namiesto toho si „vygooglil“ tam uvedené diagnózy. Matka podotkla, že súd nie je odborne spôsobilý na vyhodnotenie zdravotného stavu dieťaťa a o takýchto odborných otázkach si nemôže sám vyvodiť závery a dozaista nie pátraním po internete. Je toho názoru, že súd týmto neodkladným opatrením de facto zmaril akúkoľvek možnosť zlepšenia stavu maloletého A. a priamo ohrozuje jeho život a zdravie. Matka zastáva názor, že návrh otca na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia je motivovaný výlučne tým, že matka sa s otcom v januári 2025 rozviedla a otec túto skutočnosť nevie do dnešného dňa spracovať. Konflikty rodičov ani rozdielnosť názoru na výchovu maloletých detí nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého by prišlo k dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Zároveň matka namietala aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nejaví znaky presvedčivosti a objektívnosti. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh otca zamietne v celom rozsahu.

7. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie súdu za správne, s tvrdeniami matky uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Matka tvrdí, že otec požiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu rozdielneho názoru rodičov na výchovu maloletého A., čo sa nezakladá na pravde, nakoľko otec požiadal o nariadenie neodkladného opatrenia preto, lebo matka starostlivosť o maloletého A. nezvládala, čo je objektívne doložené fyzickými konfliktami medzi matkou a maloletým A., opakovanou prítomnosťou polície a rýchlej zdravotnej služby u matky a predloženými nahrávkami. Keďže otec pri týchto opakovaných fyzických stretoch nie je, nedokáže posúdiť, kto je ich spúšťačom, považuje však za neprípustné, aby sa konflikty medzi dospelou matkou a ich 9-ročným synom opakovali, stupňovali a aby dokonca končili až privolaním polície. Matka potvrdila, že u maloletého A. počas starostlivosti u matky dochádzalo ku kontinuálnemu zvyšovaniu medikácie. Podľa otca tak matka zvolila cestu utlmovania maloletého liekmi namiesto toho, aby sa mu plnohodnotne venovala a celá situácia vyústila až do toho, že lekári navrhli detenciu maloletého z rušivého prostredia u matky a navrhli hospitalizáciu maloletého na psychiatrii. Súd správne považoval hospitalizáciu 9-ročného chlapca za ultima ratio, pritom zverenie syna do starostlivosti otca, u ktorého bežne býva aj celé týždne, je zjavne menším zásahom do jeho života, keď maloletý v tomto prípade ani nepreruší školskú dochádzku. Neodkladné opatrenie zároveň umožní, že súd môže v ukľudnenej situácii vo veci samej vykonať riadne dokazovanie, vrátane posudkov maloletého a kvalifikovane rozhodnúť. Takýto postup je v najlepšom záujme maloletého a predstavuje ten najmenší možný zásah do jeho života. Otec konštatoval, že odkedy je maloletý v jeho starostlivosti, došlo k želanému efektu a maloletý A. sa ukľudnil. Zlepšil sa aj jeho prospech, dostáva v škole opakovane jednotky a dvojky, namiesto predchádzajúceho horšieho prospechu a našiel si nových kamarátov. Keďže sa maloletý A. ukľudnil, psychiatrička I. K. mohla pristúpiť k zníženiu dávkovania liekov. Z uvedeného vyplýva, že zmena je evidentná a nový režim zjavne maloletému prospieva. Otec si je plne vedomý diagnóz maloletého, zároveň je však zrejmé, že konfliktné prostredie u matky stav maloletého zhoršovalo. Aktuálny stav je dôkazom, že riešením nebolo ďalšie zvyšovanie medikácie a hospitalizácia, ale riadna starostlivosť rodiča a stabilizácia maloletého v domácom prostredí u otca. Otec nesúhlasí ani s tvrdením matky, že sa otec o maloletého nezaujíma a všetky problémy rieši „vždy len matka“. Otec súdu preukázal, že opakovane komunikoval a aj dnes komunikuje s pedagógmi v škole, dopytuje sa u lekárov, aktívne rieši problémy a informuje aj sociálnu kuratelu. Súdu zároveň predložil ďalší lekársky nález, ktorý len dokazuje, že otec so synom absolvuje všetky potrebné lekárske vyšetrenia a pokračuje aj v liečbe začatej pred nariadením neodkladného opatrenia. Matka naznačila, akoby otec spôsobil horší prospech maloletého A., keď ho od 22.10.2025 do 09.11.2025 mal v starostlivosti. Otec v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu, že dňa 19.10.2025 a dňa 20.10.2025 sa medzi matkou a maloletým A. udiali závažné fyzické konflikty, kvôli ktorými bola privolaná aj polícia a to malo negatívny dopad na maloletého A. v nasledujúcich dňoch. Matka tvrdí, že otec je násilnej povahy, čo otec úplne odmieta. Priznáva, že v mladosti pred cca 16 rokmi sa dostal do fyzickej potýčky a bol mu uložený krátky podmienečný trest, ten už však bol zahladený. Je zjavné, že matka túto dávnu minulosť vytiahla len preto, aby aspoň nejako otca očiernila. Nesprávne je tvrdenie matky, že otec podal návrh len preto, že nevie spracovať skutočnosť, že sa matka s ním rozviedla. Otec podal návrh preto, lebo sa chce starať o svojho syna a nechce ho odložiť na psychiatriu. Otec má za to, že aktuálne zlepšený stav, keď otec má v starostlivosti maloletého A., ktorý sa po dohode rodičov môže s matkou stretávať a komunikuje s ňou telefonicky, je tým správnym riešením, ktoré sa osvedčilo. Navrhol preto napadnuté potvrdiť.

