Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Csp/53/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: E., o zaplatenie sumy 190,56 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.05.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 190,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p.a. od 18.12.2018 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že naňho bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 postúpená pohľadávka spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (ďalej tiež len ako „Veriteľ“) zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXX uzavretej so žalovanou dňa 06.08.2007 (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy Veriteľ žalovanej poskytol peňažné prostriedky vo výške uvedenej v Zmluve, pričom žalovaná neplatila dohodnuté splátky a tak Veriteľ podaním zo dňa 16.10.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy do uplynutia výpovednej lehoty uvedenej v podaní. Pohľadávka Veriteľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 190,56 Eur ako istinu úveru, 50,42 Eur titulom dlžného zmluvného úroku, 25,89 Eur titulom úroku z omeškania a 84,80 Eur titulom poplatkov. Žalobca si voči žalovanej uplatňuje len nárok na zaplatenie istiny 190,56 Eur a úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -137 zo dňa 24.06.2019, ktorý však musel byť uznesením č.k. -153 zo dňa 16.07.2020 zrušený pre nemožnosť platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk žalovanej.

3. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela. Žaloba s výzvou jej boli doručené postupom podľa ust.

4. Súd žalobcu pred nariadením pojednávania vyzval, aby doplnil svoje skutkové tvrdenia v žalobe tak, že súdu uvedie, kde, kedy a akým spôsobom sa so žalovanou dohodol na podmienkach poskytnutého povoleného prečerpania, menovite najmä o jeho výške, úrokovej sadzbe a RPMN. Ďalej mal súdu uviesť, kedy začala žalovaná povolené prečerpanie využívať, akú sumu celkovo vyčerpala, akú celkovo žalobcovi a/alebo jeho právnemu predchodcovi uhradila a akým spôsobom boli jej úhrady započítané na úroky, poplatky a istinu, resp. sankcie a tiež doplniť, z akého dôvodu a akým spôsobom bola zmluva

o povolenom prečerpaní ukončená, menovite či sa to stalo na základe porušenia povinností žalovanej a kedy k takému porušeniu došlo. Žalobca bol upozornený, že súdu je potrebné preukázať, že bola žalovaná pred zosplatnením úveru písomne vyzvaná na jeho úhradu, prípadne že taká výzva nebola v zmysle príslušných právnych predpisov potrebná.

5. Na výzvu súdu doplnil žalobca, že dňa 06.08.2007 uzavrel Veriteľ so žalovanou Zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo, okrem iného, zriadenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX Veriteľom pre žalovanú a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinným od 01.07.2007 (ďalej ako „OP“). Podľa čl. 9.1. OP banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v bode 10.1. až do výšky povoleného prečerpania. Po poskytnutí povoleného prečerpania banka umožní dlžníkovi využívať povolené prečerpanie tak, že bude realizovať platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výbery hotovosti z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na účet dlžníka. Banka je oprávnená odmietnuť vykonanie platobného príkazu dlžníka, ak by v dôsledku vykonania takéhoto platobného príkazu došlo k nepovolenému prečerpaniu. V takýchto prípadoch banka nezodpovedá za prípadné škody, ktoré by dlžníkovi vznikli nevykonaním takýchto platobných príkazov. Žalobca uviedol, že povolené prečerpanie je možnosť prečerpať finančné prostriedky na vlastnom účte. Poskytujú ho banky pre svojich klientov ako doplnok k ich bežnému účtu. Pokiaľ má klient na účte prostriedky a s peniazmi aktívne manipuluje (platby, výbery, prevody) bude sa tento účet správať ako bežný bankový účet. Akonáhle však na účte dôjde k vyčerpaniu vlastných prostriedkov, sprístupní sa dlžníkovi možnosť peniaze vyberať aj naďalej. Všetky pohyby, ktoré po vyčerpaní vlastných prostriedkov na účte uskutoční, sa stávajú predmetom kontokorentného úveru. Povolené prečerpanie na účte sa môže opakovať, čiže keď predchádzajúcu „pôžičku“ dlžník splatí t. j. navýši stav svojho bežného účtu o čiastku, ktorá bola požičaná a o sumu úrokov, môže z princípu revolvingu znovu využiť čerpanie prostriedkov do mínusu. V uvedenom prípade teda nebolo dojednané plnenie v splátkach. K ukončeniu poskytnutia povoleného prečerpania došlo na základe výpovede zo dňa 16.10.2017. K otázke výšky žalovanou vyčerpanej a uhradenej sumy žalobca uviedol, že súdu v podaní zo dňa 15.12.2020 presne špecifikoval žalovanú sumu, ako aj uviedol, kedy žalovaná čerpala finančné prostriedky a v akej výške. Súčasťou tohto podania bola aj platobná história, z ktorej sú zrejmé tak debetné ako aj kreditné operácie na účte žalovaného. Žalobca napokon poukázal na niekoľko rozhodnutí odvolacích súdov, z ktorých vyplýva, že súdy prvej inštancie sú povinné pri rozhodovaní považovať za nesporné tie skutočnosti, ktoré neboli protistranou rozporované a tieto skutočnosti ďalej nedokazovať.

