Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-23-2026.pdf
PDF · 99.78 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/23/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľky/manželky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. F., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. ANTALCOVÁ, s.r.o., so sídlom Klinec II. 825/68, Zubrohlava, IČO: 56 286 341, proti manželovi: G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, E. F., právne zastúpený: JUDr. Martin Benický, advokát so sídlom Oravská Polhora 1236, o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: G. B., nar. X.X.XXXX a I. B., nar. XX.X.XXXX, mal. deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/88/2025-146 zo dňa 12. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/88/2025-146 zo dňa 12. novembra 2025 v napadnutých výrokoch II. a III. a vo výroku IV. z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I/ Súd rozvádza manželstvo G. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., H. A., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E. F. a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E. F. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, por. č. X. II/ Maloletý G. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletý I. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s právom oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. III/ Otec maloletých deti je povinný prispievať na výživu maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 Eur mesačne a na výživu maloletého I. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa kalendárneho mesiaca bezprostredne predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, na ktorý sa výživné platí, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. IV/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým navrhovateľka/manželka žiadala, aby súd rozviedol ich manželstvo s manželom a upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom, ktoré pochádzajú z manželstva, na čas po rozvode tak, že ich zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok bude ich matka. Navrhla tiež, aby súd zaviazal otca mal. detí, aby na výživu mal. G. B., nar. X.X.XXXX prispieval sumou 270 Eur mesačne a na výživu mal. I. B., nar. XX.X.XXXX sumou 210 eur mesačne. Navrhla tiež, aby súd rozhodol, že otec mal. detí je oprávnený stýkať sa s deťmi každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky.
3. Z vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela je dlhodobo neusporiadané. Hoci manželia žijú v rovnakom dome a v spoločnej domácnosti, ich manželstvo nespĺňa účel, ktorý predpokladá zákon o rodine a tým je vytvorenie trvalého a harmonického
životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Bolo preukázané, že manželia spolu komunikujú len minimálne, kvôli najnutnejším veciam, nemajú intímny život, v rámci spoločného domu majú oddelené spálne. Neposkytujú si vzájomne podporu a pomoc, netrávia spolu voľný čas, nevychovávajú spoločne deti. Naposledy boli niekde spolu ako rodina pred rokom. Hoci manžel s rozvodom nesúhlasil, súd je názoru, že dôvodom jeho nesúhlasu nie je láska k manželke, ako deklaroval, ale skutočným dôvodom je obava, že by „do jeho domu prišiel niekto cudzí“, ako aj uviedol v rámci svojho výsluchu. Manžel na jednej strane deklaruje silný citový vzťah ku manželke, ale na druhej strane o nej tvrdí, že sa nestará o deti ani o domácnosť, neustále chodí ku svojim rodičom, míňa peniaze na zbytočnosti. V skutočnosti manžel o navrhovateľke neuviedol počas konania ani jediné pozitívne vyjadrenie. Manželstvo navrhovateľky a jej manžela je tak hlboko rozvrátené a vzhľadom na jednoznačne odmietavý postoj navrhovateľky k obnove manželského spolužitia je okresný súd názoru, že tento rozvrat vzťahov je trvalý, bez reálnej perspektívy zlepšenia v budúcnosti. Čo sa týka príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi, okresný súd za túto príčinu určil nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Manžel síce túto skutočnosť popieral, no súd zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou v J. zistil, že dňa 1. 8. 2025 manžel nastúpil na výkon protialkoholického liečenia, kde bol prijatý po detoxikačnej liečbe z psychiatrického oddelenia v spáde. Podľa uvedenej nemocnice jeho adaptácia v komunitnej liečbe bola od začiatku sťažená, k závislosti na alkohole je len formálne kritický. Počas liečby bol dráždivý, impulzívny, agresívny, vyhrážal sa spolupacientom, ktorí z neho mali strach. Opakovane vedené pohovory ohľadne jeho fungovania v komunite mali len dočasný efekt, rezistencia na spätnú väzbu. Vzhľadom na to bol rozhodnutím terapeutického tímu dimitovaný do ambulantnej psychiatrickej starostlivosti predčasne dňa 2.9.2025. Z tejto správy okresný súd zistil, že manžel navrhovateľky je závislý na alkohole a dôvodom, prečo predčasne ukončil protialkoholické liečenie, nebola jeho snaha ísť sa postarať o deti, ale nespolupráca, nerešpektovanie pravidiel určených liečebným zariadením a agresívne správanie voči spolupacientom.
