Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/68/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., zast. URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, za účasti Krajská prokuratúra v Žiline, Moyzesova 967/20, 011 40 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9754/25/2025-34337/2025/Mar zo dňa 03. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou zo dňa 15. 10. 2025 domáha preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č. 9754/25/2025-34337/2025/Mar zo dňa 03. 10. 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), rovnako ako rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy – Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. 1245/75/2025-19473/2025 zo dňa 05. 06. 2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo v plnom rozsahu vyhovené protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline č. Kd 351/24/5500-10 zo dňa 06. 05. 2025 (ďalej len „protest prokurátora“), podaného podľa ust. a o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Prvostupňovým rozhodnutím bolo zároveň zrušené rozhodnutie prvostupňového orgán verejnej správy č. 3397409223/10482/75/2023-43675/2023 zo dňa 23. 11. 2023 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“).

2. Žalobkyňa zároveň požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že okamžitým výkonom a inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia by hrozila pre žalobkyňu závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, keďže po zrušení pôvodného rozhodnutia bude znova nevyhnutne nasledovať rozhodovanie o právnej veci žalobkyne v priestupkovom konaní, teda uvedené bude mať za následok opätovné vedenie priestupkového konania voči žalobkyni, ktorá už raz v priestupkovom konaní bola potrestaná. Žalobkyňa uviedla, že ide o vec, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá pôvodným rozhodnutím, a teda právoplatne skončená. Napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ktorými bolo pôvodné rozhodnutie zrušené, sú nepreskúmateľné pre zmätočnosť a nedostatok dôvodov, čo rozoberá v rámci správnej žaloby. V odôvodneniach rozhodnutí sa neuvádza, v čom má spočívať totožnosť skutku, o ktorom bolo rozhodnuté pôvodným rozhodnutím a skutku, o ktorom je vedené trestné konanie. Neuvádza sa pre aký skutok je vedené predmetné trestné konanie a akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu k porovnaniu predmetného skutku so skutkom, pre ktorý bolo vydané pôvodné rozhodnutie. V odôvodneniach prvostupňového a napadnutého rozhodnutia sa žalovaný a prvostupňový orgán len priklonili k obsahu protestu prokurátora a odkázali na všeobecné teoretické východiská o totožnosti konania a totožnosti následku, avšak neuviedli, v čom by vôbec táto totožnosť skutkov mala byť daná, a preto by mal byť skutkový stav predchádzajúci vydaniu pôvodného rozhodnutia nedostatočný, tak ako sa

