Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/41/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobkyne A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. B. XX, XXX XX D. B., E. C. F., C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. B. XX, XXX XX D. B., proti žalovanej F. G., C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. J. XXXX/XX, XXX XX K. K., zastúpenej JUDr. Zuzana Falisová, advokátka, so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 33 759 626, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje. II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 08. 2025 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. I., okres K. K., obec K. K., parcela E-KN č. XXX/X o výmere 153 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcela E-KN č. XXX/ X o výmere 232 m2 – zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „nehnuteľnosti“), a to prikázaním parcely E-KN č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalobkyne a parcely E-KN č. XXX/X D. výlučného vlastníctva žalovanej, s povinnosťou výplaty žalobkyne žalovanou za získaný rozdiel 79 m2 vo výške 100 Eur/1 m2.

2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka užíva rozdiel podielového spoluvlastníctva 79 m2 vo svoj prospech, a to bez finančného vysporiadania žalobkyne. K žalobe pripojila LV č. XXXX pre k. ú. I., okres K. K., obec K. K..

3. Žalovaná v rámci procesnej obrany vzniesla námietku res iudicata, tzn. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pričom ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby súd konanie zastavil. Predložila súdu rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -65 zo dňa 13. 12. 1995, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -76 zo dňa 23. 04. 1996, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -155 zo dňa 03. 04. 2000, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 03. 10. 2001 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. 10. 2010.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že ani jedna zo strán sporu nemá záujem vlastniť podiel zo susednej parcely, kde sú postavené nehnuteľnosti, ktoré užívajú v celosti. Majú záujem na vyporiadaní predmetných nehnuteľností. Poukázala na a 139 . Na základe skutočného

stavu zapísaného Katastri nehnuteľností Banská Bystrica sa domáha zákonného práva na určení vlastníctva – zámenou pozemkov s vysporiadaním rozdielov. Právoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. rozhodol „daný stav nehnuteľností je právne neusporiadaný, je potrebné tento usporiadať určovacími žalobami“, v ktorých sa navrhovateľka aj odporca budú domáhať určenia vlastníckeho práva k častiam nehnuteľností. Posledné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. potvrdilo platnosť rozhodnutia krajského súdu. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd rozhodol v rámci zákona a zákonných práv spoluvlastníkov v prospech záujmu obidvoch strán a naplnil podstatu ustanovenia tak, aby spoluvlastníci mali vlastníctvo parcely pod nehnuteľnosťou v celosti a rozdiel bol zákonne vyporiadaný. Spolu s vyjadrením predložila súdu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 03. 10. 2001.

5. V duplike žalovaná zdôraznila, že k zrušeniu podielového spoluvlastníctva medzi právnymi predchodcami žalovanej a právnymi predchodcami žalobkyne došlo v minulosti spôsobom, ktorý je zdokumentovaný v žalovanou predložených rozhodnutiach súdov, pričom toto nezodpovedá tomu, čo navrhuje žalobkyňa. Podľa názoru žalovanej rušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako to v návrhu uvádza žalobkyňa nie je, s ohľadom na existujúci právny stav možné, pričom v prípade iného druhu žaloby, ktorá by rešpektovala zosúladenie faktického stavu so stavom právnym, a to v rozsahu a na základe reálnej deľby právnych predchodcov v minulosti, by žalobkyňa musela predložiť geometrický plán, ktorý by zodpovedal rozsahu užívania nehnuteľnosti na základe reálnej deľby urobenej v minulosti.

6. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Medzi neodstrániteľné podmienky konania patrí nedostatok právomoci súdu ( , CSP), prekážka už skôr začatého konania v tej istej veci, tzv. litispendencia ( ), prekážka právoplatne rozsúdenej veci, tzv. res iudicata ( ) a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania ( ).

10. Z výpisu z katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Banská Bystrica, obor kataster, okres K. K., obec K. K., katastrálne územie I., a to z LV č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností evidovaných ako parcely registra E, parc. č. XXX/X o výmere 153 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX/X o výmere 232 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a to v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1 k celku a žalovanej v podiele 2/4 k celku.

11. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -155 zo dňa 03. 04. 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 11. 2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 03. 10. 2001 mal súd za preukázané, že súd právoplatne rozhodol v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporných nehnuteľností medzi právnymi predchodcami strán sporu tak, že žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že podielové spoluvlastníctvo sporných nehnuteľností bolo v roku 1952 zrušené a vyporiadané reálnou deľbou (dohoda vtedajších spoluvlastníčok), pričom uvedená dohoda nebola zachytená v pozemkovej knihe, čo však neznamená, že v skutočnosti nedošlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Krajský súd záverom v rozsudku uviedol: „Ak potom je v súčasnej dobe vlastnícky stav uvedených nehnuteľností právne neusporiadaný, je potrebné tento usporiadať určovacími žalobami, v ktorých tak navrhovateľka ako aj odporca sa budú domáhať určenia vlastníckeho práva k častiam nehnuteľností, ktoré boli predmetom dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva z roku 1952 a pripadli ich právnych predchodcom.“

12. Z uvedeného je preto nesporné, že o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam bolo súdom právoplatne rozhodnuté, čo zakladá v prejednávanej veci prekážku

právoplatne rozhodnutej veci v zmysle . Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnako osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2009 sp. zn. ).

13. Súd záverom dodáva, že žalobkyňa sa môže na súde domáhať ochrany svojich práv k nehnuteľnostiam, ale v danom prípade za zisteného faktického stavu a na jeho zosúladenie so stavom právnym je potrebné, aby sa tak, ako vyplýva z vyššie uvedených záverov krajského súdu, domáhala určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako vyplýva z dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z roku 1952.

14. Na základe citovaných ustanovení možno nesporne uzavrieť, že podmienky konania, za ktorých súd môže vo veci konať, skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Vzhľadom na to, že existencia právoplatne rozsúdenej veci je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd v súlade s konanie zastavil.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.

16. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodnej aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných ustanovení . V predmetnej veci žalobkyňa zavinila zastavenie konania, keď iniciovala začatie konania voči žalovanej. Procesné zavinenie v zmysle je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a na základe skutočností, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania došlo z dôvodu prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Z uvedeného dôvodu priznal súd nárok na náhradu trov konania žalovanej v plnom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancii.