Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Co-49-2021.pdf
PDF · 96.03 KB
Case nature
Subarea
7Co/49/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci navrhovateľ: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. X, O., zastúpený JUDr. Ľubicou Bičianovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 16/II, Komárno, proti odporkyni: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J.. XXXX/X, O., o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, zo dňa 03. júna 2021, č.k. 8C/18/2021-39, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd odporkyni uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom O., k. ú. O., byt č. XX na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXX v O., nachádzajúci sa na I. parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 659 m2 na P. J.. vchod č. XX v celosti v 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XXXX/XXXXXX-ín, spoluvlastnícky podiel k pozemku I. parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 659 m2 o veľkosti XXXX/XXXXXX-ín, a to previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam darom, ich scudzením tretej osobe alebo zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo ich zaťažiť záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom v prospech tretej osoby. O trovách konania rozhodol tak, že odporca nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1,2, § 329 ods. 1,2 CSP ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah návrhu navrhovateľa, ktorý svoj návrh zdôvodnil tým, že odporkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti od M. O., rod. Q. na základe darovacej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene spísanej na mieste samom notárom U.. O. A. dňa XX.X.XXXX v O. pod č.k. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, t.j. dva dni pred smrťou darkyne a oprávnenej z vecného bremena. M. O. zomrela dňa XX.X.XXXX a návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol doručený Okresnému úradu O. po jej smrti dňa XX.X.XXXX. Zdôraznil, že je synom nebohej darkyni a jediným do úvahy prichádzajúcim dedičom po nej. Uviedol tiež, že žiadal konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností prerušiť a nehnuteľnosti pojať do dedičstva po nebohej, keďže rozhodnutie o povolení vkladu nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľky. Neskôr navrhovateľ náhodnou lustráciou zistil, že dňa XX.X.XXXX bol vklad do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy povolený. Hoci predmetom notárskej zápisnice bola darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, okresný úrad povolil vklad len ohľadne darovacej zmluvy a nerozhodol o všetkých právnych úkonoch, ktoré obsahovala notárska zápisnica ako aj návrh na vklad. Z uvedených dôvodov podal navrhovateľ podnet na Okresnú prokuratúru O. na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu O., katastrálny
odbor č. Q. - XXXX/XXXX z XX.X.XXXX. V prípade, ak nedôjde k zrušeniu rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia prokurátorom, navrhovateľ sa mieni návrhom domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho neb. matke. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že vzhľadom na postoj odporkyne k veci, ktorý vyplýva z navrhovateľom uvedených skutočností, je potrebné upraviť pomery neodkladným opatrením, nakoľko je tu obava, že žalovaná medzičasom prevedie nehnuteľnosti na tretie osoby alebo ich zaťaží, čím by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/378/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016, kedy podľa názoru navrhovateľa je účelom nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam zamedzenie prevodu nehnuteľností na tretiu osobu bez nutnosti vyčkávania na prejavenie úmyslu odporcu nehnuteľnosť scudziť, keď by sa po realizácii prevodu právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu vo veci samej.
3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je zo strany navrhovateľa potrebné nielen osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá neodkladná ochrana, ale aj osvedčiť, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude právo navrhovateľa ohrozené. Zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby navrhovateľ súdu osvedčil jednak sám nárok, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Mal za to, že navrhovateľ neosvedčil, že by mu bezprostredne hrozila ujma, a že ide o situáciu, ktorú by bolo potrebné riešiť okamžitým zásahom súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ ani netvrdil, že by odporkyňa akýmkoľvek spôsobom prejavila vôľu scudziť alebo zaťažiť predmetné nehnuteľnosti, alebo že vykonáva úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva na inú osobu alebo k ich zaťaženiu. Obava navrhovateľa, že by odporkyňa mohla scudziť alebo zaťažiť dotknuté nehnuteľnosti nie je ničím podložená. Iba samotné konštatovanie zo strany navrhovateľa, že odporkyňa môže predmetné nehnuteľnosti scudziť alebo zaťažiť, bez preukázania akýchkoľvek konkrétnych krokov odporkyne je nepostačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie poznamenal, že rozhodnutia krajských súdov, na ktoré poukázal odporca, sa týkali iného druhu súdneho konania (konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu), pričom v uvedených konaniach súdy prihliadli aj na určitú osobitosť konania vo veci samej. Navyše rozhodnutia krajských súdov vydané v iných veciach nie sú pre súd všeobecne právne záväzné.