4. Okresný súd k úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode uviedol, že z výsluchov oboch manželov aj vyjadrenia ÚPSVaR Námestovo, ktorý vykonal zisťovanie pomerov mal. detí, vyplynulo, že rodičia žijú aj s deťmi spolu v rodinnom dome a - ako pripustila navrhovateľka - fakticky aj spoločne hospodária. Okresný súd preto rozhodol o zverení mal. detí do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Hoci matka detí s týmto riešením nesúhlasila, okresný súd je názoru, že za súčasných okolností, kedy rodičia s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, by akékoľvek iné rozhodnutie o osobnej starostlivosti o mal. deti (striedavá osobná starostlivosť alebo výlučná starostlivosť jedného z rodičov) bolo len formálne a rozsudok by nebol materiálne vykonateľný. Obaja rodičia sa o deti v súčasnosti starajú, stýkajú sa s nimi a zabezpečujú ich výživu a výchovu. Z formálno-právneho hľadiska by so spoločnou starostlivosťou o deti mali súhlasiť obaja rodičia, no okresný súd je názoru, že podstatou rozhodovania o mal. deťoch má byť vždy rozhodnutie v najlepšom záujme mal. detí a tento cieľ určite nemôže byť splnený, pokiaľ by rozsudok o úprave rodičovských práv a povinností ostal len fakticky nevykonateľným dokumentom. Pokiaľ matka detí poukazovala na to, že súdy štandardne rozhodujú tak, že po rozvode manželstva sú deti zverené do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, tak okresný súd uviedol, že z podstaty rozvodu manželstva vyplýva, že manželia po rozvode nebudú žiť v spoločnej domácnosti. Matka detí však v spoločnej domácnosti s otcom detí stále žije a ani neavizuje, že by sa v blízkej budúcnosti plánovala odsťahovať a naopak tvrdí, že býva s otcom mal. detí, pretože nemá kde ísť. Okresný súd z tohto dôvodu ani neupravil styk otca s mal. deťmi, pretože to by bolo potrebné len v prípade, že by zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky.
5. Napriek tomu, že mal. deti zveril do spoločnej osobnej starostlivosti, okresný súd zároveň určil otcovi mal. detí, aby na výživu mal. detí matke detí prispieval sumou 100 Eur mesačne na každé z detí. Vychádzal pritom zo zásady, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ako vyplynulo z výsluchov rodičov mal. detí, obaja rodičia platia výdavky spoločnej domácnosti a na výživu detí. Schopnosti a možnosti matky mal. detí, ktorá je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a jej príjmom je len prídavok na dve deti 120 Eur mesačne, sú podstatne nižšie ako schopnosti a možnosti otca mal. detí. Ten je v súčasnosti živnostník, zaoberá sa stavebnou činnosťou, podľa jeho vyjadrenia montoval sadrokartón (v Nemecku) a pracoval aj vo firme K., kde vykonával zemné práce, so mzdou 1500 Eur mesačne v čistom. Okrem toho okresný súd z lustrácie Sociálnej poisťovne zistil, že otec poberá invalidný dôchodok vo výške 288,60 Eur mesačne a pri určení výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca 1788,60 Eur mesačne (mzda u bývalého zamestnávateľa ERIGOM 1500 Eur + invalidný dôchodok 288,60 Eur). O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov.
6. Proti výroku II. a III. rozsudku podala matka odvolanie, pretože rozhodnutie považovala za nezákonné, nesprávne a odporujúce najlepšiemu záujmu detí. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval, čím jej znemožnil plnohodnotne uplatňovať procesné práva, neúplne a nesprávne zistil skutkový stav, dôkazy hodnotil jednostranne a jeho právne posúdenie veci bolo nesprávne. Poukázala predovšetkým na to, že súd neoprávnene zveril deti do spoločnej osobnej starostlivosti rodičov, hoci nebol splnený jediný zákonný predpoklad pre tento typ starostlivosti. Matka so spoločnou starostlivosťou nesúhlasila, a to dlhodobo a z vážnych dôvodov. Jej nesúhlas nebol prejavom konfliktu či neochoty spolupracovať, ale vychádzal z reálnych obáv o bezpečnosť a psychickú pohodu detí. Otec dlhodobo trpel závislosťou od alkoholu, bol opakovane liečený, pričom z liečenia bol predčasne prepustený kvôli agresívnemu správaniu, impulzivite a neschopnosti spolupráce. Táto skutočnosť preukázateľne ovplyvňovala jeho schopnosť postarať sa o deti a vytvárať im bezpečné prostredie. Matka opísala konkrétne situácie, pri ktorých otec pod vplyvom alkoholu strácal kontrolu, nebol schopný starať sa ani o seba a deti zostávali bez dozoru. Maloleté deti podľa jej tvrdení v jeho prítomnosti pociťovali stres a neistotu. Navrhovateľka zdôraznila, že okresný súd vôbec neposúdil otázku otcovej spôsobilosti zabezpečiť osobnú starostlivosť a ignoroval listinné dôkazy a správu kolízneho opatrovníka, ktoré jednoznačne potvrdzovali, že o