8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na skutočnosť, že v rámci nariadeného neodkladného opatrenia súd neupravil podmienky styku maloletého dieťaťa s matkou. Takto nastavený stav, pokiaľ pretrváva bez bližšej úpravy, môže viesť k oslabovaniu vzťahovej väzby medzi maloletým dieťaťom a matkou, čo môže mať nepriaznivý dopad na jeho psychický vývin, a zároveň uvádza, že v rámci vykonaných sociálnych zisťovaní v domácnosti matky neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré by odôvodňovali obmedzenie alebo vylúčenie styku maloletého dieťaťa s matkou. Zo zistení vyplýva, že maloleté dieťa má vytvorenú citovú väzbu k obom rodičom, pričom pre jeho priaznivý vývin je potrebné zachovanie kontaktu s oboma rodičmi, pokiaľ tomu nebránia závažné okolnosti. Kolízny opatrovník vníma, že v predmetnej veci je maloleté dieťa vystavené konfliktu lojality, keďže sa nachádza medzi dvoma rodičmi s dlhodobo narušenou a stagnujúcou konštruktívnou komunikáciou. Maloleté dieťa je prirodzene ovplyvňované prostredím, v ktorom sa aktuálne nachádza, čo pri absencii funkčnej rodičovskej spolupráce môže negatívne vplývať na jeho prežívanie, správanie a vzťah k druhému rodičovi. S prihliadnutím na celkovú situáciu, pretrvávajúcu rodičovskú nezhodu, absenciu úpravy styku maloletého dieťaťa s matkou a potrebu objektívneho posúdenia jeho zdravotného a psychického stavu považuje kolízny opatrovník za potrebné, aby konanie vo veci samej pokračovalo bez zbytočných prieťahov a aby v jeho rámci bolo vykonané súdnoznalecké dokazovanie za účelom

komplexného posúdenia potrieb maloletého dieťaťa, nastavenia jeho ďalšej starostlivosti a úpravy styku s oboma rodičmi v súlade s jeho najlepším záujmom.

