Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-2-2026.pdf
PDF · 185.33 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/2/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci oprávneného/otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, proti povinnej/matka: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX D., o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, so sídlom Škultétyho 1577/8, 955 01 Topoľčany, na odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 06.10.2025, č.k. 54Em/3/2025-181, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06.10.2025 č.k. 54Em/3/2025-181 nariadil výkon rozhodnutia – uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. TO-10P/249/2022-588 zo dňa 05.03.2025.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 370 ods. 1, § 372, § 376 ods. 1, 2, 3, § 377 ods. 2, 3 ,4, § 378 ods. 1, § 380, § 388 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“), § 3 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu oprávneného. Konštatoval, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 05.03.2025 č. k. TO-10P/249/2022-588 (právoplatným dňa 03.04.2025, vykonateľným dňa 07.03.2025) vo výroku I. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.06.2025 č.k. 11CoP/75/2025-700 bol neodkladným opatrením (výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie) upravený styk otca s maloletým dieťaťom na každý nepárny týždeň kalendárneho roka od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. TO-10P/249/2022 s tým, že matka je povinná v stanovený čas riadne pripravené maloleté dieťa odovzdať otcovi, pričom miesto odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa súd určil pred bydliskom matky, vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok). Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 24.06.2025 č.k. 11CoP/75/2025-700 (vykonateľným dňa 18.07.2025) uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 05.03.2025 č.k. TO-10P/249/2022-588 vo výroku II. zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otca oprávnil stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň kalendárneho roka v utorok a vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod. s tým, že si maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje a po skončení styku ho odovzdá v mieste bydliska matky a v prípade choroby, či iného objektívneho dôvodu neprítomnosti maloletého v školskom zariadení, si maloletého prevezme v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať (ak sa maloletý nenachádza v školskom zariadení). Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. TO-10P/249/2022. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané,
že matka doposiaľ nedodržiava vykonateľné neodkladné opatrenie, styk otca s maloletým dieťaťom nebol a nie je realizovaný v určené termíny v zmysle vykonateľného exekučného titulu. Matka aj kolízny opatrovník vo vyjadreniach zhodne uviedli, že maloletý otca odmieta, nechce sa s ním stretávať, avšak v konaní nebol preukázaný dôvod odmietania otca maloletým. Oprávnený tvrdil, že maloletý je negatívne ovplyvňovaný matkou, ktorá ho nepripravuje dostatočne na styk s otcom, avšak matka argumentovala tým, že otec nevyvíja dostatočnú aktivitu smerom k maloletému. Poukázal na to, že rozvíjanie vzťahu otca ako jedného z rodičov so synom je v najlepšom záujme dieťaťa. To všetko však za podmienky, že matka skutočne žiadnym spôsobom negatívne neovplyvňuje vzťah otca a syna, a pôsobí tak, aby k splneniu povinnosti došlo, čo v konaní preukázala. Rovnako neboli v konaní preukázané žiadne vážne ospravedlniteľné okolnosti, pre ktoré by malo byť bránené styku maloletého s oprávneným. Nakoľko úlohou súdu je vytvárať, prípadne zabezpečiť vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, z dôvodu absencie kontaktu otca s maloletým, a najmä právom maloletého mať kontakt s obidvomi rodičmi, nakoľko dlhodobá absencia styku s jedným rodičom môže mať ohrozujúci dopad na duševné zdravie a emocionálny vývin maloletého, návrhu oprávneného vyhovel. Uzavrel, že k dobrovoľnému plneniu exekučného titulu zo strany povinnej nedochádza, preto je v súlade s čl. 12 základných princípov CMP a § 30 CMP dôvodné nariadiť výkon rozhodnutia.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie povinná v zákonom stanovenej lehote, navrhujúc napadnuté uznesenie zmeniť a zamietnuť návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia. Alternatívne navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), b) a e) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“). Namietala, že súd pristúpil k nariadeniu výkonu rozhodnutia, ale mal vo veci nariadiť pojednávanie alebo odložiť výkon rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 CMP a prijať iné vhodné opatrenia na zmenu stavu, keď má vedomosť o tom, že spolupráca je zo strany oprávneného nedostatočná. Podľa jej mienky, súd upustil od svojich povinností a dal sa ovplyvniť množstvom podaní oprávneného, ktoré sú mierené výlučne proti jej osobe. Exekučný titul považovala za nevykonateľný podľa § 377 ods. 3 CMP. Mala za to, že súd v odôvodnení uvádza podania oprávneného, ktorými dopĺňal návrh o ďalšie skutočnosti (zmarené stretnutia), ktoré sú obsahovo totožné. K návrhu na výkon rozhodnutia sa vyjadril aj kolízny opatrovník podaním zo dňa 14.07.2025, v ktorom citoval oprávneného a navrhoval, aby rodičia zlepšili komunikáciu a správanie voči sebe, čo maloletý vníma a aby sa zlepšila situácia a došlo k obnove styku. Uvedené podanie obsahovalo aj informáciu o podaných trestných oznámeniach zo strany oprávneného na povinnú a o odporúčaní spolupráce s neziskovou organizáciou Orchidea (ďalej len „n.o. Orchidea“) za účelom zlepšenia komunikácie a nadviazania kontaktu otca s maloletým pre možnosť styk realizovať. Spolupracovala s n.o. Orchidea, avšak otec spoluprácu odmietal. V podaní zo dňa 23.09.2025 uviedla podstatné skutočnosti, ktoré však súd nevzal do úvahy. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie a v napadnutom uznesení ani neuviedol jej podanie zo dňa 10.10.2025, ani skutočnosť, že spolupráca s n.o. Orchidea bola ukončená, čo oznámil súdu kolízny opatrovník. Napriek uvedeným informáciám súd nevyčkal na predbežnú správu n.o. Orchidea, ktorého poradenstva sa zúčastňovala od júla do októbra a v rámci spolupráce urobila všetky potrebné a odporúčané kroky. Výsledok jej spolupráce sa pri styku nemôže odzrkadliť, kým otec nebude mať skutočný záujem na tom, aby maloletý ho nielen videl, ale aby s ním aj odišiel a trávil čas. V n.o. Orchidea bol niekoľkokrát vykonaný pohovor s maloletým aj s psychológmi bez jej prítomnosti a maloletý sa vyjadroval k dôvodom, prečo odmieta ísť s otcom. Pôvodne celý konflikt vznikol z dôvodu, že maloletý nechcel ostať u otca dve noci, vyjadroval sa, že je mu dlho, je hladný a nudí sa. Zo styku s otcom sa maloletý vrátil nahnevaný a tvrdil, že k otcovi od piatku nepôjde. Uvedený konflikt mala snahu s otcom vydiskutovať, avšak bezúspešne, pretože otec ju len obviňoval, nemá snahu o nápravu, spoluprácu, prípadnú komunikáciu s maloletým a nájdenie vhodného riešenia. Maloletého usmernila, aby svoje požiadavky prezentoval otcovi, ktorý ich však odmietol a trval na styku od piatku, a ak sa nerealizuje styk od piatku, je ochotný sa vzdať styku aj v rozsahu dvoch dní, prípadne iných alternatív. Išlo o situáciu pred dvoma rokmi a od toho času vznikajú konflikty, ktoré sa len zhoršujú. Mala snahu situáciu riešiť a dohodnúť styk inak, avšak otec hnev a frustráciu obrátil proti nej, ktorý stav trvá doposiaľ. Poukázala na správu z n.o. Orchidea, v ktorej sa uvádza, že otec nie je empatický, nemá rodičovské zručnosti, čo má vplyv na celé konanie; je nemenný a nastavený proti matke a maloletý je len nástrojom. Otec neuprednostní aspoň jeden deň s maloletým pred celým víkendom. Pripustila, že na otca je už možno nahnevaná, avšak je živiteľka dvoch detí, riadne pracuje, k maloletým deťom si plní svoje rodičovské povinnosti, s maloletým sa na styk vždy riadne dostaví. Poprela, že by otec nemal vedomosť o to, že sa styk nebude realizovať a že by nemohol realizovať styk s maloletým. O prípadných zmenách termínov styku riadne otca upovedomila, avšak nereaguje. Ak sa stalo, že sa styk nemohol
