Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-3224-2025.pdf
PDF · 92.63 KB
Case nature
Subarea
32Ek/3224/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX A., zast. zákonným zástupcom: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX A., proti povinnému: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F. o vymoženie zameškaného výživného vo výške 480,- eur, bežného výživného a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Michaela Zubaľ Burdová, Exekútorský úrad Humenné so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné pod sp. zn. 419EX 1221/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Michaela Zubaľ Burdová, Exekútorský úrad Humenné so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné pod sp. zn. 419EX 1221/25 podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti zameškaného výživného vo výške 100,- eur z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michaela Zubaľ Burdová, Exekútorský úrad Humenné so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné pod sp. zn. 419EX 1221/25 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.12.2025 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 480,- eur a bežného výživného vo výške 150,- eur mesačne do budúcna na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súd Poprad, č.k. 16P/10/2023-92 zo dňa 27.11.2024, ktorým konajúci súd uložil povinnému povinnosť prispievať na výživu mal. oprávneného sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti (23.12.2024) rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 30. – ho dňa v mesiaci k rukám zákonného zástupcu oprávneného.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michaela Zubaľ Burdová vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/3224/2025 zo dňa 18.12.2025 s európskym spisovým identifikačným číslom: G.:H.:I.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 419EX 1221/25.
3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 09.01.2026 domáhal zastavenia exekúcie. Povinný v odôvodnení návrhu uviedol, že s exekúciou nesúhlasí, nakoľko k 31.10.2025 bol povinný dlžný 350,- eur, s tým že v júli 2025 zaplatil za syna stravu v školskej jedálni vo výške 30,- eur, o čom povinný informoval právneho zástupcu oprávneného a povinný to stiahol z výživného. Povinný ďalej uviedol, že v novembri a decembri uhradil výživné za september a november a teda aktuálne k 31.10.2025 je povinný dlžný 50,- eur. Od 22.10.2025 je povinný evidovaný na úrade práce a preto podal žiadosť o zníženie výživného od 01.11.2025 na sumu 50,- eur mesačne. Keďže bol povinnému zablokovaný účet neoprávnenou exekúciou z dôvodu nezaplateného výživného, povinný za november a december vložil na účet súdneho exekútora sumu 100,- eur. Povinný zároveň predložil potvrdenia o zrealizovaných úhradách.
4. Zákonný zástupca oprávneného vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 26.01.2026, kedy predložil len vyjadrenie oprávneného s tým, že svoje podanie na výzvu súdu doplnil dňa 29.01.2026 o samotný návrh povinného na zastavenie exekúcie a ďalšie prílohy. Súdny exekútor sa v podaní, ktorým súdu predložil návrh na zastavenie exekúcie k návrhu po obsahovej stránke nevyjadril. Z doručenky predloženej súdnym exekútorom vyplýva, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 05.01.2026. Povinný návrh na zastavenie exekúcie podal na poštovú prepravu dňa 13.01.2026 a teda v zákonnej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
8. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa § 61h ods. 1, písm. e) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.
14. Podľa § 61j ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1, písm. e), odklad exekúcie trvá počas plnenia bežného výživného riadne a včas. Pri porušení tejto povinnosti exekútor odklad zruší, o čom povinného upovedomí. Exekútor uskutoční opätovne úkony smerujúce k
zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Poradie týchto úkonov sa spravuje poradím pôvodných úkonov.
15. Podľa § 61n ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1, písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
16. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
23. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu proti exekúcii podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
24. Pod okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Najčastejšou právnou skutočnosťou je zánik práva jeho splnením. Musí však ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo až po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, to znamená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
25. Exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 17.12.2025, kedy maloletý oprávnený prostredníctvom zákonného zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súd Poprad, č.k. 16P/10/2023-92 zo dňa 27.11.2024, ktorým konajúci súd uložil povinnému povinnosť prispievať na výživu mal. oprávneného sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti (23.12.2024) rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 30. – ho dňa v mesiaci k rukám zákonného zástupcu oprávneného.
