Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-892-2020.pdf
PDF · 100.14 KB
Case nature
Subarea
35Ek/892/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 526,98 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Hildegarda Laclavíková, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 52, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 254EX 281/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 03.06.2020, domáhal od povinného vymoženia sumy 526,98 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/268/2017 zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.02.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 08.06.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Hildegarda Laclavíková, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 52, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 254EX 281/20.
3. Súdny exekútor vydal dňa 24.09.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie. Upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 24.09.2025 bolo oprávnenému doručené dňa 25.09.2025.
4. Podaním zo dňa 25.09.2025 oprávnený vzniesol u súdneho exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. V odôvodnení svojich námietok uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Ďalej uviedol, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. by vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej
namieta, že zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. Podľa vyjadrenia oprávneného v prípade povinného – fyzickej osoby, možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 115 Exekučného poriadku, ktoré vymenúva, ktoré hnuteľné veci vo vlastníctve povinného sú z exekúcie vylúčené. Oprávnený tiež namieta, že v správach súdneho exekútora nie je uvedené, že by súdny exekútor použil donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku v prípade, ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť odôvodnené pochybnosti, ani zo správ exekútora nevyplýva, že by uloženie donucovacích opatrení bolo neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal na to, že aj z rozhodovacej činnosti exekučného súdu možno vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok, a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať. Všetok hnuteľný majetok, ktorý nepatrí do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku, má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený, čo má podľa oprávneného o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná. Oprávnený ďalej uviedol, že nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené oprávnený vyjadril názor, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom a navrhol, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.
5. Poverený súdny exekútor sa k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril v podaní zo dňa 17.10.2025, v ktorom uviedol, že dňa 09.10.2025, t. j. v zákonom stanovenej lehote, mu boli doručené námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov, ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 25.09.2025. Ďalej uviedol, že má za to, že pri exekúcii vedenej na majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. K skutočnostiam namietaným oprávneným sa vyjadril, že fyzické zisťovanie hnuteľných vecí povinného nebolo vykonané z dôvodu nehospodárnosti konania, pretože povinný je z marginalizovanej rómskej komunity, kde ľudia žijú pod hranicou chudoby a nie je predpoklad, že by sa v mieste bydliska nachádzali hnuteľné veci postihnuteľné exekúciou. Súdny exekútor sa tiež vyjadril, že všetky ostatné zisťovania majetku a príjmov povinného boli vykonávané opakovane a pravidelne počas 5 rokov trvania exekučného konania, o čom svedčia správy o stave exekúcie pravidelne zasielané oprávnenému. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora bolo exekučné konanie vedené v súlade s Exekučným poriadkom a platnými právnymi predpismi a podanie námietok chápe ako účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov, a to úhrady paušálne určenej náhrady trov exekúcie. K svojmu vyjadreniu pripojil správu o stave exekúcie zo dňa 18.08.2025, z ktorej vyplýva, aké zisťovania majetku povinného postihnuteľného exekúciou boli v priebehu exekúcie vykonané.
6. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
7. Podľa § 57 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
8. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
9. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
11. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa končí, ak a)námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.
12. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku.
13. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
14. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), ak sa má podľa zákona zisťovať majetok povinného, exekútor ho zisťuje najmä prostredníctvom osôb povinných mu poskytovať súčinnosť s nasledujúcou prioritou: a) účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, b) nehnuteľnosti povinného evidované v katastri nehnuteľností, c) evidencie Sociálnej poisťovne, d) pohľadávky povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, e) obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, f) vozidlá povinného podľa evidencie vozidiel, g) iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného.
15. Súd preskúmal námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady výdavkov a konštatoval, že upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov bolo vydané dňa 25.09.2025 a oprávnenému doručené dňa 25.09.2025. Námietky oprávneného boli exekútorskému úradu podľa vyjadrenia súdneho exekútora doručené dňa 09.10.2025, t. j. v zákonnej 15 dňovej lehote.
16. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. V prípade, ak súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia. Súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu postupuje v súlade so zásadou oficiality a je povinný postarať sa o vykonanie exekúcie tak, aby bola čo možno
najhospodárnejšia pre oprávneného, rešpektujúc pritom ostatné zásady exekučného konania, a to najmä zásadu ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Na túto úlohu nadväzuje predovšetkým povinnosť zistiť majetok povinného, zabezpečiť potrebný majetok povinného a informačná povinnosť voči oprávnenému. Podstatou peňažnej exekúcie je dosiahnutie peňažného výťažku, z ktorého bude uspokojená vymáhaná pohľadávka, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Predpokladom speňaženia majetku v exekúcii je jeho zabezpečenie, pričom podmienkou zabezpečenia majetku povinného je vedomosť súdneho exekútora o majetku povinného. Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť viaceré spôsoby získavania informácií o majetku povinného, ktoré súdny exekútor vykonáva v rozsahu potrebnom na ukončenie exekúcie ako napríklad osobné preverovanie majetkových pomerov, lustrácia majetku prostriedkami elektronickej komunikácie, súčinnosť povinného, súčinnosť tretích osôb, výzva povinnému na vyhlásenie majetku. Následne súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie zvolí jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie.