9. Matka v odvolacej replike uviedla prevažne skutočnosti totožné, ako uviedla v jej odvolaní. Má za to, že otec účelovo zavádza súd, keďže fyzické konflikty, prítomnosť polície a rýchlej zdravotnej pomoci neboli iniciované konaním matky, ale maloletého a samotného otca. Na preukázanie tejto skutočnosti matka predložila správu OR PZ v Nitre zo dňa 18.12.2025, z ktorej je zrejmý opis jednotlivých zásahov polície v bydlisku matky. Z piatich zásahov polície bol jediný (20.10.2025), kedy bola hliadka privolaná matkou, v ostatných prípadoch išlo o oznámenia zo strany otca, ktoré sa na mieste nepreukázali ako dôvodné. Otec teda považuje svoje vlastné konanie za neprípustné. Otec tiež tvrdí, že bola lekármi odporučená detencia maloletého z rušivého prostredia matky. Ani v jednej lekárskej správe sa takéto odporúčane lekárov neuvádza, preto otec opäť tendenčne zavádza súd s cieľom vykresliť matku ako tú, ktorá na svojho syna negatívne vyplýva. Lekári odporučili detenciu z prostredia (I. K. 20.11.2025), avšak nie explicitne z prostredia matky, ale celkovo z rodinného prostredia, t.j. z prostredia aj otca, aj matky. Otec taktiež tvrdí, že matka zvolila cestu utlmovania maloletého predpísanými liekmi namiesto toho, aby sa mu plnohodnotne venovala. Opäť ide o tendenčný a neopodstatnený útok otca na matku, ktorá postupovala (na rozdiel od otca) podľa pokynov špecialistov, kedy podávala synovi predpísané lieky riadne a včas. K zníženiu dávkovania liekov I. K. je potrebné uviesť, že uvedené sa udialo podľa informácii matky bez vyšetrenia maloletého, kedy sa k lekárke dostavil výlučne otec, ktorý neprimerane naliehal na I. K., aby mu lieky znížila. Otcom zdôrazňované neprerušenie vyučovacieho procesu nepovažuje matka za pádny argument, nakoľko práve psychické problémy A. priamo vplývajú na vzdelávací proces v škole. Pokiaľ otec tvrdí, že maloletý sa ukľudnil a že účel nariadeného opatrenia bol naplnený, podľa názoru matky teda odpadli dôvody, pre ktoré bolo predmetné neodkladné opatrenie nariadené a je potrebné ho zrušiť. Matka tiež namietala, že do dnešného dňa neobdržala zo strany súdu žiadne „nahrávky“, na ktoré poukazuje otec a ktoré mali byť údajne pripojené k návrhu na neodkladné opatrenie. Tieto nahrávky sa nenachádzajú ani v elektronickom súdnom spise. Súd však na tieto nahrávky nijako nereflektoval vo svojom uznesení, ani ich len nespomenul, čo naznačuje ich zjavnú nerelevantnosť pre konanie. Matka ponechala takéto porušenie jej procesných práv (právo vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ak však takéto dôkazy vôbec boli predložené otcom) na úvahu odvolacieho súdu. V ďalšom sa opakovane vyjadrovala k zhoršenému prospechu maloletého, k absolvovaným vyšetreniam maloletého, k stretnutiam matky s maloletým, ako i ku kriminálnej minulosti otca a žiadala odvolaniu vyhovieť.

10. Otec v odvolacej duplike nesúhlasil s tvrdeniami matky, že fyzické konflikty medzi ňou a maloletým A., prítomnosť polície a rýchlej zdravotnej pomoci boli iniciované konaním maloletého alebo otca a nie jej konaním. Matka odmieta prevziať zodpovednosť a obviňuje maloletého alebo dokonca otca, ktorý v čase konfliktov vôbec nie je prítomný. Nesúhlasí ani s tvrdením matky, že lekári navrhovali detenciu celkovo z rodinného prostredia, teda aj u otca, aj u matky. Toto odporuje realite, keďže ku konfliktom zjavne dochádza počas starostlivosti u matky. Pokiaľ matka namietala, že otec maloletému zrušil terapiu biofeedbacku, otec uvádza, že sa informoval u L. O., ktorá mu oznámila, že v prípade maloletého nebola terapia nariadená lekárom a išlo o doplnkovú a dobrovoľnú terapiu, pre ktorú sa rozhodla matka. Keďže psychiatrička I. K. sama znížila dávkovanie liekov maloletého, nepovažoval otec terapiu biofeedbacku za potrebnú a táto mu nebola odporučená ani lekármi. Otec ďalej uviedol, že zabezpečuje lekársku starostlivosť maloletého, že umožňuje matke byť v styku s maloletým, ktorý má svoj vlastný telefón. Okrem tejto komunikácie otec umožnil, aby sa matka stretla s maloletým v parku alebo v čase, keď prišla k bydlisku otca pre nejaké veci, samozrejme sa mohli aj rozprávať. Maloletý sa u otca ukľudnil a dochádza k postupnému napĺňaniu účelu neodkladného opatrenia, avšak jeho prípadné zrušenie by znamenalo okamžitý regres.

