Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/21/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci odsúdeného O. O., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I z 25. novembra 2025, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom 05. marca 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného O. O., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Mestského súdu Bratislava I z 25. novembra 2025, sp. zn. , bol podľa návrh odsúdeného O. O. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I z 21. októbra 2024, sp. zn. , právoplatným dňa 21. októbra 2024 a trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I zo 17. apríla 2024, sp. zn. , právoplatným dňa 17. apríla 2024, zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený O. O. sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že sudkyňa žiadnym spôsobom neskúmala, či odsúdený spĺňa materiálne podmienky, ktoré uviedol a jeho žiadosť zamietla len na základe jeho trestnej minulosti, čo považuje za neprofesionálne, až ľahostajné, o čom svedčia nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. , podľa ktorých trestná minulosť nie je dôvod na zamietnutie návrhu na podmienečné prepustenie. Keďže má vykonané dve tretiny trestu, žiada o vyhovenie jeho návrhu.

Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle , písm. b) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného O. O. nie je dôvodná.

Sťažnostný súd ďalej konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami .

Rozhodnutiu mestského súdu, ktorým bola žiadosť odsúdeného O. O. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutá, nemožno vytknúť žiadnu chybu, pričom aj odôvodnenie samotného uznesenia vyhotovil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, v ktorom dostatočným spôsobom rozviedol dôvody svojho rozhodnutia a tak krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu odkazuje.

Sťažnostný súd z obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a pripojeného spisu zistil, že odsúdený O. O. bol trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I zo 17. apríla 2024, sp.

zn. , právoplatným dňa 17. apríla 2024 uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 2 roky. Odsúdený bol aj trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I z 21. októbra 2024, sp. zn. , právoplatným dňa 21. októbra 2024, pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, na výkon ktorého bol zaradený do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Dňa 01. októbra 2025 bolo Mestskému súdu Bratislava I doručené písomné podanie odsúdeného O. O., ktorým požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Svoj návrh odôvodnil tým, že spĺňa podmienky na podmienečné prepustenia a počas výkonu trestu sa správal na požadovanej úrovni, dodržiaval ústavný poriadok a plnil všetko tak, ako sa od neho očakáva. Dodal, že po prípadnom prepustení bude dodržiavať všetky nariadenia aj s pomocou rodiny.

Z odpovede na lustráciu v ZVJS a skráteného výpisu odsúdeného predloženého zo strany na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Bratislava (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS Bratislava“) vyplynulo, že odsúdený O. O. má uvedené tresty odňatia slobody vykonávať (so započítanými dobami obmedzenia osobnej slobody od 15. apríla 2024 do 17. apríla 2024 a od 19. októbra 2024 do 21. októbra 2024) od 27. februára 2025 do 23. mája 2026. Splnenie formálnej podmienky spočívajúcej vo výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody pripadol na deň 08. októbra 2025.

V odpise registra trestov má odsúdený O. O. evidovaných dvadsaťsedem záznamov o iných jeho odsúdeniach slovenskými i zahraničnými súdmi, z toho v desiatich prípadoch išlo o odsúdenia pre prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia a v ostatných prípadoch išlo najmä o majetkovú a násilnú trestnú činnosť, pričom v rámci pätnástich slovenských odsúdení mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu práve k nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Bratislava z 29. októbra 2025 krajský súd zistil skutočnosti, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia rozviedol už súd prvého stupňa, so stredným rizikom recidívy trestnej činnosti u odsúdeného a menej priaznivou resocializačnou prognózou a s neodporúčajúcim stanoviskom riaditeľa na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu uloženého trestu odňatia slobody.

Na verejnom zasadnutí, ktoré prvostupňový súd nariadil za účelom prejednania podaného návrhu, odsúdený O. O. uviedol, že má za to, spĺňa podmienky na prepustenie, počas výkonu trestu sa správal podľa požadovaných pravidiel, má stálu prácu, rodinné zázemie, má vlastný rodinný dom, malého syna, ktorý je v krízovom centre a nemá sa o neho kto starať a potrebuje ho.