17. Posúdenie nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže poverený súdny exekútor dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného (fyzickej osoby), ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, v dôsledku čoho súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný exekúciu zastaviť. Účelom tohto dôvodu pre zastavenie exekúcie je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za opodstatnenú argumentáciu oprávneného, podľa ktorého nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Súd naviac v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že keďže v danom prípade sa jedná o zastavenie exekúcie v dôsledku nemajetnosti povinného, oprávnený má možnosť v budúcnosti opätovne si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči nemu.
18. Exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Postupuje pritom podľa § 2 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. Výsledky zisťovania zaznamená v zozname majetku povinného. Do zoznamu majetku zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku majetok obsahuje, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať (napr. nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto prípade sa má za to, že sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Je teda potrebné rozlišovať nemajetnosť objektívnu (povinný skutočne nevlastní majetok postačujúci aspoň na úhradu trov exekútora) a nemajetnosť relatívnu (povinný možno vlastní majetok, ale tento majetok nie je možné exekvovať v predmetnom exekučnom konaní). Pod zexekvovaním majetku je pritom potrebné rozumieť buď zablokovanie konkrétneho majetku, alebo dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu bude skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár.3. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2018).
19. Po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie súdnym exekútorom, exekučný súd vyzval súdneho exekútora, aby súdu predložil zoznam lustrácií/súčinností vykonaných počas trvania exekúcie za účelom zistenia exekvovateľného majetku povinného. Na základe predmetnej výzvy súdny exekútor súdu podaním zo dňa 27.02.2026 predložil zoznam lustrácií vykonaných v exekučnom konaní a súvisiacich exekučných konaniach, ktoré sú exekútorským úradom vedené voči povinnému spolu s odpoveďami na žiadosti o súčinnosť adresované Sociálnej poisťovni, katastrálnemu úradu a Evidencii vozidiel Ministerstva spravodlivosti, ako aj lustráciu bánk. Z predloženého zoznamu a vyjadrenia súdneho exekútora má exekučný súd za preukázané, že súdny exekútor počas vedenia exekúcie vykonával úkony a lustrácie za účelom zistenia, či je povinný poberateľom mzdy alebo iných príjmov, či je povinný vlastníkom motorových vozidiel, bankových účtov, ako aj či je vlastníkom nehnuteľného majetku a či sú voči povinnému vedené iné exekúcie. Súdny exekútor prostredníctvom vykonaných úkonov zistil, že povinný nie je poberateľom dôchodku, ani úrazovej renty, ani dávky v nezamestnanosti či nemocenskej dávky, naposledy bol zamestnaný v decembri 2015 keď bol vo väzbe. Ďalej zistil, že povinný nie je majiteľom motorového vozidla ani vodičského preukazu, nevlastní nehnuteľnosť a nemá zriadený účet v banke. Podľa evidencie v Centrálnom registri exekúcií sú voči povinnému vedené dve ďalšie exekúcie. Povinný je podľa vyjadrenia súdneho exekútora z marginalizovanej rómskej komunity, kde ľudia žijú pod hranicou chudoby, a kde nie je predpoklad, že by sa v mieste jeho bydliska nachádzali hnuteľné veci postihnuteľné exekúciou. K námietke oprávneného, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by vykonával fyzické zisťovanie hnuteľného majetku povinného, resp. že by žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, exekučný súd uvádza, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu v exekučnom konaní aj viacerými spôsobmi. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Poverený súdny exekútor je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania, a to najmä zásadou primeranosti a vhodnosti. Primeranosť a vhodnosť sa posudzuje z hľadiska výšky pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, ako aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor nie je povinný zakaždým vykonať fyzické zisťovanie majetku povinného v mieste jeho bydliska. Takýto postup pri vedení exekúcie zvolí len ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie.
20. Oprávnený prostredníctvom predmetných námietok tiež namietal, že povinný je fyzickou osobou, u ktorej možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí. Exekučný súd tu poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý námietky podal. Oprávnený však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len tvrdenie oprávneného, že povinný vlastní hnuteľný majetok v mieste svojho bydliska, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané.
21. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva použitie donucovacieho opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku, exekučný súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou, a tým aj zabezpečiť efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného nastupuje funkcia represívna. Účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať
povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za takúto povinnosť však nemožno považovať povinnosť znejúcu na peňažné plnenie, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty, podľa § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti, a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 43a ods. 2 Exekučného poriadku. Zároveň, keďže povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, ani držiteľom vodičského oprávnenia, uloženie donucovacích opatrení zadržaním vodičského preukazu, či zadržaním osvedčenia o evidencii vozidla podľa § 43a ods. 1 písm. b) a d) ani neprichádza do úvahy.
22. Po oboznámení sa s námietkami oprávneného, ako aj s vyjadrením súdneho exekútora a pripojenými výsledkami vykonaných lustrácií má súd za preukázané, že súdny exekútor v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou č. 68/2017 Z. z. vykonal potrebné úkony na zistenie majetku povinného postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Vzhľadom na to, že od začatia exekúcie, ktorá sa začala podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 08.06.2020, do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom uplynulo obdobie piatich rokov, a počas tohto obdobia sa súdnemu exekútorovi napriek jeho činnosti nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a zároveň keďže po dobu vedenia exekúcie nedošlo k vymoženiu finančných prostriedkov, má súd za to, že súdny exekútor dôvodne pristúpil k postupu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
23. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekútora dospel k záveru, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže oprávnený nepreukázal existenciu relevantného zexekvovateľného majetku povinného ani iné dôvody, pre ktoré by mal súd námietkam vyhovieť, a preto s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.