v rozhodnutiach len bez ďalšieho konštatuje. Žalobkyňa uviedla, že samotné opakované vedenie zdĺhavého priestupkového konania, ktoré už raz žalobkyňa absolvovala, je pre žalobkyňu psychickou záťažou, ktorá predstavuje hrozbu vážnej ujmy a vážnych nenapraviteľných následkov. Navyše, v rámci trestného konania ČVS:PPZ-1541/NCK-ENV-ZA-2022 bol vypracovaný znalecký posudok, a to aj v rozsahu územia, na ktoré sa vzťahovalo pôvodné zrušené rozhodnutie, pričom výška ekologickej škody je vyčíslená na sumu 385.463,49 Eur. Teda, v prípade zrušenia pôvodného rozhodnutia bude vytvorený priestor pre opätovné rozhodnutie vo veci skutku opísaného v pôvodnom rozhodnutí, pričom voči žalobkyni ako účastníčke konania bude možné vyvodzovať zodpovednosť znova už aj na základe uvedeného znaleckého posudku. O skutku žalobkyne ako účastníčky konania pritom už bolo pôvodným rozhodnutím rozhodnuté, pričom nejde o totožný skutok, o aký ide v predmetnom trestnom konaní. Uvedený postup žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy tak vytvára priestor pre neskoršie opätovné prejednanie veci žalobkyne s rizikom zmeny k horšiemu. Zmena k horšiemu by bola možná, ak by bolo zistené, že nebol riadne zistený skutkový stav alebo že nebol správne použitý hmotnoprávny predpis. Avšak, z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia a ich odôvodnenia uvedené nevyplýva, keďže žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy sa nezaoberali totožnosťou skutku a ako je skutok vymedzený v pôvodnom rozhodnutí a ako vo vedenom trestnom konaní. Žalobkyňa namietala, že prvostupňový orgán správne použil hmotnoprávny predpis a rovnako oprel svoje pôvodné rozhodnutie o dostatočne zistený skutkový stav veci, a preto nie je priestor na to, aby bolo pôvodné rozhodnutie zrušené, a aby žalobkyňa ako účastník konania bola vystavená zmene k horšiemu (keďže v novom konaní vo veci bude možné rozhodnúť o priestupku s horším výsledkom pre žalobkyňu ako účastníčky konania). Podľa žalobkyne nie je dostatočné, ak sa žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy len priklonia k protestu prokurátora a nezaoberajú sa odôvodnením, čím by mali byť dané dôvody zrušenia pôvodného rozhodnutia. Dôsledkom tohto postupu žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy je tak to, že situácia žalobkyne môže byť v ďalšom rozhodovaní o priestupku významne zhoršená, napriek tomu, že o jej skutku už bolo právoplatne rozhodnuté. Uvedený postup žalovaného tak bude smerovať k porušeniu práv žalobkyne na spravodlivý proces, zásad správneho konania a trestnoprávnych princípov, ktoré sa uplatňujú na konanie o priestupku, v ktorom bolo vydané pôvodné rozhodnutie. Práve priznaním odkladného účinku tejto správnej žaloby pritom dôjde k zamedzeniu týchto negatívnych následkov pre žalobkyňu do rozhodnutia o žalobe vo veci samej. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.05.2011 a uviedla, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe tak dôjde k „zmrazeniu“ právneho stavu nastaveného rozhodnutiami. Zároveň uviedla, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Uviedla, že správny súd musí v tomto smere vykonať pomeriavanie medzi záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobkyne a príslušným verejným záujmom. Podľa názoru žalobkyne záujem na zachovaní práva žalobkyne na spravodlivý proces a na právnej istote spojenej s právoplatným pôvodným rozhodnutím je dôležitejší ako záujem na opätovnom rozhodovaní o veci žalobkyne v priestupkovom konaní na podklade nezákonných, zmätočných a nedostatočne odôvodnených rozhodnutí. Navyše, ak by rozhodnutia (t. j. napadnuté a prvostupňové rozhodnutia) boli zákonné, došlo by len k neskoršiemu opätovnému prejednaniu veci žalobkyne, a teda odklad účinku rozhodnutí priznaný tejto správnej žalobe by nemal žiadne negatívne dopady v rovine verejného záujmu.

3. Žalovaný súhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe.

4. Krajská prokuratúra v Žiline (ďalej len „prokurátor“) nesúhlasila s priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Uviedla, že v zmysle podaného protestu prokurátora ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia je dôvodné, aby vec bola posúdená z trestnoprávneho hľadiska, teda obava žalobkyne, že po zrušení protestom pôvodného rozhodnutia bude vedené zdĺhavé priestupkové konanie, nevychádza z podstaty argumentácie a dôvodov protestu. Orgán verejnej správy je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý je vyslovený v rozhodnutí o vyhovení protestu v spojení s napadnutím rozhodnutím. Znalecký posudok z trestného konania ČVS:PPU-1541/NCK-ENV- ZA-2022 preukazuje, že skutkový stav vo vzťahu k vybudovaniu lesných ciest v lokalite Grúň nebol v priestupkovom konaní dostatočne zistený. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňou spomínané „opätovné vedenie priestupkového konania“, nemožno v žiadnom prípade považovať za závažnú ujmu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, tak ako ich má na mysli ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V prípade závažnej ujmy a nenapraviteľného následku sa jedná o stav, ktorý má v podstate nezvratný charakter. Avšak vedenie administratívneho konania a rozhodnutie orgánu verejnej správy nemá nezvratný charakter, je výrazom zásady oficiality a je preskúmateľné na základe riadnych a

mimoriadnych opravných prostriedkov. K rozporu s verejným záujmom prokurátor uviedol, že dôvodom existencie trestného práva je ochrana základných práv, bezpečnosti, majetku a demokratického poriadku pred protiprávnym konaním. Poskytuje ochranu spoločenským záujmom uvedeným v pred protiprávnymi konaniami tým, že určuje, čo je trestným činom, vymedzuje podmienky a predpoklady trestnej zodpovednosti, ustanovuje tresty a ochranné opatrenia a vedie subjekty k plneniu zákonných povinností a zachovaniu pravidiel spolužitia. Je vo verejnom záujme, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní. Trestné právo je odvetvím verejného práva, a teda slúži na ochranu verejných vecí, zabezpečuje ochranu štátom chránených záujmov a chráni rozvoj štátu pred javmi a útokmi proti základným hodnotám demokratickej spoločnosti. Verejným záujmom je teda i záujem spoločnosti na riadnom vedení trestného konania a v opodstatnených prípadoch na vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti. Bolo by v rozpore s verejným záujmom, keby bol v konkrétnom prípade priznaný odkladný účinok žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora, pretože v dôsledku aplikácie zásady ne bis in idem, by vyšetrovateľ nemohol pokračovať v trestnom konaní vykonaním ďalších úkonov, prípadne vznesením obvinenia. V dôsledku plynutia času by tak mohlo dôjsť i k premlčaniu trestného stíhania a k zmareniu účelu trestného konania. Nie je dôvod na pomeriavanie so subjektívnymi právami žalobkyne, tak ako sa to uvádza v žalobe, nakoľko zákon upravuje, že priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom a špecifikuje v akých prípadoch možno priznať odkladný účinok. Vo vzťahu k argumentácii o subjektívnom práve je však potrebné zohľadniť, že žalobkyňa nemá žiadne garantované subjektívne právo na to, aby nedošlo k zrušeniu priestupkového rozhodnutia pre jeho nezákonnosť.