realizovať, otcovi vopred oznámila iný termín stretnutia. Napriek tomu otec na ňu podal 100 trestných oznámení a aj na pôde školy sa vyjadroval, že bude podávať trestné oznámenia, aby získal starostlivosť o maloletého. Otcovi navrhovala zmenu programu pre dieťa, na čo reagoval krikom a napomenutím, aby mu nezasahovala do styku a syna nenahovárala. Maloletý otcovi povedal, že bude k nemu chodiť len od soboty, lebo sa u neho nudí, následne ju otec obvinil, že syna hucká proti nemu. Otec mal možnosť sa s maloletým zhovárať, privinúť si ho, priniesť mu niečo, ale neurobil nič, nepozdraví ju, je nasmerovaný proti nej, k maloletému ani nepristúpil, opýtal sa ho len či ide s ním a keď odpovedal že nejde, chcel poznať dôvod. Požiadala otca, aby maloletého motivoval, priniesol mu niečo, čo odmietol hoci mal narodeniny, meniny, Vianoce. Navrhovala spoločne strávený čas v detskom centre, čo otec odmietol s tým, že s ňou nejde. Všetky tieto skutočnosti majú na maloletého dopad, keď vidí ako sa mu otec nechce prispôsobiť, rozpráva sa s ním maznavo, opakuje sa, otec odmieta styk na pár hodín, ale neustále chodí na políciu podávať vysvetlenia k neuskutočneným stykom, pričom maloletý bol raz prítomný aj na jej výsluchu, pretože ho nemal kto postrážiť. Maloletý je rozumný chlapec, vidí veci reálne, vie si pospájať súvislosti, vidí ako ju otec nepozdraví a ignoruje, okríkne, ako mu nič neprinesie. Situáciu sa snažila riešiť, keď poprosila rodičov a staršieho syna, aby maloletého odovzdali otcovi, ktorý však namietal, že ho má odovzdať matka. Kontaktovala kolíznu opatrovníčku za účelom pomoci v zmene postoja maloletého. Po skončení spolupráce v n.o. Orchidea sa konalo stretnutie v škole z dôvodu, že maloletý máva záchvaty hnevu, ktoré však posledný týždeň odznievajú. Spolupracuje so školskou psychologičkou a triednou učiteľkou, pričom sa v škole uskutočnilo stretnutie, na ktorom bolo otcovi dohovorené F. G. H., riaditeľkou CPPPaP v Topoľčanoch. Problémy v správaní maloletého (záchvaty hnevu) riešila s CPPPaP, pretože maloletého chceli vylúčiť zo školského klubu, s čím nesúhlasila. Otec rozhodnutie školy odsúhlasil bez akejkoľvek komunikácie s ňou. Škola následne maloletému povolila navštevovať ranný školský klub detí. Keďže maloletý popoludní nenavštevuje školský klub, a ona pracuje, vyzdvihujú ho zo školy jej rodičia. Matka končí v práci o 15.00 hod. a kým maloletého vyzdvihne od rodičov, nestihne byť na mieste odovzdania maloletého v čase, chvíľu meškajú, čo otec vníma ako problém. Žiadala otca, aby si maloletého prevzal u jej rodičov, avšak nesúhlasil. Nemôže jej byť kladené za vinu, že k prebratiu maloletého nepríde, ak otec nespolupracuje. Maloletý sa jasne vyjadril v n.o. Orchidea, kde ju informovali, že otec ho správne nevnímal, syn je na neho nahnevaný, nemá radosť zo styku, ale pociťuje stres. Mala za to, že cieľom konania je pomáhať a nie eskalovať situáciu, z ktorej má maloletý aktuálne psychické problémy. Rozhodnutie súdu o nariadení výkonu rozhodnutia považovala za nespravodlivé, nezohľadňujúce psychický stav maloletého a potrebu stability. Nútenie maloletého ku styku zhoršuje jeho frustráciu, čo má za následok aj jeho hnev, ktorý sa prejavuje v škole. Namietala, že súd nedostatočne zistil dôvody nerealizácie styku, akou mierou prispieva otec, maloletý a matka k danej veci a nezohľadnil najlepší záujem dieťaťa. Súd sa zaoberal postojom rodičov a kolízneho opatrovníka, ale situáciu maloletého nevyhodnotil dôsledne, nezabezpečil správu z n.o. Orchidea na posúdenie miery viny rodičov na vzniknutej situácii. Zákonná sudkyňa už v konaní o návrhu na nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletého do školy, dieťa vypočúvala, zisťovala jeho postoj a dávala otcovi rady a následne uviedla, že nemá preukázanú podporu matky v styku otca s maloletým. Otcovi v styku nebráni, maloletého vždy motivuje na styk a privedie ho, tiež navrhuje riešenia, ktoré otec odmieta. Doposiaľ aj pri spolupráci s inými subjektami jej nebolo vytknuté, že by dostatočne nespolupracovala, ale spoluprácu s otcom hodnotili ako ťažkú. Uviedla, že súd mal situáciu posúdiť neutrálne a hľadať adekvátne riešenie, keď nariadený výkon rozhodnutia, situáciu zhorší. Podľa jej názoru, otec má mat' tiež zodpovednosť za to, či a ako styk prebieha, mal možnosť v n.o. Orchidea sa s maloletým zhovárať, priblížiť sa mu, avšak povedal mu len výhrady voči nemu. Namiesto využitia odbornej pomoci psychológa a snahe komunikovať, hneď na ňu kričal, na čo bol aj upozornený.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Mal za to, že matka v odvolaní len sumarizuje obsah svojich tvrdení, ktoré predložila v písomných podaniach zo dňa 29.09.2025 a 09.10.2025. Matka odpútava pozornosť od neplnenia svojich povinností, poukazuje na jej formálnu účasť na psychologickom poradenstve bez snahy o zlepšenie vzniknutej situácie a v rozpore s jeho správaním nepochopiteľne tvrdí, že nemá skutočný záujem o maloletého. Spôsob vyjadrovania vníma ako absenciu vecnej argumentácie k vysvetľovaniu dôvodov, prečo sa nepodrobuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Matka sa netají tým, že je nahnevaná na neho, čo má vplyv na jej konanie a nepodrobenie sa exekučnému titulu. O syna má záujem a má záujem aj o zabezpečenie jeho starostlivosti. Z konania matky vyplýva opačný záujem na veci, ktorý je v rozpore so záujmom maloletého. Matka mnohokrát nerešpektovala exekučný titul s poukazom na množstvo doplnení jeho podaní obsahujúcich napr. svojvoľné zrušenie styku pre dovolenku, pre výlet do iného mesta, umiestnenie syna u starých
