Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Tos/16/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. marca 2026, v trestnej veci proti odsúdenej A. B., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm. b/ Tr.zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. zo dňa 14.1.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa / zamieta sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. zo dňa 14.1.2026 podľa § 68 ods. 2 Tr. zákona vyslovil, že odsúdená A. B., nar. XX.XX.XXXX sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody určenej uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 28.05.2024, právoplatným dňa 28.05.2024, kedy bola podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 8.2.2022, právoplatným dňa 23.2.2022 v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov v spojení s uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 28.6.2023, právoplatným dňa 28.6.2023, ktorým bolo rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe neosvedčila, a že trest v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov vykoná v na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 2.12.2022, právoplatným dňa 19.1.2023 v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne so zaradením v na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, osvedčila.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť okresný prokurátor. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol:

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odsúdenej A. B. bol pri podmienečnom prepustení z výkonu trestov odňatia slobody okrem určenej skúšobnej doby v trvaní 15 mesiacov nariadený aj probačný dohľad vo výmere 12 mesiacov, ako aj povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a zároveň povinnosť zamestnať sa alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 68 ods. 2 Tr. zákona ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

V zmysle citovaného zákonného znenia, podmienkou pre vyslovenie záveru, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil, je vedenie riadneho života počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia a riadne vykonanie uložených povinností, či obmedzení, pričom tieto hmotnoprávne podmienky sú dané kumulatívne a nesplnenie čo i len jednej z kumulatívnych podmienok by malo viesť k záveru o neosvedčení sa.

Pokiaľ ide o splnenie prvej z podmienok pre pozitívne rozhodnutie o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, tú vzhľadom na to, že odsúdená sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia nedopustila žiadneho protiprávneho konania v rovine trestnej, ako aj priestupkovej, možno považovať za splnenú.

Pokiaľ ide o druhú z kumulatívnych podmienok, v tomto smere odkazuje v plnom rozsahu na správu probačného a mediačného úradníka a na zjavne nedbalý prístup odsúdenej pokiaľ ide o plnenie podmienok probačného dohľadu a zároveň aj súdom uložených povinností, ktoré jej boli uložené pri podmienečnom prepustení. Má za to, že odsúdená nevyvíjala snahu o riadne plnenie si súdom uložených povinností, ale naopak, probačného a mediačného úradníka častokrát zavádzala a riadne s ním nespolupracovala. Zavinením odsúdenej nebola splnená súdom uložená povinnosť, spočívajúca v podrobení sa sociálnemu výcviku alebo iného výchovného programu.

Nesplnenie vyššie uvedenej povinnosti považuje za natoľko významné, že to malo mať za následok rozhodnutie súdu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Uložená povinnosť pri podmienečnom prepustení pritom zohľadňovala konkrétne okolnosti samotného podmienečného prepustenia odsúdenej, ktorá bola v minulosti opakovane odsúdená pre rovnaký trestný čin, a teda malo to individuálne vplývať na osobu odsúdenej, aby sa vedela riadne začleniť do spoločnosti a aby jej náprava bola aj bez výkonu trestu odňatia slobody v celej súdom uloženej výmere, zavŕšená.

Počas výkonu probačného dohľadu od júla 2024, jej hneď v auguste 2024 bola zabezpečené spolupráca s psychologickou ambulanciou za účelom splnenia predmetnej súdom uloženej povinnosti, na čo sa odsúdená nedostavila. Sťažené zrejme boli aj ďalšie možnosti pôsobenia na odsúdenú v tomto smere vzhľadom na nie úplne rešpektovanie dohľadového plánu, ako aj stanovených termínov. Následne probačného úradníka odsúdená zrejme zavádzala tým, že má inú psychologičku, čo rovnako ako pred probačným a mediačným úradníkom, ani pred súdom nevedela relevantne potvrdiť uvedením mena psychológa. Zo samotnej správy vyplýva absolútne nezodpovedný prístup odsúdenej k samotným podmienkam podmienečného prepustenia, ktoré považovala zjavne iba za akúsi formalitu a spoliehala sa na pozitívne rozhodnutie súdu po uplynutí skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Napokon, prejavom postoja odsúdenej k samotným podmienkam podmienečného prepustenia bolo aj jej nedostavovanie sa na predvolania súdu na vytýčené verejné zasadnutia bez akéhokoľvek ospravedlnenia.

