Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/40/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu 1) : Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691 a žalobcu 2) : Greenbird, so sídlom Račianska 1579/88B, 831 02 Bratislava- Nové Mesto, IČO: 55 875 581, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Žabková, LL.M., advokátka, so sídlom Slovinská 7, 821 04 Bratislava, IČO: 42 353 378, proti žalovanému : Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka konania: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 00 313 271, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BB-OOP-2025/029304-002 zo dňa 28.07.2025, o návrhu žalobcu 1) na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu 1) zo dňa 29.09.2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.07.2025, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 29.07.2025, sa žalobca 1) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP-2025/029304-002 zo dňa 28.07.2025, ktorým žalovaný rozhodoval vo veci odvolania žalobcu a ďalšieho účastníka konania voči rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. OU-BB-OSZP3-2025/006065-043 zo dňa 14.04.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol, že predložený zámer navrhovanej činnosti „Územný plán centrálnej mestskej zóny Banská Bystrica, Zmeny a doplnky č. 2, polyfunkčný areál Slovenka - JUH“ na pozemkoch parcelné č. , 2239/4, 2239/5, 2239/6, 2239/7, 2239/9, 5407/4, 5407/6, 5407/2, 5407/3, 5407/4, 2239/2, 2239/3, 2239/17, 5625/9, 5408, 5407/1, 5521/1 v k. ú. A. A., predložený navrhovateľom - Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, sa v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“, alebo len „Zákon EIA“) posudzovať nebude a zároveň boli v súlade s Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uložené podmienky, ktoré majú eliminovať alebo zmierňovať vplyvy na životné prostredie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že do výrokovej časti rozhodnutia, konkrétne do časti, v ktorej sa podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie určujú podmienky na eliminovanie alebo zmierňovanie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov doplnil k podmienkam uvedeným na str. 2 - 5 rozhodnutia ďalšie podmienky. Zároveň žalovaný rozhodol, že ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ostávajú nezmenené a že toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia.

2. Žalobou zo dňa 08.10.2025, doručenou správnemu súdu dňa 08.10.2025, sa žalobca 2) domáhal preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP-2025/029304-002 zo dňa 28.07.2025. Konanie bolo na správnom súde vedené pod sp. zn. .

3. Vzhľadom na to, že predmetom dvoch samostatne podaných správnych žalôb je preskúmanie zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného, v zmysle dikcie ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nastali zákonné podmienky na obligatórne spojenie vecí na spoločné konanie, keďže preskúmania zákonnosti konkrétneho rozhodnutia orgánu verejnej správy sa domáhajú súčasne viacerí účastníci toho administratívneho konania, v ktorom bolo rozhodnutie alebo opatrenie vydané. Správny súd preto pri aplikácii konanie o žalobe žalobcu Združenie domových samospráv, o.z. so sídlom v Bratislave (sp. zn. ) a žalobcu Greenbird so sídlom v Bratislave (sp. zn. ) spojil uznesením na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. a súčasne žalobca v pôvodnom konaní sp. zn. nadobudol procesné postavenie ako žalobca 2) v spojenom konaní sp. zn. . Uznesenie správneho súdu sp. zn. zo dňa 12. februára 2026, ktorým boli konania pôvodne vedené pod sp. zn. a sp. zn. spojené na spoločné konanie pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. nadobudlo právoplatnosť dňom 27.02.2026.

4. Správny súd považoval za potrebné zhrnúť vyššie konštatovanú procesnú genézu, nakoľko z nej vyplývajú procesné následky na aktuálne účastníctvo v spoločnom konaní a obligatórne spojenie vecí na spoločné konanie malo vplyv na ustálenie aktívnej procesnej legitimácie tak žalobcu 1), ako aj žalobcu 2), ktoré je zásadné na možnosť uplatňovania si procesných práv vyplývajúcich z aktívnej legitimácie v tomto konaní obom žalobcom.

