Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/36/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E. - F., zastúpená JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava a otca: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, I. F., zastúpený JUDr. Janou Zvarovou, advokátkou, so sídlom Hlavné námestie 14, Rimavská Sobota, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -544 zo dňa 28. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -544 zo dňa 28. októbra 2025 v napadnutých výrokoch IV., VI., VIII. potvrdzuje.

Nariaďuje opravu rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -544 zo dňa 28. októbra 2025 v časti spisovej značky na prvej strane.

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -544 zo dňa 28. októbra 2025 v napadnutých výrokoch II., III. m e n í tak, že:

Otec j e p o v i n n ý počnúc dňom 12.08.2024 prispievať na výživu maloletej A., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 150 Eur mesačne splatným vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

Zročné výživné za obdobie od 24.07.2024 do 31.10.2024 vo výške 560 Eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletej, ktoré sa povoľuje otcovi splácať v splátkach vo výške 40 Eur mesačne k rukám matky maloletej A., spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Súd maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky dieťaťa, ktorá bude maloletú

v bežných veciach v súvislosti s osobnou starostlivosťou o dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. II. Otec dieťaťa G. C., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť na maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 120,- Eur mesačne, s účinnosťou od 24.07.2024, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky dieťaťa. III. Zročné výživné za obdobie od 24.07.2024 do 31.10.2025 vo výške 50,32 Eur je otec dieťaťa povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Otec dieťaťa G. C., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletou A. B. C., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v utorok od 16.00 do 18.00 hod a od piatka od 16.00 hod do nedele do 17.00 hod a každý nepárny týždeň v utorok od 16.00 do 18.00 hod a v piatok od 16.00 do 19.00 hod, - každý rok od 01.07. od 16.00 hod. do 10.07. do 17.00 hod. a od 01.08. od 16.00 hod. do 10.08. do 17.00 hod., - počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 22.12. od 9.00 hod. do 24.12. do 16.00 hod. a každý nepárny rok od 24.12. od 16.00 hod. do 26.12. do 16.00 hod., - počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 18.00 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.. Otec dieťaťa si prevezme a odovzdá maloletú v stanovený deň a hodinu pred bytom matky dieťaťa. Matka je povinná maloletú na styk otca s dieťaťom riadne pripraviť. V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. VI. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania spojených s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. VII. Otec dieťaťa G. C., nar. XX.XX.XXXX je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 703,56 Eur na účet Okresného súdu Rimavská Sobota do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. VIII. Matka dieťaťa D. E., nar. XX.XX.XXXX je povinná nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 1.203,56 Eur na účet Okresného súdu Rimavská Sobota do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Okresný súd konania o návrhoch rodičov dieťaťa spojil na spoločné konanie a neodkladným opatrením dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zveril maloletú A. B. ( ďalej aj len „ A.“) do osobnej starostlivosti matky, otca dieťaťa zaviazal platiť výživné 120 Eur mesačne a upravil styk otca s dieťaťom každý utorok a piatok od 17:00 h do 18:00 h a každú nedeľu od 14:00 hod do 16:00 h za prítomnosti matky dieťaťa. 3. Kolízny opatrovník navrhol, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a aby výživné otca na dieťa bolo určené na 120 Eur mesačne. Pokiaľ ide o stretnutia otca s dieťaťom, navrhujú styk otca upraviť tak, aby úprava styku bola v súlade so závermi znaleckého posudku, t.j. styk otca s dieťaťom by mal byť nadpriemerne rozšírený. 4. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie „výsluchom maloletej A., rodičov dieťaťa a svedkov C. C., nar. XX.XX.XXXX, J. K., nar. XX.XX.XXXX, L. E., nar. XX.XX.XXXX a L. E., nar. XX.XX.XXXX, prečítaním listinných dôkazov –odpovedí na lustrácie účastníkov konania v registri obyvateľov, v Sociálnej poisťovni a v katastri nehnuteľností, správ kolízneho opatrovníka zo dňa 26.08.2024, 03.09.2024, 13.09.2024, 13.10.2025, 16.10.2025 a 22.10.2025, uznesenia o zastavení konania Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-369/1-VYS-RS-2024, pracovnej zmluvy otca dieťaťa, mzdových listov otca dieťaťa za roky 2023 – 2025, potvrdenia o skočení pracovného pomeru matky dieťaťa, dohody o skočení pracovného pomeru matky dieťaťa, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 16.08.2024, 19.08.2024, 20.08.2024, 08.11.2024, 11.11.2024, 30.09.2025, 01.10.2025, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 19.08.2024, 22.08.2024, 08.11.2024, 11.11.2024, 29.09.2025, 30.09.2025, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa 19.08.2024, prehratím videí a fotiek predložených matkou dieťaťa, vykonaním znaleckého dokazovania znalkyňu z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia a psychológia sexuality M. L. N., oboznámením sa s obsahom jej znaleckého posudku č. 33/2025 a jej výsluchom, vykonaním znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria a sexuológia Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o., oboznámením sa s obsahom jej znaleckého posudku č. 152/2025 a výsluchom jej znalca J. O. J. P., M., O., oboznámením sa s celým obsahom spisu. Ostatné listinné dôkazy predložené účastníkmi konania neboli na pojednávaní osobitne čítané v súlade s v platnom znení (ďalej len alebo ). Otec dieťaťa predložil súdu fotografie a videá, tieto dôkazy súd nevykonal ako nadbytočné, z dokazovania bolo dostatočne zistené, aký bol priebeh styku otca s dieťaťom. Otec dieťaťa navrhol psychologické a psychiatrické vyšetrenie oboch rodičov, súd považoval za potrebné ich vyšetrenie len v rozsahu, v akom boli nariadené znalecké dokazovania. Matka dieťaťa predložila súdu doklady o nákupoch, tieto dôkazy súd nevykonal ako nepotrebné, z nich nie je možné adekvátne zistiť skutočné výdavky dieťaťa. Matka dieťaťa navrhla výsluch svedkyne Q. O. a vypracovanie doplnenia znaleckého posudku Psychiatrickej a sexuologickej expertíznej organizácie, s.r.o. č. 152/2025 po doplnení PPG vyšetrenia otca dieťaťa. Súd tieto dôkazy nevykonal. Navrhnutá

svedkyňa mala dosvedčiť, že otec dieťaťa sa správal obdobne k jej dcére ako k maloletej A.. Keďže nebolo sporné, ako sa otec dieťaťa k maloletej A. správal, pričom jeho správanie bolo posúdené v rámci dvoch znaleckých dokazovaní, nepovažoval súd za potrebné preukazovať, či sa obdobne správal i k maloletej dcére bývalej partnerky. Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v znalcami pre zadávateľa. Znalec v rámci znaleckého dokazovania zodpovedal otázky súdu, pričom súd ako zadávateľ nemôže znalcovi určiť, ako má znaleckú činnosť vykonať, aké metódy či vyšetrenia má použiť, za znaleckú činnosť nesie zodpovednosť znalec vrátane trestnoprávnej zodpovednosti. Znalec v rámci výsluchu vysvetlil, prečo nepovažoval PPG vyšetrenie otca dieťaťa za potrebné. Súd nepovažoval znalecký posudok za nepresvedčivý, že by bolo potrebné vypracovať kontrolný znalecký posudok. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté.“ 5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že matka dieťaťa je nezamestnaná, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 08.06.2022. Pracovný pomer matky dieťaťa u zamestnávateľa D. M. M., IČO: 33 013 446, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.02.2013 na dobu neurčitú, bol skončený dohodou dňa 13.07.2018 na základe žiadosti matky dieťaťa bez uvedenia dôvodu. Pracovný pomer matky dieťaťa u zamestnávateľa O. R. R. S., IČO: 41 287 592, ktorý vznikol dňa 01.03.2022 na dobu určitú do 31.05.2022, bol skončený uplynutím doby, matke dieťaťa bolo ponúknuté predĺženie pracovnej zmluvy, čo odmietla. Matka dieťaťa poberá prídavok na dieťa vo výške 60 Eur, zo Sociálnej poisťovne nepoberá žiadne dávky, nevlastní motorové vozidlo a ani nehnuteľnosti. Otec dieťaťa je zamestnaný u zamestnávateľa T., F., jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2023 bol 797 Eur, za rok 2024 836,04 Eur a za obdobie 1– 8/2025 844,26 Eur. Otec dieťaťa nepoberá žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne ani z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastní motorové vozidlo a motocykel a je spoluvlastníkom rodinného domu v k.ú. I. F. v podiele 1. Otec dieťaťa platí SIPO 178,08 Eur, RSnet, s.r.o. 15,90 Eur, Orange Slovensko, a.s. 31,23 Eur, spláca úver v F., A. po 128,49 Eur a úver v Homecredit po 35,64 Eur. Podľa ústrižkov poštových poukážok zaplatil otec dieťaťa k rukám matky dieťaťa výživné na maloletú A. v júli 2024 80 Eur, v auguste 2024 100 Eur a v septembri 2024 100 Eur. Podľa zhodných tvrdení rodičov dieťaťa zaplatil otec dieťaťa k rukám matky dieťaťa výživné na maloletú A. v období 10/2024 – 10/2025. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol skutočnosti z výpovedí svedkov p. C. C. (matka otca dieťaťa), p. J. K. (nevlastný otec otca dieťaťa), p. L. E. (matka matky dieťaťa), p. L. E. (sestra matky dieťaťa), skutočnosti zo Znaleckého posudku M. L. N., ktorá uviedla, že aktuálny neverbálny intelekt dieťaťa je v norme. Osobnosť je emočne a sociálne nezrelá, bez známok duševnej choroby, so zachovaným zmyslom pre realitu. Je výrazne ovplyvniteľná, sociálne naivná a prezentuje sa nadmieru pozitívne. Vo vzťahoch je závislé, s prejavmi úzkosti, neistoty a vnútorného napätia. Matka má neverbálny intelekt v ľahkom nadpriemere, diferencovanú osobnosť, adaptabilitu a zvýšenú sebakontrolu. Je prítomná rigidita, únik do fantázie, tendencia k pozitívnej sebaprezentácii, potláčanie agresivity a sebahodnotenie s prvkami autokratickej, závislej a histriónskej osobnosti. Je citovo inhibovaná, s nižšou empatiou a možnou neurotickou symptomatikou. Otec má nadpriemerný neverbálny intelekt, diferencovanú, konformnú osobnosť a zachovaný kontakt s realitou. Je rigidný, senzitívny, autospektívny, so sklonmi k somatizácii a agresívnym tendenciám. Sám seba vníma ako podozrievavú, závislú a histriónsku osobnosť. Vo vzťahoch je závislý, podozrievavý, citovo inhibovaný, s oslabenými interpersonálnymi zručnosťami a zvýšenou úzkosťou. Obaja rodičia majú všeobecné predpoklady na starostlivosť o dieťa. Matka lepšie pokrýva jeho emocionálne potreby, dieťa ju považuje za stabilnú oporu a je na ňu výrazne citovo naviazané. U otca pretrváva psychiatrická diagnóza depresie bez závažných obmedzení starostlivosti, avšak s rizikom zhoršenia pri záťaži. Psychodiagnostické metódy u otca naznačili možné sexuálne podtexty, alebo nezrelosť. Na základe výpovedí a spisového materiálu sa jeho správanie voči dcére javí ako možná pedosexuálna aktivita. Je odporúčané sexuologické vyšetrenie znalcom. Pri potvrdení deviácie by bola ohrozená psychická aj fyzická integrita dieťaťa a bolo by potrebné zvážiť obmedzenie rodičovských práv. Vzťahy rodičov sú výrazne narušené, komunikácia takmer nefunguje a konflikt negatívne zaťažuje dieťa. Citový vzťah dieťaťa k matke je veľmi pozitívny a idealizovaný. Vzťah k otcovi pôsobí rozporuplne – dieťa uvádza pozitíva aj negatíva, konfliktné výroky a v projektívnych metódach otec chýba alebo je hodnotený negatívne. Dieťa preberá postoje matky a starých rodičov, je ovplyvniteľné a ešte nevie objektívne posudzovať situáciu rodičov. Výsledky dieťaťa však nepreukázali závažné psychické poruchy. Je však mierne neuroticky dekompenzované pre dlhodobý rodinný konflikt. Obnovenie bezpečného vzťahu s otcom je významne závislé od matky. Otec by mohol dopĺňať výchovnú úlohu matky, ak by bol bezpečný kontakt preukázaný. Kým sa neobjasní podozrenie zo sexuálneho zneužívania, nemožno určiť najvhodnejší model starostlivosti. Ak by sa rozhodovalo aktuálne, za vhodnejšie by sa javilo zverenie dieťaťa matke s rozšírením kontaktu s otcom, pokiaľ bude bezpečný. Striedavá starostlivosť je otázna

