Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/69/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30.04.2025, č.k. -186, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.03.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obžalovaný bola rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zo dňa 30.04.2025, č.k. -186 uznaný za vinného, že dňa 06.03.2024 v čase o 02:20 hod., v meste Dunajská Streda, na Galantskej ceste, okres Dunajská Streda, po predchádzajúcom požití návykových látok viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: D., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Dunajská Streda a nakoľko javil známky požitia návykových látok, tak bol následne vyzvaný k odberu biologického materiálu, ktorému sa podrobil v čase o 03:10 hod., pričom bolo zistené, že hladina metamfetamínu v jeho krvi v čase odberu krvi a v čase vedenia motorového vozidla bola minimálne 709,2 ng/ml, ktorá hladina medicínsky jednoznačne vylučuje spôsobilosť vodiča spoľahlivo a bezpečne viesť a ovládať motorové vozidlo, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa . Za to mu prvostupňový súd uložil podľa , písmeno l) trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace a podľa v spojení s písmeno a) výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa súd určil obžalovanému skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa ísmeno b) súd uložil obžalovanému primerané obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania návykových látok počas trvania skúšobnej doby. Podľa súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný a to voči výroku o treste. Podané odvolanie obžalovaný písomne odôvodnil dňa 24.06.2025, pričom uviedol nasledovné (skrátene): 2.1. Obžalovaný sa ku skutku v plnom rozsahu priznal. K zastaveniu jeho vozidla došlo dňa 06.03.2024 v čase o 02:20 hod v meste Dunajská Streda, na Galantskej ceste. Cesta bola v tomto čase prázdna, neexitovalo žiadne ohrozenie majetku alebo osôb. Počas jazdy obžalovaný nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu, ani škodu na zdraví, či majetku. Súd v rozsudku uvádza, že pri úvahe nad druhom trestu a jeho výškou vychádzal najmä z ustanovenia , v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Vychádzajúc tiež zo všetkých relevantných kritérií upravených v , tiež prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa názoru obžalovaného, sud pri uložení druhu trestu nevychádzal zo zásad ustanovených v citovanom ustanovení . Súd nezdôvodnil vôbec, z akých dôvodov prihliadol pri menej závažnom trestnom čine, pričom sa nejedná v osobe obžalovaného o recidivistu, na potrebu uloženia trestu odňatia slobody, na základe akých skutočnosti dospel k záveru, že mu uložením trestu odňatia slobody vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. 2.2. Pri uložení trestu sa súd zaoberal len trestom odňatia slobody a prihliadnuc na poľahčujúce okolnosti pri absencii priťažujúcich okolností uložil trest vo výmere od 0 do 8 mesiacov. Vychádzal z toho, že obžalovaný požil návykovú látku, a rozhodol sa viesť motorové vozidlo krátko po jej požití, na pomerne vyťaženej ceste v Dunajskej Strede. Ak súd pri uložení trestu vychádzal z tej skutočnosti, potom je tento záver súdu nesprávny, keďže obžalovaný viedol motorové vozidlo v skorých ranných hodinách o 2:20 hod. na prázdnej ceste a žiadna vyťaženosť v tomto čase ani pohyb na ceste nebol preukázaný a ani v tomto čase nie je obvyklý. Nesprávne tiež vyhodnotil následok konania v podobe ohrozenia objektu chráneného , nakoľko neprihliadol na to, že obžalovaný jazdil osamelo na prázdnej nevyťaženej ceste v noci a následkom jeho konania nedošlo k žiadnemu ohrozeniu ani skutočnej škode na zdraví alebo majetku. Považovať obžalovaného za mierene narušenú osobu z hľadiska kriminogénneho v dôsledku priestupkov na úseku cestnej premávky, a z toho dôvodu mu uložiť trest odňatia slobody (aj keď podmienečne odložený) je vzhľadom na najnižšiu závažnosť spáchaného trestného činu trestného činu z hľadiska jeho trestnosti pri prihliadnutí na zásady ukladania trestov stanovené v v spojení s ods. 2 neprimerané. Čo sa týka priestupkov na úseku dopravy, obžalovaný nespôsobil žiadnu škodu na zdraví. Rozsudok nezohľadnil všetky relevantné okolnosti majúce vplyv na posúdenie určenia druhu trestu. Súd rozhodol v rozpore so zásadou subsidiarity trestnej represie a individualizácie trestu, ktorý má byť primeraný závažnosti činu, páchateľovej osobe a napĺňať výchovný ciel bez použitia prísnejších trestov než je nevyhnutné. 