rodičov bez skutočného záujmu realizovať styk, odňatie zo školy atď. Matka opisuje, aké spoločné aktivity sa snažil s maloletým realizovať, avšak rozdielna predstava trávenia času ju neoprávňuje nepodrobovať sa exekučnému titulu. K odovzdania maloletého na styk matka pristupuje len formálne, nikdy nepozdraví. Ak sa aj snaží niečo priniesť pre maloletého, aby vzbudil u neho väčší záujem, matka situáciu zmarí, sťaží komunikáciou k maloletému, a ide s ním domov, namiesto toho, aby spoločné aktivity podporila. Maloletého problémy v škole sú odzrkadlením starostlivosti matky, ktorá absolútne zlyháva, čo nie je na prospech psychického vývoja dieťaťa. Hoci exekučný titul priznáva jeho právo styku s maloletým v škole, matka práve v tomto období zariadila prostredníctvom jej negatívneho vplyvu na maloletého, zhoršenie jeho správania, vylúčenie z poobednej družiny a nájdenie si navonok objektívneho dôvodu, aby sa zámer odvolacieho súdu realizovať styk maloletého s ním v škole v poobedných hodinách bez prítomnosti matky vôbec nerealizoval. Týmto prístupom matka objektívne zmarila vykonateľnosť rozhodnutia, hoci si je vedomá toho, že maloletý sa má s otcom stretnúť v škole bez jej prítomnosti a aby podporila budovanie ich vzťahu. Pokiaľ matka čaká na otca a maloletého v škole, schovávajúc sa za stromom na dvore, uvedené vypovedá o jej záujme, ktorý je v rozpore so záujmom maloletého na pravidelnom styku s otcom. Krajský súd v Trnave matke uložil povinnosť zabezpečiť realizáciu styku prostredníctvom účasti maloletého v základnej škole vo vymedzenom čase, pritom matka koná v rozpore s imperatívom odvolacieho súdu a zamieňa si jej právo s povinnosťou rešpektovať exekučný titul. Matka si neuvedomuje, že exekučnému titulu sa má podrobiť, teda pozitívne motivovať a pripravovať maloletého na styk a zdôrazňovať mu dôležitosť úlohy otca v jeho živote. Konanie matky je opozitné týmto povinnostiam a oprávneným záujmom maloletého, ktorého vedome manipuluje (aj podľa správy n.o. Orchidea). Dôsledky svojho správania (verbalizovanie maloletého, aby nešiel na styk s otcom bez akéhokoľvek vysvetlenia a neexistencii objektívnych dôvodov) matka vydáva za dôvody nevykonateľnosti exekučného titulu (§ 377 CMP). Predmetom výkonu rozhodnutia je realizácia styku otca s maloletým, ktorý styk sa má opakovať každý týždeň (víkend a počas pracovných dní), a je zrejmé, že exekučným titulom uloženú povinnosť nie je možné v predmetnej veci splniť jednorazovo, ako to predpokladá ust. § 376 ods. 1 CMP, ale túto povinnosť musí matka plniť opakovane. Pre posúdenie, či povinná plní takto uloženú povinnosť, treba ustáliť, či k realizácii styku pravidelne dochádza. Nakoľko sa styk opakovane nerealizoval, možno uzavrieť, že matka neplní na základe exekučného titulu. Preto je potrebné skúmať z akých dôvodov k uvedenému prišlo, t. j. či je za tieto dôvody zodpovedná matka alebo či ide o dôvody nezávislé od jej vôle. Treba skúmať, či si povinná mohla alebo nemohla splniť povinnosť dieťa na styk pripraviť a odovzdať ho bez vážneho ohrozenia jeho záujmov, keď v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP je pre súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, preto súd skúma okolnosti ovplyvňujúce rozhodnutie o výkone rozhodnutia ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že matka bola v súlade s ust. § 379 CMP súdom vyzvaná na dobrovoľné plnenie povinností, ktoré si napriek tomu ani raz nesplnila. Súd mal preukázané, že od vykonateľnosti exekučného titulu do vydania uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia sa styk s maloletým v zmysle rozhodnutia, mal uskutočniť minimálne 29 krát, pričom od podania návrhu (apríl 2025), približne za 8 mesiacov, sa nerealizoval ani raz, v dvoch prípadoch sa nerealizoval z dôvodu choroby dieťaťa (objektívne dôvody). Keďže sa styk nerealizuje, bol splnený jeden zo základných predpokladov na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia. Pokiaľ k styku otca s maloletým dieťaťom nedošlo, jednalo sa o ospravedlniteľné dôvody chorobnosti maloletého len v rozsahu 0,01% prípadov, vo zvyšku išlo o subjektívne dôvody na strane matky. Zdôraznil, že rodičia bývajú v bytových domoch v tom istom meste, na tom istom sídlisku, vzdialených od seba pár 100 metrov, čo objektívne umožňuje realizáciu styku bez zbytočného zaťažovania dieťaťa cestovaním. Nerealizovanie stretnutí má do značnej miery na svedomí matka, ktorá nevie alebo nechce vedieť, ako motivovať maloletého k styku. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. 26CoE/22/2019 zo dňa 27.03.2019). Mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa maloletý bál, resp. že by sa mu počas styku niečo stalo a nebol zistený žiaden objektívny dôvod, prečo by styk nemohol byť realizovaný. Počas konania sa neustále snaží o obnovenie vzťahu s maloletým, avšak matka jeho snahu marí krokmi, ktoré to zhoršujú. Ak aj z vyjadrenia maloletého vyplynie, že styk odmieta bez vysvetlenia („nejdem s tebou“), je potrebné zistiť správaním, ktorého z rodičov je zapríčinené takéto odmietanie. Úlohou súdu je rozlíšiť medzi situáciami, v ktorých je dieťa kritické voči jednému z rodičov, pretože bolo nevhodne manipulované druhým a situáciami, v ktorých má dieťa svoje vlastné legitímne dôvody pre kritiku alebo strach z rodiča (čo je najmä v prípadoch, ak je rodič páchateľom domáceho násilia). Tieto dôvody sa nestanú menej legitímne iba preto, že zneužívaný rodič ich zdieľa a obraňuje dieťa tým, že hovorí o svojich obavách. Matka sa dostaví na styk s postojom, že sa styk o pár sekúnd skončí, nesnaží sa maloletému priblížiť dôležitosť úlohy otca, nerozpráva sa s ním, nemotivuje ho, len sa prizerá jeho snahe a následne s maloletým odchádza. Matka mu nikdy neposkytla náhradný termín stretnutí. Dlhodobo sa snaží o zlepšenie situácie,
ale naráža na odmietavý postoj matky. Psychologické poradenstvo matka od počiatku vnímala ako povinnosť a vopred vedela, že na zlepšení situácie nemá skutočný záujem. Príprava na styk maloletého s otcom predstavuje aj jeho pozitívnu motiváciu, ktorú si matka neplní. Dlhodobo prejavuje skutočný záujem o syna, na stretnutiach navrhuje množstvo spoločných aktivít, ktoré maloletý odmieta, žiada matku, aby odpovedala a odíde do bytu. Bez aktívnej spolupráce a podpory matky, nie je reálne možné, aby maloletý zmenil odmietavý postoj k nemu. Na styk sa pravidelne dostavuje, s výnimkou pár objektívnych skutočností, ktoré vždy vopred oznámil matke a požiada o náhradný termín. Bezohľadným prístupom a zavrhovaním jeho osoby matka závažne narušuje psychiku maloletého, pričom spolu so starou matkou nerešpektujú jeho úlohu v živote dieťaťa. Matka s ním nekomunikuje, termíny styku si svojvoľne prispôsobuje bez konštruktívneho riešenia veci alebo ich zruší. Aj napriek nevôli matky je potrebné, aby maloletého začala motivovať na styk a tému otca netabuizovala. Ako preferenčný rodič má matka na správanie a názory maloletého najväčší vplyv, preto je vhodné, aby podporovala udržiavanie pravidelného kontaktu maloletého s otcom a napomáhala mu. Uviedol, že pri styku nepoužíva nevhodné modely správania, neadresuje matke nevhodné slová v prítomnosti maloletého, ani výčitky či obvinenia, čoho dôsledkom by malo byť odmietanie otca maloletým (zo strachu či neistoty). Maloletého sa snaží upútať vymýšľaním rôznych aktivít, milého a pozitívneho prístupu, k čomu prispôsobuje svoj prejav i tón hlasu, navodením tém, ktoré ho v minulosti zaujímali, a snaží sa motivovať ho k spoločne strávenému času v pokojnej atmosfére bez prítomnosti tretích osôb. Je potrebné skúmať dôvody nerealizovania styku a zodpovednosť a možnosti vplyvu matky na existenciu týchto dôvodov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinná aktívne bráni v styku s maloletým, keď už samotná nerealizácia styku ani v jednom prípade dostatočne verifikuje záver prijatý súdom prvej inštancie bez toho, že by to výslovne takto uviedol. Nariadenie výkonu preukazuje závažnosť vzniknutej situácie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd správne postupoval vec v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých a § 378 CMP v spojení s § 390 CMP, keď zisťoval, či sa matka podrobuje rozhodnutiu, dostatočným spôsobom skúmal správanie a konanie rodičov a zaoberal sa aj záujmom maloletého. Odlišný názor matky na to, čo je v najlepšom záujme maloletého, oproti názoru súdu neznamená, že by tento opomenul konať v záujme maloletého. Z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vyplýva, že jednou z najdôležitejších požiadaviek je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Matka ako rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloletého má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na styk s druhým rodičom a nemôže túto zodpovednosť preniesť na dieťa. Je nesporné, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti dieťaťa a účasť oboch rodičov je nevyhnutá. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava zo dňa 28.06.2024 č.k. 15CoE/7/2024 a na komentár Civilný mimosporový poriadok, Smyčková, R., Števček M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol., Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 1131 a 1156. Podľa exekučného titulu v časti o úprave styku otca s maloletým v sebe zahŕňa tiež povinnosť matky na styk s otcom maloletého riadne pripraviť, teda nielen materiálne, ale predovšetkým psychicky, pozitívne pôsobiť na dieťa, vzbudiť v ňom záujem a ochotu stráviť s otcom súdom vymedzený čas (aj bez prítomnosti matky). Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa nemohol realizovať jeho styk s maloletým aj bez prítomnosti matky, pričom má právo stretávať sa s maloletým v rozsahu a za podmienok stanovenými vykonateľným rozhodnutím súdu (napr. rozsudok Krajského súdu Trnava č.k. 12CoE/10/2024 z 31.03.2025). Odvolacie námietky matky, že súd nezohľadnil údajnú správu a skutočnosť, že ho maloletý verbálne odmieta, neobstoja. Z obsahu odvolacích námietok matky nemožno vyvodiť znaky odvolacích dôvodov, a teda, či sú tu skutočnosti, ktoré spôsobujú, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti. Dal do pozornosti, že práva účastníkov, záujem maloletého dieťaťa a individuálnosť každého prejednávaného prípadu zákonodarca zohľadnil v právnej úprave účinnej do 31.10.2023, ktorá ukladala súdu povinnosť pred nariadením výkonu rozhodnutia zisťovať existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu (§ 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2023). Námietka, že sa nesnažil komunikovať s maloletým pri styku, že neprejavuje skutočný záujem a údajne nevyužíva čas na styk s maloletým, teda nevyužil svoje právo byť s maloletým, nie je dôvodná. Odvolacie námietky matky nemajú pre rozhodovanie súdu žiaden podstatný skutkový a ani právny význam. Matka odôvodnila neplnenie exekučného titulu odmietaním otca zo strany syna, čím potvrdila, že sa exekučnému titulu nepodrobovala (napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava č.k. 13CoE/6/2025 zo dňa 28.05.2025). Podľa rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, odmietanie oprávneného zo strany syna, ktoré je podľa
povinnej dôvodom pre neplnenie rozhodnutia, nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu (napr. rozsudok Krajského súdu Trnava č.k. 13CoE/6/2025 zo dňa 28.05.2025).
5. Vo vyjadreniach zo dňa 22.09.2025 a 09.10.2025 k podaniam povinnej oprávnený uviedol, že povinná nerealizovanie styku podľa exekučného titulu bagatelizuje, neuvedomuje si závažnosť vzniknutej situácie na psychické zdravie maloletého a len všeobecne popisuje, že maloletý na styk odmieta ísť. Porušovanie svojich povinností povinná ospravedlňuje aj tým, že oprávnený údajne nevyužil možnosť ísť s maloletým a s ňou na prechádzku. Povinná mu neumožnila styk s maloletým ani v období od 06.06. do 08.06.2025, od 20. do 22.06.2025 a 04. do 06.07.2025 a maloletého ovplyvňuje svojimi postojmi k nemu. Povinná zavádza, že maloletý svoj negatívny postoj odôvodňoval tým, že ho otec núti hrať sa na playstation, pretože styk sa nerealizoval od jesene 2023, pričom maloletý nemohol verbalizovať takýto dôvod, keďže si už spred dvoch rokov nepamätá ako vyzerá osobná starostlivosť otca. Maloletý sa po stretnutí s otcom obracia na matku, ktorá je ticho a spokojne sa tomu prizerá. Rovnaký scenár nastal aj v dňoch styku 19.08.2025 a 21.08.2025, kedy mu matka nenavrhla náhradné termíny. S povinnou nie je možná dohoda a nemá záujem na obnovení vzťahu maloletého s otcom. Z opisu udalostí zo dňa 21.08.2025 povinná potvrdzuje, že aktuálna situácia jej vyhovuje, nakoľko negatívne nastavenie maloletého, ktoré spôsobila, nemá záujem napraviť a dôsledky svojho konania vydáva za údajný nezáujem maloletého o otca. Opätovné údajné ponuky povinnej na spoločné prechádzky sú len ilúziou a snahou ospravedlňovať vedomé a nevedomé manipulatívne správanie k maloletému. Negatívne dôsledky konania povinnej sa prejavili po začatí školského roka v družine správaním maloletého. Povinná u maloletého neustále stupňuje stresové situácie a maloletý pod týmto jej vplyvom v čase, keď sa má stretnúť s otcom, sa prejavuje zlým psychickým stavom uvedomujúc si, že nemôže odísť a bude to musieť znovu rozprávať. Maloletý je zo správania povinnej vyčerpaný a pod nestálym stresom. Dňa 12.09.2025 sa zopakovala situácia, povinná si formálne splnila povinnosť dostaviť sa pred bytovým dom s maloletým, avšak k styku nedošlo. Svoju neschopnosť, resp. vopred premyslené konanie, povinný ospravedlňuje tým, že jej to odsúhlasili aj v organizácií n.o. Orchidea, ktoré odporúčanie však neexistuje. Stretnutie v škole za veľkej účasti rôznych pedagógov, kolízneho opatrovníka a psychológov, preukazuje zlyhávanie osobnej starostlivosti povinnej, resp. následky jej vedomej či nevedomej manipulácie maloletého, ktorý pod jej vplyvom zmenil správanie do takej miery, že bolo v škole neakceptovateľné. Skutočnosť, že povinná údajne nevedela, z akého dôvodu bolo stretnutie zvolané, len preukazuje, že sa o maloletého nezaujíma a len povrchne a formálne tak, ako je mu to známe aj z minulosti pri starostlivosti aj o dnes dospelého syna I.. Rozhodovanie nemožno ponechať len na maloleté dieťa, ktoré vo veku syna nie je schopné rozpoznať a porozumieť tomu, čo je pre neho v danom veku nevyhnutne dôležité a čo naopak nie. Povinná vie, že rozhodovanie o návšteve, či absencii školy nemôže ponechávať na rozhodnutí maloletého a rovnako to platí aj o nadväzovaní vzťahu s druhým rodičom. Alibisticky sa tváriť a vyjadrovať v tom zmysle, že však ak maloletý nechce s ním nič mať, mali by sme to rešpektovať, je priamo úmyselné konanie proti záujmom maloletého, ktoré nepriaznivo vplýva na jeho zdravý psychický vývoj a porušenie jeho práva identifikovať sa s druhým rodičom. Povinná tým u maloletého vyzdvihuje a ubezpečuje ho správnosti jeho postoja k druhému rodičovi, o ktorom má vytvorenú falošnú predstavu, že je pre neho nepotrebný.