6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 19.07.2021, kde vec v neprítomnosti oboch strán (z ktorých žalobca sa ospravedlnil) prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE. s prílohou, Zmluva o bežnom účte zo dňa 06.08.2007, Výpoveď zmluvy zo dňa 16.10.2017, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 25.01.2018, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, Sadzobník, Výzva zo dňa 12.09.2018, Výzva zo dňa 25.07.2016, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Pokus o zmier, platobná história. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav.

7. Zo Zmluvy o bežnom účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.08.2007 súd zistil, že žalovaná s Veriteľom uzavrela zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu „po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007“. Zmluva neobsahovala k povolenému prečerpaniu žiadne ďalšie ustanovenie ani iné údaje. Uzavretie tejto Zmluvy nebolo medzi stranami sporné. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že na základe tejto Zmluvy Veriteľ žalovanej poskytol povolené prečerpanie k účtu, t.j. vykonával transakcie na jej účte aj nad rámec zostatku na takom účte.

8. Výška povoleného prečerpania ani jeho dojednané podmienky (menovite najmä úroková sadzba povoleného prečerpania) neboli žalobcom súdu napriek jeho výzve oznámené, preto nemohol súd vychádzať z (neexistujúcich) tvrdení žalobcu ako z nesporných.

9. Listom zo dňa 25.07.2016 vyzval Veriteľ žalovanú, aby uhradila svoj omeškaný záväzok voči nemu vo výške 26,68 Eur vyplývajúci z účtu č. SX.. Z listu „Výpoveď zmluvy“ zo dňa 16.10.2017 adresovaného žalovanej súd zistil, že Veriteľ vypovedal „Zmluvu, na základe ktorej /žalovanej/ banka poskytla povolené prečerpanie k účtu číslo SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby, pričom od tohto dňa /žalovanej/ už povolené prečerpanie nebude poskytované“ a vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výpovedná doba bola podľa listu dva mesiace a začínala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Pohľadávka Veriteľa mala byť uhradená do uplynutia výpovednej doby.

10. Listom zo dňa 25.01.2018 odstúpil Veriteľ od Zmluvy, na základe ktorej žalovanej poskytol a viedol účet číslo SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to s účinnosťou ku dňu doručenia takého oznámenia.

11. Listom zo dňa 12.09.2018 upozornil Veriteľ žalovanú, že ak neuhradí splatnú a nezaplatenú pohľadávku vo výške 348,02 Eur, bude oprávnený pohľadávku postúpiť tretej osobe. Listom zo dňa 03.01.2019 Veriteľ žalovanej oznámil, že pohľadávku voči nej z nepovoleného debetu na účte postúpil žalobcovi.

12. Podľa a , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

13. Podľa , ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

14. Podľa až 5 , zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na vypovedanie zmluvy o bežnom účte, ktorý slúži ako platobný účet podľa osobitného zákona o platobných službách.

15. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

20. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 cit. ust. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie .

23. Podľa § 3 ods. 6 Zákona o SÚ, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

24. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Súd sa v konaní v prvom rade zaoberal posúdením aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Veriteľ, ktorým bola banka, postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, pričom pred postúpením splnil podmienky stanovené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie tak súd vyhodnotil ako platné a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní považoval za danú.

26. Predmetom konania bol záväzok žalovanej zo Zmluvy o bežnom účte, ktorým bolo okrem zriadenia bežného účtu žalovanej Veriteľom poskytnuté aj povolené prečerpanie k takému účtu. Veriteľ bol od uzavretia Zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, predmetná Zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený Zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. , ). Na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu sa podľa právnej úpravy platnej v deň uzavretia Zmluvy nevzťahoval o spotrebiteľských úveroch, a to s výnimkou cit. zák., v zmysle ktorého mal byť spotrebiteľ pri takom úvere najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, a c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca povinnosť podľa cit. zák. splnil.

27. Zo Zmluvy o bežnom účte vôbec nevyplýva, v akej výške má žalovanej byť povolené prečerpanie poskytnuté, ani aké podmienky má splniť pre to, aby k takému poskytnutiu došlo. Nie sú v nej uvedené ani

žiadne ďalšie podmienky, napríklad úroková sadzba, poplatky a podobne. Žalobca napriek opakovaným výzvam súdu neuviedol, v akej výške bolo povolené prečerpanie dohodnuté a poskytnuté, ani kde boli dohodnuté jeho podmienky (v zmysle výšky prečerpania, úrokovej sadzby atď.). Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje podľa ust. jeho určitosť a zrozumiteľnosť, inak je taký právny úkon (absolútne) neplatný. Podľa , ak je v zmluve o bežnom účte určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.). Podľa sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z uvedeného vyplýva, že základnou náležitosťou (platnej) zmluvy o úvere je uvedenie určitej sumy úveru. V žalobcom predloženej Zmluve však taký údaj úplne absentuje a žalobca nebol schopný súdu údaj o výške povoleného prečerpania poskytnúť ani na opakovanú výzvu, preto súd uzavrel, že povolené prečerpanie bolo žalovanej poskytnuté bez toho, aby s ňou bola dojednaná jeho výška. Taký postup Veriteľa však nevyhovuje ani zákonným požiadavkám na určitosť právneho úkonu, ani požiadavke podľa a na uvedenie určitej výšky, v ktorej banka dlžníkovi úver vo forme povoleného prečerpania poskytuje. Súd bol preto nútený vyhodnotiť, že Zmluva medzi žalovanou a Veriteľom zo dňa 06.08.2007 bola neplatná v časti poskytnutia povoleného prečerpania k účtu zriadeného žalovanej.

28. Podľa ustanovenia môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. dovodil, že po účastníkoch zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno požadovať, aby v nej v rámci identifikácie postupovanej pohľadávky túto pohľadávku aj právne kvalifikovali, keďže povinnosť právneho hodnotenia veci ako z procesného, tak ani z hmotného práva účastníkovi nevyplýva. Za tohto stavu je z pohľadu platnosti cesie pohľadávky právne bez významu, či účastníci v zmluve túto právnu kvalifikáciu vykonajú a s akým výsledkom (t. j. či ide o právnu kvalifikáciu správnu); právna kvalifikácia je vecou súdu. Ak súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, umožňujúcich podradiť uplatnený nárok po právnej stránke pod inú hmotnoprávnu normu, než ako ju uvádza žalobca, je povinnosťou súdu podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na to, aký právny dôvod požadovaného plnenia uvádza žalobca. A o taký prípad ide z hľadiska identifikácie pohľadávky v zmluve o jej postúpení aj v tejto veci. Žalobca si svoj nárok voči žalovanej odvodzuje z uzavretej Zmluvy o bežnom účte, ktorú súd vyhodnotil v časti poskytnutia povoleného prečerpania ako absolútne neplatnú, v dôsledku čoho vzniklo Veriteľovi voči žalovanej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. na zaplatenie sumy, ktorú od Veriteľa plnením na neplatnú zmluvu obdržala. Veriteľ uzavrel so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018, kde je uvedené, že sa postupuje pohľadávka z nepovoleného debetu voči žalovanej vo výške 351,67 Eur. Najvyšší súd ČR v rozsudku výslovne judikoval, že na postupníka môže prejsť postúpená pohľadávka z bezdôvodného obohatenia, aj keď ju účastníci v zmluve o postúpení pohľadávky kvalifikovali ako pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke. Inak povedané, ak je pohľadávka postupovaná podľa a nasl. identifikovaná dostatočne určitým spôsobom, je zmluva o postúpení platná, aj keď neskôr vyjde najavo, že ide o pohľadávku z iného právneho titulu, napríklad práve z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd s ohľadom na vyššie uvedené vyhodnotil Zmluvu o postúpení pohľadávky Veriteľa na žalobcu ako dostatočne určitú a zrozumiteľnú a postúpenie pohľadávky voči žalovanej za platne vykonané. Aj z tohto pohľadu po vyslovenej neplatnosti časti právneho úkonu ostáva aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní daná.

