Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-5-2025.pdf
PDF · 85.83 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/5/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletých D. C., nar. X.XX.XXXX a K. C., nar. X.X.XXXX, obe trvale bytom Y.. J. Č.. XXX/XX, T., N.. Y., obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., deti rodičov - povinnej matky P.. P. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y.. J. Č.. XXX/XX, T., N.. Y., právne zastúpenej: Hudzík & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mnoheľova č. 830/15, Poprad a oprávneného otca R. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. C. Č.. XXX/X, K. J., N.. K. R., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, Garbiarska č. 695, Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu oprávneného otca na nariadenie výkonu rozhodnutia rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 8.2.2024 pod sp. zn. 15P/37/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.2.2024, o odvolaní oprávneného otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Poprad č.k. 28Em/1/2025-87 zo dňa 29.7.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.
II. Mení uznesenie vo výroku II. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zastavil konanie o návrhu oprávneného otca na výkon právoplatného rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 15P/37/2023 zo dňa 8.2.2024, právoplatného a vykonateľného dňa 14.2.2024, o schválení rodičovskej dohody o úprave styku otca s maloletými deťmi v tam určenom rozsahu. Aplikujúc ustanovenia § 376 a § 390 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, vyhlásiac výkon rozhodnutia za neprípustný, prvoinštančný súd v dôvodoch konštatoval, že v priebehu konania bolo preukázané, že matka v súčasnosti rešpektuje rozhodnutie súdu a umožňuje otcovi styk s maloletými deťmi v súlade s právoplatným rozhodnutím, nie je možné tak v konaní pokračovať a výkon rozhodnutia nie je potrebné nariaďovať. Súčasne, na základe návrhu povinnej matky, súd prvej inštancie priznal povinnej matke náhradu trov konania voči otcovi ako oprávnenému podľa § 391 CMP s tým, že o výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak, v znení dôvodov, vzhľadom na správanie sa otca, ktorý svojím osobným postojom primárne vyvolal predmetné súdne konanie.
2. Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Nesúhlasí s dôvodom zastavenia konania s tým, že nie je pravdou, že by výkon rozhodnutia bol neprípustný. V čase podania návrhu bol podaný návrh dôvodný, keďže matka opakovane bránila otcovi v styku s maloletými deťmi. Až po podaní návrhu sa správanie matky zmenilo a matka umožnila styk otca s maloletými. Na základe toho otec podal dňa 21.7.2025 späťvzatie návrhu (na výkon rozhodnutia) pre zmenu postoja matky a jej týmto spôsobom vynútené rešpektovanie súdneho rozhodnutia, omylom odoslané inému adresátovi než Okresnému súdu Poprad (konkrétne
Okresnému úradu Poprad). Následná neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.7.2025 tak nebola dôsledkom pasivity, spoliehal sa na zrušenie termínu pojednávania z dôvodu späťvzatia návrhu a na následné zastavenie tohto konania na základe späťvzatia. Ďalej odvolateľ namietal vadu rozhodnutia v nedostatočnom odôvodnení v časti priznania nároku matky na náhradu trov konania. Postup súdu pri odôvodnení nároku na náhradu trov, keď skopíroval vyjadrenie matky, považuje odvolateľ za nesprávny, arbitrárny a vymyká sa aj zákonnej úprave nároku na náhradu trov v rodinnoprávnych veciach podľa Civilného mimosporového poriadku. Argumentácia súdu o správaní sa otca v tejto časti je podľa odvolateľa absurdnejšia, keď v predchádzajúcej časti odôvodnenia súd uvádza, že matka skutočne nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu svojvoľne, čo nepopierala ani samotná matka. V čase začatia konania tak bol návrh dôvodný a jediný zákonný postup, ako sa zo strany otca domôcť styku. Až pod ťarchou tohto konania došlo k zmene postoja matky. Nebolo právom matky svojvoľne ignorovať rozhodnutie súdu a brániť otcovi v styku. V takejto situácii, keď príčinou podania návrhu bolo práve protiprávne konanie matky, hoci mala viaceré iné legálne možnosti, je argumentácia súdu v rozpore so všetkými zistenými skutočnosťami. Matka nepreukázala tvrdenie o tom, že by otec požíval omamné a psychotropné látky, že by sa správal nevhodne alebo uplatňoval tvrdšie výchovné opatrenia, ktoré ani nekonkretizovala. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietne a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Povinná matka vo vyjadrení k odvolaniu namietala, že oprávnený otec ako strana, ktorá disponovala s návrhom, mal možnosť upovedomiť súd, že neexistujú dôvody na realizáciu výkonu rozhodnutia a zabrániť vzniku trov súdneho konania. Uviedla, že rešpektovala rozhodnutie odvolacieho súdu a v najbližší termín po doručení právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu deti otcovi riadne odovzdala s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Poprad č.k. 28P/66/2024-81 zo dňa 16.12.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 23CoP/6/2025-15 zo dňa 13.2.2025, právoplatným dňom 12.3.2025. Povinná matka namietala, že skutočnosť, že sa oprávnený otec a jeho právny zástupca v dôsledku omylu (v spojení s nedoručením späťvzatia návrhu) spoliehali na odročenie pojednávania, nemôže akokoľvek finančne zaťažovať ju, ktorá sa so svojim právnym zástupcom pojednávania riadne zúčastnila. Zdôraznila, že najmenej od 1.11.2024 najmenej do rozhodnutia odvolacieho súdu podľa matky pretrvávala obava z opakovaného protiprávneho konania otca (domnelá jazda pod vplyvom omamných látok) a ohrozenia života a zdravia maloletých detí. Pretože otec vyvolal konanie a trval na pokračovaní aj po rozhodnutí odvolacieho súdu, hoci sa obnovil v najbližší piatok jeho styk s deťmi, navrhla odvolaciemu súdu potvrdenie rozhodnutia v celom rozsahu a priznanie jej plnej náhrady trov konania.
4. K tvrdeniam vo vyjadrení odvolateľ vyslovil nesúhlas a v rámci pre toto konanie relevantných skutočností uviedol, že povinná matka mu bránila styku s deťmi od podania návrhu 21.11.2024, resp. 15.11.2024 do rozhodnutia o neodkladnom opatrení dňa 16.12.2024, pričom sama návrh podala až 26.11.2024 a hoci argumentovala zdravotným stavom detí, styk neumožnila realizovať ani 29.11.-1.12.2024 a 13.-15.12.2024. O dôvodoch odmietania sa dozvedel až z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, voči čomu sa musel brániť a opätovne mu vznikli náklady pre účelové konanie matky a jej právneho zástupcu. Potvrdil aktuálne prebiehajúci styk s deťmi. Keďže matka bezdôvodne bránila v styku od 8.2.2024 návrh na výkon rozhodnutia v čase podania považuje za dôvodný.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie vo výroku I. je vecne správne a odvolanie proti výroku II. je odôvodnené. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, pokiaľ ide o výrok I. napadnutého uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.
6. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je nepochybné zistenie, že povinný z rodičov dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom. Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v zmysle § 392 CMP ustanovuje Vyhláška Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z. Povinnosťou súdu je teda zisťovať, či sa povinný rodič, v danom prípade matka maloletých detí, podrobuje rozhodnutiu alebo či existujú dôvody, pre ktoré rozhodnutie nie je možné vykonať, čo súd prvej inštancie preskúmal za pomoci kolízneho opatrovníka a skutočný stav nesporne vyplýva aj z vyjadrení rodičov maloletých detí.
7. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že aktuálne (v čase rozhodovania) povinná matka plní rozhodnutie súdu, realizovanie styku s maloletými deťmi potvrdil aj oprávnený otec, preto sa predmetný výkon rozhodnutia stal neprípustným, nariadenie tohto nie je dôvodné a súd predmetné konanie vecne správne zastavil. Odvolací súd preto napadnuté uznesenia vo výroku I. v zmysle § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) potvrdil.
8. Súčasne je zrejmé, že od doby nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu (t.j. rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 15P/37/2023 zo dňa 8.2.2024) dňom 14.2.2024 do doby podania návrhu na výkon predmetného rozhodnutia oprávneným otcom dňa 21.11.2024 k realizovaniu styku oprávneného otca s maloletými deťmi nedochádzalo a to až do apríla 2025, čo nie je možné akceptovať, vzhľadom na právo detí na rovnocenný styk s oboma rodičmi a právoplatné autoritatívne rozhodnutie o danej úprave schválením dohody rodičov súdom (s výnimkou obdobia nariadenia predbežne vykonateľného neodkladného opatrenia o zákaze styku dňa 16.12.2024 do zmeny rozhodnutia odvolacím súdom rozhodnutím právoplatným dňom 12.3.2025). Možno tak konštatovať formálne splnené podmienky na podanie návrhu na predmetný výkon rozhodnutia.
9. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
11. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v zásade platí, že každý z účastníkov si platí vzniknuté trovy konania sám. Vyplýva to z ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, ktoré vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. Ide o generálnu klauzulu, ktorá zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania. Prelomenie tejto zásady umožňuje len vo výnimočných prípadoch zákonné ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však pre aplikáciu § 55 Civilného mimosporového poriadku nie je predpokladom úspech v konaní a ani spôsob skončenia konania. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí z 31. júla 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. Súčasne platí, že podľa CMP rozhoduje súd v meritórnom rozhodnutí nielen o základe nároku na náhradu trov konania, ale aj o jeho výške. Dôvodom je skôr výnimočnosť ako pravidelnosť priznávania nároku na náhradu trov konania v mimosporových konaniach. (JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M., Rekodifikácia civilného procesného práva: Trovy konania a ich náhrada. Bulletin SAK Ročník XXII).
13. Odvolací súd uvádza, že pre aplikáciu výnimky ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku platí, že súd musí skúmať okolnosti, na základe ktorých došlo nielen ku skončeniu konania, ale musí skúmať aj okolnosti, ktoré viedli oprávneného k podaniu samotného návrhu. Podaním návrhu na súd prvej inštancie oprávnený otec realizoval svoje právo na súdnu ochranu a odvolací súd konštatuje v úvodnej fáze dôvodnosť návrhu. Zastavenie konania nie je samo o sebe dôvodom na postup podľa § 55 CMP (či už na základe späťvzatia návrhu alebo postupom podľa § 390 CMP). Odvolací súd súčasne poukazuje na charakter predmetného nesporového konania, ktorého v zmysle princípu ochrany verejného záujmu verejný záujem predstavuje záujem maloletých detí. V danom prípade neboli preukázané dôvody pre priznanie trov konania povinnej matke a to ani z dôvodov hodných osobitného zreteľa a odvolací súd také nezistil ani v konaní odvolacom. Preto vyhodnotil odvolanie oprávneného otca v časti proti výroku II napadnutého uznesenia ako dôvodné a tento výrok zmenil postupom podľa § 388 CSP.
14. Obdobne o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, t.j. všeobecného pravidla rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. V danom
prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP. Uplatnený nárok oprávnenej matky maloletého dieťaťa na náhradu trov konania nie je daný, keďže v prejednávanej veci absentujú dôvody na použitie moderačného práva súdu za stavu, že oprávnenej matke vznikli trovy predmetného konania, právneho zastúpenia, v dôsledku nerešpektovania autoritatívneho rozhodnutia súdu. Tento model správania účastníka, zvlášť v tak citlivej veci, akou je starostlivosť o maloleté deti, smeruje jednoznačne najmä proti záujmom detí v rozsahu rešpektovania ich práva rovnocenne na oboch rodičov, ale tiež zaťažuje a finančne navyšuje výdavky druhých účastníkov, tiež štátu.
15. Obiter dictum odvolací súd vo všeobecnosti pro futuro konštatuje vo vzťahu k tomuto výroku napadnutého uznesenia nesprávnu aplikáciu špeciálneho ustanovenia, upravujúceho rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP, keď vecne správne má dôjsť nielen k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania, ale súčasne aj určeniu výšky uplatnených trov v rozsahu priznania (rozdielne oproti CSP).
16. Nedá odvolaciemu súdu napokon nepoukázať na nesprávne uplatnenú výšku odmeny za úkony právneho zastúpenia zo strany advokátskej kancelárie (v znení špecifikácie a vyčíslenia trov konania zo dňa 15.10.2025), bez zohľadnenia, že v danej veci ide o konanie o výkon rozhodnutia, kde patrí advokátovi odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (t.j. 1/2 z 114,15 Eur) podľa § 11 ods.1 cit. vyhlášky vzhľadom na ustanovenie § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).