11. V priebehu odvolacieho konania podala matka ďalšie vyjadrenie k veci, v ktorom zotrvávala na podanom odvolaní.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a / ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh otca za opodstatnený, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľke, ktorá ani v odvolaní neuviedla také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

17. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach ( a nasl. v spojení s a a nasl. ), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne splnenie podmienky, že je tu urgentná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov ( ). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. ). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, majúc za to, že boli splnené podmienky podľa , pretože bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi v zmysle podaného návrhu. Matka v odvolaní súdu vytýka, že nesprávne vyhodnotil potrebu bezodkladnej úpravy, vychádzajúc z nesprávnych skutkových zistení aj právneho posúdenia veci v otázke posúdenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací súd však nedal matke za pravdu.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého A. sú rozvedení rozsudkom Okresného súdu Nitra právoplatným dňa 20.01.2025, nežijú v spoločnej domácnosti, pričom maloletý A. aj s mladším bratom C., sú v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matky, otec má právo stýkať sa s deťmi každý nepárny týždeň od stredy do nedele a je povinný platiť na deti výživné. Dňa 27.11.2025 podal otec návrh na súd, ktorým sa domáha zmeny výchovného prostredia maloletých, žiadajúc zveriť ich do svojej starostlivosti z dôvodu, že matka má nevhodné výchovné metódy a starostlivosť o deti nezvláda. Zároveň otec podal aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Odvolací súd preskúmal spisový materiál, oboznámil sa so stanoviskami oboch rodičov a predloženými listinnými dôkazmi a dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie a síce, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Treba považovať za osvedčené, že maloletý A. je od júna 2024 dispenzarizovaný u detskej psychiatričky pre problémy so správaním, so sústredením a pre impulzívne reakcie, v apríli 2025 s rodičmi navštívil aj klinickú psychologičku, podľa ktorej trpí maloletý poruchou aktivity a pozornosti ( ADHD). Z lekárskej správy I. M. N., Psychiatrická klinika Fakultnej nemocnice v Nitre zo dňa 25.11.2025 založenej v spise vyplýva, že

maloletý bol odoslaný k hospitalizácii detskou psychiatričkou z dôvodu zhoršenia správania, dostavili sa obaja rodičia, matka na hospitalizácii trvá, otec hospitalizáciu na pedopsychiatrickom oddelení odmieta, lekárka mu vysvetlila zdravotné riziká. Matka preto podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala nahradenia súhlasu otca s absolvovaním hospitalizácie maloletého A. na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice Nitra, tento jej návrh bol súdom vyhodnotený ako nedôvodný a uznesením č.k. -46 zo dňa 15.12.2025 zamietnutý.

