Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9C-9-2026.pdf
PDF · 98.42 KB
Case nature
Subarea
9C/9/2026
Uznesenie
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: 9C/9/2026 – 30 IČS: XXXXXXXXXX
U Z N E S E N I E
Okresný súd Levice v spore navrhovateľa: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX G. H., právne zastúpený: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 42 358 566, proti protistrane: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. F. X, XXX XX H., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: 9C/9/2026 – 30 IČS: XXXXXXXXXX
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Protistrane sa voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: 9C/9/2026 – 30 IČS: 4326200706
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.03.2026 domáhal, aby súd v prospech navrhovateľa zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam
a) zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. I., obec I., C. H., ako pozemok - parcela registra KN „C" parc. č. 4019/2, ostatná plocha o výmere 210 m2, pozemok - parcela registra KN "C" parc. č. 4344/3, trvalý trávny porast o výmere 6.805 m2, pozemok - parcela registra KN "C" parc. č. 4345/2, trvalý trávny porast o výmere 85 m2, , zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 m2, vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku, b) zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. J., obec J., okres H., ako pozemok - parcela registra KN „C" parc. č. 291, orná pôda o výmere 849 m2, pozemok - parcela registra KN "E" parc. č. 6438/1, orná pôda o výmere 1.513 m2, vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku, c) zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. J., obec J., okres H., ako pozemok - parcela registra KN „C" parc. č. 299, trvalý trávny porast o výmere 4.701 m2, pozemok - parcela registra KN "E" parc. č. 5783/2, trvalý trávny porast o výmere 2.838 m2, vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku, d) zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. J., obec Uhliská, okres H., ako pozemok - parcela registra KN „E" parc. č. 6076/4, trvalý trávny porast o výmere 1.531 m2, vo vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2, za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa z titulu platobného rozkazu sp. zn. 29Up/13/2026 zo dňa 23.01.2026 vydanom Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vo výške 11.860 eura s príslušenstvom.
2. Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uviedol, že má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 11.860 eur z titulu pôžičky, ktoré mu boli poskytnuté v troch platbách, a to 10.01.2023 vo výške 10.000 eur, dňa 08.02.2024 vo výške 1.000 eur a 28.01.2025 vo výške 1.000 eur. Žalovaný do dňa 08.12.2025 vykonal 5 platieb, pričom z pôžičky 10.000 eur uhradil iba 25 eur, z pôžičky 1.000 eur zo dňa 28.01.2025 uhradil iba 25 eur a z pôžičky vo výške 1.000 eur zo dňa 08.02.2025 uhradil iba 30 eur. Záväzok si žalovaný nesplnil riadne a včas a zároveň odmietal pristúpiť k uznaniu dlhu. Z týchto dôvodov navrhovateľ pristúpil dňa 01.01.2026 k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 29Up/13/2026. Dňa 23.01.2026 bol vydaný platobný rozkaz, na základe ktorého bola žalovanému uložená povinnosť navrhovateľovi istinu vo výške 11.860 eur vrátane príslušenstva, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Ďalej uviedol, že má dôvodnú obavu, že exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená z dôvodu, že žalovaný v dôsledku informácie o vydaní platobného rozkazu zo dňa 23.01.2026 začne realizovať kroky vedúce k prevodu jeho majetkových hodnôt do dispozície tretej osoby. V prípade, ak sa tak stane exekúcia bude nevymožiteľná a pohľadávka tak nebude uspokojená. Ďalej uviedol špecifikoval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného s tým, že tieto predstavujú základný majetok žalovaného a iný majetok vyššej hodnoty aktuálne nevlastní. Účel navrhovateľa je zabezpečenie pohľadávky ktoré možno dosiahnuť len zabezpečovacím opatrením, pričom jeho nariadenie neobmedzí žalovaného žiadnym spôsobom vzhľadom na výšku pohľadávky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd za účelom zabezpečenia pohľadávky zriadil záložné právo k špecifikovaným nehnuteľnostiam. K návrhu pripojil listy vlastníctva č. XXXX, XXX, XXX K. XXX, platobný rozkaz sp. zn. 29Up/13/2026 zo dňa 23.01.2026 a odpor podaný žalovaným proti platobnému rozkazu.