5. Podľa ; Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa ; Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Podľa ; Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Koncepcia odkladného účinku, predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovení alebo b) . Preto sa vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť, a to uvedením dostatočných tvrdení osvedčujúcich dôvodnosť takéhoto návrhu.

9. Správny súd konštatuje, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -16 zo dňa 30. 05. 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma

na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -11 zo dňa 03. 03. 2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

10. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konštatuje, že žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody, resp. rozhodujúce skutočnosti, ktoré by osvedčovali existenciu niektorého z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že bude po zrušení pôvodného rozhodnutia nasledovať opätovné vedenie priestupkového konania, napriek tomu, že už raz bola v tejto veci priestupkovo postihnutá, správny súd uvádza, že takto vymedzený dôvod nemožno považovať za závažnú ujmu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, tak ako je to upravené v ust. . Vedenie administratívneho konania orgánom verejnej správy nemá charakter závažnej ujmy, resp. nenapraviteľného následku, ktorý by bol nezvratným, pretože jeho výsledkom je rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

11. Žalobkyňa v návrhu na odkladný účinok argumentuje dôvodmi, ktoré uvádza v správnej žalobe k meritórnemu prieskumu vo veci samej. Namieta, že v odôvodneniach rozhodnutí sa neuvádza, v čom má spočívať totožnosť skutku, o ktorom bolo rozhodnuté pôvodným rozhodnutím a skutku, o ktorom je vedené trestné konanie. Apeluje na to, že v rámci trestného konania ČVS:PPZ-1541/NCK-ENV- ZA-2022 bol vypracovaný znalecký posudok, a to aj v rozsahu územia, na ktoré sa vzťahovalo pôvodné zrušené rozhodnutie, pričom výška ekologickej škody je vyčíslená na sumu 385.463,49 Eur. Teda, v prípade zrušenia pôvodného rozhodnutia bude vytvorený priestor pre opätovné rozhodnutie vo veci skutku opísaného v pôvodnom rozhodnutí, pričom voči žalobkyni ako účastníčke konania bude možné vyvodzovať zodpovednosť už aj na základe uvedeného znaleckého posudku.

12. Správny súd konštatuje, že tieto skutočnosti nie sú relevantné pre posúdenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle . Správny súd pri rozhodovaní o odkladnom účinku nepreskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale výlučne existenciu skutočností uvedených v (hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok). Zákonnosť napadnutého, prípadne prvostupňového rozhodnutia posúdi správny súd až v rozhodnutí vo veci samej.

13. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala existenciu hrozby závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

14. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne o zachovaní jej práva na spravodlivý proces a právnu istotu, ktoré má byť dôležitejšie ako záujem na opätovnom rozhodovaní vo veci žalobkyne v priestupkovom konaní, resp. v trestnom konaní, je potrebné uviesť, že žalobkyňa v štádiu rozhodovania o odkladnom účinku správnej žalobe nemá garantované subjektívne právo smerujúce k tomu, že nedôjde k zrušeniu pôvodného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť.

15. Správny súd v zhode s právnym názorom prokurátora uvádza, že by bolo v rozpore s verejným záujmom, keby bol v konkrétnom prípade priznaný odkladný účinok žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora, pretože v dôsledku aplikácie zásady ne bis in idem, by vyšetrovateľ nemohol pokračovať v trestnom konaní vykonaním ďalších úkonov, keďže na základe zásady ne bis in idem nemôže byť páchateľ za ten istý skutok odsúdený súdom a postihnutý zároveň správnym orgánom.

16. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedla existenciu niektorej zo skutočností uvedených v ustanovení a ani ju neosvedčil, správny súd nezistil dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (/ ).