21. Otec má za to, že na takomto zhoršení zdravotného stavu maloletého sa pričinila svojimi nevhodnými výchovnými metódami aj matka, ktorá starostlivosť o deti (osobitne o maloletého A.) nezvláda a preto aj podal na súde predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvádza, že medzi matkou a maloletým A. sa konflikty vyostrili do takej miery, že dochádza medzi nimi i k fyzickým stretom, pri ktorých zasahovala opakovane aj polícia. Matka je počas hádok vulgárna, maloletého verbálne degraduje, čo maloletý zle znáša, stráca sebavedomie a bráni sa. Maloletý A. sa otcovi sťažoval, že ho matka bije a žiadal otca o pomoc (o čom otec k návrhu aj doložil screenshot správy od maloletého). Otec dôvodí, že matka sa namiesto úpravy vlastného správania rozhodla riešiť tieto stupňujúce sa konflikty tak, že maloletý A. potrebuje hospitalizáciu na psychiatrii, s ktorým riešením otec nesúhlasí, považujúc ho za príliš vážny a neprimeraný zásah do života maloletého. Je toho názoru, že dočasné zverenie syna do otcovej osobnej starostlivosti, u ktorého ku konfliktom s maloletým nedochádza, predstavuje menej invazívny a vhodnejší spôsob ako situáciu riešiť, pričom otec umožní maloletému návštevu psychiatrickej aj psychologickej ambulancie a podrobovanie sa vyšetreniam a poradenstvu.

22. Odvolací súd sa stotožnil s názorom otca, že v aktuálnej situácii je dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca vhodným prostriedkom na poskytnutie ochrany maloletému A.. Súd má osvedčené, že maloletý, ktorý je zverený do starostlivosti matky právoplatným rozsudkom, nemá v súčasnosti u matky dostatočne podporujúce prostredie pre zvládanie porúch, ktoré mu boli diagnostikované. Matka nedisponuje výchovnými zručnosťami, ktoré jej umožňujú aktuálny zdravotný stav maloletého A. zvládať a čiastočne aj vlastným nevhodným prístupom nenapomáha zlepšeniu jeho stavu, ale naopak. Treba dať otcovi za pravdu, že bez ohľadu na to, kto z nich je iniciátorom hádky, je neprípustné, aby dochádzalo medzi matkou ako dospelou osobou a jej 9-ročným dieťaťom k takým konfliktom a fyzickým stretom, ktoré končia až privolaním polície, prípadne k zraneniam s nutnosťou vyhľadať lekára. V domácnosti matky navyše žije aj maloletý C., ktorý je mladším bratom A. a takýmito konfliktnými situáciami trpí aj on už len tým, že je ich svedkom, odhliadnuc od reálnej hrozby fyzickej ujmy, keďže aj maloletý C. (nielen matka) bol už A. pohryznutý a musel byť ošetrený u lekára. Ani odvolací súd pritom nepovažuje za súladné s najlepším záujmom maloletého riešenie tejto situácie sústavným zvyšovaním medikácie dieťaťu a hospitalizáciou maloletého na psychiatrii, pokiaľ neboli vyčerpané menej invazívne spôsoby nápravy. Navyše návrh matky na nahradenie súhlasu otca s absolvovaním hospitalizácie maloletého A. na psychiatrickom oddelení bol súdom zamietnutý, otec s ním naďalej nesúhlasí a je nutné situáciu bezodkladne riešiť, inak maloletý bez zásahu súdu stále bude zotrvávať v aktuálne nevhodnom výchovnom prostredí matky, ktoré mu neprospieva.

23. Preto je v najlepšom záujme maloletého, aby bol dočasne zverený do otcovej osobnej starostlivosti, keďže otec lepšie ako matka zvláda problémy s maloletým a zároveň ide o rovnocenného rodiča, ktorý sa významnou mierou i doteraz zúčastňoval na starostlivosti o maloletého A., takže jeho potreby pozná, maloletý je na otca zvyknutý, rovnako aj na prostredie jeho domácnosti a práve na otca sa maloletý obracia s problémami, ktoré vznikajú v matkinej domácnosti. Pokiaľ matka v odvolaní namietala násilnú povahu otca tvrdiac, že ide o osobu nevhodnú pre starostlivosť o maloletého, tieto skutočnosti súd nemal osvedčené. To, že otec sa v mladosti dopustil trestného činu s uložením podmienečného trestu, nepostačuje na osvedčenie tvrdenia o jeho násilnej povahe a to ani v spojitosti s výpoveďou maloletého A. na OO PZ Nitra dňa 17.12.2025, kde síce maloletý uviedol, že si jeho otec vymýšľa a bojí sa k nemu ísť. Keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nemá časový priestor na skúmanie, či vyjadrenia maloletého sú podložené alebo nie, vierohodné alebo nie (zisťovanie čoho bude pravdepodobne vyžadovať odborné znalosti), nemožno sa bez ďalšieho spoliehať na relevantnosť takýchto tvrdení maloletého, keď inak nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by v otcovej domácnosti malo byť na maloletom páchané zo strany otca násilie. Aj výhrady matky voči otcovi týkajúce sa nedostatočnej prípravy dieťaťa do školy vyhodnotil odvolací súd ako neosvedčené z pohľadu ich závažnosti (nejde o žiadne signifikantné zhoršenie) tak, aby mohli otca robiť nespôsobilým starať sa o syna. Rovnako aj skutočnosť, či otec v minulosti riešil problémy maloletého A. (vyšetrenia psychického stavu, návštevy psychológa, psychiatra a pod.) alebo to riešila iba matka, nie je pre rozhodnutie súdu také relevantné

