Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-2438-2025.pdf
PDF · 130.04 KB
Case nature
Subarea
19Ek/2438/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, práv. zast.: JUDr. Andrea Cviková. s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 2 330,73 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. René Matuška, so sídlom exekútorského úradu Mariánska 35, 97101 Prievidza, pod číslom 205EX 421/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 80,52 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.09.2025 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 2 330,73 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadený Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o. sp. zn.: 408/11/15 zo dňa 21.11.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.04.2017 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 26.09.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. René Matuška, so sídlom exekútorského úradu Mariánska 35, 97101 Prievidza, ktorý ju vedie pod číslom 205EX 421/25.
3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 21.10.2025 doručené podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“. Povinný predmetným návrhom exekúcie navrhol zastaviť exekúciu a svoj návrh odôvodnil faktom, že si nie je vedomý existencie pohľadávky voči oprávnenému. Rovnako tak si nemal od rozhodcovského súdu nič prevziať. V tejto časti následne návrh na zastavenie exekúcie vzal späť, no zotrval na ostatných dôvodoch, ktorými má byť nepreskúmanie prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a nepreskúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy. Tieto následne doplnil o údajnú nezákonnosť exekučného titulu, fakt, že nebol vyzvaný o žalobnú odpoveď, podpis na doručenke, ktorá ma preukazovať doručenie výzvy o žalobnú odpoveď, nemá byť neho, spochybnil doručenie zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, tie mali byť rovnako vytlačené malým písmom a záverom namietal aj nedoručenie oznámenia o zosplatnení.
4. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 29.10.2025 súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol nasledujúce skutočnosti: „Návrh na zastavenie exekúcie je všeobecný, chýba mu riadne odôvodnenie, nie je
možné zistiť, v čom je podľa povinného spočíva dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený preto nemá možnosť relevantne sa k týmto všeobecne uvedeným dôvodom návrhu na zastavenie exekúcie vyjadriť. Poukazuje výlučne na rozhodnutie súdu týkajúce sa inej veci a tvrdí, že v rozhodcovskom konaní mu nič nebolo doručené a ide o iluzórnu pohľadávku. Namieta správnosť a zákonnosť spotrebiteľského rozhodcovského konania, pretože neboli splnené všetky zákonné predpoklady, aby mohlo byť vykonané, nebola skúmaná platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný možnosť namietať tieto dôvody v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nevyužil a svoje námietky týkajúce sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvných podmienok v konaní neuplatnil a výzvu rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede neprevzal v odbernej lehote, čím sám zmaril možnosť vyjadriť sa v rozhodcovskom konaní. Zároveň nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov odo dňa jeho doručenia. Činí tak až v tomto návrhu na zastavenie exekúcie, čo oprávnený dôvodne považuje za účelové konanie povinného. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970)... Povinný spochybňuje platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500196440 zo dňa 25.07. 2017. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500196440 zo dňa 25.07. 2017 (ďalej len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva) je platne a individuálne dojednaná. Oprávnený v prvom rade zdôrazňuje, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 335/2014 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať: a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e)poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje všetky uvedené náležitosti. Zároveň spĺňa ďalšie podmienky a obsahové náležitosti, ktoré kladie zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V článku 7 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je obsiahnuté podrobné poučenie v znení doslovnom ako ukladá zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v prílohe č. 1. Dlžník zároveň vyhlasuje, že bol veriteľom riadne informovaný o následkoch podpisu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a rozumie nasledujúcemu poučeniu: Súhlas so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou umožňuje, aby prípadné spory z Vašich zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval stály rozhodcovský súd zriadený súkromným subjektom, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky postupom podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len "zákon"). Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v prípade, že druhá strana podá proti Vám žalobu, Váš spor rozhodne stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že Váš spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom; aj v tomto prípade však máte právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti druhej strane. Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dohodnutí, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu. Zoznam stálych rozhodcovských súdov je zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk. Spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom Slovenskej republiky. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína písomnou žalobou, ktorá sa podáva na adresu sídla stáleho rozhodcovského súdu, a to aj v elektronickej podobe na e-mailovú adresu stáleho rozhodcovského súdu. Na stály rozhodcovský súd sa môžete obrátiť Vy aj dodávateľ. Miestom spotrebiteľského rozhodcovského konania je sídlo stáleho rozhodcovského súdu a v konaní sa postupuje podľa slovenského právneho poriadku. Hoci je spotrebiteľské rozhodcovské konanie spravidla vedené v písomnej forme, musí Vám byť daná možnosť vyjadriť sa v primeranej lehote ku všetkým dôkazom predloženým protistranou. Môžete požiadať aj o ústne pojednávanie a ak by jeho nenariadením boli porušené Vaše práva, môžete sa obrátiť na všeobecný súd so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa môžete dať zastúpiť advokátom, združením na ochranu spotrebiteľa alebo iným zástupcom. Majte na pamäti, že písomnosti vrátane rozhodcovského rozsudku sa spotrebiteľovi zasielajú do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom, alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. V súvislosti so spotrebiteľským rozhodcovským konaním Vám môžu vzniknúť trovy konania. Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní máte práva obdobné ako na všeobecnom súde, najmä brániť sa proti postupu rozhodcu, ako aj proti jeho rozhodnutiu vo Vašej veci. Máte právo podať voči rozhodcovi námietku zaujatosti, rovnako ako sťažnosť, či už predsedovi stáleho rozhodcovského súdu alebo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Rozhodca podlieha disciplinárnej právomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Stály rozhodcovský súd, jeho zriaďovateľ a rozhodcovia podliehajú kontrole a sankciám Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa končí vydaním rozhodcovského rozsudku alebo uznesenia. Voči rozhodcovskému rozsudku môžete do troch mesiacov od jeho doručenia podať na všeobecný súd žalobu o jeho zrušenie z dôvodov ustanovených v zákone. Súčasťou rozhodcovského rozsudku je poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý môžete jednoducho vyplniť a podať na súde podľa Vášho bydliska. Ak však nepodáte žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a ani dobrovoľne nesplníte to, k čomu Vás právoplatné rozhodcovské rozhodnutie zaväzuje, môže druhý účastník podať návrh na začatie exekúcie. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môžete podať aj po tom, ako sa začala exekúcia a bolo Vám doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Vzor žaloby, ktorý môžete jednoducho vyplniť a podať do 15 dní od doručenia upovedomenia, Vám zašle súdny exekútor. Povinný mal dané teda zákonom určené poučenie o tom, čo uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy znamená a aké dôsledky z tohto úkonu vyplývajú. Ak zákonodarca určil, ako má poučenie vyzerať, čo je jeho obsahom, potom tým potvrdí, že práve táto forma a obsah poučenia sú dostatočné, postačujúce a zároveň potrebné pre poučenie spotrebiteľa o všetkých dôsledkoch. Konanie povinného jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný právnym úkonom, na ktorý pripojil svoj podpis, a to s takým obsahom, v akom mu bol predložený. Povinnému bola predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva na samostatných listinách. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podmienky platnosti právneho úkonu určuje zákon. Všetky podmienky pre platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy boli splnené. Z návrhu na zastavenie exekúcie nevyplývajú žiadne zákonné
dôvody, pre ktoré by spotrebiteľská rozhodcovská zmluva mala byť neplatnou, a rovnako ani dôkazy, ktoré by súdu umožnili záver o jej neplatnosti. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom a nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Povinný dobrovoľne uzatvoril spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, čo vyhlásil v článku 1 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a to i napriek poučeniu v bode 2, že tak urobiť nemusí, že nejde o podmienku uzavretia a vykonávania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj napriek podrobnému poučeniu v zákonom stanovenom znení o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania. Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Uzatváranie akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva – a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom túto jednostranne zrušiť (ods. 2 a 5). Oprávnený poukazuje aj na to, že zákon č. 335/2014 Z.z, o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Ako potom môže predformulovanie dokumentu byť dôvodom jej neplatnosti povinný vôbec nevysvetlil. V tejto prejednávanej veci spotrebiteľská rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných podmienok resp. inej zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinný neuvádza v podaní žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhujeme preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.“ Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v sume 161,06 Eur, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s prevzatím zastúpenia a vyjadrením vo veci podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku: ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
11. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
12. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.10.2025 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 21.10.2025. Takto podaný návrh na zastavenie súd považuje za návrh podaný v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.