5. Žalobca 1) v správnej žalobe datovanej dňom 29.09.2025 podanej prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu (ktorou odstránil vady pôvodnej žaloby zo dňa 28.07.2025 podanej žalobcom bez preukázania právneho zastúpenia), zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa . Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia (najmä prvostupňového orgánu verejnej správy) hrozí závažná ujma na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku žalobca 1) vyvodzuje s poukazom na o životnom prostredí (ďalej „“), v zmysle ktorého : „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť.“ Vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach Zákona o životnom prostredí, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca 1) potom argumentuje, že tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia a nasl. , resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinkov všeobecne záväzného nariadenia v zmysle a nasl. . Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca 1) ďalej poznamenal, že aj napriek tomu, že Zákona o životnom prostredí neobsahuje pojem princíp predbežnej opatrnosti, zreteľne vyjadruje jeho priamu podstatu. Z jeho právnej úpravy vyplýva, že ak nie je isté, či sa negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti dostavia alebo nie, je potrebné predpokladať, že môžu nastať, to znamená, že sa prezumuje možné poškodenie životného prostredia, a to aj napriek dôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom posudzovanej činnosti. Pri princípe predbežnej opatrnosti preto podľa názoru žalobcu 1) nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti.

6. V ďalších argumentoch žalobca 1) konštatoval rozdiel medzi princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie, ktoré síce oba smerujú k zabráneniu určitého škodlivého následku, avšak nemožno ich zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa preukáže riziko potencionálnej ujmy, vtedy sa až uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia. Avšak v prípade, keď riziko nemožno považovať za preukázané, vtedy sa

musí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia, či ľudského zdravia. Žalobca 1) opakovane upozornil správny súd na osobitný charakter správnej žaloby podľa , kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o predbežnom opatrení. Dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie je postačujúci dôvod pre uznesenie o priznaní odkladného účinku, pričom žalobca citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Právo na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia si vyžaduje aplikáciu odkladného účinku. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z Aarhuského dohovoru. Žalobca 1) konštatoval, že bez priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. S prihliadnutím na a na zásadu preventívnej opatrnosti podľa Zákona o životnom prostredí žiada žalobca 1) správny súd, aby tejto správnej žalobe priznal odkladný účinok, nakoľko nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Žalobca 1) ďalej argumentoval, že normatívy uvedené v žalobe dôsledne uplatnené neboli, čo spôsobilo vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci samej, ako aj vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutia o odvolaní s priamym kauzálnym následkom predstavujúcim reálne ohrozenie záujmov životného prostredia, ak by prišlo k okamžitému výkonu stavebného povolenia z hľadiska verejných záujmov ochrany pred dôsledkami klimatickej krízy a verejných záujmov ochrany vôd z hľadiska zabezpečenia prirodzeného vodného režimu. V závere návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca 1) opätovne zdôraznil zásadu predbežnej opatrnosti, prikazujúcu prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná. Žalobca 1) potom vyvodil záver, že z uvedeného normatívu priamo vyplýva, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa , lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom, a táto žaloba smeruje k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené. Z uvedeného žalobcovi 1) vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa , čo je aj tento prípad. Žalobca 1) zároveň poukázal na skutočnosť, že Zákon EIA neobsahuje ustanovenie, ktoré by definovalo pojem právoplatnosti. Zároveň tento zákon vylučuje použitie správneho poriadku pre zisťovacie konanie, a teda nie je možné použiť tento procesný predpis ani analogicky. Z toho usudzuje, že vydanie rozhodnutia zo zisťovacieho konania, bez ohľadu na to, ako sa volá, automaticky znamená jeho právoplatnosť a to vydaním tohto rozhodnutia. Podanie opravného prostriedku len spôsobuje odloženie jeho účinnosti, a nespôsobuje jeho neprávoplatnosť. Žalobca 1) poukázal aj na skutočnosť, že dôvody na priznanie odkladného účinku vyplývajú aj zo samotného odôvodnenia správnej žaloby.

7. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril dňa 25.02.2026. Vo vzťahu k návrhu žalobcu 1) priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa žalovaný zastáva názor, že odkladný účinok v predmetnej veci nie je nutný, nakoľko žalobca 1) v žalobe nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom 1) tvrdené spôsobenie závažnej ujmy na životnom prostredí je nekonkretizované, ale aj nepreukázané, a teda na základe tohto návrhu nemožno žalobe priznať odkladný účinok. Pokiaľ žalobca 1) poukázal v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, žalovaný konštatoval, že na priznanie odkladného účinku žalobe nestačí len všeobecne konštatovať, že bez priznania odkladného účinku by hrozila závažná ujma na životnom prostredí, poukaz na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, ale túto hrozbu a následok je potrebné konkretizovať a odôvodniť, k čomu však zo strany žalobcu 1) nedošlo. Podľa názoru žalovaného v tomto prípade žiadna závažná ujma na životnom prostredí nehrozí, nakoľko stanoviská od dotknutých orgánov predložené počas zisťovacieho konania boli kladné, jednotlivé dotknuté orgány nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný správny orgán navrhuje, aby Správny súd v Banskej Bystrici návrh na priznanie odkladného účinku žaloby zamietol.

8. Žalobca 2) sa vyjadril k žalobe žalobcu 1) a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dňa 02.01.2026. V celom rozsahu sa stotožňuje s uvádzanými dôvodmi na priznanie odkladného účinku žaloby žalobcu 1) a súčasne uviedol ďalšie podporné argumenty, ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú

priznanie odkladného účinku žaloby. Žalobca 2) považuje druhostupňové aj prvostupňové rozhodnutie za zmätočné, nepreskúmateľné, nesprávne a obchádzajúce Zákon EIA. Zároveň je podľa názoru žalobcu 2) administratívny postup v rozpore so Stavebným zákonom. Všetky tieto skutočnosti majú dopad na životné prostredie, pretože v nadväznosti na druhostupňové rozhodnutie bude dochádzať, resp. už dochádza k faktickým zásahom do životného prostredia v podobe realizácie prípravných a následne aj stavebných prác (výrubové konanie, prípravné práce a terénne úpravy zasahujúce do zemského povrchu za účelom výstavby stavieb projektu „Rezidencie Slovenka“). V dôsledku realizácie týchto prác zároveň hrozia aj značné hospodárske škody a závažné ujmy na životnom prostredí, ktoré už nemusí byť možné zvrátiť, resp. nemusí byť možné obnoviť pôvodný stav. Žalobca 2) uviedol, že dňa 01.12.2025 bola na úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica zverejnená informácia o začatí konania vo veci vydania súhlasu na výrub drevín podľa o ochrane prírody a krajiny (areál Slovenka). Ide o výrub drevín za účelom prípravy územia na realizáciu hrubých terénnych úprav a výstavbu inžinierskych sietí, ako aj budúcich objektov v areáli Slovenka. Vo veci výrubu bol stanovený už aj termín ústneho pojednávania (08.01.2026). Výrub drevín je realizovaný na základe rozhodnutí/ povolení vydaných v nadväznosti na prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie. Žalobca 2) zastáva názor, že nezákonnosť a zmätočnosť rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní je evidentná aj v nadväzujúcich konaniach a úkonoch. Kým v zmysle druhostupňového, resp. aj prvostupňového rozhodnutia má byť navrhovateľom navrhovanej činnosti – projektu „Rezidencie Slovenka“ Mesto Banská Bystrica, faktické úkony už vykonáva spoločnosť PROXENTA, ktorá však nebola (a vzhľadom na právoplatne skončené konanie ani nie je) navrhovateľom navrhovanej činnosti - projektu „Rezidencie Slovenka“ v zmysle druhostupňového a prvostupňového rozhodnutia. Táto zmätočná realizácia projektu „Rezidencie Slovenka“ teda zasiahne nielen do životného prostredia (v podobe realizácie stavebných prác), ale zasiahne aj do života obyvateľov mesta.