3. Z katastra nehnuteľností navrhovateľ zistil, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. I., obec I., C. H. sú v časti C – ťarchy, evidované: bez zápisu. K nehnuteľnosti na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 protistrany pre kat. úz. J., obec J., Okres Levice sú v časti C – ťarchy, evidované: bez zápisu. K nehnuteľnosti na LV č. XXX pre kat. úz. J., obec J., Okres Levice sú v časti C – ťarchy, evidované: bez tiarch. K nehnuteľnosti na LV č. XXX pre kat. úz. J., obec J., Okres Levice sú v časti C – ťarchy, evidované: bez zápisu. K nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre kat. úz. I., obec Pukanec, Okres Levice sú v časti C – ťarchy, evidované: bez zápisu.
4. Z predloženého odporu proti platobnému rozkazu súd zistil, že protistrana v upomínacom konaní podala proti platobnému rozkazu odpor a poprela nárok navrhovateľa.
5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
7. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
17. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou, a preto je možné ho nariadiť iba na návrh, ktorý musí spĺňať nielen všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 CSP a všeobecné náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP, ale predovšetkým osobitné náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 343 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP spočívajúce v presnom označení predmetu, vo vzťahu ku ktorému sa žiada zriadiť záložné právo a osvedčení dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje, aby žalobca preukázal a osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené.
20. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa s cieľom zamedziť alebo minimalizovať nebezpečenstvo, že jeho pohľadávka nebude uspokojená. Zákonnými predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a) návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým sú veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia sa zabezpečuje peňažná pohľadávka, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri posudzovaní obavy zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu, pričom osobitnej povahe inštitútu
zabezpečovacieho opatrenia zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd tak rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením zabezpečovacieho opatrenia, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd musí zároveň zohľadniť zásadu primeranosti a proporcionality zásahu do majetkových pomerov dlžníka v súvislosti s majetkom, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, keďže nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer.
21. Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou, a preto je možné ho nariadiť iba na návrh, ktorý musí spĺňať nielen všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 CSP a všeobecné náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP, ale predovšetkým osobitné náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 343 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP spočívajúce v presnom označení predmetu, vo vzťahu ku ktorému sa žiada zriadiť záložné právo a osvedčení dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje, aby žalobca preukázal a osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené.
22. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne osvedčenému nároku oprávneného účastníka ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Nariadením zabezpečovacieho, rovnako ako je tomu pri neodkladnom opatrení, sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
23. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie.
24. Súd ďalej poznamenáva, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16Co/71/2018 zo dňa 21.06.2018). Súd zdôrazňuje, že ani samotná existencia dlhu (alebo pohľadávky) nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Dôvodom na jeho nariadenie je iba také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. Súd je v každom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie.
25. Súd preskúmal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ k návrhu predložil ako aj s ostatný obsah spisového materiálu a zistil, že medzi navrhovateľom a protistranou existuje záväzkový vzťah, ktorého dôvodnosťou sa však bude zaoberať súd v konaní o splnenie povinnosti resp. v konaní o zaplatenie pohľadávky. Existenciu pohľadávky mal súd preukázanú predloženým platobným rozkazom vydaným v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn.: 29Up/13/2026. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci dňa 24.05.2021 platobný rozkaz sp. zn.: 29Up/13/2026, voči ktorému bol zo strany protistrany podaný odpor čo vo vzťahu k rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemalo podstatný význam. Podmienku, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, mal tak súd za splnenú. Rovnako tak mal súd
za preukázanú aj podmienku spôsobilého predmetu záložného práva, keď predmetom, ku ktorým navrhovateľ navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, sú nehnuteľnosti vo vlastníctve protistrany.
