Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/8/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie 2.108,22 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta ( ďalej aj ,, súd prvej inštancie “ ) č. k. -125 zo dňa 26. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa voči žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že právna predchodkyňa žalobkyne ( VÚB, a. s. ) uzavrela so žalovaným dňa 13.8.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.300 eur. Pohľadávka mala byť následne postúpená žalobkyni zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.10.2023.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná, keďže postúpenie pohľadávky bolo neplatné. Konštatoval, že: – v čase postúpenia pohľadávka nebola splatná, – nedošlo k platnému zosplatneniu úveru v súlade s ( ďalej aj ,, “ ), – veriteľ nepreukázal riadne posúdenie bonity spotrebiteľa podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej aj ,, ZoSÚ “ ), – zmluva obsahovala nesprávne uvedenú RPMN, čo zakladá režim bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Na základe uvedeného dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je podľa absolútne neplatná, a žalobu zamietol.

3. Žalobkyňa napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Výslovne uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) ( nesprávnym procesným postupom bolo strane znemožnené uplatňovať procesné práva v miere porušujúcej spravodlivý proces ), f) ( nesprávne skutkové zistenia ) a h) ( nesprávne právne posúdenie veci ). Namietala najmä, že súd prvej inštancie ( skutkové námietky ): - bez opory v spise „ spochybnil “ doručovanie predžalobnej/„ kvalifikovanej “ výzvy ( resp. výzvy relevantnej pre ) a podací hárok, hoci podľa nej nič racionálne nespochybňuje, že zásielka obsahovala predmetnú výzvu;

úvahy súdu označuje za neodôvodnené a „ absurdné “; neprijal tvrdenia a listiny žalobkyne k posúdeniu bonity, hoci žalovaný ich nepoprel; žalobkyňa tvrdí, že skutkový základ bol v tejto časti nesporný ( ), a súd nemal „ aktívne vyhľadávať “ sporné momenty v dôkazoch; nesprávne vyhodnotil údaj o RPMN a celkovej čiastke na zaplatenie, keď podľa žalobcu súd do výpočtu zahrnul poistné napriek tomu, že poistenie bolo fakultatívne ( nepodmieňovalo poskytnutie úveru ani jeho podmienky ), a preto do RPMN a celkových nákladov patriť nemalo. Odvolateľka polemizuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie ( právne námietky ), keď súd založil zamietnutie na spornom výklade, či musí výzva podľa ( alebo úkon smerujúci k uplatneniu ) konkrétne označovať splátku, pre ktorú sa zosplatňuje; poukazuje na nejednotnú prax a uvádza judikatúru, podľa ktorej to podmienkou nie je. V prípade bonity súd nesprávne aplikoval a ZoSÚ a ignoroval nespornosť tvrdení a dôkazov žalobcov ( žiadosť o úver, „osvedčenie skúmania bonity“ a pod. ). Odvolateľka namietala aj nesprávny výpočet RPMN súdom prvej inštancie pričom argumentovala tým, že v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval „ zjednocujúci “ nástroj NBS a že poistenie bolo fakultatívne, teda nesmelo zvyšovať RPMN a celkovú čiastku na zaplatenie. Vytkla súdu najmä „nadmernú aktivitu“ pri spochybňovaní listín a tvrdení žalobcu nad rámec obrany žalovaného, a to aj s poukazom na kontradiktórnosť a nespornosť ( ); zároveň namieta, že súd tým porušil spravodlivý proces ( ). Navrhla zmenu napadnutého rozsudku tak, aby bolo žalobe vyhovené ( prípadne aby sa vec posúdila spôsobom umožňujúcim priznanie nároku ), pričom jadrom je snaha prelomiť záver o neplatnosti postúpenia ( a tým o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie ).

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( á contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil prioritne rozhodnutie na právnej otázke, či musí veriteľ vo výzve podľa ( resp. v úkone smerujúcom k ) uviesť, pre ktorú konkrétnu splátku pristupuje k zosplatneniu. Žalobkyňa tvrdí, že prax nie je jednotná a predložila rozhodnutia, ktoré vyžadovanie „ konkrétnej splátky “ odmietajú. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k platnému zosplatneniu úveru nedošlo, keďže rozhodujúcim dôvodom je absencia konkretizácie splátky, pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúrne zjednotenie v tomto smere vyjadrené v uznesení , publikovanom ako R 34/2025, podľa ktorého: „ Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonných podmienok. Právny úkon nekonkretizujúci splátku je nedostatočne určitý a neplatný. “ Odvolací súd zdôrazňuje, že: – ide o materiálnu náležitosť právneho úkonu, – jej absencia spôsobuje neplatnosť podľa , – bez nej nemožno overiť splnenie . V danom prípade výzva neobsahuje identifikáciu konkrétnej splátky. Zosplatnenie je preto neplatné. Odvolacia námietka žalobkyne o nejednotnosti praxe je vzhľadom na prijatie judikátu R 34/2025 nedôvodná.