2.3. Obžalovaný nebol doteraz právoplatne odsúdený. Jeho skutok nemal žiaden ani menej závažný následok, ku skutku sa v plnom rozsahu priznal, svoj čin oľutoval, mohol byť preto peňažný trest dostatočný na splnenie účelu trestu. Trest odňatia slobody má byť podľa novely krajným riešením, ktorý sa má ukladať len vtedy, ak iný trest nie je dostatočný. S poukazom na povahu trestného činu, ktorý je z hľadiska jeho posudzovania podľa najmenej závažný, trestný čin nemal žiadne nepriaznivý následok, neexistuje preto odôvodnená potreba ochrany spoločnosti pred obžalovaným formou uloženia trestu odňatia slobody. V konaní bolo preukázané, že obžalovaný riadne a sústavne pracuje, je schopný zaplatiť peňažný trest, neexistuje preto dôvod neuložiť peňažný trest namiesto podmienečného trestu odňatia slobody, pričom je všeobecne známe, že samotným odňatím slobody nebude zabezpečená náprava páchateľa, ak takýto cieľ súd svojim rozsudkom sledoval, takýto trest má význam pri izolovaní páchateľa od spoločnosti z dôvodu jej ochrany pred páchateľom. Peňažný trest je menej stigmatizujúci a zároveň zabezpečuje rýchly represívny aj výchovný účinok. 2.4. Vzhľadom na osobu páchateľa, ktorý pochádza z usporiadanej rodiny, riadne pracuje, stará sa o dve maloleté deti, súd nezdôvodnil vôbec, z akého dôvodu nepristúpil k menej stigmatizujúcemu, ale rovnako účinnému prostriedku uloženia trestu. Ministerstvo spravodlivosti prijatím novely odporúča využívať alternatívne tresty pri menej závažných trestných činoch, ktorým nepochybne skutok obžalovaného je . Súd pri ukladaní trestu nepostupoval v súlade s princípom primeranosti a neriadil sa dôsledne ustanovením Tr. zák., a nasl. Súd vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu neprihliadal na explicitnú úpravu všeobecných zásad ukladania sankcii a explicitné vyjadrenie princípu proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložení sankcie nespojenou s ujmou na osobnej slobode páchateľa. 2.5. Trest odňatia slobody je ultimum remedium. Pri priestupkovej minulosti, bez trestnej recidívy, je možné dosiahnuť nápravu aj miernejšími prostriedkami – napr. peňažný trest, atď. Princíp restoratívnej justície smeruje k tomu, napraviť vzťah páchateľa k spoločnosti, nie ho izolovať, najmä ak nie je spoločensky nebezpečný. Páchateľ sa môže napraviť aj bez izolácie. Najmä ak je preukázané, že trest odňatia slobody bez ďalšieho nemá za následok nápravu páchateľa, čo napokon viedlo aj zákonodarcu k úprave ukladania trestov a zavedeniu retroaktívnej justície. Nie je prípustné "trestať" za priestupky v trestnom konaní (R 84/2016 NS SR- iné ako trestné sankcie nemôžu mať rozhodujúci vplyv na

výmeru trestu). Súd by sa mal zdržať nepriamych sankcií za predchádzajúce správne delikty, ak nepreukazujú závažnú recidívu. Skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti riešený za priestupky v cestnej premávke, sama osebe nemôže odôvodiť uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Tieto delikty nemajú charakter trestnej recidívy a nevykazujú takú mieru spoločenskej škodlivosti, ktorá by vyžadovala trest s priamym ohrozením osobnej slobody. V zmysle zásady subsidiarity trestnej represie ( ) a cieľov restoratívnej spravodlivosti podľa novely účinnej od 1.júla 2024 je vhodnejšie uložiť peňažný trest alebo iný alternatívny trest - trest zákazu činnosti, ktorý postačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti. Nová právna úprava taktiež v záujme preferencie alternatívnych trestov rozšírila podmienky