Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/10/2026

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Veronika Benešová, advokátka, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 51944961, proti žalovanému: Poľovnícka spoločnosť E. F., G.: XXXXXXXX, H. H. I. D. XX, XXX XX J., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia - povinnosti umožniť žalobcovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahliadnuť a vyhotoviť si fotokópie z účtovných dokladov žalovaného, za obdobie rokov 2017, 2018, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, január a február 2026, a takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.02.2026 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenie (ďalej len „návrh“) v ktorom uviedol, že žalobca je dlhoročným členom PSŽB, členom Rady stálych členov PSŽB (ďalej len „Rada“) a to nepretržite od roku 2017 a zároveň je jedným z jej zakladateľov. Zároveň v období do roku 2022 vykonával funkciu člena Dozornej rady Žalovaného, pričom sa aktívne podieľal na jej činnosti. Podľa Bodu 3. Článku č. 7 Vlastných stanov PSŽB schválených prípravným výborom dňa 01.09.2016 (ďalej len „Stanovy“): „Kontrolór alebo dozorná rada kontroluje činnosť a hospodárenie PS a jeho orgánov, najmä plnenie plánu poľovníckeho hospodárenia, plnenie zmluvných záväzkov, dodržiavanie zákonnosti, plnenie uznesení Rady stálych členov a rozhodnutie orgánov štátnej správy, resp. celú činnosť PS.“ Na základe uvedeného jednou zo základných a Stanovami zverených úloh Dozornej rady PSŽB je kontrola činnosti a hospodárenia PSŽB. Na riadne a efektívne plnenie tejto kontrolnej funkcie je nevyhnutné, aby Dozorná rada mala k dispozícii úplný a neobmedzený prístup k účtovným a finančným dokladom a ďalším relevantným dokumentom, ktoré sa týkajú hospodárenia a nakladania s majetkom PSŽB. Za účelom riadneho výkonu svojej funkcie Žalobca ako člen Dozornej rady PSŽB adresoval dňa 05.05.2021 štatutárnemu orgánu PSŽB – p. G. A. K. Žiadosť o predloženie účtovných dokladov dozornej rade L. E. F. (ďalej len „Žiadosť Dozornej rady“). V predmetnej Žiadosti Dozornej rady Žalobca uviedol, že v období rokov 2017 až 2021 sa konalo viacero zasadnutí výboru PSŽB, na ktorých bol prítomný aj on, ako člen Dozornej rady, a opakovane sa domáhal predloženia dokumentácie preukazujúcej činnosť a hospodárenie PSŽB. Napriek týmto opakovaným výzvam však požadované doklady Dozornej rade predložené neboli. Ani po doručení Žiadosti Dozornej rady neboli účtovné a iné relevantné doklady zo strany štatutárneho orgánu Žalovaného Dozornej rade sprístupnené. Takýto prístup štatutárneho orgánu Žalovaného zásadným spôsobom znemožnil Dozornej rade riadne vykonávať jej kontrolné kompetencie a plniť úlohy a právomoci, ktoré jej vyplývajú zo Stanov. V tejto súvislosti preto vyvstáva zásadná otázka, akým spôsobom má Dozorná rada ako kontrolný orgán zabezpečovať dohľad nad činnosťou a hospodárením PSŽB, pokiaľ jej nie je poskytovaná potrebná súčinnosť zo strany štatutárneho orgánu, resp. iných príslušných orgánov PSŽB, a to najmä v podobe sprístupnenia účtovných a finančných podkladov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom výkonu jej právomocí. Podľa Bodu 7. písm. e) Článku č. 2 Stanov: „Člen v PS má právo nahliadať do účtovnej a finančnej evidencie PS.“ Z vyššie citovaného Bodu 7. písm. e) Článku č. 2 Stanov vyplýva, že