pre nedostatočnú kooperáciu rodičov. Znalkyňa M. L. N. v rámci výpovede uviedla, že hoci mala k dispozícii videá zo spisu, nebola prítomná pri ich vzniku. Pre podozrenia voči otcovi pôvodne odporučila jeho sexuologické vyšetrenie, avšak dôležité je, že znalec následne vylúčil akúkoľvek sexuálnu deviáciu. Podľa nej môže ísť len o psychosexuálnu nezrelosť alebo zvýšený význam pripisovaný sexualite, čo bez deviácie nepredstavuje riziko. Dieťa je vzhľadom na vek veľmi ovplyvniteľné a pri absencii pravidelného kontaktu s otcom pociťuje neistotu. Je zrejmé, že dieťa preberá postoje matky a jej rodiny, čo prispieva k jeho zmätenosti. Samotné dieťa sa pri kontakte s otcom cíti dobre, ale negatívne výroky blízkych o otcovi v ňom vyvolávajú protichodné pocity. Dieťa tak nevie, komu má dôverovať, čo spôsobuje jeho vnútorný konflikt. Zo znaleckého posudku č. 152/2025 vyplýva, že otec netrpí duševnou chorobou ani psychózou a má zachované rozumové a úsudkové schopnosti. Nie je závislý od alkoholu, či drog, lieči sa len pre úzkostno-depresívne ťažkosti, ktoré nie sú forénzne podstatné. Sexuologicky je heterosexuálne orientovaný, bez sexuálnej deviácie, a nie je považovaný za nebezpečného pri starostlivosti o dieťa. Bol vykonaný rozhovor s maloletou A., ktorá uviedla, že sa má v E. pri starkej dobre, páči sa jej tu. Chce tu ostať bývať aj naďalej. S ockom sa chce stretávať – najskôr uviedla, že každý deň môže ocko chodiť za ňou (keď mu to ona dovolí). Na otázku, či by si vedela predstaviť, že by ona išla pozrieť ocka do I. F., odpovedala, že áno, aj by u neho 3 dni prespala. Z rozhovoru vyplynulo, že ku ockovi by išla len vtedy, keď tam nebude starká. Starká jej hovorí veci, z ktorých je ona nervózna. Napríklad jej starká povedala, že sa narodila predčasne a za to môže mama, lebo nešla ležať. A. sama dodala, že vie, že to nie je pravda a starkej vravela, aby také nerozprávala, no starká jej aj tak rozpráva tieto veci. Volať s ockom cez video si nechce, hovorila to už aj mame. A. uviedla, že ocko ju navštevuje, bol za ňou aj včera, aj predvčerom. Boli na nákupoch – ocko jej kúpil tričko a gumičky. Ocko jej kupuje oblečenie, sladkosti a hračky. „ Ocko“ je ten, ktorý vytvára konflikty a mama ho upokojuje. Ona sa vtedy bojí, aby nebol väčší cirkus, aby ich ocko nezbil. Na otázku, či ich ocko niekedy zbil, odpovedala maloletá, že nie, iba mame dal uterákom po zadku. K nej sa správa pekne, aj sa s ňou pekne rozpráva. Na otázku, ako sa hrá s ockom, odpovedala „zvláštne, mama sa tomu neteší“. Po požiadaní objasnila, že napr. spolu s ockom chceli mamu obliať studenou vodou. Ďalej sa s ockom hráva tak, že ju ocko štípe na rukách, nohách, na boku. Takáto hra sa jej nepáči, čo ockovi aj povedala. S mamkou sa hráva s bábikami, s pexesom, maľuje si, skladá puzzle. Do školy sa učí len s „ mamkou“ Raz sa učila s ockom, no ocko dostal nervy a hodil pero o zem. 6. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v o rodine v platnom znení (ďalej len „“), zákona o rodine, – 3 , , okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Rodičia dieťaťa nežijú spolu, preto sú splnené podmienky podľa na súdnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A.. V predmetnej veci sa matka dieťaťa domáha zverenia maloletej A. do jej osobnej starostlivosti, otec dieťaťa sa domáhal zverenia maloletej A. do striedavej osobnej starostlivosti, neskôr súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Odkedy rodičia nežijú spolu, osobnú starostlivosť o maloletú A. zabezpečuje matka dieťaťa. Neboli zistené vážnejšie nedostatky v starostlivosti o maloletú A. zo strany matky, v dôsledku ktorých by nebola osobná starostlivosť matky o dieťa v záujme maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania vyplýva nedostatočná ochota, či schopnosť matky podporovať kontakt dcéry s otcom a budovať ich vzájomný vzťah, matka je zameraná na uspokojovanie svojich individuálnych potrieb a spochybňuje význam role otca a jeho príbuzných v živote dcéry, na základe výpovedí dieťaťa bolo preukázané i ovplyvňovanie dieťaťa matkou v neprospech otca. Tieto negatívne javy však nevylučujú matku z možnosti osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa a obaja sú schopní vytvoriť podmienky pre zdravý fyzický, psychický a všestranný rozvoj osobnosti maloletého dieťaťa. 7. Okresný súd uviedol, že na základe znaleckého dokazovania bola vylúčená sexuálna deviácia otca dieťaťa, a teda starostlivosť o maloletú zo strany otca nie je zo sexuologického hľadiska nebezpečná. Okresný súd mal túto skutočnosť za dostatočne preukázanú v rámci znaleckého dokazovania vykonaného na to odborne spôsobilou osobou, pričom okresný súd uzavrel, že znalecký posudok bol v tomto smere dostatočne presvedčivý, a to aj v súvislosti s výpoveďou znalca, v rámci ktorej znalec logicky a presvedčivo vysvetlil, prečo nevykonal PPG vyšetrenie otca dieťaťa a tiež svoje závery napriek existencii videí s nevhodným správaním otca k dieťaťu. Ani v rámci trestného konania nebolo preukázané, že by sa otec dieťaťa svojím chovaním k maloletej A. dopustil trestného činu sexuálneho zneužívania, trestné konanie v tejto veci bolo právoplatne skončené. Bolo preukázané, že maloletá má kladný vzťah k obom rodičom, ale osobnosť matky zabezpečuje lepšiu saturáciu emocionálnych potrieb dieťaťa, rodinné prostredie matky vníma maloletá ako stabilné, bezpečné, plne vyhovujúce jej potrebám. Dôvody, pre ktoré, podľa okresného súdu, v danej veci nie je vhodná striedavá starostlivosť o