9. Žalobca 2) uviedol, že už aj vo svojej žalobe poukázal na to, že dopravno-kapacitné posúdenie predložené v rámci administratívneho konania je nedostatočné a bude mať výrazný negatívny dopad na zdravie a život obyvateľov a na dopravnú situáciu v danej lokalite mesta (smog, znečistenie ovzdušia, hluk, vibrácie, prašnosť, zvýšenie intenzity dopravy, zvýšenie nebezpečenstva dopravných nehôd, dopravné zápchy). Zvýšenie kapacity dopravy v danej lokalite mesta o takmer 3.500 vozidiel, prípadne ešte viac, bude mať teda nepochybne dopad nielen na životné prostredie a život obyvateľov, ale aj na dopravnú situáciu a kapacitnú únosnosť doterajších komunikácií, ktorá kapacita je už teraz nevyhovujúca. Uvedeným sa zároveň ovplyvní dostupnosť obyvateľov mesta k jednotlivým stavbám slúžiacim na verejnoprospešné účely - nemocnica, školy, internáty a iné verejnoprospešné stavby. Žalobca 2) preto tvrdí, že nezákonnosť daného postupu na strane žalovaného tak môže mať za následok nielen vznik závažnej ujmy na životnom prostredí, ale aj vznik značných hospodárskych škôd, a to najmä osôb spoliehajúcich sa na zákonnosť druhostupňového a prvostupňového rozhodnutia a v nadväznosti na tieto rozhodnutia realizované úkony a práce. Podľa žalobcu 2) je v nadväznosti na skutočnosti uvedené v žalobe žalobcu 1) a skutočnosti uvedené v žalobe žalobcu 2) (odôvodňujúce nezákonnosť rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní) žiadúce a dôvodné, zároveň v súlade s princípom právnej istoty (aby nedochádzalo k vydávaniu následných rozhodnutí a realizácií úkonov), aby správny súd priznal odkladný účinok žalobe žalobcu 1). Predíde sa tým nielen vzniku hroziacich značných hospodárskych škôd, právnej neistote, ale aj vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorú ujmu už nemusí byť možné zvrátiť, resp. nemusí byť možné obnoviť pôvodný stav. K vyjadreniu žalobca 2) pripojil listinné dôkazy na ktoré vo vyjadrení poukazoval - Oznámenie Mesta Banská Bystrica číslo : OVZ-ZP 187438/40142/2025 „Informácia o začatí konania vo veci vydania súhlasu na výrub drevín podľa o ochrane prírody a krajiny“ a „Oznámenie o začatí konania a predvolanie na ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 08.01.2026“, ktoré vydalo Mesto Banská Bystrica dňa 16.12.2025 pod číslom : OVZ-ZP .

10. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe sa k návrhu žalobcu 1) na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril po tom, čo prezentoval svoj procesný postoj a argumenty podporujúce nedôvodnosť správnej žaloby a v závere vyjadrenia len v stručnosti navrhol, aby správny súd po zistení a vyhodnotení všetkých podstatných skutočností návrh žalobcu 1) na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

11. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

13. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

14. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne hrozí. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

15. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov aj vyšších súdnych autorít, rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý - pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej ( ), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

16. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu", ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda jednoznačne žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd aj na závery vyplývajúce z bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 11 zo dňa 03.03.2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil : „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

17. Správny súd v danej veci preto skúmal, či sú v konkrétnom prípade osvedčené zákonné predpoklady pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle , pričom súd posudzuje relevantnosť tohto návrhu v nadväznosti na konkrétne tvrdené dôvody žalobcu 1). Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

18. Žalobca 1) v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe apeloval hlavne na to, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, nie sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Osobitne preto žalobca 1) zdôraznil, že okrem časti 8. jeho žaloby, v ktorej sa zameriava na zdôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, dôvody na priznanie odkladného účinku vyplývajú aj zo samotného odôvodnenia jednotlivých žalobných bodov správnej žaloby v jej ostatných častiach. Správny súd poznamenáva, že len tento samotný dôvod (teda presvedčenie žalobcu 1) o vecnej nesprávnosti a nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy prvého aj druhého stupňa) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení orgánov verejnej správy, pretože samotným právnym dôvodom a motiváciou na podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