pre ukladanie samostatných trestov aj pri treste zákazu činnosti, ktorý sa týka aj prejednávanej veci. V nadväznosti na úpravu v ustanovení , tiež -4 a novoprijatú úpravu v vzťahujúcu sa na ukladanie trestu za skutok súdený v tomto konaní, mal súd prihliadnuť na tieto princípy ukladania trestov a proporcionality a nahradiť uloženie sankcie spojenej s ujmou na osobnej slobode so sankciou nespojenou na osobnej slobode páchateľa. Súd nevzhliadol potrebu zachovania dodržania ustanovenia , aby trest postihol iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný zabezpečuje pravidelnú starostlivosť o svoje maloleté deti, ktoré by nesporne boli závažne dotknuté trestom odňatia slobody obžalovaného, pričom charakter skutku vykazuje nízku závažnosť k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu, ktorý súd sankcionoval na spodnej hranici v rozsahu štyroch mesiacov odňatia slobody, mal a mohol prihliadnuť v súlade s novoprijatými princípmi ukladania trestov na možnosť uloženia samostatného trestu zákazu činnosti a v prípade potreby uloženia ďalšieho trestu mohol uplatniť ďalšie sankcie – peňažný trest ako samostatný trest. Účel sankcie mohol byť dosiahnutý uložením trestu zákazu činnosti, bez uloženia sankcie spojenej s trestom odňatia slobody s možnosťou súčasného uloženia peňažného trestu. 2.6. Obžalovaný iná ukončené vysokoškolské vzdelanie na PF UK v Bratislave. Je v stálom pracovnom pomere a stará sa o dve maloleté deti. Rodinné zázemie obžalovaného vzhľadom na povahu spáchaného skutku môže byť prostredím, v ktorom má možnosť uvedomiť si závažnosť svojho konanie a v porovnaní s jeho izoláciou je nesporne vhodnejším prostredím, ktoré môže viesť k jeho náprave, trestom odňatia slobody pri uvedenom - nezávažnom trestnom čine by bol postihnutý nielen obžalovaný, ale aj jeho najbližšia rodina. Účinnosť nápravy môže byť dosiahnutá skôr uložením alternatívneho trestu než trestu odňatia slobody, ktorý nesporne vychádzajúc z doterajšej praxe, k náprave páchateľov nevedie a dáva možnosť obžalovanému oľutujúc svoje konanie začleniť sa do spoločnosti a viesť riadny život. Trest odňatia slobody aj podmienečný zásadne ovplyvní vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho vzdelania, pracovného života, ďalší život obžalovaného, u ktorého charakter trestu má vplyv na jeho ďalšie pracovné uplatnenie v živote, najmä ak charakter trestného činu a jeho závažnosť umožňuje sankcionovanie alternatívnym trestom konkrétne sa vzťahujúcim na uvedený skutok, v ust. a 61 . Preto restoratívny charakter trestnej politiky po novele dáva priestor na to, aby páchateľ nebol potrestaný odňatím slobody, najmä ak nejde o závažnú recidívu alebo brutálny čin. Predchádzajúce priestupky nie sú trestnými činmi, a nemôžu byť automaticky priťažujúcou okolnosťou, ktorá by sama osebe ospravedlňovala trest odňatia slobody (aj podmienečný). Tento druh trestu má závažnejšie právne dôsledky pre obžalovaného než alternatívny trest. Ak nešlo o závažné opakované porušenia s dôsledkami, nemožno na základe nich vyvodzovať, že páchateľ je ,,nepolepšiteľný" či spoločensky nebezpečný. Novela má viesť k náprave páchateľa, nie k represii za každú cenu. 2.7. Obžalovaný preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zmenil výrok o treste a uložil obžalovanému primeraný peňažný trest vychádzajúci z jeho príjmov preukázaných v konaní ako primeraného postihu za trestný čin podľa . Obžalovaný je doposiaľ netrestaný, skutok nemal žiaden následok a vzhľadom na osobné a majetkové pomery obžalovaného možno očakávať, že peňažný trest s trestom zákazu činnosti postačí na dosiahnutie trestu v zmysle a nasl. . 3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného, obhajkyňa uviedla, že dopĺňa odvolanie v tom smere, že vzhľadom na uplynutie lehoty, ktorá uplynula od spáchania skutku, poukazuje na to, že trest, ktorý bol uložený prvostupňovým súdom predstavuje taký zásah do práv obvinenému, ktorý nie je plne dôvodný. Zo skutkových okolností vyplýva, že nebola spôsobená žiadna škoda, že nebolo preukázané ohrozenie konkrétnych osôb, jazda prebehla v skorých ranných hodinách na opustenej ceste bez premávky. Od spáchania tohto trestného činu uplynuli 2 roky, počas ktorých obžalovaný nespáchal trestný čin, ani priestupok obdobného charakteru. Zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v rozsahu 2 roky fakticky uplynul, a ako uviedla nedopustil

sa protiprávneho konania obdobného charakteru v tejto dobe. Nariadenie probačného dohľadu tak isto z uvedených dôvodov považuje už za neúčelné. Obžalovaný nezľahčuje skutok. Je si vedomý svojho pochybenia. Obžalovaný sa podrobuje kontrolám na požívanie návykových látok, pri dopravných kontrolách. Tieto boli s negatívnym výsledkom. Vzhľadom na zmenu jeho správania a vedenia života, by už prvostupňovým súdom uložený trest pôsobil len represívne a preto zotrváva na návrhu, ktorý je formulovaný aj v závere odôvodnenia odvolania a navrhuje, aby odvolací súd podľa rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodol vo veci samej. Prokurátor uviedol, že žiada odvolanie podľa ako nedôvodné zamietnuť. 4. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný. 5. Odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Po preskúmaní napadnutého výroku (výroku o treste) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. 7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia , v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných kritérií upravených v , z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 0 do 1 roka. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa súd zistil, že u obžalovaného je jedna poľahčujúca okolnosť podľa , a to že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa . Na základe tohto zistenia preto súd z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností podľa upravil - znížil hornú hranicu do

úvahy prichádzajúceho trestu odňatia slobody za prečin podľa (od 0 do 1 roka) o jednu tretinu (12 mesiacov / 3 = 4 mesiace), v dôsledku čoho potom upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody predstavovala rozpätie od 0 do 8 mesiacov. Súd mohol obžalovanému v zmysle trestnej sadzby uvedenej v po jej úprave podľa ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 0 do 8 mesiacov. 8. Prvostupňový súd taktiež uviedol, že pri ukladaní trestu súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu. Prihliadol na spôsob spáchania činu, a to na konanie obžalovaného, ktorý aj napriek tomu, že požil návykovú látku, rozhodol sa viesť motorové vozidlo krátko po jej požití, i keď v skorej rannej hodine (o 02:20 hod.), avšak na pomerne vyťaženej ceste v Dunajskej Strede (t.j. na Galantskej ceste), pričom v jeho krvi bola zistená hladina metamfetamínu v čase skutku najmenej 709,2 ng/ml, ktorá z medicínskeho hľadiska jednoznačne vylučuje spôsobilosť vodiča spoľahlivo a bezpečne viesť a ovládať motorové vozidlo. Súd prihliadal tiež na následok konania obžalovaného v podobe ohrozenia objektu chráneného , a to života, zdravia a majetku jednotlivcov spoločnosti. Pokiaľ ide o zavinenie, súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil tohto konania vedome, v priamom úmysle, nakoľko motorové vozidlo chcel viesť a aj viedol krátko po požití návykovej látky (čo potvrdil sám vo svojej výpovedi pred súdom), pričom je zrejmé, že ako vodič motorového vozidlá veľmi dobre vedel, že vedením motorového vozidla pod vplyvom návykových látok minimálne ohrozí život a zdravie ľudí, ako aj ich majetok. Z hľadiska poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zohľadnil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa a absenciu priťažujúcich okolnosti podľa . Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, v tomto smere súd prihliadal tiež na skutočnosť, že obžalovaný je slobodný, má dve maloleté detí, je zamestnaný a má príjem, a v odpise z registra trestov má len jeden záznam z roku 2013, kde bolo jeho trestné stíhanie za totožnú trestnú činnosť ako je tomu v predmetnej veci, avšak na inom odseku, t.j. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , podmienečne zastavené s určením skúšobnej doby, v súvislosti s ktorou sa osvedčil. Z jednotlivých evidencii priestupkov a evidenčných kariet vodiča je zrejmé, že nie je vôbec disciplinovaným vodičom, nakoľko od roku 2007 až doposiaľ sa dopustil až cca 35 priestupkov na úseku cestnej premávky, z toho v posledných 5 rokoch až 15 priestupkov, pričom za pozornosť stojí práve priestupok z 01.05.2020, kedy obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov. Po zohľadnení všetkých týchto okolností možno konštatovať, že u obžalovaného ide z kriminogénneho hľadiska o mierne narušenú osobu, čo zohľadnil pri ukladaní druhu a výmery trestu. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených relevantných okolností prípadu, vzhľadom aj na nižší stupeň narušenia obžalovaného dospel súd k presvedčeniu, že na obžalovaného je v rámci tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu nutné pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý sa nachádza v polovici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby (od 0 do 8 mesiacov), t.j. v trvaní 4 mesiace. Túto výmeru trestu odňatia slobody považoval súd za primeranú a zohľadňujúcu nielen skutočnosť, že obžalovaný doteraz viedol inak usporiadaný život (stará sa o 2 maloleté deti, bol a je i aktuálne zamestnaný), a aktuálne má v odpise z registra trestov len jeden záznam za totožný trestný čin podľa , vo vzťahu ku ktorému bolo jeho trestné stíhanie podmienečne zastavené a osvedčil sa v skúšobnej dobe, a od roku 2007 sa dopustil cca 35 priestupkov, z toho v jednom prípade priestupku obdobného charakteru ako je predmetná trestná činnosť, keď v máji v roku 2020 viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok, ale aj skutočnosť, že sa priznal k tomuto trestnému činu a svoje konanie pred súdom úprimne oľutoval. Napokon uvedená výmera trestu zohľadňuje aj závažnosť a nebezpečnosť konania, ktorého sa obžalovaný dopustil, keď motorové vozidlo viedol pod vplyvom návykových látok. Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje (viď vyššie), na okolnosti prípadu (motorové vozidlo viedol krátko po požití návykových látok, a to aj napriek tomu, že v roku 2013 bolo jeho trestné stíhanie za totožnú trestnú činnosť podmienečne zastavené a v roku 2020 mu bola za vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok v rámci priestupkového konania uložená pokuta 300 eur a zákaz činností viesť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov), a vzhľadom aj na postoj obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti, dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto mu jeho výkon za splnenia podmienok podľa podmienečne odložil s tým, že mu zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorý považoval za potrebný a efektívny prostriedok na dosiahnutie požadovanej nápravy obžalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok opakovane, a teda aj napriek tomu, že v roku 2013 bolo jeho trestné stíhanie za totožnú

trestnú činnosť podmienečne zastavené a v roku 2020 mu bola za vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok v rámci priestupkového konania uložená pokuta 300 eur a zákaz činností viesť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov, súd považoval za nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu uložiť obžalovanému ako súčasť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a zároveň ako súčasť probačného a mediačného dohľadu aj primerané obmedzenie podľa ísmeno b) spočívajúce v zákaze požívania návykových látok počas trvania skúšobnej doby, nakoľko z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaný požíva návykové látky dlhodobo (min. od roku 2013). Skúšobnú dobu určil súd podľa v trvaní 18 mesiacov, nakoľko takúto dĺžku trvania skúšobnej doby a dohľadu probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného považoval vzhľadom na okolnosti prípadu a závažnosť žalovanej trestnej činnosti za primeranú a dostatočnú na dosiahnutie efektívnej ochrany spoločnosti a prevýchovy obžalovaného a predovšetkým na dosiahnutie stavu, aby si obžalovaný plne uvedomil nebezpečnosť a absolútnu neprípustnosť takéhoto konania. Počas takto určenej skúšobnej doby bude mať obžalovaný dostatok príležitostí preukázať spoločnosti i súdu svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život bez kriminálneho konania. Zároveň zohľadňujúc, že obžalovaný spáchal úmyselný a spoločensky nebezpečný trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu popri treste odňatia slobody uložil podľa aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov. Trest v takejto výmere považoval súd vzhľadom na okolnosti prípadu, zistenú hladinu metamfetamínu v krvi obžalovaného, závažnosť a nebezpečnosť jeho konania, ako aj vzhľadom na jeho priestupkovú minulosť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (od roku 2007 sa dopustil cca 35 dopravných priestupkov rôzneho charakteru, spravidla prekročenia maximálnej dovolenej rýchlosti, za ktoré mu boli uložené aj vyššie pokuty - najviac vo výške 800 eur, a v roku 2020 sa dopustil závažnejšieho priestupku, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok), z ktorej je evidentné, že obžalovaný je nedisciplinovaným vodičom, za dostatočne prevýchovný na ponaučenie sa obžalovaného a zároveň za dostatočne represívny. Na základe uvedeného bolo podľa názoru súdu potrebné obžalovaného ako vodiča dočasne vyradiť z cestnej premávky na obdobie 24 mesiacov. Trest zákazu činnosti v kratšej výmere by bol pre obžalovaného vzhľadom na jeho nedisciplinované sa správanie ako vodiča neprimerane mierny a nepostačujúci na dosiahnutie účelu trestu (nápravy obžalovaného, ochranu spoločnosti a naplnenie individuálnej a generálnej preventívnej funkcie). 9. Prvostupňový súd záverom dodal, že sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby, že na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti postačí aj uloženie peňažného trestu, prípadne samostatného trestu zákazu činnosti, a to z dôvodu, že obžalovaný sa opätovne dopustil konania, resp. trestnej činnosti podľa , aj napriek tomu, že sa v roku 2015 osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia jeho trestného stíhania pre totožnú trestnú činnosť, a aj napriek tomu, že v roku 2020 mu bola za obdobné konanie s intenzitou priestupku (t.j. vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok) uložená pomerne vysoká pokuta - vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov, ktoré ho neodradili od pokračovania v obdobnom konaní. Keďže predmetom tohto trestného konania je opäť konanie obžalovaného spočívajúce v úmyselnom vedení motorového vozidla pod vplyvom návykových látok, je evidentné, že doterajšie súdne rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania za totožnú trestnú činnosť s určením skúšobnej doby a ani neskôr uložené sankcie za obdobný priestupok nemali na obžalovaného potrebný výchovný vplyv, a preto je podľa názoru súdu potrebné na obžalovaného pôsobiť prísnejším podmienečným trestom odňatia slobody aj s probačným dohľadom nad jeho správaním počas trvania skúšobnej doby a súčasným obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania návykových látok, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný je dlhodobým užívateľom návykových látok, ktoré predstavujú pre jeho osobu rizikový faktor majúci na neho negatívny vplyv. Na to, aby sa dosiahol účel trestu, je podľa názoru súdu nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť práve vyššie uvedenými súdom uloženými trestami. Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu primerané, zákonné a spravodlivé, a predovšetkým spôsobilé dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahujú tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto odôvodnení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku. 10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o treste a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu. V konkrétnom prípade odvolateľ namietol výrok o treste z dôvodu neprimeranej prísnosti trestu.

11. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného, čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia prvostupňovým súdom), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. 12. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov podmienečne, t.j. jeho výkon prvostupňový súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Trestnú sadzbu uvedenú v prvostupňový súd upravoval v jej hornej hranici (znížením, nakoľko správne zistil prevažujúcich pomer poľahčujúcich okolností v zmysle , a preto znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 8 mesiacov). 13. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bola tento doposiaľ jedenkrát súdne trestaný (ide o odsúdenia za prečin drogovej povahy, pričom v rozsahu tohto sa na neho hľadí ako na netrestaného, keďže v jeho prípade došlo k zahladeniu odsúdenia vykonaním peňažného trestu – predmetné rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť po vyhlásení napadnutého rozsudku – viď rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 09.10.2024, sp. zn.: -240 v spojení s uznesením odvolacieho súdu, sp. zn.: zo dňa 09.10.2025) a v jednom prípade došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Okrem uvedeného má obžalovaný vykázané spáchanie 35 priestupkov v cestnej doprave, z toho 15 za posledných 5 rokov, pričom v jednom prípade dokonca za priestupok v cestnej doprave spáchaný pod vplyvom návykovej látky. 14. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, priestupkovú a trestnú minulosť obžalovaného (ide o teda o súbor vyššie uvedených skutočností) a taktiež fakt, že sa k trestnej činnosti priznal a urobil vyhlásenie o vine, je trest uložený napadnutým rozsudkom v uloženej výmere v celosti primeraný a zákonný, rozhodne nie prísny. Rovnako ako prvostupňový súd je aj odvolací súd toho názoru, že po zohľadnení osoby obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy, ochranu spoločnosti pred páchateľom splní dostatočne uložený podmienečný trest. 15. Obhajoba žiada uloženie peňažného trestu, resp. iného alternatívneho trestu. S uvedeným sa nestotožnil prvostupňový súd a tento postup považuje za vylúčený aj odvolací súd. Obžalovaný je osobou špeciálne recidivujúcou a hoci sa skoršie trestné stíhanie skončilo podmienečným zastavením, predpokladom pre takýto postup je súhlas, resp. priznanie obžalovaného, je teda zrejmé, že daný skutok nerozporoval. Následne prvostupňový súd správne zistil, že obžalovaný má vykázaný vysoký počet priestupkov a to aj za posledného obdobie, dokonca aj za priestupok – vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Nejde preto len o založenie druhu trestu (odôvodnenie uloženia trestu odňatia slobody) na priestupkových postihoch, hoci ich samotná početnosť a štruktúra by na tento účel postačovala. Okrem uvedeného je zrejmé, že obžalovaný má problém s konzumáciou návykových látok, vzhľadom na predchádzajúce zastavenie trestného stíhania, priestupkový postih a aktuálne trestné stíhanie. Keďže prvostupňový súd nemal v čase rozhodovania vedomosť o medzičasom právoplatne skončenej trestnej veci obžalovaného, kde bol tento odsúdený za držbu drog pre vlastnú potrebu, nie je nutné na túto skutočnosť v odvolacom konaní ďalej prihliadať. 16. Argumentácia obhajoby sa zakladá na nízkej závažnosti skutku a s tou sa odvolací súd nestotožňuje. Ak obhajoba namieta, že nedošlo k poruchovému následku, tak odvolací súd udáva, že ide o pravidelný dôsledok tohto trestného činu, kde práve poruchový následok môže byť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby. Ak obhajoba namieta, že ku skutku prišlo k v noci, na prázdnej cesty, odvolací súd dodáva, že ide o nezriedka sa vyskytujúci jav, kedy prichádza reálne k rádovo vyššiemu ohrozeniu, čo by bola okolnosť svedčiaca v prospech ešte vyššieho trestania (čo nie je predmetný prípad). Ak potom ku skutku prišlo v noci na ceste, kde aktuálne (údajne) práve v tom čase nikto nebol, ide o zhodu náhod, nie o okolnosť, ktorá dramaticky znižuje