dieťa, je najmä výrazný negatívny postoj rodičov voči sebe a ich nedostatočná komunikácia v prospech dieťaťa. V dôsledku obmedzeného kontaktu otca s dieťaťom došlo do určitej miery i k narušeniu ich vzájomných vzťahov, preto je aktuálne dôležité robiť kroky k upevneniu ich vzájomných citových väzieb. Podľa okresného súdu je v záujme maloletej A., aby osobnú starostlivosť o ňu naďalej zabezpečovala matka, preto maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa v bežných veciach v súvislosti s osobnou starostlivosťou zastupovať a spravovať jeho majetok. Keďže rodičia dieťaťa spolu nežijú, tak okresný súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky a v súlade s a na návrh otca dieťaťa upravil jeho styk s dieťaťom. Kontakt dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti a budovanie ich vzťahu sú veľmi významnými činiteľmi ovplyvňujúcimi zdravý vývoj dieťaťa. Otec by mal byť prirodzenou súčasťou života dieťaťa. Právo rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, stýkať sa so svojím dieťaťom, je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv, ako aj samotných práv dieťaťa. Pri rozhodovaní o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom najlepší záujem maloletého dieťaťa. V danej veci otec dieťaťa má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa počas okresným súdom určeného styku i na prespávanie dieťaťa u neho, má osobnostné predpoklady zabezpečovať v rámci styku zdravý a všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa a jeho výchovu. 8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že základe znaleckého dokazovania bola vylúčená sexuálna deviácia otca dieťaťa, styk otca s maloletou teda nie je zo sexuologického hľadiska nebezpečný, nie je dôvod na zákaz styku otca s dieťaťom. Maloleté dieťa má k otcovi kladný vzťah, ktorý je síce poznačený dlhším obmedzeným kontaktom s otcom, nie je však natoľko, aby riadny plnohodnotný styk otca s maloletou v širšom rozsahu aj s prespávaním nemohol prebiehať. Maloletá si síce kladie podmienky, za ktorých sa chce stretávať s otcom, okresný súd však styk v rozsahu uvádzanom dieťaťom považuje za absolútne nepostačujúci na rozvoj ich vzťahových väzieb a pre riadny výkon rodičovských práv a povinností zo strany otca. Za najvhodnejší rozsah styku v priebehu dvoch týždňov považoval okresný súd styk počas jedného víkendu s prespatím od piatka do nedele a tiež počas niekoľkých hodín 3 dni v týždni mimo víkendu. Okresný súd tiež vzal do úvahy odporúčanie znalkyne na nadpriemerné rozšírenie kontaktu otca s dieťaťom v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti matky. Okresný súd teda rozhodol tak, že „otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. každý párny týždeň v utorok od 16.00 h do 18.00 h a od piatka od 16.00 h do nedele do 17.00 h a každý nepárny týždeň v utorok od 16.00 h do 18.00 h a v piatok od 16.00 h do 19.00 h, každý rok od 01.07. od 16.00 h do 10.07. do 17.00 h a od 01.08. od 16.00 h do 10.08. do 17.00 h, počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 22.12. od 9.00 h do 24.12. do 16.00 h a každý nepárny rok od 24.12. od 16.00 h do 26.12. do 16.00 h, počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočného piatka od 9.00 h do Veľkonočnej soboty do 18.00 h a každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 h do Veľkonočného pondelka do 18.00 h“. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú a maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, okresný súd upravoval i vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A.. Pri určovaní výšky výživného okresný súd zvážil potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa odrážajú predovšetkým v jeho výdavkoch, prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov a príjmové pomery oboch rodičov, ako aj na skutočnosť, že matka si bude plniť zákonnú povinnosť vyživovať i osobnou starostlivosťou o dieťa. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že maloletá má bežné výdavky vzhľadom na svoj vek, neboli zistené žiadne mimoriadne potreby a výdavky dieťaťa. Matka dieťaťa vyčíslila výdavky dieťaťa na krúžky 10 Eur mesačne, družina 15 Eur, oblečenie 50 - 60 Eur, hygiena 30 Eur, strava 100 Eur, jednorazové výdavky v škole - na krúžok 50 Eur, na tábory 70 Eur a 90 Eur. V zásade sa takéto výdavky javia ako reálne, výška výdavkov na hygienické potreby vzhľadom na vek dieťaťa ako mierne nadhodnotená. Výdavky na cestovné do školy súd zohľadnil len vo výške 20 Eur mesačne (matka uvádzala 10 Eur týždenne), nakoľko cena zľavneného lístka z miesta bydliska dieťaťa do školy je 0,45 Eur. Z výpovedí rodičov mal okresný súd za to, že výdavky dieťaťa na pravidelne užívané lieky sú cca 6 Eur mesačne. Priemerná výška mesačných výdavkov dieťaťa sa pohybuje okolo 240 Eur (výdavky na stravu cca 100 Eur, ošatenie a obuv cca 50 Eur, hygienické potreby cca 20 Eur, lieky pravidelne užívané a lieky užívané v prípade choroby cca 15 Eur, cestovné do školy cca 20 Eur, pravidelné výdavky v škole cca 15 Eur, nepravidelné výdavky v škole v priemere cca 20 Eur mesačne. Pri takto zistených výdavkoch dieťaťa je neprimerane vysoké matkou navrhované výživné 300 Eur mesačne, ako aj výška uvádzaná matkou kolíznemu opatrovníkovi v rámci šetrenia 170 Eur mesačne. Rodičia dieťaťa by sa mali na výdavkoch dieťaťa podieľať v zásade rovnako. 9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by mal otec dieťaťa znášať výdavky dieťaťa v značne vyššej miere ako matka dieťaťa. Matka dieťaťa je síce bez príjmu, ale z vykonaného dokazovania vyplýva, že jej nič nebráni, aby sa zamestnala. Maloletá A. nemá také zdravotné problémy, ktoré by vyžadovali matkinu celodennú starostlivosť. Bežné choroby

detí nebránia rodičom zamestnať sa, právne predpisy Slovenskej republiky umožňujú starostlivosť zamestnaných rodičov o deti v čase chorôb (OČR, dovolenka). Okresný súd mal za to, že matka dieťaťa má reálnu možnosť sa zamestnať, ktorú dlhodobo nevyužila, aj predchádzajúce jej zamestnania skončili z dôvodu na jej strane (pracovný pomer u D. M. M. skončil dohodou na základe žiadosti matky bez uvedenia dôvodu, u O. R. R. S. bolo matke ponúknuté predĺženie pracovnej zmluvy, čo odmietla). Svojím postojom sa matka dieťaťa vzdala príjmu, ktorý by inak mohla dosahovať, preto okresný súd pri určovaní výživného nebral do úvahy, že matka dieťaťa nemá žiaden príjem, ale bral do úvahy, že by mohla mať príjem vo výške minimálnej mzdy. Primeraná výška výživného na maloletú A. zo strany otca tak podľa súdu je 120 Eur mesačne. Otec dieťaťa je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 844,26 Eur. V schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa teda je platiť na maloletú A. súdom určené výživné 120 Eur mesačne. Ku dňu rozhodovania súdu o výživnom bolo zročné výživné za obdobie od 24.07.2024 do 31.10.2025. Otec zaplatil v júli 2024 výživné 80 Eur, v auguste a septembri 2024 výživné 100 Eur a v ostatných mesiacoch uvedeného obdobia platil po 120 Eur. Zročné výživné za uvedené obdobie tak predstavuje sumu 50,32 Eur (120 Eur - 80 Eur : 31 x 8 = 10,32 Eur + 2 x 20 Eur). Okresný súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť zaplatiť zročné výživné v predĺženej lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd zaviazal otca dieťaťa platiť na maloletú A. výživné vo výške 120 Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu matky 24.07.2024, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky dieťaťa a zaplatiť zročné výživné za obdobie od 24.07.2024 do 31.10.2025 vo výške 50,32 Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Keďže zo strany oboch rodičov bol daný návrh na rozhodnutie o ich trovách konania, okresný súd o nich rozhodol v zmysle v platnom znení (ďalej len „CMP“ alebo „“). Rodičom dieťaťa vznikli trovy právneho zastúpenia a otcovi dieťaťa i trovy dôkazu. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporovom konaní starostlivosti o maloleté deti v zásade platí, že účastníci konania znášajú svoje trovy konania, okrem prípadov, ak účastník, alebo jeho zástupca trovy zavinil alebo ak je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, aby boli účastníkovi konania preplatené trovy druhým účastníkom konania. V predmetnej veci takéto skutočnosti zistené neboli. Nebol zistený žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mal trovy konania matky znášať otec dieťaťa (ako to matka navrhovala). Tvrdenia matky o sexuálnom zneužívaní dcéry otcom dieťaťa sa v rámci vykonaného dokazovania nepotvrdili. 10. Okresný súd i bez návrhu v súlade s rozhodoval o tom, kto z účastníkov konania nahradí trovy štátu. V predmetnej veci vznikli štátu trovy v súvislosti s tlmočením matke dieťaťa zo slovenského jazyka do maďarského jazyka a naopak. Slovenská republika nemá nárok na náhradu týchto trov konania, nakoľko ide o trovy, ktoré vznikli v súvislosti s právom účastníka konať v jazyku, ktorému rozumie a podľa tieto trovy znáša štát. 11. V predmetnej veci vznikli štátu tiež trovy v súvislosti s vykonanými dôkazmi. Dôkazy boli vykonané na preukázanie tvrdení oboch rodičov dieťaťa, v prospech oboch rodičov a vo všeobecnosti pre zistenie skutočného stavu veci, netýkali sa len jedného rodiča a jeho tvrdení. Preto trovy dôkazov v danej veci majú znášať rodičia dieťaťa v rovnakom rozsahu. Znalkyni M. L. N. bolo priznané znalečné vo výške 1.133,04 Eur, pričom časť znalečného 500 Eur bola krytá preddavkom zo strany otca a zvyšná časť 633,04 Eur bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu z dôvodu, že matka dieťaťa nemohla byť zaviazaná na úhradu preddavku v dôsledku oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a znalečné presiahlo pôvodne predpokladanú výšku. Znaleckej organizácii Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o. bolo priznané znalečné vo výške 1.274,08 Eur, znalečné bolo uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu, nakoľko tento dôkaz nebol na návrh účastníkov konania, ale na odporúčanie znalca. Aby trovy dôkazov znášali rodičia dieťaťa v rovnakom rozsahu, súd uložil otcovi dieťaťa nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 703,56 Eur ([(1.133,04 Eur + 1.274,08 Eur) : 2] - 500 Eur) a matke dieťaťa nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 1.203,56 tohto rozsudku. 12. Matka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu zo dňa 28. októbra 2025, a to do výrokov II., III., IV. a VIII., keďže sa s ním nestotožnila. Na celé obsahové a rozsahové znenie odvolania matky sa na tomto mieste odvolacím súdom odkazuje. Napadnutým výrokom II. okresný súd určil výživné na maloletú dcéru sumou 120 Eur, vo výroku III. zaviazal otca na úhradu nedoplatku výživného vo výške 50,32 Eur, vo výroku IV. upravil jeho styk s maloletou a vo výroku VIII. zaviazal matku nahradiť trovy konania Slovenskej republike vo výške 1.203,56 Eur. Matka uviedla, že aj keď okresný súd správne rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, nesprávne posúdil všetky rozhodujúce okolnosti pri určovaní výšky výživného. Výživné vo výške 120 Eur nepovažovala za zodpovedajúce reálnym potrebám dieťaťa ani zárobkovým a majetkovým možnostiam otca. Zdôraznila, že maloletá je vyše