29. Súdu napokon ostalo posúdiť, či je z tvrdení žalobcu možné vyvodiť výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná na úkor Veriteľa jeho plnením na (sčasti) neplatnú zmluvu získala. Žalobca sa ani na opakované výzvy súdu nevyjadril, koľko žalovaná reálne z poskytnutého povoleného prečerpania čerpala a koľko Veriteľovi uhradila. Z jeho tvrdenia v žalobe, že ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 351,67 Eur, z čoho 190,56 Eur bola istina, súd vychádzať nemohol, pretože toto tvrdenie zjavne vychádzalo z predpokladu platnosti uzavretej zmluvy o povolenom prečerpaní a teda počítalo s tým, že platby žalovanej mohli byť počas trvania povoleného prečerpania započítavané aj na úhradu úrokov či poplatkov. K tabuľke, ktorá bola súdu doručená dňa 16.12.2020 a ktorá predstavovala prílohu podania žalobcu s označením „Platobná história“, súd uvádza, že túto žalobca súdu zaslal bez akéhokoľvek sprievodného textu, vysvetlenia či vyjadrenia. Tabuľka pozostávala zo štyroch stĺpcov: 1. dátum, 2. transakcia, 3. suma a 4. aktuálny zostatok. Súd si len z kontextu aktu predloženia

tabuľky vyvodil, že v tabuľke bol pravdepodobne obsiahnutý sumár transakcií žalovanej, tabuľka však neobsahovala žiadnu špecifikáciu účtu ani platobného ústavu, prostredníctvom ktorého mali byť tieto transakcie zrejme vykonané, ani neuvádzala, či žalovaná mala účet iba jeden alebo ich prípadne mala viac a teda k akému účtu sa tieto transakcie viažu. Tabuľka dokonca na poslednej strane uvádza transakcie „splátka úveru - ODS“, „splátka úveru - ODT“, „splátka úveru - istina“, „splátka úveru - riadny úrok“, „splátka úveru - poplatok“ a splátka úveru - úrok z omeškania zmluvný“, z ktorých sa súdu javí, že žalovanou boli na jej dlh vykonané dňa 12.12.2018 splátky, ktorými bol celý jej dlh voči Veriteľovi uhradený. Zo žalobcom predloženej tabuľky, ale ani zo žiadnych ďalších ním v konaní produkovaných dôkazov súd výšku bezdôvodného obohatenia žalovanej zistiť nedokázal. Na tento nedostatok by bol súd žalobcu upozornil priamo na pojednávaní pri postupe podľa , svojou dobrovoľnou neúčasťou na pojednávaní sa však žalobca sám pripravil o možnosť na také upozornenie súdu reagovať.

30. Pre úplnosť považuje súd za potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019I podľa ktorého „pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená).“.

31. Vzhľadom na uvedené, keďže z vykonaného dokazovania a ani z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné súdom zistiť výšku bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou na úkor Veriteľa jeho plnením na neplatnú zmluvu, súd žalobu zamietol.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle Žalovaná mala plný úspech vo veci, preto by jej mal náležať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovanej však vznik žiadnych trov zo spisu nevyplýva, preto jej súd taký nárok v súlade s princípom hospodárnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).