19. Rovnako nemá v zákonnej úprave (a to nielen v , no ani s poukazom na ustanovenia a Zákona o životnom prostredí, či z Aarhuského dohovoru) oporu a správny súd nenachádza opodstatnenosť tvrdenia žalobcu 1), že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podanej podľa žalobcom, ako reprezentantom zainteresovanej verejnosti. Taktiež názor žalobcu 1), že z uvedeného vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby je splnená vždy (bez výnimky) v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa , nie je opodstatnený. Takýto názor a záver žalobcu 1) nielenže nemá oporu v právnej úprave, no priamo odporuje a je popretím zákonného znenia , pretože neguje zákonodarcom vymedzené zákonné požiadavky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú definované pod písmenom a) alebo b) uvedeného zákonného ustanovenia . Správny súd v neposlednom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že takýto názor žalobcu 1) je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov, no aj vyšších súdnych autorít, ktoré opakovane zdôrazňujú základnú premisu, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie má mimoriadny (teda nie bežný) charakter (správny súd odkazuje v tejto časti na citované závery Ústavného

súdu SR a Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v bodoch 15. a 16. odôvodnenia tohto uznesenia). Pokiaľ bolo zámerom zákonodarcu priznať pri niektorom druhu správnej žaloby ex lege odkladný účinok súčasne s podaním správnej žaloby, vyplýva to priamo z textu alebo osobitného predpisu (ako je to napr. pri správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa , event. žaloba vo veciach združovania občanov , príp. osobitná právna úprava o územnom plánovaní.)

20. Pokiaľ žalobca 1) návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok na životnom prostredí, pričom opakovane zdôrazňoval zásadu predbežnej opatrnosti a zásadu prevencie, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok má ísť alebo má hroziť životnému prostrediu, a to práve v dôsledku účinkov rozhodnutia napadnutého touto správnou žalobou, správny súd uvádza, že ide tak len o tvrdenia vo všeobecnej rovine, ktoré neosvedčujú dôvodnosť podaného návrhu. Žalobca 1) netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétna) závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie . Tvrdené dôvody by musel navyše žalobca 1) konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu 1) v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu 1) na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

21. Podľa názoru správneho súdu okrem nedostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle zákonnej dikcie , v tvrdeniach žalobcu 1), ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje aj vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy a tvrdeným negatívnym dopadom na životné prostredie v konkrétnej rovine. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu 1), podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Ide o argumentáciu žalobcu 1), ktorá ale taktiež nie je rozvedená do konkrétnych súvislostí a do konkretizácie dopadu preskúmavaného rozhodnutia na životné prostredie, a to popisom konkrétneho následku a jeho rozsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd ďalej podčiarkuje, že ani z ustanovenia Zákona o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, nevyplýva, že by nevyžadoval konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.

22. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu 1) poukazujúce na to, že včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom a bez priznania odkladného účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. Aj táto argumentácia žalobcu 1) je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Vo vzťahu k tejto argumentácii správny súd uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku podľa a nasl. je možné využiť kedykoľvek, aj počas priebehu správneho súdneho konania, pričom výsledok meritórneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (teda či bude napadnuté rozhodnutie pre jeho nezákonnosť a vecnú nesprávnosť zrušené) je pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe čisto hypotetický.

23. V kontexte konštatovania, že žalobca 1) vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nekonkretizoval svoje tvrdenia o negatívnom dopade na životné prostredie realizáciou napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že argumenty v konkrétnejšej rovine síce produkoval žalobca 2), ktoré aj mal snahu podporiť listinnými dôkazmi, avšak len v rámci svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalobcu 1) a k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcu 1). Podľa ustanovenia je subjektom aktívne legitimovaným na podanie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe výlučne žalobca, avšak ako už správny súd v bode 4. odôvodnenia toho uznesenia zdôraznil, v dôsledku procesnej situácie vyžadujúcej obligatórne spojenie dvoch samostatne podaných žalôb do spoločného konania, v tomto konaní patria všetky procesné