desaťročné dieťa so závažnými zdravotnými problémami – epilepsiou, alergiami a laryngitídou – pričom dlhodobo užíva niekoľko druhov liekov, ktoré pravidelne zaťažujú rozpočet domácnosti. Tieto zvýšené potreby maloletej podľa matky neboli v rozhodnutí dostatočne zohľadnené. Matka ďalej poukazovala na metodiku Ministerstva spravodlivosti SR pre určovanie výživného, ktorá podľa nej nasvedčovala potrebe určenia vyššej sumy výživného, než akú stanovil súd. Podľa jej názoru otcove pracovné a príjmové možnosti umožňovali stanoviť výživné až vo výške 186 Eur mesačne. Uviedla, že otec síce oficiálne vykazoval príjem zo závislej činnosti vo výške 844,26 Eur, avšak okrem tohto príjmu vykonával aj neoficiálne, takzvané „kvázipodnikateľské“ činnosti pre rôznych podnikateľov v agrosektore a účtovné jednotky. Taktiež mal podľa jej informácií ďalšie príjmy z vypracúvania projektov. Tieto skutočnosti okresný súd podľa matky nezohľadnil, hoci ich bolo možné preukázať svedeckou výpoveďou otcovej partnerky, ktorá mala o jeho príjmoch vedomosť. Matka navrhovala jej výsluch, avšak okresný súd tento dôkaz nevykonal. 13. Matka v odvolaní namietala aj záver okresného súdu, že ukončila svoje predchádzajúce zamestnania bezdôvodne. Uviedla, že po skončení rodičovskej dovolenky mala v pekárni pracovať na zmeny vrátane nočných, čo bolo nezlučiteľné so starostlivosťou o trojročné dieťa. V prípade pracovného pomeru u O. R. skončila práca preto, lebo sa rodičia dieťaťa spoločne dohodli na presťahovaní rodiny do I. F. po ukončení škôlky ich dcéry. Zmena bydliska vylučovala dochádzanie do zamestnania v inom okrese. Podľa matky išlo o logické a spoločné rozhodnutia oboch rodičov, nie o svojvoľné vzďaľovanie sa od zamestnania. Matka detailne opísala svoju snahu nájsť si prácu po rozchode s otcom dieťaťa. Argumentovala tým, že bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pravidelne oslovovala zamestnávateľov v E. a okolí, uchádzala sa aj o menej kvalifikované pozície, vrátane práce upratovačky, či pomocnej sily v kuchyni. Uchádzala sa o pracovné miesta v obchodoch, školských zariadeniach s maďarským vyučovacím jazykom, v materských školách, či v kúpeľoch. Zúčastnila sa dokonca aj projektu „práca na skúšku“ v rámci ÚPSVaR. Okresný súd však tieto skutočnosti nezisťoval a matku k nim ani nevypočul, čím podľa nej neobjektívne prijal jednostranné tvrdenia otca. Matka v odvolaní napadla aj výrok o stykoch otca s maloletou. Tvrdila, že existovali závažné okolnosti týkajúce sa správania otca, ktoré mali byť predmetom dokazovania. Otcova bývalá partnerka jej podľa jej tvrdení opísala nielen to, že otec kombinoval lieky s alkoholom, ale aj to, že sa neprijateľne správal voči jej maloletému dieťaťu. Matka navrhla jej výsluch, ale okresný súd jej výsluch odmietol. Podľa matky okresný súd svojvoľne obmedzil dokazovanie napriek tomu, že v konaní platí vyšetrovacia zásada a bolo nevyhnutné preveriť všetky okolnosti dôležité pre ochranu maloletej. Matka poukázala aj na obrazovo–zvukové záznamy, ktoré predložila počas konania a ktoré podľa nej vypovedali o problematickom správaní otca. 14. V odvolaní matka uviedla, že za sporné považovala aj závery znalca O. P., ktoré boli podľa nej ovplyvnené zastavením trestného stíhania, čo však v civilnom konaní nie je relevantné pre posúdenie bezpečnosti kontaktu dieťaťa s otcom. Znalec podľa nej nevyužil dostupné moderné diagnostické metódy, najmä PPG vyšetrenie, ktoré považovala za najobjektívnejší spôsob posúdenia prípadných deviácií. Matka tvrdila, že jeho závery nemožno absolutizovať a že súd na ich základe rozhodol predčasne. Zároveň pripomenula, že súd nerešpektoval názor dieťaťa, ktoré svoj postoj k stretávaniu s otcom vyjadrovalo aj pred odbornými pracovníkmi bez matkinho vplyvu. Znalkyňa M. N. podľa matky výslovne potvrdila, že dieťa nie je matkou ovplyvňované. 15. Vo vzťahu k výroku VIII. matka namietala v odvolaní neprimeranosť uloženej povinnosti nahradiť trovy konania vo výške 1.203,56 Eur. Uviedla, že ako samoživiteľka s minimálnym príjmom a jedinou zodpovednou osobou za starostlivosť o dieťa nemá možnosť túto sumu uhradiť, a to najmä v situácii, keď jej už bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Otec pritom podľa jej tvrdení dlhodobo prispieval na výživu dcéry len sumou 120 Eur, ktorá nepokrývala jej reálne potreby. Podľa matky okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, nevyhodnotil kľúčové dôkazné návrhy, niektoré dôkazy vykonal nedostatočne a jeho právne závery boli založené na nesprávnom posúdení veci. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku zrušil a vec vrátil vec okresnému súdu na nové konanie. 16. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a nemá voči nemu žiadne námietky. 17. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa písomne vyjadrila matka na č.l. 599 rub spisu, ktorá uviedla, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka považuje za formálne, nie je spôsobilé vyvrátiť odvolaciu argumentáciu, súd prvej inštancie nevykonal úplné dokazovanie. Podľa nej nerozumie názoru kolízneho opatrovníka, ako môže byť v najlepšom záujme ktoréhokoľvek maloletého dieťaťa platiť výživné pri súčasných cenových reláciách a pri aktuálnej inflácii len 120 Eur mesačne zo strany otca, ktorý si popri závislej činnosti i privyrába. 18. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že matka maloletej počas desiatich rokov spoločného života nijako neprispievala na chod domácnosti, neprejavovala skutočný záujem

dlhodobo sa zamestnať a podľa jeho názoru v tom pokračovala aj naďalej. Tvrdil, že mladá a zdravá žena sa nemohla donekonečna vyhovárať, že si nevie nájsť prácu, keďže sa nezamestnala ani počas spoločného bývania v I. F., ani neskôr po presťahovaní do E.. Podľa neho od skončenia strednej školy nikdy dlhšie nepracovala z jediného dôvodu, a to pretože pracovať nechcela, pričom jednoduchším riešením pre ňu bolo žiadať stále vyššie výživné bez ohľadu na jeho príjem a vlastné reálne výdavky. Otec zdôraznil, že on bol po celý čas od ukončenia školy riadne zamestnaný a chcel si plniť všetky rodičovské povinnosti. Namietal aj to, že matka kritizovala povinnosť uhradiť trovy konania a znalecké posudky vo výške 1.203,56 Eur, hoci súčasne využila služby jedného z najdrahších advokátov, čo podľa jeho informácií neprimerane kontrastovalo s jej tvrdením, že nemá žiadne finančné prostriedky. Otec uviedol, že na rozdiel od matky počas celého konania uvádzal pravdivé a reálne argumenty, zatiaľ čo matka podľa neho používala tendenčné a zlomyseľné tvrdenia s cieľom poškodiť jeho dobré meno a zabrániť mu v styku s dcérou. Pripomenul aj trestné oznámenie podané matkou, v ktorom ho obvinila z pedofílie a sexuálneho obťažovania, pričom jeho účelom podľa neho bolo iba predĺžiť civilné konanie a úplne ho vylúčiť z dcérinho života. Trestné konanie však bolo zastavené ako nedôvodné. V dôsledku tvrdení matky museli byť vypracované tri znalecké posudky, ktoré nepreukázali žiadne tvrdenia matky – psychologické posudky potvrdili jeho rodičovskú spôsobilosť, neprítomnosť psychopatológie i fakt, že maloletá mala pozitívny vzťah k obom rodičom. Sexuologický posudok potvrdil, že otec netrpel žiadnou sexuálnou deviáciou a nebol pre dieťa nebezpečný. Posudok maloletej nepreukázal žiadnu psychickú ujmu ani následky údajného konania, ktoré matka pripisovala otcovi. K námietkam matky týkajúcim sa osoby Q. otec vysvetlil, že s ňou žil určitý čas v spoločnej domácnosti, no po konflikte spôsobenom jej žiarlivosťou ju požiadal, aby odišla. Tvrdil, že Q. sa následne z pomsty spojila s matkou dieťaťa a jej právnym zástupcom a potvrdila nepravdivé tvrdenia, ktoré si matka dlhodobo vymýšľala. K jej vyjadreniam o údajnej kombinácii alkoholu a liekov uviedol, že neboli pravdivé. Otec vyhlásil, že si výživné riadne a načas plnil a ihneď po pojednávaní uhradil aj nedoplatok 50,32 Eur. Zdôraznil, že má skutočný záujem o pravidelný a rovnocenný kontakt s dcérou, avšak matka mu za rok a pol nedovolila ani minútu navyše mimo presného času určeného súdom a každý kontakt prebiehal výlučne v jej prítomnosti, pričom dcéru neustále kontrolovala. Otec uviedol, že správanie dcéry nikdy nijako neovplyvňoval a jeho jediným záujmom bolo plniť si úlohu otca plnohodnotne a bez obmedzení zo strany matky. Zdôraznil, že pri výkone rodičovských práv treba prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktoré má právo na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, stabilitu prostredia, zdravé vzťahy a pravidelný osobný styk s oboma rodičmi. Podľa otca okresný súd skutkový stav zistil úplne a správne, dôkazy riadne vyhodnotil a vec právne posúdil správne, preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. 19. K doručenému vyjadreniu otca sa vyjadrila matka v rozsiahlom podaní, na ktoré celé obsahové a rozsahové znenie odvolací súd na tomto mieste odkazuje (č.l. 615 a nasl. spisu), ktorá zotrvala na obsahových dôvodoch podaného odvolania. Vyjadrenie otca považovala za také, ktoré neobsahuje žiadne nové skutočnosti, či tvrdenia a mala za to, že nemôže vyvrátiť dôvodnosť podaného odvolania. Otec považuje jej odvolaciu argumentáciu za nekorektnú, pravda je však v podaní úplne iná, ona nerobí nič iné len háji najlepší záujem maloletej dcéry a myslí si, že je to logický postoj milujúceho rodiča. K námietkam otca, že styky sa realizujú presne v týchto reláciách, teda jednak v zmysle dohody ich ako rodičov a zároveň aj v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, teda nerozumie, nezdieľa názor, že by on nedosahoval „načierno príjem“, pretože keď roky bývali v spoločnej domácnosti, tak zistila, ako otec funguje a pre ilustráciu uvádza jeho zákazníkov, ako napr. U. V. z I. F., či M. O. a jeho brata z obce B. a podobne. Ani reálny príjem otca zo závislej činnosti nepredstavuje len ním deklarovanú sumu 844,26 Eur, pretože už v čase ich spoločného spolužitia hospodárili z čiastky 1.300 Eur mesačne. V konečnom dôsledku nadštandardnej životnej úrovni otca nasvedčujú aj fotografie ním zverejnené na Facebooku, z ktorých vyplýva, že si môže dovoliť nákladné stravovanie v reštauračných zariadeniach, pobyty wellness cez víkendy, zahraničné dovolenky, jazdí na svojom vlastnom motocykli Honda CB 500, či na prepožičanom vodnom skútri. Relevanciou pripisuje tvrdeniu otca, že on dcére kupuje nejaké veci, nakoľko sa toto jeho tvrdenie čiastočne zakladá na pravde, otec občas dcére kúpi nejaké oblečenie, stalo sa tak, ale vždy bez výnimky s tým, že išlo o odevné zvršky, ktoré dcéra nepotrebovala, lebo už také mala. Na jednej strane jeho snahu víta, na druhej strane však takouto formou prispieva nad rámec jeho vyživovacej povinnosti, čo by malo byť podľa nej výsostne po dohode rodičov a aby to bolo možné považovať za najlepší záujem dieťaťa. Nie je si vedomá, že by v konaní kedykoľvek bola predniesla slovami tendenčné účelové a zlomyseľné tvrdenia, tobôž nie v snahe nekalým spôsobom poškodiť jeho dobré meno. Nie je možné stotožniť sa s názorom právnej zástupkyne otca, že by trestné stíhanie bolo zastavené pre nedôvodnosť k otázke týkajúcej sa obdobných praktík vo vzťahu k maloletým deťom Q. O. uviedla, že nie, ona menovanú nakontaktovala ani jej právny zástupca, práve naopak, ona sa