aby prípadný nezáujem otca o tieto problémy v minulosti zakladal dôvod na nevyhovenie otcovmu návrhu. Pre rozhodnutie súdu je totiž rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ), takže súd vychádza zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Je pritom zrejmé, že aktuálne otec prejavuje záujem riešiť problémy maloletého, i keď spôsobom rozdielnym od predstáv matky (iným prístupom k maloletému, ambulantnými návštevami psychiatrickej a psychologickej ambulancie, vyšetreniami maloletého, poradenstvom a pod. avšak bez hospitalizácie na psychiatrii), teda v zásade tak, že otec považuje za správnejšie riešenie, aby rodičia prevzali vyššiu osobnú zodpovednosť a osobnú zaangažovanosť na výchove maloletého namiesto utlmovania jeho psychiky medikamentóznou liečbou. Takýto prístup rodiča sa javí aj odvolaciemu súdu za súladný s najlepším záujmom maloletého dieťaťa s tým, že až v prípade ak tieto snahy neprinesú požadované zlepšenie, bude dôvodné siahnuť po krajných prostriedkoch, kam patrí aj intenzívna psychiatrická liečba formou hospitalizácie. Na rozdiel od matky odvolací súd nepovažuje nariadenie tohto neodkladného opatrenia za kontraproduktívne, práve naopak. Zároveň dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca na čas do skončenia konania vo veci samej poskytne súdu určitý časový priestor na zistenie, či sa prístup otca osvedčí a akou mierou sa mu podarí synove problémy zvládať. Uvedené zistenia týkajúce sa objektívnej zmeny v správaní maloletého poskytnú súdu jedno z relevantných vodítok pre správne rozhodnutie vo veci samej, samozrejme spolu s vykonaním riadneho a úplného dokazovania ohľadom všetkých pre vec významných súvislostí.

24. Vedený týmito úvahami považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým dočasne zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti otca, za správne. Pre úplnosť dodáva, že styk matky s maloletým A. upravený nebol a keďže matka v tomto nedostatok rozhodnutia nevidela, bránenie v styku s maloletým netvrdila, ani sa úpravy styku s maloletým nedomáhala, nepovažoval odvolací súd za dôvodné rozhodnutie v tomto smere meniť a ich styk upravovať, ak by však matke bolo v styku s maloletým zo strany otca bránené, má samozrejme možnosť domáhať sa jeho úpravy na súde. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere, ktorú súd stanovil matke na sumu 60 eur (výrok II), nakoľko odvolateľka neuviedla vo svojom odvolaní žiadnu konkrétnu výhradu smerujúcu voči tejto časti rozhodnutia, nemal odvolací súd relevantnú odvolaciu argumentáciu, s ktorou by bolo potrebné sa osobitne v tejto súvislosti vysporiadať, preto iba uzatvára, že po preskúmaní rozhodnutia aj v tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, to isté potom platí aj pre rozhodnutie vo výroku III.

25. Záverom odvolací súd uvádza, že ďalšie odvolacie argumenty matky už súd považoval pre rozhodnutie za nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne).

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu ( CSP).

27. Senát krajského súdu uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).