závažnosť skutku. V tomto smere je nutné uviesť, že vedenie vozidla v nočných hodinách, za logicky zníženej viditeľnosti, pod výrazným vplyvom pervitínu, nie je možné vyhodnotiť ako konanie minimálnej závažnosti, teda tak, ako sa snaží podsúvať obhajoba. Odvolací súd je toho názoru, že pri osobe s takýmto profilom, je nevyhnutnosťou monitorovať správanie obžalovaného v priebehu skúšobnej doby a to aj s nariadením probačného dohľadu. Právne probačný dohľad je pri osobe obžalovaného nevyhnutnosťou, aj vzhľadom na problematickosť konzumácie návykových látok obžalovaným a potrebu jej monitorovania v rámci probačného dohľadu. Neobstojí ani argument o sťažení pracovného zaradenia obžalovaného, nakoľko v danom prípade musí obžalovaný tento stav strpieť za účelom dosiahnutia nevyhnutného rozsahu individuálnej prevencie. 17. Pokiaľ obžalovaný namieta pracovné a rodinné zázemie, resp. vlastné vzdelanie, ide o okolnosti, ktoré boli v prevažnej miere prítomné už pred spáchaním stíhaného skutku (a aj v minulosti pri páchaní napr. priestupkov) a tieto nemali na obžalovaného ten vplyv, že by zvážil vhodnosť, čo nevhodnosť svojho konania. V tomto smere hrozba trestu odňatia slobody môže pôsobiť stigmatizujúco, na druhej

strane je nutné túto ukladať ako hrozbu pred vedením iného ako riadneho života v rámci skúšobnej doby obžalovaným. Ak obhajoba poukazuje na odstup od spáchania skutku, tento je daný jednak postupom obžalovaného (využitie práva na opravný prostriedok je síce právom obžalovaného, ale oneskorenie z tohto plynúce potom nie je pochybením súdu), navyše odvolací súd posudzuje trest k stavu vlastného rozhodnutia a žiada sa dodať, že pri existencii takéhoto počtu negatívnych záznamov bol trest v čase jeho uloženia skôr neprimerane miernym ako prísnym a aj preto ho v čase rozhodovania odvolacieho súdu možno považovať (aj vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora v neprospech výroku o treste) za primeraný. Odvolací súd v konaní nepozoroval prieťahy zo strany orgánov činných v trestnom konaní, či súdu, skutok sa stal 06.03.2024, teda do skončenia odvolacieho konania uplynuli cca 2 roky. 18. Obhajobná argumentácia smerujúca k záveru o potrebe extenzívnej aplikácie ustanovení o retroaktívnej justície nie je namieste, pri osobe obžalovaného už prvostupňový súd prejavil primeranú zhovievavosť, tým, že mu ako osobe špeciálne recidivujúcej, uložil trest v strede zníženej trestnej sadzby s podmienečným odkladom. V prípade peňažného trestu by nedošlo k splneniu základného atribútu individuálnej prevencie vo vzťahu k obžalovanému a tomuto by v prípade negatívnych poznatkov po jeho odsúdení nehrozilo riziko premeny trestu. 19. Správnym spôsobom bola aj ustálená relevantná právna úprava, aj podľa názoru odvolacieho súdu ide o právnu úpravu účinnú do 05.08.2024, nakoľko práve táto umožňuje zníženie hornej hranice trestnej sadzby obžalovaného až na 8 mesiacov. Je síce pravdou, že právna úprava účinná od 06.08.2024 umožňuje rozširujúce posudzovanie podmienok pre aplikáciu alternatívneho trestania, v prípade obžalovaného však vzhľadom na jeho osobu nie je takýto postup dôvodný, aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd uviedol vyššie, vzhľadom k potrebe uloženia podmienečného trestu s probačným dohľadom. Je potom zrejmé, že pre obžalovaného je priaznivejšia právna úprava účinná do 05.08.2024. 20. K trestu zákazu činnosti odvolací súd udáva, že vzhľadom na fakt, že jeho výška nebola argumentačne spochybnená, možno len stručne poukázať, že úvaha o potrebe ukladania tohto trestu v prvostupňovým súdom uloženej výmere, je rovnako správna, preto odvolací súd na argumenty prvostupňového súdu len odkazuje. Pokiaľ ide o výmeru trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a dĺžku skúšobnej doby (s probačným dohľadom), táto sa rovnako javí primeraná nielen okolnostiam skutku, ale predovšetkým okolnostiam na strane obžalovaného (a jeho minulosti). 21. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.