4. Súd prvej inštancie zastal názor, že pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené také skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu úpravy pomerov sporových strán. Ničím neosvedčené tvrdenie o úmysle druhej strany niečo vykonať súd nepovažuje za dostatočný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, na odvrátenie ktorej by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, preto súd podľa ustanovenia § 328 CSP jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. V závere svojho rozhodnutia uviedol, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 CSP).
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovieť. Svoje odvolanie dôvodil tým, že súd prvej inštancie sa pred vydaním neodkladného opatrenia nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v návrhu navrhovateľa, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Ako príklad uviedol, že súd pri rozhodovaní nebral vôbec do úvahy, že k uzavretiu zmluvy o prevode sporných nehnuteľností došlo 2 dni pred smrťou nebohej matky žalobcu, ktorá mala veľké zdravotné problémy. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že odporkyňa zneužila dôveru jeho nebohej matky pri uzatváraní darovacej zmluvy a vzhľadom na jej zdravotný stav prevodkyňu uviedla do omylu. Podľa jeho názoru nebolo voľou nebohej poručiteľky bezodplatne previesť nehnuteľnosti do vlastníctva odporkyne. Zdôraznil, že je synom nebohej poručiteľky a je jediným do úvahy prichádzajúcim dedičom po nej a v prípade, že jeho podnety na Okresnú prokuratúru O. v súvislosti s prevodom uvedených nehnuteľností na odporkyňu nebudú úspešnú, mieni podať návrh na súd a domáhať sa súdnou cestou, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho nebohej matke. Navrhovateľ ďalej poukázal na
to, že z predložených dokladov je jednoznačne preukázané, že odporkyňa dala vyhotoviť a podpísať darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena darkyni a oprávnenej z vecnej bremena (matky žalobcu). Vzhľadom na dlhodobo zlý zdravotný stav darkyne, aj jej mobilitu, k osvedčeniu pravosti podpisu došlo v byte matky navrhovateľa. Hneď na druhý deň po podpísaní darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve matky navrhovateľa v prevádzanom byte aj naďalej bývať a užívať ho, tak ako doteraz až do jej smrti, darkyňu a oprávnenú z vecného bremena umiestnila v zariadení pre seniorov. Poukázal na to, podal návrh na prerušenie vkladového konania, podnet na protest prokurátora na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech odporkyne a tiež podnet na trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu žalovanou. Záverom uviedol, že uvedené skutočnosti dostatočne odôvodňujú obavu, že dôjde k scudzeniu alebo zaťaženiu uvedených nehnuteľností a jeho postavenie pri uplatňovaní jeho nárokov, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho nebohej matke by sa zhoršilo.
6. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že odvolanie navrhovateľa považuje za bezdôvodné, a preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa zamietol ako nedôvodné a potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Uviedla, že navrhovateľ sa prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia snaží dosiahnuť zamedzenie nakladania s darovanými nehnuteľnosťami odporkyni zapísanými na LV č. XXXX, obec O., katastrálne územie O., a to najmä byt č. XX ako aj spoluvlastnícke podiely k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, rovnako ako parcele č. XXXX, na ktorej sa bytový dom nachádza . Bránila sa tým, že do dnešného dňa neexistuje relevantná pochybnosť o tom, že by odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť nadobudla nezákonným spôsobom alebo takým spôsobom, ktorý by mal ukrátiť alebo právne poškodiť navrhovateľa. Samotná skutočnosť, že jeho matka zomrela dva dni po podpise darovacej zmluvy pred notárom a svedkom, neznamená, že darovacia zmluva bola neplatná alebo zápis do katastra nehnuteľností bol neplatný alebo iným spôsobom právne spochybniteľný. Uviedla, že momentálne nemá záujem previesť predmetné nehnuteľnosti na inú tretiu osobu, pričom zároveň poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, kde sa uvádza, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia musia byť pre nariadenie neodkladného opatrenia kumulatívne splnené dve podmienky - osvedčenie pravdepodobnosti nároku navrhovateľa, ako aj osvedčenie skutočnosti, že bez rozhodnutia o neodkladnom opatrení bude právo navrhovateľa skutočne ohrozené. Žiadala zohľadniť, že navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok potrebných na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia. Aj z vyšetrovacieho spisu vedenom na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v O., č.k. E.-XXX/X-Q.-O.-XXXX je zrejmé, že neexistuje dôvodná pochybnosť, že prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol by nezákonný a mal by byť neplatný. Rovnako nad rámce trestného oznámenia navrhovateľ nepodnikol akékoľvek iné úkony, ktoré by smerovali k spochybneniu predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Jeho subjektívny pocit, že predmetná nehnuteľnosť (byt) má byť v jeho vlastníctve nemožno považovať za osvedčenie pravdepodobnosti nároku na jeho vlastníctvo a teda splnenie prvej podmienky v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP. Záverom uviedla, že nemá v pláne prevádzať uvedené nehnuteľnosti na tretie osoby, preto nie je splnená ani druhá podmienka - že bez rozhodnutia o neodkladnom opatrení bude právo navrhovateľa skutočne ohrozené.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len "CSP") preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Právna úprava neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu je obsiahnutá v tretej časti tretej hlavy Civilného sporového poriadku, ktorá nahradila doterajšiu právnu úpravu v Občianskom súdnom poriadku. Podľa vyššie citovaného ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení (§ 324 ods. 1 CSP).