Poukazuje aj na to, že odsúdenej boli dané opakované šance a možnosti na jej nápravu v podobe trestov odňatia slobody nespojených s jeho výkonom, kde tomu tak bolo prvotne aj v prípade jedného z trestov odňatia slobody, z ktorého výkonu bola podmienečné prepustená (trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. z 08.02.2022), ktorý bol po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia premenený na trest nepodmienečný (uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. z 28.06.2023). Z uvedeného trestu odsúdená v podstate vykonala iba pár dní (9 dní) a záver súdu o osvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia aj vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, spočívajúcu v premene pôvodne podmienečného trestu na trest nepodmienečný, sa javí ako neprimerane mierny.

Pokiaľ ide o argumentáciu súdu o neprimeranej záťaži pre štát, to nemožno považovať za dôvod vyvažujúci to, že náprava odsúdenej zrejme nenastala (individuálna prevencia). V širšom rozmere je potrebu výkonu uloženého trestu odňatia slobodu v celej súdom uloženej výmere, v prípade porušenia a nerešpektovania podmienok podmienečného prepustenia nutné vidieť aj v rovine generálnej prevencie.

Vzhľadom na uvedené považuje sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. za dôvodnú a navrhuje, aby nadriadený súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na rozhodnutie, prípadne, aby sám podľa § 68 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že odsúdená A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčila a zvyšok nevykonaného

trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 08.02.2022, právoplatným 23.02.2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Bardejov sp zn. z 28.6.2023, právoplatným dňa 28.06.2023 v trvaní 11 mesiacov a 22 dní vykoná v na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti okresného prokurátora podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Sťažnostný súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym a zákonným rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý zohľadnil všetky relevantné okolnosti prípadu a kritéria stanovené zákonom a dospel k primerane odôvodneným právnym záverom.

K sťažnostným námietkam sťažovateľa krajský súd uvádza, že odsúdená bola osemkrát súdne trestaná, v každom prípade išlo o trestné činy ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa . Odsúdená má tri deti a žiadne už nie je školopovinné, teda recidíva trestnej činnosti u odsúdenej nehrozí. Z toho dôvodu argument sťažovateľa, že povinnosť uložená pri podmienečnom prepustení odsúdenej, ktorá bola v minulosti opakovane odsúdená pre rovnaký trestný čin, a teda malo to individuálne vplývať na osobu odsúdenej, aby sa vedela riadne začleniť do spoločnosti, a aby jej náprava bola aj bez výkonu trestu odňatia slobody v celej súdom uloženej výmere, zavŕšená, stráca význam.

Oboznámením sa so správou probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Bardejov nemožno dospieť k záveru, že by odsúdená dohľadový plán nerešpektovala a absolútne nezodpovedne by pristupovala k uloženým povinnostiam. Zo záverečnej správy probačnej a mediačnej úradníčky vyplynulo, že bola zaradená do probácie dňa 19.06.2024 a zúčastnila sa 6 probačných kontrol. Prvá kontrola sa uskutočnila dňa 15.07.2024. Posledná sa uskutočnila dňa 30.05.2025. Dohľadový plán rešpektovala s výhradami, jeden termín mala neospravedlnený, jeden ospravedlnila dodatočne a dva termíny omeškala o niekoľko dní. Odsúdená má ukončené základné vzdelanie. V období od júla 2024 do mája 2025 predložila úradníčke doklady o tom, že si hľadá prácu, a to za každý mesiac zvlášť, čím si splnila túto povinnosť. Nesplnila si povinnosť zúčastniť sa programu sociálneho výcviku. Pri zohľadnení osoby odsúdenej, prostredia z ktorého pochádza a v ktorom žije, rozsahu, v akom participovala na dohľadovom pláne a predpokladanej obavy zo špeciálnej recidívy, krajský súd dospel k názoru, že v danom prípade nie je namieste prísny formalistický prístup. Naopak, v súlade s rozhodnutím súdu prvého stupňa zastáva sťažnostný súd názor, že odsúdená preukázala potrebný stupeň nápravy a záujmu viesť riadny život a ďalší výkon trestu odňatia slobody by reálne nesplnil u odsúdenej svoj účel.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.