deti sa v plnom rozsahu starala matka a otec bol v starostlivosti neprítomný, nespolupracoval s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a nedostavoval sa na úradné stretnutia. Kolízny opatrovník navyše uviedol, že pomery na otcovej strane sa nepodarilo prešetriť, pretože odmietal komunikáciu. Zvukové nahrávky z pojednávaní preukazujú mieru agresivity, vulgarity a psychického nátlaku zo strany otca. Okresný súd nesprávne uzavrel, že rodičia spolu „fakticky hospodária“. Navrhovateľka tvrdenia o spoločnom hospodárení poprela a preukázala, že všetky náklady na domácnosť a deti znášala sama, pričom bola nezamestnaná, bez nároku na dávku v nezamestnanosti a žila len z rodinných prídavkov. Otec sa na výdavkoch nepodieľal s výnimkou platby elektriny, ktorú začal hradiť až po podaní návrhu na rozvod. Predložila detailné prehľady svojich mesačných výdavkov a poukázala na to, že jej rodinní príslušníci jej museli finančne pomáhať. Otec podľa jej tvrdení dokonca zablokoval prístup k spoločným financiám. Podstatnou výhradou bolo tiež to, že okresný súd neumožnil odborné posúdenie zdravotného stavu otca ani psychologické zhodnotenie maloletých detí, hoci poznatky o jeho psychiatrickej liečbe, agresivite a závislosti si takéto dokazovanie vyžadovali a rozhodol bez potrebných odborných podkladov, ktoré by objektívne posúdili rodičovskú spôsobilosť otca a psychickú situáciu detí. Navrhovateľka tiež namietala, že súd úplne nesprávne posúdil výšku výživného, ktoré nereflektuje skutočné potreby detí, z ktorých jedno trpí autizmom, ani reálne príjmové možnosti otca, ktorý mal stabilný príjem približne 1788 eur mesačne. Keďže matka bola bez príjmu a otec sa na výžive detí nepodieľal, okresný súd neprípustne preniesol finančné bremeno takmer výlučne na ňu, čím ohrozil zabezpečenie potrieb detí. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, pričom otcovi mala byť uložená primeraná povinnosť prispievať na výživu detí vo výške zodpovedajúcej jeho možnostiam a zvýšeným potrebám maloletých.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nedisponuje novými skutočnosťami a návrhmi, ktoré by mali vplyv na zmenu rozhodnutia súdu, a odvolaciemu súdu odporučil rozsudok potvrdiť.
8. Manžel s k odvolaniu písomne nevyjadril.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch II. a III. a výroku IV. o trovách konania zrušil § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a odvolaním matky konštatuje, že matka odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletých detí na čas po rozvode do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a vo výroku o určení výživného. Matka poukázala na svoj opakovane vyslovený nesúhlas so zverením detí do spoločnej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s § 24 ods. 2 zákona o rodine. Ďalej namietala, že
súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jej námietkami voči spôsobilosti otca zabezpečovať starostlivosť o deti z dôvodu nadmerného požívania alkoholu, nedostatočne vyhodnotil výdavky, ktoré matka znáša, pričom otec sa napriek výške jeho príjmu na výžive detí takmer vôbec nepodieľa.
11. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
12. Odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti zvýrazniť, že podľa prvej vety Čl. 5 zákona o rodine je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súdy musia pri rozhodovaní dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne, či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre maloleté dieťa. V právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pre rozmanitosť života, prax ale ukazuje množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne rozhodnuté v konečnom dôsledku o tom, aká forma starostlivosti rodičov je pre maloleté deti najvhodnejšia.
13. Možno konštatovať, že v prejednávanom prípade sú vzťahy medzi rodičmi narušené, pričom úpravu ich práv a povinností k maloletým deťom je nutné posudzovať v kontexte aktuálnej rodinnej situácie, kedy rodičia aj po rozpade ich manželstva naďalej bývajú spolu s deťmi v rodinnom dome. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní otázky konkrétnej formy starostlivosti rodičov o maloleté deti v čase po rozvode obmedzil na konštatovanie, že pokiaľ rodičia žijú spolu s deťmi v rodinnom dome, je dôvodné deti zveriť do ich spoločnej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie tak rozhodol napriek tomu, že vyššie citovaná zákonná úprava na takéto rozhodnutie vyžaduje súhlas obidvoch rodičov, pričom matka s takýmto riešením nesúhlasila, čo odôvodnil tým, že takéto rozhodnutie považoval za rozhodnutie v najlepšom záujme maloletých detí.