26. Vychádzajúc z podaného návrhu, skutkových tvrdení navrhovateľa a predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva, keď neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie protistranou. Navrhovateľ podľa názoru súdu neosvedčil také konanie protistrany, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka navrhovateľa bude nevymožiteľná a že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, keďže nepreukázal také jeho konanie, ktoré smeruje k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie tým, že protistrana nakladá so svojim majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje resp. že dochádza ku kvantitatívnym alebo kvalitatívnym zmenám na majetku protistrany, z ktorých vyplýva reálny úmysel protistrany sťažiť alebo zmariť vymoženie pohľadávky navrhovateľa. Samotná skutočnosť, že protistrana neuhradila svoje splatné záväzky voči navrhovateľovi, nemôžu byť dostatočným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
27. V predmetnej veci navrhovateľka uvádzala len existenciu možného rizika a obavu z možného zbavovania sa majetku zo strany protistrany ako jej dlžníka, ktorý iný majetok nemá. V uvedenej súvislosti, súd uvádza, že ani samotná obava zo zbavovania sa majetku či obava z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka sama o sebe exekúciu neohrozuje, a preto popri existencii zročnej pohľadávky musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a podľa možnosti tiež i uspokojivo podložiť písomnosťami, že tu je daná aj iná skutočnosť, ktorá vyvoláva dôvodnú obavu, že dlžník dispozíciou so svojim majetkom exekúciu zmarí. Súd na podporu správnosti poukazuje na záver formulovaný Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 5Obo144/97 z 22. júla 1997, uverejnenom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998, v zmysle ktorého “Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery“. Vo svetle týchto teoretických východísk a interpretačných záverov právnej praxe, navrhovateľka podľa posúdenia súdu konkrétne skutočnosti, objektívne odôvodňujúce obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená neuviedla a jej subjektívne tvrdenie v tomto smere, že protistrana sa z dôvodu vedomosti o platobnom rozkaze, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť môže zmeniť svoju bonitu (prevodom jeho majetkových hodnôt), zostalo len v rovine vyslovenej hypotézy, pravdepodobnosť ktorej nebola podporená osvedčenými skutočnosťami. Naviac má súd zato, že nebola zo strany navrhovateľky osvedčená ani primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k štyrom nehnuteľnostiam vo vlastníctve protistrany ako dlžníka, ku ktorým navrhla zriadiť záložné právo. Súd vzhľadom k tomu, nemal preukázanú ani skutočnosť, že takéto zabezpečovacie opatrenie by bolo primerané.
28. Súd tak po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uzatvára, že navrhovateľ neosvedčil obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia bol ohrozený, respektíve, že by v danej veci existovala taká nevyhnutnosť neodkladnej potreby úpravy pomerov strán, pre ktorú by bolo nevyhnutné nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazne preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, zabezpečovacím opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Zo slovného výkladu ustanovenia § 326 ods. 1 CSP (ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane) jednoznačne vyplýva, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia je odôvodnené iba vtedy, ak prejav vôle dlžníka smeruje k realizácií takých (právnych) úkonov, ktoré budú mať smerovať k zmareniu budúcej exekúcie (slovné spojenie „obava, že exekúcia bude ohrozená“).
29. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ podľa názoru súdu neosvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, súd pre úplnosť dodáva, že pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia je potrebné skúmať aj primeranosť zabezpečovanej pohľadávky voči veciam, právam alebo iným majetkovým hodnotám, na ktoré má byť záložné právo zriadené. Kritérium primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia musí zohľadňovať hodnotu zabezpečovanej pohľadávky vo vzťahu k predmetu zálohu, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do práv a právom chránených záujmov dlžníka. Súd je povinný skúmať primeranosť
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, ale len na základe navrhovateľom osvedčených skutočností. V predmetnej veci je podľa názoru súdu (v dôsledku absencie tvrdenia a osvedčenia navrhovateľom) nebola osvedčená ani primeranosť zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiach špecifikovaným navrhovateľom, ktorých hodnotu súd nevie sám posúdiť pretože nedisponuje odbornými vedomosťami v tejto oblasti.
30. Na základe vyššie uvedených skutočností, keď právna úprava zabezpečovacieho opatrenia má chrániť veriteľa pred takým konaním dlžníka, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie, za súčasného stavu, keď navrhovateľ podľa názoru súdu nesplnil zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže tento skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi neosvedčil dôvodnú existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže však protistrane, ktorá bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd vyslovil, že protistrane nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: 9C/9/2026 – 30 IČS: XXXXXXXXXX
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
V Leviciach, dňa 05. marca 2026
Mgr. Alexandra Lisyová
s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia: Marková Patrícia