jedným zo základných práv každého člena PSŽB je právo nahliadať do účtovnej a finančnej evidencie PSŽB. Toto právo možno vnímať ako prejav zabezpečenia transparentnosti hospodárenia a kontroly nakladania s majetkom PSŽB zo strany jeho členov. Žalobca ako člen PSŽB a zároveň ako člen Rady sa pravidelne zúčastňuje zasadnutí Rady. Napriek tomu mu však ani v rámci zasadnutí Rady, ani iným primeraným spôsobom nebolo zo strany príslušných orgánov PSŽB umožnené realizovať jeho vyššie uvedené členské právo, t. j. nahliadať do účtovných a finančných dokladov PSŽB. Takýto postup zo strany kompetentných orgánov Žalovaného je v priamom rozpore so Stanovami a predstavuje neoprávnené obmedzenie Stanovami garantovaných práv Žalobcu ako člena PSŽB a zároveň ako člen Rady sa pravidelne zúčastňuje zasadnutí Rady. V dôsledku vyššie uvedených skutočností Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu adresoval dňa 17.12.2025 Žalovanému Žiadosť o predloženie účtovných dokladov týkajúcich sa Poľovníckej spoločnosti E. F. (ďalej len „Žiadosť“). V predmetnej Žiadosti Žalobca, opierajúc sa o ustanovenie Bodu 7. písm. e) Článku č. 2 Stanov požiadal o umožnenie nahliadnuť do účtovných dokladov bližšie špecifikovaných v Žiadosti, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia Žiadosti Žalovanému. Žalovaný predmetnú Žiadosť prezval dňa 02.01.2026. Následne však namiesto umožnenia realizácie základného členského práva Žalobcu, Žalovaný zaslal splnomocnenému právnemu zástupcovi Žalobcu Vyjadrenie k žiadosti o predloženie účtovných dokladov PSŽB (ďalej len „Vyjadrenie“), ktorým sprístupnenie Žalobcom požadovaných dokladov odmietol. Týmto postupom Žalovaný nielenže nevyhovel riadne a dôvodne podanej Žiadosti, ale zároveň pokračoval v porušovaní Stanovami garantovaných práv Žalobcu, čím mu opätovne fakticky znemožnil uplatnenie jeho práva nahliadnuť do účtovnej a finančnej evidencie PSŽB. Žalovaný vo Vyjadrení uvádza, že požadované účtovné doklady mali byť Žalobcovi sprístupnené dňa 09.05.2021 na osobnom stretnutí v M. N. O., pričom Žalobca ich údajne odmietol skontrolovať a namiesto toho požadoval odovzdanie všetkých originálov dokumentov. V tejto súvislosti Žalobca zdôrazňuje, že v tom čase požadoval predloženie uvedených dokumentov za účelom ich kontroly z titulu jeho členstva v Dozornej rade. Dozorný orgán, ako kontrolný orgán, má byť určitou zárukou kontroly nad činnosťou tej ktorej spoločnosti, či združenia. Takáto kontrola si vyžaduje viac než len jednorazové nahliadnutie do dokumentov na osobnom stretnutí. Za účelom vykonania riadnej a dôkladnej kontroly je nevyhnutné preštudovať jednotlivé doklady, analyzovať ich obsah a porovnať jednotlivé údaje vo vzájomných súvislostiach. Je teda zrejmé, že kontrolu, ktorá má byť účinná, efektívna a dôkladná, nemožno vykonať iba pri jednorazovom osobnom stretnutí, tak ako to uvádza Žalovaný vo Vyjadrení. Žalobca uvádza, že štatutár Žalovaného mu na spomínanom osobnom stretnutí umožnil len rýchle nahliadnutie do internetbankingu bez bližšieho vysvetlenia jednotlivých transakcií. Navyše Žalovaný vo Vyjadrení argumentuje tým, že doklady, ktoré Žalobca požadoval, sú mu údajne pravidelne sprístupňované raz ročne na zasadnutiach Rady. Žalobca však opätovne uvádza, že Žalobcovi nahliadnutie do účtovných dokladov nie je umožnené, a to aj napriek jeho výslovným požiadavkám na ich sprístupnenie, ani na spomínaných zasadnutiach Rady. Je potrebné uviesť, že Žalobca je len v minimálnej miere informovaný o stave hospodárenia PSŽB ako ani o stave finančných prostriedkov, s ktorými PSŽB hospodári. Aj napriek uvedenému a tvrdeniam Žalovaného