mala ozvať jej. Poukázala k priebehu kontaktov so Q. O., vyjadrila sa k čestnému vyhláseniu Q. O. a k procesným postupom vo vzťahu k jej výpovedi a zotrvala na tom, že podané odvolanie bolo dôvodné. Nesúhlasila s návrhom otca, aby bolo potvrdené a zároveň uviedla, že: „Záverom si dovoľujem už len namietať petit, ktorý strana otca prednáša a žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil postupom podľa . Je zrejmé, že neobsahuje žiadne odseky, naviac ide o ustanovenie, ktoré nemá dopad na prejednávanú vec, keďže uvedená právna je aplikovateľná výlučne v štádiu dovolacieho konania. Pokiaľ by podanie bolo realizované samotným otcom (alebo priamo v jeho mene), považovala by som to automaticky za preklep, resp. za zrejmú nesprávnosť, avšak v situácii, že podanie podáva osoba práva znalá z radov advokátov vzbudzuje to vo mne pochybnosti o návrhu na rozhodnutie, ako má odvolací súd rozhodnúť. Nakoľko ide o okolnosť, ktorá má (resp. prinajmenšom môže mať) za následok zmätočnosť podania (resp. petitu v ňom vyjadreného) navrhujem, aby strana otca bola vyzvaná k odstráneniu tejto vady.“ 20. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec na č.l. 644 spisu. Uviedol, že okresný súd rozhodol o úprave styku otca s maloletou správne, pretože žiadny z vykonaných dôkazov nepreukázal existenciu skutočností, ktoré by odôvodňovali obmedzenie alebo zákaz kontaktu. Matka síce tvrdila, že bývalá partnerka otca opísala nevhodné správanie otca a kombinovanie liekov s alkoholom, avšak tieto tvrdenia nemali priamu súvislosť s maloletou a neboli ničím overené. Súd preto oprávnene odmietol jej výsluch, keďže nešlo o dôkaz, ktorý by mohol zásadným spôsobom ovplyvniť posúdenie bezpečnosti dieťaťa. Matka predložila aj obrazovo-zvukové záznamy, avšak súd ich vyhodnotil a nezistil, že by dokazovali neprimerané správanie otca voči maloletému dieťaťu. Rozhodujúce odborné dôkazy pochádzali z viacerých znaleckých posudkov, ktoré potvrdili, že otec netrpí žiadnou duševnou poruchou, sexuálnou deviáciou ani poruchou, ktorá by ho robila nebezpečným pre dieťa. Znalec O. P. nevyvodil svoje závery zo zastavenia trestného stíhania, ale z vlastného odborného vyšetrenia, takže matkina námietka o údajnom podcenení rizík nebola dôvodná. Posudky z odboru psychiatrie, sexuológie aj klinickej psychológie detí potvrdili, že maloletá nevykazuje žiadne známky traumy, posttraumatickej stresovej poruchy ani iných následkov, ktoré by svedčili o tom, že otec konal nevhodne. Zároveň sa preukázalo, že dieťa nemá sklon ku klamstvu, len vekovo primerané nepresnosti, a je prirodzene ovplyvniteľné matkou. Znalci potvrdili, že dieťa preberá postoje matky, nie však v rozsahu, ktorý by znamenal zámerné skresľovanie reality. Maloletá sama opakovane uviedla, že sa pri otcovi cíti dobre a že jej otec neubližoval. Okresný súd preto podľa otca správne vyhodnotil, že tvrdenia matky neboli podporené objektívnymi dôkazmi. Zároveň je v najlepšom záujme dieťaťa udržiavať pravidelný kontakt s oboma rodičmi, čo vyplýva aj zo zásady rovnosti rodičovských práv. Keďže nebolo preukázané, že by otec predstavoval riziko pre psychický alebo fyzický vývin dieťaťa, okresný súd správne určil styk otca s maloletou v rozsahu, ktorý umožňuje rozvoj ich vzťahu. Tým okresný súd postupoval v súlade so zákonom aj princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. 21. Krajský súd podaním zo dňa 25.02.2026 (č.l. 657 spisu) doručil vyjadrenie otca na vedomie matke prostredníctvom jej právneho zástupcu, o čom svedčí doručenka na č.l. 662 spisu. 22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníčka - matka ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky do výrokov IV., VI., VIII. nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch IV., VI., VIII. ( ) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III. podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -660 zo dňa 26.02.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 27.02.2026 a na webovej stránke Krajského

súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 24. Na základe odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu sa predmetom odvolacieho konania stal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch, ktorými bolo rozhodnuté o povinnosti otca maloletého dieťaťa platiť výživné na maloletú A. vo výške 120 Eur a zročné výživné za obdobie od 24.07.2024 do 31.10.2025 v celkovej výške 50,32 Eur, s úpravou styku otca s maloletou a osobitnou úpravou styku otca s maloletým počas Vianoc, s podmienkami realizácie styku tak, že otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa matke v mieste bydliska odovzdá. 25. Podstatou odvolania matky maloletého dieťaťa bolo namietanie, že rozsudok okresného súdu je nepresvedčivý, nepreskúmateľný, nezákonný v časti stretávania sa otca s maloletou, ak nebol zohľadnený oprávnený záujem maloletého dieťaťa, okresný súd sa nezaoberal tým , čo je najlepší záujem dieťaťa a okresným súdom určené výživné otcovi na maloletej v sume 120 Eur mesačne nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam a potrebám mal. A.. 26. K posúdeniu odvolacích dôvodov matky maloletého dieťaťa a k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania krajský súd uvádza, že ak v odvolacom konaní pri vzájomnom doručovaní podaní, rodičmi maloletého dieťaťa a kolíznym opatrovníkom boli dokladané listiny (postup podľa , k k uvedenému nebolo potrebné nariadiť pojednávanie na odvolacom súde, pretože postačovalo preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie. Naviac účastníci konania, predovšetkým matka maloletého dieťaťa ako odvolateľka, ani nevzniesla žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ). Inými slovami vyjadrené nebolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, ak neboli zistené dôvody na doplnenie, alebo zopakovanie dokazovania a súčasne krajský súd nezistil dôvod odchýliť sa od zistení a záverov prijatých napadnutým rozsudkom okresného súdu v odôvodnení k dotknutým výrokovým častiam, ak vec rozhodol s dôrazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Prioritne krajský súd poukazuje na to, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci v akceptovateľnom rozsahu a zo skutkového stavu veci zisteného okresným súdom vychádzal aj odvolací súd. Skutočný stav veci tak, ako ho zistil prvoinštančný súd, považoval za dostačujúci pre svoje rozhodnutie. Na základe odvolacích dôvodov matky maloletého dieťaťa neboli zistené dôvody k tomu, aby sa krajský súd odchýlil od vecne správnych zistení konštatovaných súdom prvej inštancie, na ktoré sa na tomto mieste cez úpravu v zuje. Odvolacie dôvody matky maloletého dieťaťa, na základe nižšie uvedených zhodnotení a záverov, nezmenili pohľad na správnosť rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokových častiach IV., VI., VIII., a na to, že boli vytvorené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku v napadnutých výrokoch II., III, v rovine ktorých krajský súd, ako súd odvolací, nedospel k odlišným skutkovým zisteniam a dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie nehodnotil odlišne od súdu prvej inštancie, ale okresným súdom zistený skutkový stav v kontexte najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa posúdil inak. Krajský súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 27. Vo vzťahu k preskúmavaným výrokom IV., VI., VIII. odvolací súd poukazuje na to, že úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletým deťom na podklade individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa ( Dohovoru o právach dieťaťa). Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v Listiny základných práv a slobôd. V praktickej rovine by mali súdy vychádzať z premisy, že právom oboch rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, avšak s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu. Z rozhodovacej činnosti ESĽP a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že obmedzenie alebo úplné vylúčenie styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom, je tvrdým zásahom do rodinného života, ku ktorému musia byť