Zástupca ÚVV a ÚVTOS Bratislava na verejnom zasadnutí uviedol, že sa od podaného hodnotenia nič nezmenilo.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I na verejnom zasadnutí navrhla žiadosť odsúdeného zamietnuť.

Podľa súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z dikcie citovaných ustanovení je zrejmé, že dosiahnutý stupeň nápravy sa má posudzovať nielen podľa správania sa odsúdeného a jeho pomeru k práci počas výkonu trestu odňatia slobody, ale tiež

s ohľadom na to, či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré viedli k trestnému činu, pre ktorý bol odsúdený a či sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu neprispôsobil len formálne. Závažnosť spáchaného trestného činu, rovnako ako skutočnosť, do akého je odsúdený zaradený, je potrebné hodnotiť v súvislosti s otázkou, či vzorné správanie sa odsúdeného vo výkone trestu, je výrazom jeho skutočného polepšenia a či je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (stanovisko najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 13/1972 uverejnené v Zb. NS pod publikačným číslom 37/1973). Z materiálneho hľadiska teda nie je pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení rozhodujúce iba správanie sa odsúdeného vo výkone trestu, ale musí byť splnená aj ďalšia podmienka explicitne upravená v návetí , ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života v budúcnosti zo strany odsúdeného. Podpornými kritériami pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení sú tiež povaha spáchaného trestného činu a zaradenie odsúdeného do na výkon trestu toho ktorého stupňa stráženia.

V prejednávanej trestnej veci síce z hodnotenia odsúdeného O. O. riaditeľom ÚVV a ÚVTOS Bratislava vyplývajú skôr pozitívne poznatky o správaní sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, avšak v hodnotení je zahrnutá aj informácia, že odsúdený iba čiastočne deklaruje kritický postoj k trestnej činnosti, uväznenie vníma ako nespravodlivosť a zlé nastavenie zákonov, keďže mu bol odobratý vodičský preukaz a hoci viedol motorové vozidlo napriek súdom uloženému zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá, bola mu v tele zistená pozitivita na amfetamín a metamfetamín. Zároveň platí aj to, že takéto hodnotenie nemožno posudzovať izolovane bez zreteľa na ostatné skutočnosti významné pre záver, či od odsúdeného skutočne možno očakávať vedenie riadneho života v prípade jeho predčasného prepustenia na slobodu. V tomto smere ani krajský súd nemohol prehliadnuť ten fakt, že odsúdený sa opakovane mnohonásobne a periodicky dopúšťal trestnej činnosti, keď pred spáchaním posudzovanej trestnej činnosti bol z dvadsiatich piatich odsúdení osemkrát odsúdený pre trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia, čo z odsúdeného robí špeciálneho recidivistu. Ani predchádzajúce odsúdenia, vrátane opakovaných výkonov nepodmienečných trestov odňatia slobody, teda evidentne neviedli k dosiahnutiu účelu trestu vyjadreného v . Závažnosť odsúdeným páchaného trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa dokonca zvyšuje práve tým, že ostatnýkrát sa tejto trestnej činnosti dopustil so súčasne spáchaným trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykových látok, čo potvrdzuje aj záver konštatovaný v hodnotení odsúdeného riaditeľom ÚVV a ÚVTOS Bratislava o laxnom postoji odsúdeného k dodržiavaniu zákonných noriem. V neprospech odsúdeného vyznieva aj okolnosť, že úmyselnej trestnej činnosti, pre ktorú aktuálne vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, sa začal dopúšťať len 5 mesiacov po vykonaní jeho skoršieho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uvedené skutočnosti svedčia o značnom kriminálnom narušení osoby odsúdeného, ktorého osobnostný profil nedáva žiadne záruky, že podmienečným prepustením by bol naplnený účel trestu vyjadrený v , pričom opäť je potrebné akcentovať záver hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVV a ÚVTOS Bratislava o neplnení edukačnej zložky programu zaobchádzania u odsúdeného z dôvodu jeho nedostatočne kritického postoja k trestnej činnosti, zahmlievaniu závislosti na návykových látkach, pod vplyvom ktorých spáchal aj trestnú činnosť a tiež záver o ľahkovážnom prístupe odsúdeného k dodržiavaniu spoločenských a zákonných noriem. Podľa názoru sťažnostného súdu je teda správanie odsúdeného vo výkone trestu dané skôr formálnym prispôsobením sa podmienkam vo výkone trestu odňatia slobody, než výrazom jeho skutočného polepšenia, nevyvolávajúcom dôvodné pochybnosti o jeho prípadnom opätovnom zlyhaní v prípade prepustenia a slobodu. So zreteľom na uvedené možno konštatovať absenciu takého očakávania ohľadne jeho budúceho správania sa na slobode, s akými spája pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Na uvedenom rezultáte nič nemení ani odsúdeným verbalizovaná vôľa starostlivosti o syna, ktorá, aj keby vzhľadom na všetky okolnosti nevyznievala sporne, nemôže zásadne prevážiť a byť určujúca pri potlačení množstva iných negatívnych zistení na strane odsúdeného.