13. Súd na začiatok konštatuje, že v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský spor. Túto osobitnú povahu vzťahu medzi oprávneným a povinný tvrdil ako povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, tak aj samotný oprávnený pri podaní návrhu na jej vykonanie. Spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorá založila vzťah medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom konštatoval aj rozhodcovský súd pôvodu exekučného titulu a tento vyplýva aj zo zmluvnej dokumentácie dostupnej exekučnému súdu, o.i. zo samotného označenia povinného identifikačnými údajmi typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, ako aj formy zmluvnej dokumentácie.
14. Exekučný súd ďalej konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Len povinný zodpovedá za podaný návrh na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Cdo2/2016). Úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 217/2007).
15. Jednoducho povedané, povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať relevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami, a to všetko včas.
16. Súd taktiež uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa
stal podkladom pre exekúciu. Ak povinný namieta skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu, resp. nastali pred jeho vydaním, či jeho vydaniu mali brániť, mal a mohol povinný tieto uplatniť v konaní pred súdom pôvodu exekučného titulu.
17. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
18. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne.
19. Každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.
20. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že exekučným titulom v prejednávanom prípade je nezákonné rozhodnutie o. i. s poukazom na nepreskúmanie zmluvnej dokumentácie na prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok uvádza súd nasledovné: V súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie podliehajú spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli podkladom priznania nároku v skrátenom, zrýchlenom upomínacom konaní, či vo všeobecnosti konaní o vydaní platobného rozkazu, v rámci ktorého mal žalovaný možnosť bránenia sa podaním odporu v 15- dňovej lehote, ex offo prieskumu pre posúdenie prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v nich. Tieto zmluvy pritom podliehajú prieskumu ex ante, teda pred vydaním samotného poverenia na vykonanie exekúcie. Súd tak z úradnej povinnosti (opätovne) preskúma zmluvu, ktorá bol základom vzniku záväzku a priznania nároku platobným rozkazom. Ak teda tá ktorá zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom tie majú vplyv na vymáhaný nárok, návrh na vykonanie exekúcie súd zamietne, resp. zamietne v časti. Prieskum neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách však predstavuje len výnimku zo všeobecného pravidla viazanosti exekučného súdu vydaným exekučným titulom (bližšie pozri výklad súdom prezentovaný v bode 19. a 20. tohto uznesenia). Súd napriek vyššie uvedenému opätovne podrobil spotrebiteľskú zmluvu prieskumu (ex post) preštudovaním zmluvnej dokumentácie. Opätovne však konštatuje, že tá neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje, resp. neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní. Súd na dôvažok uvádza, že uvedené nebude zdôvodňovať dlhosiahlym odôvodnením súdneho rozhodnutie práve z dôvodu absencie samotných neprijateľných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok v zmluve. Totižto nemožno odôvodňovať skutočnosti, ktorých výskyt v prejednávanom prípade absentuje. Nemenej dôležitým je v predmetnej veci rovnako fakt, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepoukázal ani na jednu neprijateľnú podmienku, ktorá by mala vplyv na vymáhaný nárok, bola by inak nepriaznivá, či bola v rozpore so zákonom, na základe ktorého bola dojednaná.
21. Povinný argumentujúc prítomnosťou neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve poukázal (len) na fakt, že mu nemali byť doručené zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere a tie mali byť rovnako vytlačené malým písmom, ktoré sa nedá prečítať, a že mu nebolo doručené oznámenie o zosplatnení. Súd v krátkosti konštatuje, že porušenie vyššie uvedených povinností nie je súčasťou prieskumnej činnosti exekučného súdu v rámci skúmania na prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Následky porušenie horeuvedených povinností sú
špecifické, odlišné, a ako také osobitne upravené osobitnými ustanovenia príslušných zákonov. Súd tieto skutočnosti preto vyhodnotil ako skutočnosti, ktoré povinný ako spotrebiteľ mohol a mal uplatniť v konaní o vydaní exekučného titulu, a to prípadne aj úspešne. Nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom nemožno vyhodnocovať na základe (pre spotrebiteľa) nepriaznivého výsledku konania v rámci ktorého došlo k vydaniu exekučného titul, ktorý mohol byť teoreticky pre neho priaznivý ,prípadne podstatne iný, teda že rozsah práv, resp. rozsah oprávnenému priznanej pohľadávky by bol užší , bolo by bývalo rozhodnutie zásadne odlišné.