7. Žalobkyňa taktiež tvrdí, že v spise nie je nič, čo by racionálne spochybňovalo, že zásielka odovzdaná na poštu ( podací hárok ) obsahovala výzvu relevantnú pre , a že úvahy súdu nemajú oporu v dôkazoch ani v obrane žalovaného; žalobkyňa varuje pred „absurdnými“ závermi. Pri spotrebiteľských úveroch je dôraz na preukázanie doručenia a obsahu výzvy objektívne vyšší. Ak sa od výzvy odvíja jednorazová splatnosť ( zásadná zmena právneho postavenia spotrebiteľa ), je primerané, aby súd skúmal, či veriteľ preukázal doručenie upozornenia a následného úkonu zosplatnenia spoľahlivo. Podací hárok typicky preukazuje odoslanie, nie obsah zásielky. Ak sa spor láme na otázke splnenia hmotnoprávnej podmienky zosplatnenia, súd môže vyhodnotiť, či reťaz dôkazov ( listina + doručenie + obsahové náležitosti ) dosahuje potrebnú mieru presvedčivosti. Samotná argumentácia žalobkyne „ nič iné z daného obdobia v spise nebolo “ nepredstavuje pozitívny dôkaz obsahu zásielky, iba úvahu. Polemika so „ spochybnením “ podacieho hárku nevedie k záveru, že zosplatnenie bolo účinné a že pohľadávka bola splatná pre účely postúpenia.

8. Odvolateľka uvádzala, že predložila dokumentáciu ( napr. žiadosť o flexipôžičku, „osvedčenie skúmania bonity“), pričom žalovaný nič nepoprel, takže skutkové tvrdenia a dôkazy boli nesporné ( ). Súd podľa žalobkyne nemal vyžadovať ďalšie dôkazy ani aktívne spochybňovať vstupné údaje veriteľa; opierala sa aj o rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne k otázke nespornosti. Nespornosť podľa neodstraňuje povinnosť súdu skúmať kogentné spotrebiteľské predpoklady ex offo. V spotrebiteľských veciach súd nie je „ viazaný pasivitou spotrebiteľa “ v tom zmysle, že by musel akceptovať právny následok ( napr. účinné zosplatnenie, platnosť postúpenia, sankčný režim úveru ) len preto, že spotrebiteľ sa nebránil kvalifikovane. Aj samotný rozsudok súdu prvej inštancie výslovne vychádzal z toho, že splnenie podmienok súd skúma. Žiadosť o úver s deklarovanými príjmami sama osebe nemusí naplniť štandard „ odbornej starostlivosti “ podľa ZoSÚ. Zo spisu vyplývajú údaje deklarované žalovaným ( príjem, niektoré výdavky ), avšak súd prvej inštancie výslovne konštatoval absenciu takých dokladov a overení, ktoré sú relevantné pre odborné posúdenie schopnosti splácať. Právny následok podľa ZoSÚ je kogentný a viaže sa na kvalitu posúdenia bonity, nie na procesnú aktivitu spotrebiteľa. Ak súd dospeje k záveru, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, zákon priamo stanovuje, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie; tým sa následne láme splatnosť a následne aj možnosť postúpenia pred konečnou splatnosťou. Test bonity nie je iba „ skutkové tvrdenie “, ale zákonná povinnosť s kvalitatívnym štandardom; jej splnenie sa neposudzuje len podľa toho, či niekto niečo nenamietal, ale podľa toho, či veriteľ pri uzavretí zmluvy objektívne získal a vyhodnotil relevantné údaje tak, aby posúdenie bolo odborné. Pokiaľ súd prvej inštancie skúmal kogentné spotrebiteľské predpoklady, neporušil tým kontradiktórnosť; odvolacia argumentácia „ nespornosťou “ nevyvracia právny záver o následku podľa ZoSÚ a o nemožnosti účinného zosplatnenia.

9. Žalobkyňa nesúhlasila ani s výpočtom RPMN súdom prvej inštancie. Podľa nej poistenie bolo fakultatívne ( úver sa dal poskytnúť aj bez poistenia za rovnakých podmienok ), a preto poistné nemalo byť zahrnuté do celkových nákladov a RPMN; súd prvej inštancie tu nesprávne vychádzal zo splátky s poistením a nesprávne uzavrel bezúročnosť. Tu je v prvom rade potrebné uviesť, že poistenie nebolo individuálne dojednané a preto jeho náklad mal byť zahrnutý, t.j. pri výpočte RPMN a celkovej čiastky bolo potrebné vychádzať zo splátky vrátane poplatku za poistenie, pričom žalobkyňa nevyvrátila presvedčivo skutkové východiská súdu prvej inštancie o povahe poistenia a o potrebe jeho zahrnutia do výpočtu.

10. Žalobkyňa taktiež tvrdila, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatniť procesné práva a porušil spravodlivý proces; v skutočnosti tým mienila, že súd ex offo rozporoval listiny a jej tvrdenia ( doručenie výzvy, bonita ) nad rámec námietok žalovaného. Aj tu je treba konštatovať, že odvolací dôvod podľa nie je naplnený, keďže nepreukázala procesnú vadu intenzity porušenia spravodlivého procesu; išlo len o nesúhlas s ex offo posúdením kogentných podmienok spotrebiteľskej ochrany.

11. Odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

12. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, podľa a v spojení s , vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatňoval a nebolo preukázané, že takéto trovy konania by mu boli vznikli, pričom je v súlade s článkom 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva ( porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).