6. Povinná vo vyjadrení k vyjadreniu oprávneného poprela, že by maloletého manipulovala, pretože sa s ním rozpráva a motivuje ho k stretnutia s otcom. Styk sa nerealizoval len výnimočne, a v čase letných prázdnin oprávnenému ponúkla náhradné termíny, čo odmietol. Od pojednávania konaného dňa 24.11.2025 ju oprávnený začal zdraviť, skúsil maloletého motivovať tým, že by šli do McDonaldu spoločne, ale maloletý to odmietol. Otec na pojednávaní uvádzal, že do n.o. Orchidea nechodil, pretože zo správy zariadenia vyplynulo, že povinná podnecuje maloletého, avšak správa obsahuje opak. Konanie o výkon rozhodnutia považovala za zbytočné, keďže bez trpezlivosti, trvalej zmeny postoja otca k jej osobe aj k maloletému to nebude možné. Poprela, že by nechcela urobiť žiaden pozitívny krok vo veci. Správanie maloletého v škole je odzrkadlením toho, čo vidí u rodičov, po dohováraní maloletý svoje správanie zmenil. Zo správy pani J. zo dňa 28.11.2025 vyplýva, že nevníma problém medzi rodičmi, otcove rozhodnutie o odmietnutí spolupráce rešpektuje, a nerozumie tvrdeniu, že spolupracovali s nimi viaceré subjekty, nakoľko s n.o. Orchidea. a s E. G. H. spolupracovala len ona s maloletým. Otca nezaujímajú pocity maloletého a správa sa inak ako to uvádza vo svojom vyjadrení.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu povinnej navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Konštatoval, že situácia v rodine sa nezlepšila, komunikácia rodičov je kontraproduktívna, nedokážu spolu komunikovať v záujme maloletého, každý z nich má svoje názory, dôvody a argumenty, len
veľmi ťažko prijímajú iný názor a dieťa je zbytočne uprostred ich rodičovského konfliktu. Každý z nich má dieťa rád, urobili by pre svojho syna všetko, ale nedokážu upustiť od jednostranných postojov, prejavov správania a argumentov. Rodičia sa zapojili do spolupráce s n.o. Orchidea Partizánske, pričom otec odstúpil od spolupráce s týmto subjektom, čo nepovažoval kolízny opatrovník, vzhľadom k situácii, za vhodné, ale rešpektoval jeho názor. V zmysle odporúčaní n.o. Orchidea rodičia by mali venovať zvýšenú pozornosť vplyvu svojho správania, komunikácie, konfliktov na psychický stav maloletého. Matke odporúčali pokračovať v odbornom poradenstve so zameraním na zvládanie emócií, eliminovanie negatívnych verbálnych prejavov o otcovi v prítomnosti dieťaťa a podporu jeho emocionálnej stability. Odporúčanie otcovi je rozvíjať rodičovské kompetencie v oblasti emocionálneho prístupu k dieťaťu, učiť sa citlivo reagovať na jeho potreby a znižovať rigiditu v správaní pri realizovaní kontaktov. Pre oboch rodičov je vhodné absolvovať spoločnú mediačnú alebo terapeutickú intervenciu, zameranú na zlepšenie komunikácie, obnovu základnej dôvery a dohodu o spolupráci v prospech dieťaťa. Rodičia by mali postupne smerovať k schopnosti komunikovať o potrebách v prospech maloletého vecne, bez emocionálneho zaťaženia a bez zapájania dieťaťa do ich sporov. Zároveň poukázali na to, že konflikt medzi rodičmi sa prenáša do rodičovských rolí a negatívne ovplyvňuje psychický stav maloletého, u ktorého sú prítomné prejavy úzkosti, strachu, neurotického správania a emocionálnej nestability, ktoré sa výrazne viažu na tému otca a rodičovských hádok. Maloletý vykazuje silnú citovú väzbu na matku, potrebu jej blízkosti a uistenia, pričom v jej prítomnosti verbalizuje odmietavé postoje voči otcovi. V jeho správaní je možné pozorovať lojalitný konflikt a vplyv matky na formovanie postojov k otcovi, či už vedomý alebo nevedomý. Otec sa javí ako rodič s obmedzenými rodičovskými zručnosťami a nižšou schopnosťou emocionálne reagovať na potreby dieťaťa. Jeho rigidný postoj k výkonu styku, nedostatočná empatia a pretrvávajúce zameranie na formálne aspekty kontaktu prispievajú k oslabovaniu vzťahu so synom. Matka spolupracuje, avšak v prítomnosti dieťaťa často vyjadruje negatívne názory na otca, čím posilňuje jeho odmietavé postoje a napätie vo vzťahu otec – syn. Celkovo možno konštatovať, že maloletý sa nachádza v psychicky náročnej rodinnej situácii s dlhodobým konfliktom rodičov, ktorý negatívne ovplyvňuje jeho emocionálny vývin, pocity bezpečia a stabilitu. Rodičia doteraz neprejavili schopnosť oddeliť partnerský konflikt od rodičovskej spolupráce, čo vedie k pretrvávaniu napätia a zhoršovaniu adaptácie dieťaťa. Vzájomná komunikácia medzi rodičmi zostáva konfliktná, jednostranne hodnotiaca a postráda prvky spolupráce. Oboch rodičov charakterizuje nízka miera schopnosti reflektovať potreby dieťaťa nad rámec vlastného postoja k druhému rodičovi. Maloletý dlhodobo čelí stresu a neistote, ktoré sa prejavujú v jeho správaní, emocionálnym výkyvom a odmietavým vyjadreniam. Rodičia v určitých častiach súhlasia s touto správou, ale berú si z nej len to, čo im vyhovuje a odporúčania neprijímajú komplexne. Kolízny opatrovník dal do pozornosti súdu možnosť privolať k spolupráci aj iných odborníkov a odborné pracoviská, ak si avšak rodičia neuvedomia, čo robia zle svojmu synovi, akýkoľvek krok zo strany pomáhajúcich profesií môže byť len volaním o pomoc bez úspechu. Apeloval na rodičov, aby upustili od nevhodného správania a pomohli maloletému. Obrátil sa o spoluprácu na psychologičku CPP v Topoľčanoch K. A. G. H. a požiadal o podanie správy ohľadom práce s maloletým a jeho rodičmi na pôde ich inštitúcie, poskytol dôležité informácie – závery znaleckého posudku PhDr. Andreja Benkoviča, CPP popísali situáciu a problémy, ktoré sa vyhrocujú, a informovali o spolupráci s n.o. Orchidea Partizánske. Žiadal CPP o vyjadrenie, či je vhodné, aby rodičia absolvovali aj súdom uložené výchovné opatrenie. Zo správy z CPP vyplýva, že maloletý je v ich starostlivosti na základe žiadosti zo dňa 30.09.2025, podkladom ktorej boli výsledky multidisciplinárneho stretnutia na škole, realizované z dôvodu neprimerane emočných prejavov žiaka v škole. Počas stretnutia bolo odporúčané pracovať so žiakom na 1. a 2. úrovni podpory, pričom monitorovali prejavy maloletého v školskom prostredí. Nakoľko nedochádzalo k úplnej eliminácii neprimeraných prejavov, iniciovali stretnutie zo strany CPP smerom k rodičom. Následne prebehli individuálne konzultácie s rodičmi, výstupom ktorých bolo najmä na strane matky identifikovať možné dôvody správania sa maloletého a zaviazať ju, aby sa vo vzťahu k maloletému vyvarovala niektorým verbalizovaným prejavom. Na základe súhlasu rodičov začali psychologickú diagnostiku, s cieľom vnímať dieťa v záťažových situáciách. Následne rodičia súhlasili, že maloletý bude počas vyučovacieho procesu spolupracovať so psychológom v CPP. Nateraz sa zrealizovalo jedno poradenské stretnutie. CPP v súčasnosti vníma, že na základe zmeny postoja matky v komunikácii s maloletým došlo k výraznej pozitívnej zmene v správaní sa v školskom prostredí. Naďalej však správanie maloletého v prostredí školy monitorujú a budú pokračovať v psychologických intervenciách s dieťaťom, zameraných na zvládanie emócií a osobnostný rozvoj. Rodičia sa o prejavy syna zaujímajú, informujú sa telefonicky a osobne. V súčasnosti CPP nevidí ako produktívne riešiť aj iné, vzťahové veci na pôde ich zariadenia. Primárne je pre CPP dôležité emočné nastavenie dieťaťa, stabilizácia v škole, preto iné intervencie smerom k rodičom vnímajú ako kontraproduktívne. Kolízny opatrovník uviedol, že napriek rôznym