je podľa názoru Žalobcu irelevantné, či mu v minulosti bolo umožnené nahliadnuť do ním požadovaných dokumentov, resp. že mu je do nich údajne umožnené nahliadať jedenkrát ročne na zasadnutiach Rady. Jedným zo základných práv Žalobcu ako člena PSŽB je právo nahliadať do účtovnej a finančnej evidencie PSŽB, pričom toto právo nie je nijakým spôsobom obmedzené. Stanovy neobsahujú žiadne ustanovenie, podľa ktorého by Žalobca mohol uplatniť svoje právo nahliadať do účtovných dokladov len raz, t. j. že po jednom predložení dokumentov by mu ďalšie nahliadnutie malo byť zamietnuté. Taktiež v Stanovách nie je uvedené, že by Žalobca nemal právo nahliadať do účtovných dokladov z dôvodu, že je členom Rady, na zasadnutiach ktorej sú mu (údajne) tieto doklady predkladané. Finančná situácia každého subjektu je dynamická a môže sa zmeniť zo dňa na deň. Vzhľadom na uvedené je irelevantné či Žalobca mal v minulosti možnosť nahliadnuť do účtovných dokladov pretože obsah týchto dokumentov sa mohol medzičasom významne zmeniť. Z týchto dôvodov je oprávnené, že Žalobca sa dožaduje nahliadnutia do účtovných dokladov PSŽB aj v súčasnosti. Zároveň je potrebné uviesť, že z dôvodu odstúpenia p. G. H. F. z funkcie finančného hospodára Žalovaného, túto funkciu vykonáva v súčasnosti štatutárny orgán Žalovaného, pričom účet Žalovaného je vedený v banke, ktorého majiteľom a jediným disponentom je štatutárny orgán Žalovaného, t.j. p. K.. S prihliadnutím na uvedené je tak nemožné, aby bez súčinnosti štatutárneho orgánu Žalovaného mal Žalobca prístup k účtu Žalovaného, a nemá tak reálnu možnosť dozvedieť sa o finančnej situácii Žalovaného, najmä plnenie si členských poplatkov jednotlivých členov Žalovaného, príjmy Žalovaného, výdavky Žalovaného, plnenie si poplatkových povinností Žalovaného a pod.

Žalobca ďalej uvádza, že prílohou Vyjadrenia je Cenová ponuka č. 1/2026 (ďalej len „Cenová ponuka“) vyhotovená spoločnosťou Gonda desing s.r.o., so sídlom Kriváň 404, 962 04 Kriváň, Slovenská republika, IČO: 47 424 559, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 25002/S (ďalej len „Gonda desing s.r.o.“), obsahom ktorej je Vyhotovenie kópií účtovných dokladov a podkladov k účtovnej závierke / účt. denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov, bankové výpisy, interné doklady, daňové priznania / za jednotlivé roky; Spotrebný kancelársky materiál – papier, toner. Žalovaný vo Vyjadrení uviedol, že sprístupní Žalobcovi kópie ním požadovaných účtovných dokladov, za predpokladu, že uhradí sumu požadovanú spoločnosťou Gonda desing s.r.o. uvedenú v Cenovej ponuke v celkovej výške 664,20 EUR v prospech účtu Žalovaného. V tejto súvislosti si Žalobca dovoľuje zdôrazniť, že v rámci svojej Žiadosti nepožadoval vyhotovenie kópií jednotlivých dokladov. Žiadal výlučne o osobné nahliadnutie do účtovných dokladov, s tým, že by sa následne sám rozhodol, ktoré dokumenty si chce prekopírovať a takéto kopírovanie by si zabezpečil svojpomocne. Inými slovami, Žalobca nikdy nežiadal od Žalovaného pripravenie a dodanie kópií, ale len umožnenie prístupu k dokumentom za účelom ich vlastného preštudovania a prípadného svojpomocného kopírovania. Žalobca považuje postup Žalovaného za taký, ktorý neprimerane sťažuje až fakticky znemožňuje výkon jeho práva, ako člena PSŽB, na nahliadnutie do účtovných dokladov. Žiadosť smerovala výlučne k umožneniu nahliadnutia do dokladov (a následného svojpomocného vyhotovenia kópií), a nie k ich vyhotoveniu alebo poskytnutiu vo forme kópií. Účelom