14. V prejednávanej veci ide o návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal aby súd odporkyni určil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom O., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre obec O., k. ú. O., byt č. XX na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXX v O., nachádzajúci sa na I. parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 659 m2 na P. J.. vchod č. XX v celosti v 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XXXX/XXXXXX-ín, spoluvlastnícky podiel k pozemku I. parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 659 m2 o veľkosti XXXX/XXXXXX-ín, a to previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam darom, ich scudzením tretej osobe alebo zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo ich zaťažiť záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom v prospech tretej osoby. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
15. Ako už uviedol súd prvej inštancie predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery medzi stranami sporu. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
16. Účelom neodkladného opatrenia je teda rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho vydanie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. V zhrnutí teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania 17. Neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP môže súd nariadiť účastníkovi, najmä aby nenakladal s určitými vecami alebo právami a neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Spoločným znakom pre postup podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP je to, že ich možno nariadiť len na návrh. Neodkladné opatrenie nariadené podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP má zabezpečovací aj preventívny charakter a povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže uložiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. odporkyni. Neodkladné opatrenie, ktoré možno vydať podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP je svojím obsahom univerzálne a umožňuje nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom upraviť pomery účastníkov a vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia.
18. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. c) a d) CSP treba mať na zreteli, že vlastnícke právo - ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci, je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§ 123 OZ) a oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva (s vecami a právami) má ústavný základ (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR - každému je
dovolené konať to, čo nie je zákonom zakázané). Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere Ústavou zaručené práva je treba rešpektovať a nariadením neodkladného opatrenia podľa uvedeného ustanovenia nemá dochádzať k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru.
19. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z listín predložených navrhovateľom bolo osvedčené, že odporkyňa je výlučným vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXX v O., zapísaným na LV č. XXXX, okres: O., obec: O., katastrálne územie: O. nachádzajúcom sa na par. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 659m2 na P. J. vchod č. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX-ín . Titulom nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti je Darovacia zmluva Q.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Je nesporné, že navrhovateľ je synom nebohej M. O., ktorá predmetný byt pred darovaním vlastnila, pričom navrhovateľ je ako jediný do úvahy prichádzajúci dedič po nebohej poručiteľke.
20. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu a neosvedčil ani to, že v danej veci by vzťahy medzi stranami sporu bolo potrebné riešiť okamžitým zásahom súdu v podobne nariadenia neodkladného opatrenia. Potreba a nevyhnutnosť nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ aspoň osvedčiť, nepostačuje iba jeho subjektívne presvedčenie o tejto potrebe. Navrhovateľ v konaní nijako neosvedčil potrebu a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov a ani úmysel odporkyne nejakým spôsobom nakladať so spornou nehnuteľnosťou a previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu alebo zaťažiť ju záložným alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby. Napokon navrhovateľ neosvedčil ani to, akým spôsobom by sa sťažilo jeho postavenie, v prípade nakladania s nehnuteľnosťou. Z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva, že by navrhovateľ podal žalobu vo veci samej. Deklaroval iba svoj úmysel v budúcnosti podať žalobu o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho nebohej matke bez toho, aby uviedol, akým spôsobom bude bez nariadenia neodkladného opatrenia v prípade prevodu nehnuteľnosti sťažené jeho postavenie. Odvolací súd považoval námietky navrhovateľa uvedené v podanom odvolaní za nedôvodné a nespôsobilé zmeniť správny právny záver súdu prvej inštancie. Čo sa týka námietok navrhovateľa vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej a nie sú samé o sebe dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil nevyhnutnosť a potrebu dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania nariadením neodkladného opatrenia a nesplnil tak zákonné podmienky na jeho vydanie. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
22. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
23. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutie nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).