Zhodnotením všetkých relevantných skutočností je tak aj sťažnostný súd toho názoru, že na odsúdeného O. O. je potrebné pôsobiť v rámci programu zaobchádzania počas výkonu celej súdom určenej výmery trestu odňatia slobody.

Na základe týchto úvah krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa pri posudzovaní návrhu odsúdeného O. O. neobmedzil iba na hodnotenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu, ktoré vypracoval riaditeľ ÚVV a ÚVTOS Bratislava, v ktorom odsúdený tento druh trestu vykonáva, ale dôsledne posudzoval všetky aspekty významné pre posúdenie podmienok upravených v

a dospel tak k správnemu záveru, že materiálna podmienka spočívajúca v očakávaní vedenia riadneho života u odsúdeného splnená nebola.

Nie je teda dôvodná sťažnostná námietka odsúdeného O. O., že mestský súd neskúmal, či odsúdený spĺňa materiálne podmienky, ktoré uviedol a že jeho žiadosť bola zamietnutá len na základe jeho trestnej minulosti a to práve s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti. Pokiaľ odsúdený argumentoval ním uvedenými nálezmi ústavného súdu, tak nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2021, sp. zn. , sa v rozhodujúcom smere na teraz posudzovaný prípad nevzťahuje, pretože ústavný súd sa v ňom zaoberal prioritne tým, či skutočnosť, že osoba vo výkone trestu odňatia slobody bude po prepustení vydaná na trestné stíhanie do zahraničia, je, alebo nie je, dôvodom na zamietnutie žiadosti tejto osoby o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom dospel k negatívnemu záveru. Ani nález ústavného súdu z 24. mája 2022, sp. zn. , nie je smerodajný, nakoľko ním bola vytknutá absencia posúdenia (zo strany všeobecných súdov) postoja sťažovateľa k spáchanej trestnej činnosti, aktuálnych poznatkov o osobe odsúdeného, stavu jeho nápravy, tiež to, že faktor priaznivého rodinného prostredia bol vyhodnotený v neprospech odsúdeného a že medzičasom došlo z zmene zákona, na základe ktorej by už konanie odsúdeného bolo právne posúdené miernejšie. V teraz prejednávanej veci došlo, naopak, k zohľadneniu všetkých relevantných okolností pri posudzovaní predpokladu vedenia riadneho života odsúdeného v budúcnosti tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného.

Za danej situácie nevidel nadriadený súd dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia a preto sťažnosť odsúdeného O. O. v zmysle ako nedôvodnú zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.