práva na nahliadnutie je umožniť oprávnenej osobe (Žalobcovi) oboznámiť sa s obsahom účtovných dokladov, pričom samotné nahliadnutie nie je spojené so vznikom takých nákladov, aké sú uvádzané v súvislosti s vyhotovením kópií v zmysle Cenovej ponuky. Podmieňovanie realizácie tohto práva vyhotovením platených kópií preto nemožno považovať za primeraný spôsob jeho výkonu a nie je v súlade s účelom, na ktorý je toto právo Stanovami priznané. Žalobca je toho názoru, že podmieňovanie výkonu práva zaplatením poplatku, ktorého povinnosť nevyplýva zo žiadneho zakladajúceho dokumentu PSŽB, zo stanov PSŽB ani zo zákona, predstavuje vo svojej podstate znemožnenie, resp. minimálne podstatné obmedzenie výkonu tohto práva, v dôsledku čoho sa jeho výkon stáva fakticky „iluzórnym“. Stanovy nevyžadujú, aby Žalobca, ako člen PSŽB uviedol z akých dôvodov sa dožaduje nahliadnutia do požadovaných dokumentov, napriek uvedenému si Žalobca dovoľuje uviesť v tejto súvislosti nasledovné. Žalobca aj v Žiadosti výslovne uviedol, že už dlhodobo nemá vedomosť o ekonomickom stave PSŽB. Nahliadnutie do účtovných dokladov Žalobca požaduje z toho dôvodu, že považuje za nevyhnutné, aby sa mohol ako člen PSŽB riadne oboznámiť so spôsobom nakladania s finančnými prostriedkami PSŽB a overiť si, či sú tieto prostriedky používané v súlade s účelom a pravidlami PSŽB. Žalobca ako člen PSŽB má oprávnený záujem na transparentnom a zodpovednom hospodárení PSŽB, keďže výsledky tohto hospodárenia majú bezprostredný vplyv nie len na samotné fungovanie PSŽB, ale aj na práva a povinnosti jednotlivých členov. Bez možnosti nahliadnutia do účtovných dokladov nie je možné tento záujem reálne naplniť ani si vytvoriť kvalifikovaný názor na ekonomickú situáciu PSŽB. Tento svoj oprávnený záujem Žalobca odôvodňuje aj svojvoľným konaním štatutárneho orgánu Žalovaného ako aj poľovného hospodára, pričom tieto 2 osoby reálne ovládajú Žalovaného. Zároveň je potrebné uviesť, že štatutárny orgán (koná za Žalovaného), finančný hospodár a predseda výboru PSŽB je tá istá osoba. V tejto súvislosti si Žalobca dovoľuje poukázať, že štatutárny orgán Žalovaného svojvoľne, nerešpektujúc Článok 5 Stanov bez platného uznesenia prijatého Radou, oznámil Okresnému úradu Lučenec, pozemkovému a lesnému odboru meno nového lesného hospodára – p. A. P.. Žalobca ako člen Rady si nie je vedomý, že sa konalo akékoľvek zasadnutie Rady, na ktorej by bolo jednomyseľne (v zmysle bodu 4 Článku 5 Stanov) prijaté uznesenie, ktorým by bol zvolený p. P. za poľovného hospodára. Žalobca, spolu s viacerými členmi Žalovaného dopytoval príslušné orgány vo veci neoprávneného ustanovenia poľovného hospodára, avšak obsah týchto podaní nebol zo strany príslušných orgánov preskúmaný náležite, v dôsledku čoho funkciu poľovného hospodára vykonáva aj naďalej osoba, ktorá nebola zvolená v súlade so Stanovami. Stanovy nevyžadujú, aby Žalobca, ako člen PSŽB uviedol z akých dôvodov sa dožaduje nahliadnutia do požadovaných dokumentov, napriek uvedenému si Žalobca dovoľuje uviesť v tejto súvislosti nasledovné. Žalobca aj v Žiadosti výslovne uviedol, že už dlhodobo nemá vedomosť o ekonomickom stave PSŽB. Nahliadnutie do účtovných dokladov Žalobca požaduje z toho dôvodu, že považuje za nevyhnutné, aby sa mohol ako člen PSŽB riadne oboznámiť so spôsobom nakladania s finančnými prostriedkami PSŽB a overiť si, či sú tieto prostriedky používané v súlade s účelom a pravidlami PSŽB. Žalobca ako člen PSŽB má oprávnený záujem na transparentnom a zodpovednom hospodárení PSŽB, keďže výsledky tohto hospodárenia majú bezprostredný vplyv nie len na samotné fungovanie PSŽB, ale aj na práva a povinnosti jednotlivých členov. Bez možnosti nahliadnutia do účtovných dokladov nie je možné tento záujem reálne naplniť ani si vytvoriť kvalifikovaný názor na ekonomickú situáciu PSŽB. Tento svoj oprávnený záujem Žalobca