14. K možnosti zverenia detí do spoločnej osobnej starostlivosti odvolací súd uvádza, že sa jedná o relatívne nový inštitút upravujúci starostlivosť obidvoch rodičov za situácie, že takáto forma starostlivosti je vhodnejšia ako iné formy starostlivosti, pri ktorých by bolo nutné určiť, ktorému rodičovi súd maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu dieťaťa. Z citovanej zákonnej úpravy pritom plynie nevyhnutná hmotnoprávna podmienka stanovená pre to, aby bolo možné zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorou je súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Je nepochybné, že vždy bude kritériom aj najlepší záujem dieťaťa, ktorý však podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť kritériom rozhodujúcim za situácie, ak hmotnoprávna podmienka súhlasu obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou naplnená nie je.
15. Ako už bolo konštatované, matka opakovane v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako tak v odvolacom konaní deklarovala svoj nesúhlas so spoločnou starostlivosťou. Zo strany matky sa pritom nejednalo len o bez ďalšieho vyslovený nesúhlas, ale o nesúhlas, ktorý matka riadne odôvodnila spôsobom, z ktorého je zrejmé, aké dôvody k takémuto legitímnemu názoru matku viedli. Matka v kontexte vysloveného nesúhlasu poukazovala predovšetkým na problémy otca spočívajúce v nadmernom požívaní alkoholu a s tým súvisiace nedostatky v jeho starostlivosti o maloleté deti. Súd prvej inštancie sa týmito námietkami matky vôbec nezaoberal a pri určovaní vhodnej formy starostlivosti rodičov o maloleté deti ich nevyhodnotil. Zvýrazňuje pritom odvolací súd, že na jednej strane vo vzťahu k príčinám rozvratu vzťahov medzi manželmi súd prvej inštancie uzavrel, že príčinou bolo nadmerné požívanie alkoholických nápojov zo strany manžela, pričom konštatoval jeho závislosť na alkohole a poukázal aj na spôsob a dôvody ukončenia jeho protialkoholického liečenia. Na druhej strane však uvedené závery a konštatovanú závislosť manžela/otca na alkohole vôbec nezohľadnil a nijako sa s ňou nevysporiadal pri rozhodovaní o zverení maloletých detí. Pokiaľ sa súd prvej inštancie obmedzil len na všeobecné konštatovanie o rešpektovaní najlepšieho záujmu maloletých detí so zvýraznením skutočnosti, že rodičia spolu s deťmi žijú v rodinnom dome, tak za absencie vyhodnotenia ďalších skutočností plynúcich z vykonaného dokazovania, najmä v kontexte posúdenia spôsobilosti otca zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávnych a nedostatočných skutkových zistení. Uvádza odvolací súd, že samotné zistenie, že rodičia žijú spolu s deťmi v rodinnom dome, nevylučuje možnosť rozhodnutia o inej forme starostlivosti o deti. Zároveň súd
prvej inštancie otázku vhodnej formy starostlivosti rodičov o maloleté deti aj nesprávne právne posúdil, keďže v rozpore s § 24 ods. 2 zákona o rodine rozhodol o spoločnej osobnej starostlivosti rodičov napriek opakovane deklarovanému a riadne odôvodnenému nesúhlasu matky s takouto starostlivosťou.
16. Vychádzajúc z uvedených záverov vo vzťahu k výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov nemôže potom obstáť ani výrok III. rozsudku o určení vyživovacej povinnosti otca. Bude úlohou súdu prvej inštancie po tom, ako opätovne rozhodne o vhodnej forme starostlivosti rodičov o maloleté deti, vyhodnotiť všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie sústredí dokazovanie na zisťovanie skutočností majúcich podstatný význam pre určenie vyživovacej povinnosti, a to odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré konkrétne vyhodnotí, pričom rozlíši bežné, nevyhnutné a nadštandardné potreby, zistí a vyhodnotí príjmy rodičov a ich pravidelné výdavky s rozlíšením tých, ktoré sú dôvodné a ktoré sú prípadne nadštandardné alebo neprimerané, vyhodnotí majetkové pomery rodičov, zohľadní zvolenú formu starostlivosti o maloleté deti a opätovne rozhodne o vyživovacej povinnosti.
17. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch II. a III. a výroku IV. o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 161/2023 zo dňa 12. októbra 2023.
19. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.