práva i povinnosti vyplývajúce z procesného postavenia žalobcu v rovnakej miere dvom subjektom - tak žalobcovi 1), ako aj žalobcovi 2). Každý zo žalobcov pritom disponuje aktívnou legitimáciou samostatne a nezávisle na druhom žalobcovi. Žalobca 2) návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepodal a to ani v rámci pôvodne vedeného konania o jeho správnej žalobe, ani v tomto konaní, hoci toto právo mu ako žalobcovi 2) naďalej prislúcha. Správny súd tak pri vyhodnocovaní dôvodov žalobcom 1) podaného návrhu na priznanie odkladného účinku vychádzal len z návrhu (a teda aj z rozsahu odôvodnenia tohto návrhu) žalobcu 1) a tieto potom aj vyhodnocoval z hľadiska vyvodenia jeho dôvodnosti či nedôvodnosti. Správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie správneho súdu netvorí prekážku pre podanie opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe či už zo strany žalobcu 1), alebo žalobcu 2) za predpokladu náležitého preukázania a osvedčenia jeho dôvodnosti.

24. Napriek tomu však, že správny súd pri vyhodnocovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcu 1) mohol posudzovať len dôvody uvádzané žalobcom 1), pre úplnosť považuje za potrebné skonštatovať skutočnosti zistené pri jeho rozhodovacej činnosti, týkajúce sa argumentov aj žalobcu 2) prezentovaných v prospech nutnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd má listinne verifikované, že Mesto Banská Bystrica vo veci konania o vydanie súhlasu na výrub drevín už vydalo Rozhodnutie číslo : OVZ-ZP zo dňa 22. januára 2026, ktorým na základe žiadosti PROXENTA Private Equity, s.r.o., Mýtna 50, 811 07 Bratislava, IČO: 35962160, (ďalej "žiadateľ") zo dňa 27.11.2025, podľa , o ochrane prírody a krajiny v platnom znení (ďalej „“), v súlade s o správnom konaní v platnom znení výrokom I. rozhodnutia vydalo súhlas pre žiadateľa na výrub v tomto výroku presne špecifikovaných drevín rastúcich v zastavanom území mesta Banská Bystrica v areáli bývalého textilného závodu na ulici Bottova na pozemku parc. KN-C č. 2239/17 k.ú. A. A., ktorý je vo vlastníctve žiadateľa. Súčasne predmetným rozhodnutím Mesto Banská Bystrica výrokom II. v súlade s určilo bližšie podmienky vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny: 1. výrub vykonať prednostne v období vegetačného pokoja (od 1. októbra do konca februára) po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia stavby „Obytný areál Bottova“ a najneskôr do 28.02.2029, 2. všetky zvyšky drevnej hmoty odstrániť následne po realizácii výrubu a s ostatným odpadom vzniknutým pri výrube naložiť v zmysle platných právnych predpisov o nakladaní s odpadom a výrokom III. Mesto Banská Bystrica v súlade s uložilo žiadateľovi povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu v termíne do 31.10.2031 a to konkretizovanými 15 kusmi presne špecifikovaných drevín požadovanej druhovej skladby, výšky a s požadovaným obvodom kmeňa. Obsah tohto rozhodnutia správny súd konštatuje vzhľadom na predložené listinné dôkazy žalobcu 2), pričom z citovaných výrokov rozhodnutia, ktorým bol síce vydaný súhlas na výrub konkretizovaných drevín, avšak za striktne vymedzených podmienok, počas vegetačného kľudu a čo je zásadné - navyše až následne v nadväznosti na vydané stavebné povolenie po tom, čo nadobudne stavebné povolenie stavby „Obytný areál Bottova“ právoplatnosť. Uvedené rozhodnutie o povolení výrubu je síce platné, avšak nie vykonateľné, keďže jeho vykonateľnosť je viazaná na odkladaciu podmienku. Z uvedených podmienok povoleného výrubu je zrejmé, že aktuálne - a to ani v dohľadnej dobe - nie je preukázaná bezprostredne hroziaca ujma na životnom prostredí a v tomto štádiu tak nie je ani v nadväznosti na toto administratívne konanie osvedčená naliehavosť priznania odkladného účinku správnej žalobe v tomto konaní.

25. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve - ako v danej veci – závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

26. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu 1) a na neosvedčenie dôvodov, správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom 1) tvrdenej ujmy na životnom prostredí v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy a preto návrh žalobcu 1) na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

27. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (/ ).