odôvodňuje aj svojvoľným konaním štatutárneho orgánu Žalovaného ako aj poľovného hospodára, pričom tieto 2 osoby reálne ovládajú Žalovaného. Zároveň je potrebné uviesť, že štatutárny orgán (koná za Žalovaného), finančný hospodár a predseda výboru PSŽB je tá istá osoba. V tejto súvislosti si Žalobca dovoľuje poukázať, že štatutárny orgán Žalovaného svojvoľne, nerešpektujúc Článok 5 Stanov bez platného uznesenia prijatého Radou, oznámil Okresnému úradu Lučenec, pozemkovému a lesnému odboru meno nového lesného hospodára – p. A. P.. Žalobca ako člen Rady si nie je vedomý, že sa konalo akékoľvek zasadnutie Rady, na ktorej by bolo jednomyseľne (v zmysle bodu 4 Článku 5 Stanov) prijaté uznesenie, ktorým by bol zvolený p. P. za poľovného hospodára. Žalobca, spolu s viacerými členmi Žalovaného dopytoval príslušné orgány vo veci neoprávneného ustanovenia poľovného hospodára, avšak obsah týchto podaní nebol zo strany príslušných orgánov preskúmaný náležite, v dôsledku čoho funkciu poľovného hospodára vykonáva aj naďalej osoba, ktorá nebola zvolená v súlade so Stanovami. Žalobca má dôvodne pochybnosti o riadnom plnení si povinností zo strany štatutárneho orgánu Žalovaného (ktorý má jediný prístup k finančným prostriedkom Žalovaného) a to aj z toho dôvodu, že na základe vlastných zistení dopytovaním Slovenskej poľovníckej komory mu bolo oznámené len pár dní pred uplynutím lehoty na úhradu členského príspevku v tejto komore, že za Žalovaného nedošlo k úhrade členského príspevku. Z dôvodu obavy zániku členstva Žalovaného v komore (účasť v komore je povinná) Žalobca uhradil členský poplatok posledný deň lehoty prostredníctvom účtu syna Žalobcu, ktorý je zároveň aj členom Žalovaného. Uvedené tvrdenie Žalobcu potvrdzuje aj vyjadrenie člena Rady p. H. F.. V prípade, ak by Žalobca mal vedomosť o finančnom hospodárení Žalovaného, tak by mal reálnu možnosť skontrolovať finančnú situáciu Žalovaného a podniknúť prípadne ďalšie kroky k zabezpečeniu reálneho fungovania Žalovaného. Žalobca svoj Návrh odôvodňuje aj tým, že s prihliadnutím na ustanovenia Stanov, v zmysle ktorých akékoľvek rozhodnutie prijaté Radou (najvyšším orgánom Žalovaného) musí byť prijaté jednomyseľne, avšak z dôvodu, kedy členmi Rady je aj p. K. (štatutárny orgán Žalovaného/finančný hospodár/predseda výboru) a p. P. (poľovnícky hospodár), vzhľadom na zaujatosť týchto osôb voči Žalobcovi je evidentné, že akékoľvek rozhodnutie o zmene stanov, odvolaní štatutárneho orgánu/poľovníckeho hospodára a pod. nebude jednomyseľne prijaté. Podľa Bodu 3. Článku č. 2 Stanov: Prijatie za člena PS nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania stanov PS a zaplatením základného vkladu pripadajúceho na jedného člena, čo je suma, ktorú určí Rada stálych členov PS samostatným uznesením. Okrem základného vkladu bude každoročne stanovený Radou stálych členov PS ročný členský poplatok, ktorý každý člen musí zaplatiť do 1.4. príslušného roku vždy na nastávajúci rok dopredu. Rada stálych členov môže okrem ročného členského poplatku stanoviť aj iné mimoriadne poplatky. Podľa Bodu 4., písm. d) Článku č. 2 Stanov: Členstvo v PS zaniká neuhradením poplatkov