dané relevantné dôvody, pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné takýto kontakt medzi rodičmi a dieťaťom umožniť, podporovať a realizovať (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci N.P. vs Moldavsko zo dňa 06.10.2015, sťažnosť č. 58455/13). K uvedenému sa naviac dodáva, že každé rozhodnutie súdu o styku (resp. o zmene doposiaľ upraveného styku) je výsledkom zhodnotenia vykonaného dokazovania zohľadňujúceho konkrétne a vysoko individuálne okolnosti každej prejednávanej veci, čo znamená, že súdy nie je možné v týchto prípadoch precedenčne zaviazať ku konkrétnemu spôsobu rozhodovania. Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa. 28. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že okresný súd postupoval vecne správne, keď rozhodol o zachovaní styku otca s maloletou, pretože vykonané dokazovanie preukázalo, že neexistujú žiadne relevantné a preukázané okolnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie, alebo vylúčenie kontaktu medzi otcom a dieťaťom. Matka síce poukazovala na tvrdenia otcovej bývalej partnerky o údajnom kombinovaní liekov s alkoholom, či nevhodnom správaní sa otca k inému dieťaťu, avšak tieto tvrdenia neboli preukázané a mali len sprostredkovaný, neoverený charakter. Súd nie je povinný vykonať dôkaz, ktorý podľa jeho úvahy nie je spôsobilý prispieť k objasneniu veci, a preto bolo odôvodnené, že výsluch matkou označenej osoby nevykonal, keďže išlo o tvrdenia bez súvisu s konkrétnym správaním otca voči maloletému dieťaťu v prejednávanej veci. Obrazovo-zvukové záznamy predložené matkou okresný súd vyhodnotil vecne správne, a ak z nich nevyvodil závery očakávané matkou, teda také, ktoré by narúšali bezpečnosť dieťaťa, alebo potvrdzovali jeho nevhodné správanie vo vzťahu k maloletej, tak takému záveru nie je možné vyčítať jeho nesprávnosť. Rozhodujúce boli najmä odborné závery znalcov z odboru psychiatrie, sexuológie aj klinickej psychológie detí, ktoré jednoznačne vylúčili prítomnosť sexuálnej deviácie otca, jeho nebezpečnosť pre dieťa a tiež existenciu akýchkoľvek následkov u dieťaťa, ktoré by svedčili o traumatizácii, alebo nevhodnom správaní zo strany otca. Znalec O. P., nielen podľa okresného súdu, ale ani podľa odvolacieho súdu, nevyvodil svoje závery zo zastavenia trestného stíhania, ale zo samostatného, nezávislého odborného vyšetrenia otca, čo matkina námietka nerešpektovala. Súčasťou dokazovania bolo aj znalecké vyšetrenie maloletej, z ktorého vyplynulo, že dieťa nemá známky posttraumatickej stresovej poruchy, je bez psychosexuálneho konfliktu, nevykazuje žiadne správanie signalizujúce zneužívanie a je možné prijať záver i záver, že jeho reprodukcia udalostí je len vekovo primerane nepresná. Zistená sugestibilita dieťaťa smerom k matke potvrdila, že nie každá zmena v rozprávaní dieťaťa má reálny základ, čo okresný súd pri hodnotení dôkazov správne zohľadnil. Keďže žiadny z vykonaných dôkazov nepreukázal, nielen podľa okresného súdu, ale ani podľa odvolacieho súdu, že by otec predstavoval riziko pre zdravý psychický, či fyzický vývin maloletej, tak okresný súd legitímne uprednostnil zachovanie pravidelného kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi, ktorý je v jeho najlepšom záujme podľa ustálenej rozhodovacej praxe aj zásady rovnosti rodičovských práv a povinností. 29. K úprave styku (výrok IV.) odvolací súd uvádza, že okresný súd správne vychádzal z princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a z vyšetrovacej zásady mimosporového konania, ktoré vyžadujú, aby súd sám aktívne zistil všetky rozhodné skutočnosti a pri styku prihliadol aj na vyjadrený názor dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Dieťaťu sa poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (porov. uznesenie najvyššieho súdu z 22. júna 2016, sp. zn. ). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku z 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57. - 59.). Súdy vyšších inštancií opakovane v tejto súvislosti poukazovali, že je chybou, ak sa stotožňuje názor (prianie) maloletého s pojmom záujem dieťaťa (porov. rozhodnutia sp. zn. , , ). V prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností k ich maloletým deťom, je to práve všeobecný súd, komu prináleží vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa v kontexte individuálnych okolností toho-ktorého prípadu (porov. uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. apríla 2020 sp. zn. ). V tejto súvislosti je potrebné

uvedomiť si rozdiel medzi záujmom dieťaťa (jeho názorom) a najlepším záujmom dieťaťa (nález Ústavného súdu SR z 28. októbra 2014 sp. zn. ). Z rozhodnutia okresného súdu je dostatočne zrejmé, že názor maloletej bol zohľadnený ako jeden z relevantných faktorov pri rozhodovaní v jej najlepšom záujme tak, aby rozhodnutie podporovalo obnovenie, resp. zachovanie citových väzieb k obom rodičom. Nejde pritom o nesprávny procesný postup, ak rozhodovanie v najlepšom záujme maloletej nebolo redukované na zistenie vôle alebo predstavy maloletej o úprave styku. Ak matka v konaní predložila obrazovo–zvukové záznamy z obdobia spolužitia a navrhla výsluch bývalej partnerky otca, ktorá mala vypovedať k povahe otcovho správania a k užívaniu alkoholu v kombinácii s liekmi, bolo povinnosťou súdu vyhodnotiť relevanciu týchto dôkazov práve z hľadiska bezpečnosti a psychickej pohody dieťaťa, k čomu nepochybne došlo. 30. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že hoci znalecké dokazovanie predstavuje významný nástroj zisťovania skutkového stavu v konaniach o maloletých, súd nemá automatickú povinnosť nariadiť ho v každom prípade, pretože jeho využitie prichádza do úvahy len vtedy, ak jeho potreba vyplýva zo špecifických skutkových okolností a zároveň je primerané dosahu, aký má na zásah do rodinného života účastníkov a na záujem maloletého dieťaťa. Súd preto vždy posudzuje, či predmetné odborné zistenia možno získať vlastnou hodnotiacou úvahou alebo z iných, menej invazívnych dôkazných prostriedkov a nariadi znalecké dokazovanie len vtedy, ak z okolností prípadu vyplýva, že bez odborného posúdenia by nebolo možné riadne posúdiť rodičovské kompetencie, alebo bezpečnosť styku a že jeho realizácia je v súlade s najlepším záujmom maloletého. Z toho zároveň vyplýva, že nesúhlas účastníka konania, v prejednávanej veci matky, so závermi už vypracovaného znaleckého posudku nezakladá súdu povinnosť vyžiadať nový znalecký posudok, pretože subjektívna nespokojnosť s výsledkom dokazovania nemôže vytvárať procesné právo na opakované znalecké skúmania, ktoré by bolo v priamom rozpore so zásadou procesnej hospodárnosti a so zásadou ochrany maloletého pred neprimeraným psychickým a diagnostickým zaťažovaním. Pripomína odvolací súd, že v štádiu už vypracovaného znaleckého posudku súd môže nariadiť nové, alebo doplňujúce znalecké dokazovanie len v prípade, ak existujú konkrétne, objektívne a vážne pochybnosti o presvedčivosti, úplnosti alebo metodickej správnosti pôvodného posudku, a nie vtedy, keď zistenia znalca nenadväzujú na subjektívne predstavy jedného z rodičov, v prejednávanej veci matky. 31. Odvolací súd v tejto rovine uvádza, že tvrdenia matky o tom, že sa „vyskytli ďalšie závažné okolnosti“ spochybňujúce prístup otca k maloletým deťom, neboli v konaní žiadnym spôsobom verifikované, a preto nemohli založiť pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného súdu. Matka nepreukázala ani existenciu údajného „kombinovania liekov s alkoholom“, ani tvrdené nevhodné správanie otca voči dcére jeho bývalej partnerky konkrétnymi skutočnosťami, išlo len o všeobecné a tvrdenia sprostredkované osobou p. Q. O., ktorej samotná matka pripisuje nekonkretizované( v skutkovej a časovej rovine) poznatky získané zo spoločnej domácnosti, bez akéhokoľvek odborného, medicínskeho, či objektivizovaného podkladu. Matka netvrdí a nekonkretizuje, že bývalá partnerka otca má i prípadnú osobitnú kvalifikáciu, konkrétnu, verifikovateľnú, dôkazne podloženú znalosť relevantných skutočností, ktorá by bola spôsobilá objektívne doložiť existenciu tvrdených rizík. Nie je zrejmé, ako by jej výsluch mohol byť dôkazom kľúčovej povahy, a nie opakovaním subjektívnych hodnotiacich tvrdení a potenciálne možno zaujatých výpovedí a ako by tieto boli spôsobilé zmeniť skutkový stav, prípadne závery znaleckých dokazovaní. Odvolací súd opäť zdôrazňuje, že civilný proces – a osobitne konanie vo veciach maloletých – nevyžaduje vykonanie každého účastníkom navrhnutého dôkazu, ale len takého, ktorý môže objektívne prispieť k zisteniu skutočného stavu veci. Dôkaz, ktorému už vopred chýba relevancia, vierohodnosť alebo akákoľvek pridaná dôkazná hodnota, nie je súd povinný vykonávať. Právna doktrína a ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR konštantne uvádzajú, že súd nie je povinný vykonávať dôkazy, ktoré sú nadbytočné, irelevantné alebo zjavne nevedú k objasneniu skutkového stavu. Z toho vyplýva, že odmietnutie výsluchu svedkyne O. okresným súdom nepredstavovalo svojvôľu, ale vecne logicky dôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré je v súlade so zásadou hospodárnosti a racionálneho vedenia konania a v konečnom dôsledku najmä v zaujme mal. A., a to na právo na styk aj s druhým rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. 32. Pokiaľ matka teda namietala v odvolaní, že mal byť vypočutý svedok na preukázanie jej tvrdení, treba uviesť, že samotné tvrdenia matky, vzhľadom na ich obsahovú zložku, nepredstavujú dôkaz, ale iba nepreukázané domnienky, ktoré boli v rozpore s odbornými závermi, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku O. J. J. P.. Matka nesprávne interpretuje jeho postup a význam trestného konania; znalec svoju činnosť neopieral o „zastavenie trestného stíhania“, ale o odborné vyšetrenia, pozorovanie a psychodiagnostické metódy, ktoré sú v klinickej praxi štandardné. Znalec nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutkového deja, ale ani nemôže ignorovať objektívne fakty, ktoré vyplynuli z iných konaní – tie môžu byť jedným z východiskových bodov pri formulovaní jeho záverov, avšak nie ich podstatou.

Matkina odvolávka na doktrínu „plodov z otráveného stromu“ (čl. 576 spisu) je úplne neaplikovateľná, keďže táto doktrína patrí do oblasti trestného práva, a už vôbec nie do hodnotenia civilného znaleckého dokazovania. Rovnako neobstojí jej tvrdenie, že bez PPG vyšetrenia nemôžu byť závery znalca prijaté, nielenže PPG vyšetrenie nie je povinnou súčasťou diagnostiky, ale znalec jasne vysvetlil metodické limity aj dôvody, pre ktoré iné použité metódy plnohodnotne postačovali. Ani tvrdenie matky, že okresný súd nerozhodoval v najlepšom záujme mal. A., nie je podľa odvolacieho súdu dôvodné. Okresný súd sa zaoberal nielen odborným znaleckým posúdením, ale aj aktuálnou stabilitou prostredia, kontinuitou vzťahu rodiča s dieťaťom a vhodnosťou režimu styku. Zohľadnil aj názor mal. A. primeraný jej veku a úrovni vyspelosti, pričom výpovede dieťaťa posúdil v kontexte s ostatnými dôkazmi, vrátane záverov znalkyne M. N., ktorá výslovne uviedla, že nezistila žiadne známky vedomého ovplyvňovania dieťaťa zo strany matky. To však automaticky neznamená, že subjektívne želania dieťaťa majú absolútnu váhu, civilný proces a judikatúra opakovane zdôrazňujú, že názor dieťaťa je len jedným z kritérií, ktoré súd hodnotí, a nie kritériom rozhodujúcim. Najlepší záujem mal. A. spočíva aj v udržiavaní kontaktu s oboma rodičmi, pokiaľ neexistuje preukázaná hrozba, či riziko. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek relevantných a spoľahlivých dôkazov pre tvrdenia matky, v kontexte úplného vykonaného dokazovania, odborných záverov znalca a neexistencie objektívnych indícií o ohrození mal. A., súd prvej inštancie, podľa odvolacieho súdu, rozhodol na dostatočnom skutkovom základe a jeho rozhodnutie nebolo predčasné, dopĺňanie dokazovania by bolo neúčelné, nebolo dôvodu nariadiť ďalšie dôkazy, preto rozsudok okresného súdu v zodpovedajúcej časti potvrdil v zmysle úpravy V prejednávanej veci, okresný súd, podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil, že námietky matky nesignalizujú nedostatky takéhoto charakteru, ktoré by vykazovali potrebu dopĺňať znalecké dokazovanie, pretože existujúci posudok metodicky vysvetľuje postup znalca, je logicky vnútorne konzistentný a poskytuje dostatočne ucelené odborné zistenia na posúdenie bezpečnosti a režimu styku maloletej A.. Odvolací súd preto nenašiel dôvod zasahovať do jeho záverov ani ukladať povinnosť vyžiadať nový znalecký posudok, keďže existujúce skutkové zistenia sú úplné, primerané okolnostiam prípadu a zodpovedajú najlepšiemu záujmu dieťaťa. 34. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( ) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá ). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa ( ). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. 35. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Výživným

sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu zistenie ich skutočných príjmov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo všeobecných hľadísk, t. j. skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy dieťaťa, a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. 36. Na základe uvedených teoretických východísk krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolacie argumenty matky ako čiastočne dôvodné vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti. Zo spisového materiálu a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že okresný súd sa zaoberal otázkou zistenia aktuálnych pomerov, tak na strane maloletej, ako aj na strane rodičov. 37. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu dospel k záveru, že hoci okresný súd správne zistil a vyhodnotil jednotlivé nákladové položky maloletého dieťaťa, ako aj príjmové a osobné pomery oboch rodičov, výsledná suma výživného 120 Eur mesačne nezodpovedá úplne metodickým pravidlám stanoveným Ministerstvom spravodlivosti SR pre určenie výživného, ktoré síce majú len odporúčací charakter, avšak s dôrazom na okolnosti prejednávanej veci, teda sa na len podporne a primerane odkazuje, viedli odvolací súd k záveru, že určená výška výživného v určitej miere vybočuje z percentuálneho podielu, ktorý by mal niesť povinný rodič pri danom príjme a veku dieťaťa. Okresný súd preskúmal náklady dieťaťa vo výške približne 240 Eur mesačne (100 Eur strava, 50 Eur ošatenie a obuv, 20 Eur hygienické potreby, 15 Eur lieky, 20 Eur cestovné, 15 Eur pravidelné školské výdavky a približne 20 Eur nepravidelné školské náklady), pričom tieto položky odvolací súd považuje za zodpovedajúce skutkovému stavu a ich výšku odvolateľka v konečnom dôsledku ani nevyvrátila. Rovnako ani nevyvrátila skutkové závery ustálené okresným súdom o tom, že otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 844,26 Eur a že matka je bez príjmu. Napriek tomu však odvolací súd považuje za potrebné korigovať záver okresného súdu vo vzťahu k výslednej výške výživného, a to výlučne na základe skutkového stavu a z neho prijatých záverov v prvoinštančnom konaní. Okresný súd založil výpočet výživného na tom, že rodičia by sa mali na výdavkoch dieťaťa podieľať v zásade rovnakou mierou, s čím odvolací súd samozrejme vo všeobecnej rovine súhlasí, teda približne polovicou z odôvodnených mesačných nákladov. Tento postup však nie je možné aplikovať bez posúdenia konkrétnych skutočností prejednávanej veci mal. A.. Metodické tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré predstavujú odborné, odporúčacieho charakteru, vodidlo pre určitú mieru objektivizácie rozhodovania súdov, vychádzajú z percentuálneho podielu z čistého príjmu povinného rodiča, nie z delenia celkových nákladov dieťaťa na polovicu. Tieto tabuľky (tzv. „tabuľkové výživné“) teda určujú odporúčanú výšku výživného podľa veku dieťaťa a počtu detí, pričom pre dieťa vo veku prvého stupňa základnej školy pri jednom dieťati stanovujú odporúčaný podiel 20 % z čistého príjmu povinného rodiča. Tento metodický rámec je uvedený priamo v dokumentoch Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré definujú orientačné percentuálne pásma pre jednotlivé vekové kategórie a ktorých cieľom je zjednotenie praxe súdov pri určovaní výživného. Na základe tohto percentuálneho podielu bolo primerané a vhodné vychádzať z čistého príjmu otca 844,26 Eur mesačne. Vypočítaných 20 % predstavuje síce sumu 168,85 Eur, ktorú odvolací súd vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ustálil na 150 Eur mesačne, ktorú považoval ako objektivizovanú hranicu výživného i podľa metodických pravidiel. A v okolnostiach tejto konkrétnej prejednávanej veci berúc do úvahy náklady maloletej v sume 244 Eur mesačne, keď neboli preukázané také skutočnosti, pre ktoré by sa otec mal na nich podieľať v celom rozsahu. (ďalšie odôvodnenie nižšie) Tento výsledok teda nie je výsledkom novej skutkovej úvahy, ale aplikáciou záväzného metodického odporúčania na už vykonané dokazovanie okresného súdu. Percentuálna miera 20 % je potvrdená viacerými odbornými materiálmi a odporúčacími tabuľkami uvádzanými odbornou literatúrou, ktoré rovnako uvádzajú 20 % pre jedno dieťa v uvedenej vekovej kategórii ako bežný a primeraný podiel povinného rodiča. Suma 120 Eur mesačne, ktorú určil okresný súd, predstavuje iba približne 14,2 % príjmu otca, čo je pod odporúčanou hranicou metodiky. Výživné v tejto výške, teda podľa odvolacieho súdu, nezodpovedá objektivizovanému štandardu stanovenému metodickými tabuľkami, pričom v konaní neboli zistené žiadne osobitné dôvody, ktoré by odôvodňovali

takýto pokles pod tabuľkovú úroveň. Odvolací súd preto výslovne konštatuje, že osobitné okolnosti odôvodňujúce zníženie výživného pod tabuľkové percento (napr. zdravotné hendikepy povinného rodiča, iné významné vyživovacie povinnosti, extrémne nízky príjem alebo znížená práceschopnosť) v prejednávanej veci z obsahu spisového materiálu v rozhodnom období nevyplývajú. 38. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky že „(pričom otec vykonáva „načierno“ aj „kvázipodnikateľskú“ činnosť poskytovaním služieb rôznym podnikateľom a účtovným jednotkám pôsobiacim predovšetkým v agrosektore, navyše ďalší príjem má aj z vypracovania rôznych projektov, na preukázanie týchto jeho ďalších príjmov navrhujem vypočuť Q. O., ktorá o týchto príjmoch otca má rovnako vedomosť ako aj ja, pretože aj ona sním zdieľala spoločnú domácnosť) je možné ustáliť, že vôbec nič neindikuje, aby otec na výživu dcéry neprispieval sumou zodpovedajúcou daným kritériám, a to vo výške ďaleko presahujúcej určených 120 €, vo výške až 186 €“ (č.l. 575 rub spisu)., konštatuje, že ju nevyhodnotil ako takú, ktorá by mala vplyv na správnosť záverov okresného súdu. Odvolací súd k tvrdeniu matky, podľa ktorého otec „vykonáva načierno kvázipodnikateľskú činnosť“ a má mať bližšie nešpecifikované príjmy z poskytovania služieb rôznym podnikateľom a účtovným jednotkám, uvádza, že ide o tvrdenia všeobecnej povahy, ktoré neobsahujú žiadne konkrétne skutkové údaje, na základe ktorých by bolo možné objektívne usudzovať na existenciu ďalších príjmov, ich výšku, pravidelnosť či preukázateľnosť. Matka neuvádza žiadny konkrétny obchodný vzťah, rozsah údajnej činnosti, obdobie výkonu, konkrétny spôsob odmeňovania ani žiadne listinné či iné materiálne dôkazy, ktoré by bolo možné preveriť. Ak okresný súd nevypočul p. Q. O., tak podľa odvolacieho súdu postupoval vecne správne, keďže tento návrh na vykonanie dôkazu nebol dôkazným návrhom spôsobilým preukazovať tvrdené „ďalšie príjmy“, keďže aj podľa samotného odôvodnenia matky má ísť len o osobu údajne „majúcu vedomosť“, bez akéhokoľvek konkretizovaného zdroja, povahy či obsahu tejto vedomosti. Pripomína odvolací súd, že civilný proces pritom nie je založený na preberaní neoverených domnienok, ale na preukázaných, konkretizovaných a verifikovateľných tvrdeniach, ktoré umožňujú vykonať dôkaz a vyvodiť skutkový záver. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vychádzal z preukázaných a objektívne identifikovateľných príjmov otca. Vzhľadom na absenciu hodnoverných skutočností, prípadne indícií o iných relevantných zdrojoch príjmu nebolo dôvodu odchýliť sa od zistení opretých o listinné podklady a oficiálne údaje. V konaní o maloletých možno prihliadať aj na potenciálnu schopnosť rodiča zarábať, avšak táto zásada neumožňuje nahradzovať konkrétne zistenia vábnymi tvrdeniami, ktoré neboli podopreté žiadnym verifikovateľným faktom. Odvolací súd preto konštatuje, že matkou uvádzané tvrdenia o „načierno“ vykonávanej práci, o „kvázipodnikateľskej činnosti“, či o údajnom vypracovávaní projektov nie sú spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť záverov okresného súdu o určení výživného. Ide o tvrdenia nemajúce konkrétny obsah, dôkazný podklad ani reálny opis skutkových okolností, ktoré by bolo možné preskúmať. Za týchto okolností nebolo dôvodu meniť záver okresného súdu o výške odôvodnených možností a majetkových pomeroch otca, ani dopĺňať dokazovanie smerujúce k zisteniu nepreukázaných príjmov. Záver okresného súdu o výživnom, pri hodnotení majetkových pomerov rodičov, včítane príjmovej zložky a maloletej, preto zostáva vecne správny, preskúmateľný a v súlade s právnymi kritériami podľa a nasl. . 39. Odvolací súd, pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, ešte uvádza, že pri určení výšky výživného prihliadol aj na to pri určovaní výživného je potrebné zohľadniť aj to, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa v plnom rozsahu, pričom táto osobná starostlivosť sa podľa metodických materiálov MS SR započítava do plnenia jej vyživovacej povinnosti a má ekonomickú hodnotu, ktorá sa v samotnom výpočte hotovostných nákladov neprejavuje. Práve preto metodika odmieta fixné delenie nákladov na polovicu, keďže by neopodstatnene znižovalo podiel povinného rodiča v prípadoch, keď druhý rodič poskytuje starostlivosť v podstatne väčšom rozsahu. Odvolací súd preto konštatuje, že zachovanie pôvodnej sumy 120 Eur by nerešpektovalo základnú zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov a nezodpovedalo by ani metóde percentuálneho určenia výživného na základe schopností a možností povinného rodiča. Suma 150 Eur tak reflektuje jednak preukázaný príjem otca, jednak primerané potreby dieťaťa zistené okresným súdom a súčasne i rešpektuje metodické tabuľky, ktorých účelom je dosiahnuť jednotnosť a predvídateľnosť rozhodovacej praxe v obdobných prípadoch. 40. Na vyššie konštatovanom, podľa odvolacieho súdu, nič nemení skutočnosť, že okresný súd sa podrobne zaoberal nákladovými položkami dieťaťa, keďže tieto položky odvolací súd v plnom rozsahu preberá. Mení len právny záver o podiele otca, ktorý je povinný niesť, pretože tento podiel pri nezmenenom skutkovom stave bol len zosúladený s metodickými percentami. Výsledná suma 150 Eur teda nepredstavuje zmenu skutkových zistení, ale korekciu metodického postupu okresného súdu, ktorý v predmetnej miere znížil výživné pod tabuľkovú hranicu bez existencie osobitných okolností, ktoré by takýto postup odôvodňovali. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania v časti určeného výživného na mal. A. zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o výživnom na