26. Povinný navrhuje exekúciu zastaviť v celom rozsahu, pričom je však podľa jeho názoru dlžný na zameškanom výživnom 50,- eur ku dňu 31.10.2025.
27. V posudzovanej veci je exekúcia vykonávaná na vymoženie zameškaného výživného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (17.12.2025) v celkovej výške 480,- eur a to za mesiace: január 2025, júl 2025, september 2025 a október 2025.
28. Povinný ako dôkaz svojich tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie predložil súdu výpisy z účtu, ktoré preukazujú úhrady výživného na účet zákonného zástupcu oprávnených. Z predložených dôkazov súd zistil, že povinný dňa 07.01.2026 vykonal priamy vklad na účet vo výške 100,- eur na účet súdneho exekútora. Preskúmaním predložených výpisov súd ďalej zistil, že povinný vykonal nasledujúce úhrady: dňa 07.01.2025 vo výške 150,- eur na účet patriaci J. K. a na účet zákonného zástupcu oprávneného: dňa 03.02.2025 vo výške 100,- eur; dňa 11.02.2025 vo výške 150,- eur; dňa 04.03.2025 vo výške 150,- eur, dňa 30.04.2025 vo výške 150,- eur; dňa 28.05.2025 vo výške 150,- eur; dňa 02.06.2025 vo výške 150 eur; dňa 07.07.2025 vo výške 120,- eur; dňa 28.08.2025 vo výške 150,- eur; dňa 05.11.2025 vo výške 150,- eur a dňa 09.12.2025 vo výške 150,- eur.
29. Vzhľadom na uvedené a na deň podania návrhu na vykonanie exekúcie (17.12.2025) súd preskúmal oprávnenosť pohľadávky oprávneného za vymáhané obdobie, nakoľko za ostatné obdobie povinný uhrádzal výživné riadne a včas. Oprávnený si uplatnil nárok na zameškané výživné za 4 mesiace roku 2025, za ktoré by mal celkovo nárok na výživné vo výške 600,- eur pričom vzhľadom na výšku uplatneného zameškaného výživného vo výške 480,- eur je zrejmé, že povinný za dané vymáhané obdobie výživné čiastočne platil. Z predložených potvrdení o vykonaných transakciách mal súd za preukázané, že povinný v mesiaci február 2025 vykonal dve úhrady s poznámkou, že dané platby sú určené na výživné a to dňa 03.02.2025 vo výške 100,- eur a dňa 11.02.2025 vo výške 150,- eur. Vzhľadom na to, že oprávnený si uplatnil nárok na zameškané výživné aj za mesiac január 2025 bolo potrebné prihliadnuť na úhradu povinného zo dňa 03.02.2025 vo výške 100,- eur, ako na úhradu zameškaného výživného za mesiac január 2025, nakoľko platbu zo dňa 11.02.2025 vo výške 150,- eur je možné považovať za úhradu výživného za mesiac február 2025. Vzhľadom na uvedené teda oprávnenému vznikol nárok na zameškané výživné za mesiac január 2025 len vo výške 50,- eur.