bodu 3 tohto článku. Žalobca, ako člen PSŽB je povinný uhrádzať PSŽB ročný členský poplatok, a to vždy do 01.04. príslušného kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok. Následkom nezaplatenia tohto členského poplatku je zánik členstva v PSŽB. Žalobca tieto poplatky pravidelne uhrádza. Avšak v dôsledku komplikovaných vzťahov medzi ním a štatutárnym orgánom PSŽB – p. G. A. K., ktoré implicitne vyplývajú aj z Vyjadrenia, má Žalobca opodstatnenú obavu, že jeho členské poplatky nie sú (resp. nebudú) zámerne zaevidované, aby bolo možné pristúpiť k jeho vylúčeniu z PSŽB. V prípade, že by členské poplatky Žalobcu neboli zámerne správne zaevidované, hrozí vznik nežiaduceho stavu, kedy by Žalobca mohol byť proti svojej vôli vylúčený z PSŽB. V takom prípade by bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou, pričom takýto proces by mohol trvať dlhšie časové obdobie, počas ktorého by bol Žalobca pozbavený členstva v PSŽB, a to aj napriek tomu, že si poctivo plní všetky povinnosti vyplývajúce mu z takéhoto členstva. Žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje uviesť, že si je vedomý subsidiárneho charakteru inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Avšak účel sledovaný týmto Návrhom nemožno dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, a to z dôvodu, že zabezpečovacie opatrenie primárne slúži na predchádzanie zmarenia budúcej exekúcie. V danom prípade však nejde o situáciu, ktorá by nasvedčovala hrozbe zmarenia exekučného vymáhania. Uvedené vyplýva z tej skutočnosti, že v tomto prípade nejde o právny vzťah, pri ktorom by do úvahy prichádzalo exekučné konanie. Z uvedeného dôvodu nie sú splnené zákonné predpoklady požadované na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto Žalobca pristupuje k podaniu tohto Návrhu, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Na základe skutkových okolností uvádzaných vyššie je zrejmé, že v danom prípade existuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť vzájomné pomery medzi Žalobcom a Žalovaným. Dôvodom je tá skutočnosť, že Žalobca je obmedzovaný vo výkone svojho základného práva, ako člena PSŽB, na nahliadnutie do účtovných a finančných dokladov. Z uvádzaných skutočností je zrejmé, že Žalovaný bez akéhokoľvek relevantného dôvodu odmieta Žalobcovi bezplatný prístup

k účtovným dokumentom, a to aj napriek tomu, že Žalobca má na takéto nahliadnutie právo, ktoré explicitne vyplýva zo Stanov. Samotná skutočnosť, že Žalovaný podmieňuje sprístupnenie účtovných dokladov zaplatením nemalej peňažnej čiastky, a to vo výške 664,20 EUR, spôsobuje určité podozrenie, že obsah účtovných dokladov Žalovaného nie je v súlade s účelom a pravidla PSŽB. Tak isto vyššie uvedené spôsobuje určité podozrenie ohľadne riadneho hospodárenia s majetkom PSŽB. Žalobca sa domnieva, že Žalovaný zámerne podmienil sprístupnenie týchto dokladov zaplatením takejto sumy, aby Žalovaného odradil od snahy domáhať sa jeho základného členského práva vyplývajúceho zo Stanov. Žalobca si dovoľuje poukázať na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 06.09.2021: „...je potrebné uviesť, že v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má svoj osobitný charakter. Úprava tohto procesného inštitútu v v sebe zahŕňa nutnosť v návrhu na vydanie tohto neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľa opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ako však vyplýva z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“, v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonania procesu dokazovania vo veci samej. Teda primárne na základe podkladov predložených navrhovateľom či zistených súdom z vlastnej činnosti, ktorých obsah však musí súd viesť k záveru o pravdepodobnosti uplatneného nároku a nebezpečenstve hroziacej ujmy.