maloleté dieťa tak, že otec je povinný platiť na maloletú A. výživné vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, a to so spätnou účinnosťou od 1. júla 2024. Zároveň ukladá otcovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1. júla 2024 do 31. októbra 2025 vo výške 560 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pri právnom posúdení veci vychádzal odvolací súd teda i z a nasl. o rodine, rešpektujúc zásadu primeraného podielu rodičov na úhrade potrieb dieťaťa. Keďže odvolací súd rozhodol o zmene výživného so spätnou účinnosťou, bolo potrebné určiť aj výšku dlžného výživného za obdobie od júla 2024 do októbra 2025, čo predstavuje spolu 16 mesiacov. Pri mesačnom výživnom 150 Eur mal otec za toto obdobie zaplatiť celkom 2.400 Eur. Z dokazovania vyplynulo, že otec uhradil za júl až september 2024 spolu 280 Eur (80 Eur, 100 Eur a 100 Eur), pričom za obdobie október 2024 až október 2025 uhrádzal pravidelne výživné vo výške 120 Eur mesačne počas 13 mesiacov, teda spolu 1.560 Eur. Celkovo tak otec zaplatil 1.840 Eur. Porovnaním skutočných plnení so sumou, ktorú mal otec za rovnaké obdobie zaplatiť podľa tohto rozhodnutia, odvolací súd zistil nedoplatok na výživnom vo výške 560 Eur. Odvolací súd pritom prihliadal na aktuálny zárobok otca vo výške 844,26 Eur, z ktorého vyplýva, že uloženie povinnosti doplatiť zročné výživné v tejto sume, v stanovených splátkach, k čomu v konečnom dôsledku určitým spôsobom pristúpil už aj okresný súd, ak stanovil dlhšiu lehotu na úhradu zročného výživného ( teda nie tri dni od právoplatnosti rozsudku, ale určil lehotu 30 dní), teda rozhodnutie by pre otca nemalo byť neprimerane zaťažujúce a zároveň je potrebné na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. 41. Takto určené výživné a dlžné výživné boli podľa odvolacieho súdu v súlade so zásadou prednosti záujmu dieťaťa, primeranosti finančnej účasti oboch rodičov a spravodlivého rozdelenia povinností medzi rodičov podľa ich možností, schopností a rozsahu osobnej starostlivosti. 42. V zmysle , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 43. V zmysle , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 44. Odvolací súd akcentuje, že upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa ods. 4 ust. ), patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu, v zmysle ktorých všeobecných postulátov okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu vo vyvolanom odvolacom konaní i postupoval , keď stanovil dobu zročného výživného v lehote 30 dní od právoplatnosti, ktorú odvolací súd korigoval vzhľadom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti a zročného výživného. 45. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Vzhľadom na charakter plnenia, prvoradý zreteľ pri úvahách a možnom plnení zročného výživného v splátkach je okrem pomerov na strane rodiča posúdiť, či by mohlo byť reálne ohrozené zabezpečenie štandardných základných potrieb dieťaťa, pričom aj výška prípadnej otcovi povolenej splátky musí byť stanovená tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov (čo je súdnou praxou akceptovateľné). 46. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. , , ). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutých výrokov IV., VI., VIII. potvrdil ako vecne správny cez úpravu v v spojení s a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v a v časti zodpovedajúcej výrokom II., III. napadnutého rozsudku rozsudok okresného súdu zmenil cez úpravu v . 48. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 49. Len pre komplexnosť posúdenia odvolací súd uvádza, že pokiaľ vo vyjadrení zo dňa 16.01.2026 podanom v odvolacom konaní odvolateľka uvádza: „Záverom si dovoľujem už len namietať petit, ktorý strana otca prednáša a žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil postupom podľa . Je zrejmé, že neobsahuje žiadne odseky, naviac ide o ustanovenie, ktoré nemá dopad na prejednávanú vec, keďže uvedená právna je aplikovateľná výlučne v štádiu dovolacieho konania. Pokiaľ by podanie bolo realizované samotným otcom (alebo priamo v jeho mene), považovala by som to automaticky za preklep, resp. za zrejmú nesprávnosť, avšak v situácii, že podanie podáva osoba práva znalá z radov advokátov vzbudzuje to vo mne pochybnosti o návrhu na rozhodnutie, ako má odvolací súd rozhodnúť. Nakoľko ide o okolnosť, ktorá má (resp. prinajmenšom môže mať) za následok zmätočnosť podania (resp. petitu v ňom vyjadreného) navrhujem, aby strana otca bola vyzvaná k odstráneniu tejto vady.“ (č.l. 616 rub spisu), tak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého „neexistuje“ a preto právna zástupkyňa otca ho nemohla použiť, nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. Uvedené ustanovenie je súčasťou platného a účinného znenia od jeho prijatia a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie aj odvolacieho konania je riadne inkorporované v systematike piatej časti zákona, upravujúcej rozhodovanie odvolacieho súdu. Ustanovenie teda existuje, je normatívne účinný a právna zástupkyňa otca ho mohla použiť. Skutočnosť, že odvolateľka sa s konkrétnym ustanovením nestotožňuje, sama osebe nemôže viesť k záveru o jeho neexistencii a už vôbec nie k záveru, že podanie otca, z tohto dôvodu trpí vadami. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že v danom prípade nie je dôvod vyzývať právnu zástupkyňu otca na odstránenie akýchkoľvek vád podania, pretože žiadne vady nezakladá ani citácia , ani použitie jeho textu v odvolacom konaní, v ktorom je potrebné aplikovať platné zákonné ustanovenia a ich citácia v podaní je štandardným, plne súladným postupom. Námietka odvolateľky preto nie je spôsobilá spochybniť riadnu procesnú formu podania ani relevanciu jeho právnej argumentácie a odvolací súd sa ňou ďalej nezaoberal ako relevantnou k posúdeniu veci samej. 50. Odvolací súd preskúmal výrok o trovách konania v medziach odvolania podľa a nasl. a dospel k záveru, že odvolacie námietky nie sú dôvodné. Okresný súd rozhodol o trovách konania v súlade so zákonom, pričom odvolateľkou uvádzané skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého výroku. Argumentácia odvolateľky vychádzajúca z jej osobných a majetkových pomerov, statusu samoživiteľky, či doterajšej výšky príspevku otca na výživu maloletého dieťaťa nemá právny význam pri aplikácii ustanovení o trovách konania a nemôže viesť k odchýleniu sa od zákonom stanovenej úpravy. 51. V posudzovanej veci je rozhodovanie o trovách konania determinované tým, že ide o mimosporové konanie podľa . V takýchto konaniach platí podľa a CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, a preto každý znáša svoje trovy konania sám. Ide o základné pravidlo mimosporového konania, od ktorého je možné sa odchýliť len výnimočne, ak sú splnené podmienky . Toto ustanovenie predstavuje materiálny korektív, ktorý umožňuje priznať náhradu trov konania, ak to vyžaduje spravodlivosť s ohľadom na okolnosti prípadu. Zákon však neustanovuje, komu môže byť náhrada priznaná a nevyžaduje ani úspech účastníka v konaní, ide o výnimočný nástroj, ktorý musí byť odôvodnený konkrétnymi výnimočnými okolnosťami. 52. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci takéto okolnosti neboli zistené, a preto rozhodol v súlade s tak, že žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania nepatrí. Odvolateľka tieto závery

okresného súdu ani konkrétne nenapádala a netvrdila žiadne skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť aplikáciu . Jej argumentácia týkajúca sa sociálnej situácie a výživného nepredstavuje právne relevantné okolnosti, ktoré by mohli viesť k odklonu od všeobecnej zásady upravenej v a už vôbec nepredstavuje výnimočný dôvod vyžadujúci aplikáciu . Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že samotné oslobodenie odvolateľky od súdnych poplatkov podľa (resp. ) nemá žiadny dopad na povinnosť nahradiť trovy konania protistrane ani na rozhodovanie podľa , pretože ide o osobitný procesný inštitút, ktorý neslúži ako podklad pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Nemožno ho interpretovať tak, že by účastníkovi zakladal právo na nepriznanie trov konania v prospech iného účastníka. Odvolací súd preskúmal aj vplyv zmeny výroku o výživnom, ku ktorej došlo v odvolacom konaní, keď bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená zo 120 Eur na 150 Eur mesačne. Táto zmena predstavuje zásah výlučne do meritórneho výroku, pričom nemá žiadny vplyv na rozhodovanie o trovách konania podľa . Zmena výživného nepredstavuje okolnosť, ktorá by modifikovala úspech účastníkov v konaní v rozsahu relevantnom pre rozhodovanie o trovách konania, a preto nemôže slúžiť ako dôvod pre priznanie náhrady trov alebo pre aplikáciu moderačného ustanovenia . Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol o trovách konania vecne správne, v súlade s a , pričom odvolateľkou uvádzané dôvody nie sú spôsobilé spochybniť správnosť tohto rozhodnutia. Odvolacie námietky neobsahujú žiadne právne relevantné tvrdenia, ktoré by mohli privodiť zmenu výroku o trovách konania, a preto odvolací súd o trovách prvoinštančného konania a odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 53. Záverom odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu obsahuje na prvej strane písomného vyhotovenia odvolaním napadnutého rozsudku (č.l. 544 spisu) nesprávnu spisovú značku, preto odvolací súd vo výrokovej časti svojho rozhodnutia nariadil opravu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorú okresný súd, bez zbytočného odkladu, vykoná. K tomuto svojmu procesnému postupu odvolací súd len primerane a podporne odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -30 zo dňa 27. marca 2025. 54. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.