22. V neposlednom rade, argument povinného o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je taktiež nedôvodný. Rovnako ako prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, tak aj právomoc rozhodcovského súdu vydať vo veci rozhodnutie - exekučný titul je exekučným súdom skúmaná ešte pred samotným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so skúmaním procesných podmienok ide o štádium exekučného konania, o ktorého výsledku sa povinný nevyhnutne nedozvie dlhosiahlym odôvodnením rozhodnutia v určitej forme, no ich preskúmanie odôvodňuje a zaručuje vydanie poverenia na vykonanie exekúcie samotného. Súd nad rámec uvedeného a z dôvodu podaného návrhu na zastavenie exekúcie opätovne právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci preskúmal.
23. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
24. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov.
25. Právomoc rozhodcovského súdu bola v prejednávanom prípade založená na základe rozhodcovskej zmluvy č. 8500044360 zo dňa 31.03.2014 uzavretej medzi povinným a oprávneným. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 31.03.2014, v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.
12. 2014. V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011).
26. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).
27. V tomto smere sa súd obmedzí na prosté konštatovanie, rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnej listine a povinným osobitne podpísaná. Povinný bol riadne poučený, že medzi zmluvnými stranami budú, resp. môžu byť v súlade s touto zmluvou spory riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo súdov vymenovaných v bode 5 zmluvy. Povinný bol o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy riadne poučený - bod 3. predmetnej zmluvy. Jej uzavretie nebolo podmienkou uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy samotnej - bod 2. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno dospieť k inému záveru ako tomu, že podpis tejto zmluvy povinným predstavuje slobodný, určitý a vážny prejav vôle byť ňou viazaný. Na dôvažok súd dodáva, že akákoľvek výhrada vôle povinného pri uzatváraní tejto zmluvy, ktorá nebola povinným ako jej zmluvnou stranou riadne prejavená a/či zaznamenaná nemá a nemôže mať vplyv na jej platnosť.
28. Rovnako tak, spor medzi povinným a oprávneným bol rozhodnutý a exekučný titul vydaný jedným zo subjektov vymenovaných v zmluve o rozhodcovskom konaní a rozhodcom oprávneným na jeho rozhodnutie. Exekučný titul je náležite opatrený doložkou vykonateľnosti a právoplatnosti, pričom povinnosť povinnému ním uložená (na peňažné plnenie) je vykonateľná v podmienkach reálneho života.
29. Vzhľadom na skutočnosti súdom poukázané vyššie má ten za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Z uvedeného dôvodu súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
30. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
31. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
35. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
36. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.
37. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie celkovo za 2 úkony - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie vo veci samej, a to v celkovej výške 161,06 Eur. Súd na tomto mieste uvádza, že (nový) právny zástupca oprávneného si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania za úkon - príprava a prevzatie zastúpenia nedôvodne a neúčelne, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený bol platne zastúpený už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Rovnako si s návrhom uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, o.i. aj za úkon
- príprava a prevzatie zastúpenia. Tento úkon bol tak uplatnený duplicitne, a za ako taký nemôže byť priznaná náhrada opätovne v rámci toho isteného súdneho konania bez ohľadu na vznik nového právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s ustanovením § 10, § 13a ods. 2, § 15 a § 18 ods. 3 Vyhlášky a v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 80,52 Eur (odmena za 1 právny úkon -písomné podanie vo veci samej vo výške - 50,62 Eur a 1 x režijný paušál rok 2025, t. j. 14,84 Eur + DPH), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (II. výroková veta uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.