krokom zo strany pomáhajúcich profesií, sa otec so synom nestretáva a syn nemôže tráviť čas s otcom. Otec sa domáha zákonným spôsobom svojho práva prostredníctvom súdu, výkonom rozhodnutia a opakovane podávanými trestnými oznámeniami. Matka tvrdí, že dieťa na styk s otcom pripravuje, prichádza s ním pred vchod domu, maloletý otca odmieta a nechce s ním ísť. Žiadala, aby psychologička Referátu poradensko-psychologických služieb zistila príčinu, prečo otca odmieta. Poukázal na správu psychologičky z poradenstva s maloletým a jeho rodičmi, podľa ktorej je dôležité, aby sa atmosféra medzi rodičmi uvoľnila, aby dieťa pochopilo, že nemusí byť súčasťou ich konfliktu, aby nemalo v sebe konflikt lojality, aby rodičia upustili od svojich radikálnych postojov a ukázali synovi, že dokážu spolu komunikovať bez urážok, napätia a obviňovania. Podobne sa vyjadril aj súdny znalec PhDr. Benkovič, ktorý vypracoval znalecký posudok. Keďže sa nepriaznivá situácia medzi rodičmi vyhrocovala, zapojili do spolupráce subjekt Orchidea Partizánske. Po tom, ako začal mať maloletý vážne problémy v správaní v škole, v reakciách počas vyučovania v l. ročníku základnej školy, sa kolízny opatrovník zúčastnil spoločného stretnutia odborných pracovníkov školy, CPP, RPPS a rodičov. Maloletý je pod emocionálnym tlakom z rodičovského konfliktu, v niektorých dňoch nebolo možné pracovať s ním na hodinách, ani v školskom klube detí, dočasne ho popoludní preberajú zo školy starí rodičia, aby nebol v školskom klube detí a nenarúšal ich aktivity. V záujme maloletého dieťaťa je, aby rodičia pochopili, že svojimi radikálne odlišnými postojmi mu ubližujú, aby lepšej komunikovali, aby mu ukázali, že si bez problémov môže užiť čas s druhým rodičom, ktorý tiež má právo na to, aby bol súčasťou jeho života. Po tom, ako nedostali súhlasné stanovisko z CPP na uloženie výchovného opatrenia, budú hľadať ďalší subjekt k spolupráci s maloletým a jeho rodičmi. Považujú za veľmi dôležité zdôrazniť, že akákoľvek bude spolupráca a pomoc odborných pracovníkov pomáhajúcich subjektov, v prvom rade musia rodičia zmeniť svoj postoj a vyriešiť tak problém svojho dieťaťa, matka zmenou postoja, ktorým vedome alebo nevedome ovplyvňuje správanie syna a otec netrvaním na rôznych podaniach a trestných oznámeniach.
8. Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 23.02.2026 uviedol, že na základe informácií oprávneného (v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému) preverovali, či povinná dodržiava kontroly maloletého u očnej lekárky a či maloletý nosí okuliare aj v škole. Oprávnený im tiež odovzdal záznam zo školy zo dňa 24.10.2025, ktorého obsahom je popis udalosti vyžadujúcej si poskytnutie krízovej intervencie psychologičkou. Zo záznamu vyplýva, že dňa 24.10.2025 o 09.05 hod. bol maloletý umiestnený v kabinete odborných zamestnancov, jeho účasť na hodine nebola možná z dôvodu afektívnych záchvatov hnevu, kriku a plaču a nebolo ho možné upokojiť. Po komunikácii s riaditeľkou bola privolaná matka školským psychológom. O záchvate žiaka informovali psychologičku K. A. H. z CPP, ktorá sa nemohla dostaviť a maloletému poskytnúť krízovú intervenciu. Matka spätne oznámila, že pre maloletého príde jeho starší brat. Maloletý s plačom kričal, že nikto nebude volať jeho mamu, lebo ho bude doma hrešiť a dostane po chrbte. Tiež kričal, že keď budú matku volať, nebudú mať na nájom a vyhodia ich z bytu a plakal a kričal, že pôjde do detského domova. Maloletý hovoril, že sa snaží byť dobrý, ale všetko mu kazia. O vzniknutej situácii bol informovaný brat maloletého, ktorý komunikoval s riaditeľkou školy a vedenie školy rozhodlo, že s maloletým v triede zostane jeho brat. Po komunikácii s triednou učiteľkou brat odviedol maloletého domov. Oprávnený tiež informoval, že dňa 03.02.2026 matke oznámil, že príde pre maloletého pred školu, prehral nahrávku, uviedol, že túto postúpi aj súdu. Zdôraznil, že povinná postoj k úprave styku a k tomu, aby bol maloletý v pohode a mohol odísť s ním, dlhodobo nerobí, maloletého bije, tento je zmätený, nevie ako má pred otcom reagovať, pretože sa bojí reakcie matky a jej rodiny. Podľa oprávneného je potrebné, aby súd konal vo veci výkonu rozhodnutia v prvom rade a až následne sa zaoberal rozhodovaním vo veci úpravy práv a povinností k maloletému. Mal za to, že pokiaľ bude výkon realizovaný so všetkými opatreniami, ktoré v ňom môžu byť využité, povinná si svoje nevhodné správanie uvedomí a dôjde k zmene jej postoja a maloletý bude môcť s ním tráviť čas podľa vykonateľného rozhodnutia súdu.
9. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, § 357 CSP v spojení s § 377 ods. 2 CMP) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
12. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
13. Podľa § 374 ods. 1 CMP súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.
14. Podľa § 374 ods. 2 CMP pojednávanie netreba nariadiť, ak ide o výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o nariadení ústavnej starostlivosti, o uložení výchovného opatrenia, ktorým súd nariadil maloletému pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu, alebo o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 365, § 367 ods. 2 alebo § 368.
15. Podľa § 376 ods. 1 a 2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
16. Podľa § 377 ods. 2 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
17. Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
18. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
19. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho konania na peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Rozhodujúcou odlišnosťou je práve sám predmet personálnej exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania. Zákon výslovne pripúšťa podanie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd však môže začať vykonávacie konanie aj ex offo. Tento postup bude prichádzať do úvahy vtedy, ak oprávnená osoba návrh nepodala a výkon rozhodnutia je v záujme maloletého dieťaťa, teda rozhodnutie je potrebné vykonať. Uvedené súvisí s ochranou maloletých v mimosporových konaniach, kde sa rozhoduje najmä o právach a povinnostiach vo vzťahu k nim. Táto ochrana sa musí zákonite preniesť aj do vykonávacieho konania, inak by stratila význam. Ak by sa vykonávacie konanie dalo len do dispozície strán a získalo charakter návrhového konania, ochrana poskytnutá v základnom konaní by bola len iluzórna a mohla by byť zmarená /Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1009/.
20. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na
spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
21. V zmysle Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku účastníci konania majú v konaní právo na to, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá (§ 30 CMP), právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon (§ 167 CSP), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 33 ods. 1 CMP), právo na doručenie predvolania na pojednávanie tak, aby mal účastník dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 33 ods. 2 CMP), právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 CSP), právo na to, aby bol účastníkom rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 223 CSP), právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP).
22. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavke na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV.ÚS 1/2002, II.ÚS 174/2004, III.ÚS 117/2007, III.ÚS 332/2009, I.ÚS 501/11 a pod.). Za arbitrárny, resp. nedostatočne odôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 154/2005).I.ÚS 154/2005).
23. Ďalšou kvalitatívnou vlastnosťou rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, ktorá je úzko spojená s už spomínanými garanciami práva na spravodlivý proces, konkrétne s povinnosťou súdu poskytnúť dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
24. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.05.2025, doplneným dňa 18.08.2025, domáha nariadenia výkonu rozhodnutia – uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 05.03.2025 č.k. TO-10P/249/2022-588 (právoplatné dňa 03.04.2025, vykonateľným dňa 07.03.2025) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.06.2025 č.k. 11CoP/75/2025-700, ktorým bol upravený styk otca s maloletým na každý nepárny týždeň kalendárneho roka od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. TO-10P/249/2022 s tým, že matka je povinná v stanovený čas riadne pripravené maloleté dieťa odovzdať otcovi, pričom miesto odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa súd určil pred bydliskom matky, a na každý párny týždeň kalendárneho roka v utorok a vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod. s tým, že si maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje a po skončení styku ho odovzdá v mieste bydliska matky a v prípade choroby, či iného objektívneho dôvodu neprítomnosti maloletého v školskom zariadení, si maloletého prevezme v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať (ak sa maloletý nenachádza v školskom zariadení).
25. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06.10.2025 č.k. 54Em/3/2025-181 nariadil výkon rozhodnutia – uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. TO-10P/249/2022-588 zo dňa 05.03.2025.
26. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd v prvom rade zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na výkon rozhodnutia nepostupoval v súlade s procesnými ustanovenia Civilného mimosporového poriadku vzťahujúcimi sa ku konaniu o výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP). S poukazom na ust. § 374 účinné od 01.01.2023 je súd povinný na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Výnimku z tohto postupu upravuje ust. § 374 ods. 2 písm. a/ až d/ CMP, podľa ktorého pojednávanie netreba nariadiť, ak ide o výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o nariadení ústavnej starostlivosti, o uložení výchovného opatrenia, ktorým súd nariadil maloletému pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu a o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 365, § 367 ods. 2 alebo § 368 CMP. Nakoľko v predmetnej veci ide o výkon rozhodnutia o styku otca s maloletým dieťaťom, žiadna z uvedených výnimiek sa na danú vec nevzťahuje.
27. Z postupu súdu prvej inštancie je zrejmé, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.09.2025, ktorý termín pojednávania dňa 28.08.2025 zrušil a následne bez toho, aby nariadil ďalšie pojednávanie, na ktorom by umožnil účastníkom vyjadriť sa k veci a predniesť návrhy na doplnenie dokazovania, o veci rozhodol bez pojednávania a uznesením zo dňa 06.10.2025 nariadil výkon rozhodnutia. Daným postupom súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou, keď nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom vykonávacieho konania, aby uskutočňovali im prináležiace procesné práve v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
28. Z obsahu spisu odvolací súd tiež zistil, že súd prvej inštancie nedoručoval účastníkom konania všetky podania na ich oboznámenie a poskytnutie možnosti vyjadriť sa k nim. Zo spisu nie je zrejmé, že by súd doručil matke návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zo dňa 28.04.2025 spolu s prílohami, podanie otca označené ako doplnenie návrhu zo dňa 27.05.2025, doplnenie návrhu zo dňa 01.09.2025 a podanie otca zo dňa 26.04.2025, keď sa v spise nenachádza ani úprava na doručovanie predmetných podaní a ani doručenky preukazujúce ich prevzatie. Zároveň treba uviesť, že podania otca – doplnenie návrhu z 15.09.2025, doplnenie návrhu zo dňa 21.09.2025 a dňa 22.09.2025 a podanie matky zo dňa 22.09.2025 síce obsahujú poznámku, že podania sa zasielajú protistrane a kolíznemu opatrovníkovi, avšak doručenky preukazujúce prevzatie podaní sa v spise nenachádzajú. Pokiaľ ide o správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.07.2025, 28.07.2025, 22.08.2025 a 29.09.2025 s prílohami, nie je zrejmé, či tieto správy boli matke a otcovi doručené, či s nimi boli oboznámení a mali možnosť sa k nim vyjadriť. Daným postupom súdu prvej inštancie rovnako došlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý proces, a to práva oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu určenom zákonom.
29. Súd prvej inštancie nepostupoval správne ani pri samotnom rozhodnutí, nakoľko uznesením zo dňa 06.10.2025 č.k. 54Em/3/2025-181 nariadil výkon uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. TO-10P/249/2022-588 zo dňa 05.03.2025, ktorý výrok neobsahuje uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.06.2025 č.k. 11P/75/2025-700, ktoré rozhodnutie tvorí celok s uznesením Okresného súdu Nitra č.k. TO-10P/249/2022-588 zo dňa 05.03.2025, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia o styku otca s maloletým dieťaťom. Na citované rozhodnutie Krajského súdu v Trnave otec podaním zo dňa 18.08.2025 upozornil a založil ho do spisu. Je teda nepochybné, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol a nariadil výkon rozhodnutia – uznesenia o neodkladnom opatrení, výrok napadnutého rozhodnutia musí obsahovať oba exekučné tituly, ktoré existujú v spojení.
30. Zároveň odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom akým mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, keď vo svojom závere (bod 23 odôvodnenia rozhodnutia) sa výhradne obmedzil len na konštatovanie, že povinná nedodržiava súdom uloženú povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného exekučného titulu a zopakoval len vyjadrenie (písomné) povinnej a oprávneného. Odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje žiadne dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so skutkovými okolnosťami, nevysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia, neuviedol a nevyhodnotil tvrdenia a argumenty oprávneného a povinnej, nevyhodnotil žiadne dôkazy, neuviedol právne posúdenie ani úvahy, pre ktoré nariadil výkon rozhodnutia. Odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako nedostatočné, nespĺňajúce náležitosti ust. § 236 ods. 1, § 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP a nepreskúmateľné, ktorým postupom došlo k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý proces.
31. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí v zmysle § 220 ods. 2 CSP vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Napadnuté uznesenie nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností potom nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
32. Súd prvej inštancie, ktorý svojim procesným postupom (vo veci nenariadil pojednávanie, nerozhodol na pojednávaní, nedoručoval podania účastníkom) zaťažil konanie vadou a súčasne nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím znemožnil účastníkom vykonávacieho konania, aby uskutočňovali im prináležiace procesné práve v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP. Závažnú vadu v procesnom postupe súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu oprávneného, nebolo možné napraviť v odvolacom konaní.
33. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
34. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný. Prvoinštančný súd bude povinný doručiť účastníkom všetky podania spolu s prílohami (uvedené v bode 28 tohto rozhodnutia), ktoré boli protistranou a kolíznym opatrovníkom podané v konaní a umožniť účastníkom, vrátane kolízneho opatrovníka, oboznámiť sa s týmto podaniami a pripojenými dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Súčasne doručí aj podania, ktoré boli do spisu založené v priebehu odvolacieho konania (od rozhodnutia súdu prvej inštancie), vrátane podaní kolízneho opatrovníka (a ich príloh) a spis skompletizuje tak, aby bol zrejmé, či boli všetky podania účastníkom doručené, teda či došlo k ich prevzatiu. V zmysle ust. § 374 ods. 1 CMP po vykonaní potrebných úkonov vo veci nariadi pojednávanie, umožní účastníkom konania sa na pojednávaní vyjadriť, po doplnení informácií o relevantných skutočnostiach, aj s prihliadnutím k písomným vyjadreniam účastníkov konania produkovaným v odvolacom konaní, ako aj ostatnými správami kolízneho opatrovníka a ich prílohami. Následne vec posúdi a o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia (uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. TO-10P/249/2022-588 zo dňa 05.03.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.06.2025 č.k. 11P/75/2025-700) rozhodne na pojednávaní. Nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k posudzovanému návrhu a vysporiada sa s argumentami účastníkov a dôkazmi založenými v spise.
35. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
36. Podľa § 49 ods. 2 CSP, vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.
37. Podľa § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
38. Podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
39. Podľa § 52 ods. 2 CSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súd nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
40. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
41. Vzhľadom k tomu, že oprávnený v priebehu odvolacieho konania dňa 24.02.2026 na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie pod sp. zn. TO-10P/249/2022 o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., vzniesol voči zákonnej sudkyni Mgr. Miroslave Šúlekovej námietku zaujatosti, ktorú žiadal predložiť aj do predmetného konania (sp. zn. 54Em/3/2025) odvolací súd, sa touto námietkou zaoberal. Oprávnený v námietke zaujatosti uviedol, že o dôvodoch podania námietky sa dozvedel dňa 24.02.2024 po tom, ako mu bolo sudkyňou oznámené, že vo veci je potrebné rozhodnúť a bolo účastníkom dané právo na záverečné vyjadrenia. Ako základný dôvod námietky zaujatosti uviedol, že sudkyňa mieni matke maloletého poskytnúť právnu ochranu spočívajúcu v tom, že právoplatnosťou vydaného rozhodnutia vo veci samej dôjde bez ďalšieho k zastaveniu výkonu rozhodnutia. Týmto spôsobom nebudú maloletému poskytnuté žiadne opatrenia na ochranu jeho práv a na pravidelný styk s otcom. Zákonná sudkyňa mieni povýšiť záujem matky nad právny záujem maloletého dieťaťa, čo je odmenou pre matku za ročné porušovanie jej povinností vyplývajúcich z rozsudku súdu. Takéto konanie sudkyne sa objektívne javí tak, že vyvoláva veľké pochybnosti o jej nestrannosti a nezaujatosti voči jeho osobe a k veci samej. Rozhodnutím vo veci samej sudkyňa rezignuje na primárnu úlohu, ktorou je vec vedená pod sp. zn. 54EM/3/2025, teda túto prejednať a rozhodnúť. Ide o objektivizáciu konkrétnych okolností, ktoré odôvodňujú vecnú správnosť námietky zaujatosti. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2012 sp. zn. 5Cdo/140/2011, podľa ktorého tzv. objektívne hľadisko povýšenia nad subjektívne hľadisko alebo postoj sudcu k veci alebo účastníkom konania z hľadiska objektívneho sa v zásade musí javiť, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým spôsobom nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 zo dňa 07.12.2011. Z hľadiska zastávania postoja zákonnej sudkyne k vydaniu rozhodnutia vo veci samej v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, má za to, že síce spravodlivosť sa vykonáva, ale vôbec sa objektívne nejaví, že by aj bola vykonávaná. Z pohľadu pomeru k veci, t.j. k obom súdnym konaniam sa otcovi objektívne javí, že zákonná sudkyňa svojim avizovaným rozhodnutím vo veci samej zastáva postoj, ktorý u neho vzbudzuje voči nemu antipatie a voči matke sympatie, ak napriek množstvu porušení povinností uložených neodkladným opatrením, neprijme žiadne opatrenia na nápravu a svojim postupom sama sebe zabráni prijatiu akéhokoľvek opatrenia v konaní o výkon rozhodnutia. Objektívne sudkyňa vykazuje známky sympatie rodičovi, ktorému sa poskytne právna ochrana spočívajúca v tom, že paradoxne zanikne exekučný titul, na základe ktorého sa malo práve dosiahnuť obnovenie vzťahu otec a syn a ich pravidelné stretávanie. Takéto konanie povinného rodiča si vyžaduje v konaní o výkon rozhodnutia ingerenciu súdu vo veci samej a to z dôvodu, že rozhodnutia súdu treba dodržiavať, a v prípade svojvoľného porušovania by malo súdu záležať na tom, aby sa toto rozhodnutie vynútilo opatreniami, ktoré súd môže podľa zákona použiť. Tento očitý vzťah k veci, ktorú zákonná sudkyňa prejednáva, sa vybudoval po tom, čo jej tieto právne veci boli pridelené. CSP spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosti o ich zaujatosti. Oprávnený nepoukazuje na osobné správanie sudkyne, ale na okolnosti, ktoré boli popísané a prednesené do zápisnice z pojednávania vo veci samej vo vzťahu k námietke zaujatosti. Konanie zákonnej sudkyne, ktorá rozhodnutím vo veci samej zabráni výkonu vykonateľného rozhodnutia o styku otca s maloletým, v konečnom dôsledku matke poskytne akúkoľvek beztrestnosť za porušovanie práv maloletého dieťaťa a otca na ich styk. Za danej situácie si nevie predstaviť, aby zákonná sudkyňa spomínané veci rozhodovala nestranne a nezaujate a uvedené v ňom vyvoláva nedôveru v nestranné rozhodovanie. Mal za to, že zákonná sudkyňa neposkytuje dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek pochybnosť o jej nestrannosti, preto žiada o vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania v danej veci.
42. Zákonná sudkyňa Mgr. Miroslava Šúleková k predloženej námietke zaujatosti uviedla, že nemá pomer k veci, ani k účastníkom konania a k ich zástupcom. Oprávnený a jeho právny zástupca neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala jej nezaujatosť, namietali len jej procesný postup, keď chcela vec na pojednávaní rozhodnúť, s čím nesúhlasili z dôvodu, že rozhodnutím vo veci samej dôjde k zastaveniu exekučného konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 54Em/3/2025. Námietku zaujatosti predložila nadriadenému súdu z opatrnosti, pretože podľa jej názoru, otec namieta len procesný postup.
43. Odvolací súd k predpokladom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci uvádza, že musí ísť o taký vzťah zákonného sudcu k sporu, stranám alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému riešeniu veci. Dôvody pre vylúčenie však nemôžu byť všeobecné, vylúčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
44. Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k sporu, k stranám alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 105/01, Sbírka nálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).
45. Oprávnený v odôvodnení svojej námietky zaujatosti poukazuje na svoj pocit, že konajúca sudkyňa je zaujatá, pretože na pojednávaní vo veci samej účastníkom oznámila, že vo veci rozhodne, čím podľa názoru oprávneného zmarí možnosť obnovenia jeho kontaktu s maloletým dieťaťom a zmarí možnosť vykonať opatrenia v konaní o výkon rozhodnutia, pretože exekučný titul novým rozhodnutím zanikne.
46. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.7.2010 sp. zn. 1Nc 20/2010, v zmysle ktorého meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
47. Po oboznámení sa s obsahom spisu, obsahom vznesenej námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni Mgr. Miroslave Šúlekovej dospel odvolací súd k záveru, že z obsahu námietky zaujatosti podanej otcom jednoznačne vyplýva, že zaujatosť zákonnej sudkyne odôvodnil výlučne okolnosťami spočívajúcimi v jej postupe v konaní, t.j. namietanom procesnom postupe, z dôvodu ktorého v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 CSP nebolo potrebné vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti predkladať. Z podanej námietky zaujatosti žiadnym spôsobom nevyplývajú dôvody pre vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania sporu upravené v ust. § 49 ods. 1 CSP, t.j. vzťah sudkyne k predmetu sporu, stranám sporu alebo ich právnym zástupcom a ani skutočnosť, že by svoju zaujatosť v konaní namietala zákonná sudkyňa a o tejto by bolo rozhodnuté. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na fakt, že samotné subjektívne pocity oprávneného v konaní, ktorý nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, nie sú dôvodom pre uplatnenie námietky zaujatosti podľa § 49 CSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd na námietku zaujatosti, ktorá sa týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, podľa § 53 ods. 3 CSP neprihliadal.
48. V konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 2 ods. 1 CMP, § 396 ods. 3 CSP).
49. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).