Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/3/2026

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. proti žalovanému: D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žiadna zo strán n e m á nárok náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

3

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.1.2026 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. V žalobe uviedla, že súčasne s týmto návrhom podala aj návrh na rozvod manželstva.

2. Po výzve zo strany súdu podľa ( ďalej len ,,CSP“) žalobkyňa podaním z 16.2.2026 vzala žalobu v celom rozsahu späť a uviedla, že návrh podá v zmysle zákona po rozhodnutí o rozvode manželstva.

3. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

4. V zmysle , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Podľa ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.

7. Podľa Čl. 17 Základných princípov súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

8. S ohľadom na procesnú ekonómiu konania, ako aj náklady žalovaného spojené s jeho úkonmi v konaní (napr. náklady právneho zastúpenia) by bolo vhodné, aby sudca predbežne právne posúdil každú žalobu ešte predtým, ako ju vôbec v súlade s čí žalovanému a vyzve ho, aby sa k nej písomne vyjadril. Aj zo znenia podľa nás vyplýva, že zákonodarca zamýšľal, aby súd vykonal predbežné právne posúdenie pre účely prípadnej výzvy na späťvzatie žaloby bezprostredne po podaní žaloby. Súd má totiž predbežné právne posúdenie vykonať len na základe skutočností tvrdených v žalobe, a tak nie je účelné, aby bol pri tomto predbežnom právnom posúdení ovplyvňovaný tvrdeniami žalovaného (porovnaj , 1. vydanie, 2026, Beck online, s. 316 - 318: P. Giertl.).

9. Nakoľko súd v danej veci vyzval žalobkyňu v súlade s , a to ešte pred doručením žaloby žalovanému, pričom žalobkyňa na výzvu súdu reagovala späťvzatím žaloby, súd konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil. Jedná sa o osobitný prípad späťvzatia sledujúci procesnú ekonómiu, preto podľa názoru súdu sa na zastavenie konania nevyžadujú žiadne ďalšie podmienky. Súd má v danom prípade postupovať v súlade s Čl. 17 Základných princípov , konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a nemá v danom prípade postupovať tak, aby zapríčinil prípadný vznik trov stranám sporu.

10. Podľa zákona , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. V zmysle , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Ustanovenie je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším , ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka . (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. )

13. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. ).

14. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak sa nejedná o prípad uvedený v veta druhá ), že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2008 sp.zn. )

15. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 20. 11. 2018

16. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. ). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. )

17. Z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila, že konanie bolo zastavené tým, že vzala zjavne nedôvodnú žalobu späť. Žalobkyni tak nepatrí nárok na náhradu trov. Nakoľko však žalovanému v tomto štádiu konania žaloba ešte nebola doručovaná, žiadne trovy konania mu nevznikli a ani mu vzniknúť nemohli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

18. V tejto súvislosti je možné primerane aplikovať judikatúru súdov, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6 Cdo 166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

Poučenie:

2

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.