“ Žalobca má na základe všetkých skutočností a dôkazov predložených spolu s týmto Návrhom za dostatočne osvedčené, že v danom prípade je porušené jeho členské právo, a to konaním príslušných orgánov Žalovaného, ktoré dlhodobo odmietajú sprístupniť Žalobcovi ním požadované účtovné doklady na nahliadnutie. Vzhľadom na závažnosť a dlhodobú povahu týchto zásahov je nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil práva a povinnosti medzi Žalobcom a Žalovaným. Na základe uvedeného je zrejmé, že je naplnená zákonná podmienka naliehavosti a nevyhnutnosti dočasnej úpravy právnych pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným, ktorú možno zabezpečiť len prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti si Žalobca dovoľuje zdôrazniť, že okolnosť, že sa ochrany svojich práv nedovolával skôr, nemôže a nesmieť byť automaticky vykladaná v jeho neprospech ako dôkaz o absencii potreby neodkladného zásadu súdu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie nevyhnutnosti vydania neodkladného opatrenia je trvanie nežiaduceho stavu v čase podania Návrhu, resp. rozhodovania o ňom. Uvedený názor zastáva aj odborná verejnosť, a síce: „Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.“ Vzhľadom na uvedené je pri rozhodovaní o Návrhu potrebné zohľadniť existenciu a pretrvávanie skutkového a právneho stavu opísaného v Návrhu, ktorý odôvodňuje potrebu naliehavej súdnej ochrany. Protiprávny stav spočívajúci v obmedzení výkonu členského práva Žalobcu nahliadať do účtovných dokladov trvá aj v čase podania tohto Návrhu, a s vysokou mierou pravdepodobnosti (vzhľadom na vyššie uvedené správanie štatutárneho orgánu Žalovaného) bude trvať aj v čase, keď o ňom bude rozhodovať súd. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade sú splnené všetky predpoklady požadované právnymi predpismi pre vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by sa upravili pomery medzi Žalobcom a Žalovaným tak, aby sa odstránil vzniknutý protiprávny stav a zabránilo sa vzniku ďalšej ujmy, spočívajúcej až v možnosti vylúčenia Žalobcu z PSŽB . V neposlednom rade, vďaka oboznámeniu sa Žalobcu s aktuálnym ekonomickým stavom Žalovaného, existuje vysoká pravdepodobnosť, že aj v prípade zistenia nepriaznivého hospodárenia PSŽB, by stále mal zostať dostatočný časový priestor na to, aby členovia PSŽB mohli vykonať potrebné úkony smerujúce k ekonomickej stabilizácii PSŽB. Žalobca má na základe vyššie uvedených a dôkazmi podložených skutočností za dostatočne preukázané, že zo strany príslušných orgánov Žalovaného dochádza k bezdôvodnému zásahu do jeho práv vyplývajúcich mu z titulu jeho členstva v PSŽB. Z uvedeného dôvodu sa týmto Návrhom domáha ochrany svojich členských práv, a to nahliadnutia do účtovných a finančných dokladov Žalovaného, formou neodkladného opatrenia. Žalobca zastáva názor, že jediným efektívnym spôsobom odstránenia existujúceho protiprávneho stavu je zaviazanie Žalovaného súdnym rozhodnutím na predloženie príslušných účtovných dokladov Žalobcovi. V nadväznosti na vyššie uvedené Žalobca navrhuje, aby Okresný súd Zvolen, ako vecne a miestne príslušný súd, vydal nasledujúce uznesenie: ,, I. Žalovaný – Poľovnícka spoločnosť E. F., so sídlom I. B.

D. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX, je povinný umožniť žalobcovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X/X, XXX XX D., štátny občan SR v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahliadnuť a vyhotoviť si fotokópie z účtovných dokladov Poľovníckej spoločnosti E. F., so sídlom I. B. D. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX, za obdobie rokov 2017, 2018, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, január a február 2026, a to v rozsahu: 1. hlavná kniha; 2. účtovný denník; 3. súvaha; 4. výkaz ziskov a strát; 5. účtovné závierky; 6. kniha pohľadávok; 7. kniha záväzkov; 8. pokladničné doklady; 9. pokladničné knihy; 10. bankové výpisy k bankovému účtu, na ktorom sú vedené finančné prostriedky v prospech Poľovníckej spoločnosti E. F., so sídlom I. B. D. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX; 11. interné účtovné doklady; 12. zoznam majetku; 13. karta dlhodobého hmotného majetku; 14. karta dlhodobého nehmotného majetku; 15. evidencia drobného majetku; 16. inventárna karta; 17. daňové priznanie; 18. všetky zmluvy a dokumenty týkajúce sa nakladania s majetkom Poľovníckej spoločnosti E. F., so sídlom I. B. D. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX; 19. všetky zmluvy a dokumenty, z ktorých vznikajú Poľovníckej spoločnosti E. F., so sídlom I. B. D. XX, XXX XX J., G.: XXXXXXXX akékoľvek pohľadávky alebo záväzky alebo akékoľvek práva a povinnosti.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.?

2. Žalobca v prílohe návrhu pripojil nasledovné dôkazy: Stanovy PSŽB, Žiadosť o predloženie účtovných dokladov dozornej rade L. E. F. zo dňa 05.05.2021, Žiadosť o predloženie účtovných dokladov týkajúcich sa Poľovníckej spoločnosti E. F. zo dňa 17.12.2025,Vyjadrenie k žiadosti o predloženie účtovných dokladov PSŽB, Cenová ponuka č. 1/2026, Vyjadrenie p. H. F. zo dňa 02.09.2025.

3. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 8. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 11. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 12. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozované a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je teda to, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe predložených alebo označených dôkazných prostriedkov navrhovateľom (žalobcom) zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. 13. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti (pravdepodobnosti) nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a trvaní nároku. 14. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a potreba bezodkladne upraviť pomery. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie, čo sa stalo a čo je medzi stranami nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení osvedčeného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie (-15). 15. Žalobca žiadal, aby mu bolo umožnené nahliadnutie do účtovníctva Poľovníckej spoločnosti E. F. za roky 2017 – 2026 a to formou neodkladného opatrenia s tým, že je to jediný efektívny spôsob odstránenia existujúceho protiprávneho stavu, t.j. zaviazanie žalovaného súdnym rozhodnutím na predloženie príslušných účtovných dokladov žalobcovi. 16. Je potrebné v tomto štádiu uviesť, že nie je preukázané odmietnutie alebo obmedzenie práva žalobcu na nahliadnutie do účtovných a finančných dokladov Poľovníckej spoločnosti Železná Brána ( vyjadrenie z č.l. 12 súdneho spisu) aj keď žalobca v návrhu uvádza irelevantnosť či žalobca mal v minulosti možnosť nahliadnuť do účtovných dokladov, pričom žalobca argumentuje tým, že existuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu uplatnenia jeho práva na nahliadnutie do účtovnej a finančnej spoločnosti aj v súčasnosti.. Zo skutkových tvrdení žalobcu je pravdepodobné, že nejde o mimoriadnu naliehavosť alebo hrozbu zničenia dôkazov ale ide len o spor o právo člena na informácie a teda predmetnú vec je možné riešiť riadnym konaním vo veci samej. Súd tak nemal preukázanú potrebu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán konania v zmysle , a preto návrh žalobcu zamietol (výrok I.). 17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný v celom rozsahu, žalovaný má nárok na náhradu trov konania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za preukázané, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (, prvá veta ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (danie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).