30. Ďalej povinný namietal, že v mesiaci júl 2025 uhradil za oprávneného obedy vo výške 30,- eur a teda v danom mesiaci uhradil na účet právneho zástupcu oprávneného len sumu vo výške 120,- eur. V danom prípade súd poukazuje na to, že povinný má exekučným titulom určené výživné vo výške 150,- eur mesačne, pričom výživné je nárokom oprávneného (dieťaťa) a preto je povinný povinný plniť výživné v súdom stanovenej výške. Akékoľvek iné platby aj keď v prospech oprávneného nie je možné započítavať na úhradu výživného a preto v mesiaci júl 2025 možno prihliadať len na úhradu v časti 120,- eur. Záverom povinný namietal, že úhradami zo dňa 05.11.2025 a dňa 09.12.2025, obe vo výške 150,- eur, platil výživné za omeškané mesiace september a október. Predmetné tvrdenie povinného nemožno považovať za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie a to s ohľadom na to, že čo sa týka plnenia výživného nie je na povinnom, aby si ako dlžník určil či tá, ktorá platba je určená na konkrétnu pohľadávku. Pokiaľ ide o úhradu výživného má sa za to, že platba sa vždy započítava najskôr na bežné výživné a až pokiaľ úhrada prevyšuje sumu výživného určenú súdom, prevyšujúcu časť možno započítať na prípadné zameškané výživné. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že predmetné platby z 05.11.2025 a 09.12.2025 je potrebné považovať za úhrady bežného výživného za príslušné mesiace. Pre úplnosť je potrebné podotknúť, že na úhradu vo výške 100,- eur realizovanú dňa 07.01.2026 súd v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže prihliadať, nakoľko ide o plnenie realizované v rámci exekúcie a na túto úhradu už v rámci vykonávania exekúcie prihliada poverený súdny exekútor.
31. V nadväznosti na uvedené povinný ďalej namietal, že podal návrh na zníženie výživného počínajúc od 01.11.2025 na výšku 50,- eur. Pokiaľ povinný k návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na to, že podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti, exekučný súd uvádza, že samotné podanie procesného návrhu nemá za následok zastavenie prebiehajúcej exekúcie, ktorá sa len sčasti začala dôvodne, keďže na konanie o procesnom návrhu ohľadom vyživovacej povinnosti je vecne a miestne príslušný iný súd a pokiaľ o zrušení alebo zmene vyživovacej povinnosti nie je vo veci právoplatne rozhodnuté, exekučný súd nemôže exekúciu zastaviť len z dôvodu, že povinný sa domnieva, že existujú také skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzovali alebo menili jeho vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.
32. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k právnemu záveru, že oprávnený sa dôvodne domáha zameškaného výživného za mesiac január 2025 vo výške 50,- eur, mesiac júl 2025 vo výške 30,- eur, mesiace september a október 2025 oba vo výške po 150,- eur a teda celkovo vo výške 380,- eur. Avšak preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie a priložených listinných dôkazov exekučný súd dospel k právnemu záveru, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili čiastočný zánik vymáhaného nároku, nakoľko ku dňu 17.12.2025, kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie zostalo neuhradené výživné za vymáhané obdobie celkovo vo výške 380,- eur vzhľadom na to, že na výške zameškaného výživného nebola zohľadnená úhrada vo výške 100,- eur zo dňa 03.02.2025. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (výrok I.) a exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 100,- eur, ktoré povinný uhradil pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
33. Keďže povinný svojim návrhom na vykonanie exekúcie navrhoval zastavenie exekúcie v celom rozsahu pre úplnosť je potrebné uviesť, že v časti vymoženia zameškaného výživného za mesiac január 2025 vo výške 50,- eur, mesiac júl 2025 vo výške 30,- eur, mesiace september a október 2025 oba vo výške po 150,- eur a teda celkovo vo výške 380,- eur bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dôvodne, nakoľko povinný bol v omeškaní s úhradou výživného. Vzhľadom na uvedené súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol ako nedôvodný (výrok II.).
34. Exekučný súd pre úplnosť dodáva, že podľa v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy možno zastaviť exekúciu, predmetom ktorej je vymáhanie výživného a ktorá bola začatá čo i len sčasti dôvodne, len ak sú splnené predpoklady vyššie citovaného ust. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v danej procesnej situácii, aj keď by bolo zameškané výživné povinným uhradené v celom rozsahu, súd nemá oprávnenie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie i pre bežné výživné rozhodnúť. Súd však povinnému poskytuje poučenie v bodoch 13 a 15 odôvodnenia tohto uznesenia uvedením znenia príslušného ustanovenia § 61h ods. 1 písm. e) a § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré stanovujú podmienky, ktoré musí splniť povinný a za ktorých je súdny exekútor povinný exekúciu pri vymáhaní bežného výživného zastaviť.
35. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
36. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
37. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.