Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/151/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Szabó, vo veci navrhovateľky - manželky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX, toho času bytom F. XX, XX XXX G., H. I. C., a manžela navrhovateľky: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX, toho času bytom J. I. X, XX XXX G., H. I. C., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: J. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, a manžela: G. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, rozvádza.

II. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.

III. Súd zastavuje konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu. Z návrhu vyplýva, že posledné spoločné bydlisko mali manželia v E.. Problémy v manželstve nastali v roku XXXX - manžel sa zaregistroval na viacerých internetových zoznamovacích portáloch a nadväzoval kontakty s inými ženami. Z týchto kontaktov vznikli mimomanželské vzťahy, ktoré navrhovateľku psychicky zasiahli a vážne narušili dôveru medzi manželmi. Napriek viacerým pokusom o nápravu zo strany navrhovateľky sa situácia nezlepšila a manžel v tomto správaní pokračoval. Týmto konaním podľa navrhovateľky manžel porušil svoje manželské povinnosti a znemožnil ďalšie spoločné spolužitie. Medzi nimi už neexistuje citové puto, spoločné hodnoty, ani vôľa obnoviť manželský vzťah. Svedkom hádok manželov boli častokrát ich deti F. A. B. a J. A. B., na ktoré tieto hádky pôsobili veľmi negatívne a stresujúco. Na chod domácnosti, ani na výživu maloletej dcéry manžel ničím neprispieva, všetky náklady súvisiace s domácnosťou, ako aj starostlivosťou o maloletú dcéru hradí navrhovateľka. Manžel nemá záujem kontaktovať sa a stýkať sa s deťmi. K manželovi stratila navrhovateľka akýkoľvek citový vzťah a má za to, že ich vzťah je narušený a trvalo rozvrátený. Od roku XXXX netvoria spoločnú domácnosť. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a rozvod účastníkov konania je aj v záujme maloletej J. A. B., ktorú by navrhovateľka chcela vychovávať v pokojnom

a bezpečnom prostredí. Navrhovateľka zabezpečuje dieťaťu primerané materiálne, emocionálne aj výchovné zázemie, aktívne sa podieľa na jeho výchove a uspokojuje jeho každodenné potreby. Dieťa je na navrhovateľku citovo naviazané, má u nej stabilné zázemie a priaznivé prostredie pre svoj ďalší vývin. Vzhľadom na uvedené má za to, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd manželstvo rozviedol a maloletú dcéru na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné žiadala určiť v sume XXX,XX eur mesačne, v súlade s rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Nemeckej spolkovej republike a navrhla tiež, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči manželovi.

2. Z návrhu navrhovateľky je zrejmé, že obaja manželia, aj maloleté dieťa žijú dlhodobo v Nemeckej spolkovej republike, a teda v konaní je prítomný cudzí medzinárodný prvok. Súd preto v prvom rade skúmal, či má právomoc v predmetnej veci konať a rozhodovať.

3. Podľa - v znení neskorších predpisov, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa ods.

4. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z XX. XXXX XXXX o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel II bis“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt;

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;

- má odporca obvyklý pobyt;

- v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

5. Súd posudzoval svoju právomoc podľa nariadenia Brusel II bis – týmto nariadením sa stanovujú jednotné pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, ako aj pri sporoch o rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom v členských štátoch Európskej únie. Súd po zistení, že boli splnené podmienky na aplikáciu predmetného nariadenia spočívajúce v prítomnosti medzinárodného prvku, teritoriálnej pôsobnosti (nariadenie je aplikovateľné aj v Slovenskej republike aj v Nemeckej spolkovej republike), časovej pôsobnosti (návrh bol podaný dňa XX.XX.XXXX, pričom nariadenie sa vzťahuje na konania začaté X.X.XXXX a neskôr) a vecnej pôsobnosti (rozvod manželstva), skúmal či má danú právomoc na konanie t.j. či sú v predmetnej veci splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci.

6. Z predloženého sobášneho listu manželov, ale aj aktuálnou lustráciou v Registri obyvateľov SR súd zistil, že obaja manželia sú slovenskými štátnymi občanmi. Na základe uvedeného zistenia súd dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci rozvodu manželstva je daná, aj keď manželia žijú v H., a to podľa vyššie citovaného článku 3 písm. b) nariadenia Brusel II bis.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a tiež listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, najmä sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa manželov, resp. odpoveďami na súdom vykonané šetrenie pobytu manžela navrhovateľky.

8. Súd po zistení, že sa manžel navrhovateľky na adrese trvalého pobytu na území Slovenskej republiky nezdržiava (viď č.l. 58 a 62 spisu), doručoval návrh na začatie konania a predvolanie na pojednávanie na jeho aktuálnu zahraničnú adresu, a to v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) 2020/1784 z XX.XX.XXXX o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (ďalej len „nariadenie o doručovaní“). V súlade s článkom 13 nariadenia o doručovaní má manžel vykázané doručenie návrhu na začatie konania, resp. predvolania na pojednávanie dňom XX.XX.XXXX (č.l. 61 spisu).

9. Súd v súlade s ust. a vec prejednal v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Návrh na začatie konania, aj predvolanie na pojednávanie mu boli doručené v súlade s nariadením o doručovaní, pričom zároveň boli splnené podmienky, aby súd vo veci samej rozhodol v neprítomnosti manžela podľa písm. a) nariadenia o doručovaní. Manželovi bola zásielka doručená v dostatočnom predstihu, aby sa mohol hájiť a spôsobom predpísaným právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu pre doručovanie písomností vo vnútroštátnych konaniach, a to náhradným doručením - vložením do poštovej schránky podľa Nemeckej spolkovej republiky. Podľa verejne dostupnej informácie o doručovaní právnych dokumentov v Nemecku na webovej stránke Európskeho portálu elektronickej justície sú rôzne formy tzv. náhradného doručenia podľa nemeckého právneho poriadku prípustné pre účely súdneho konania, okrem doručenia náhradnému adresátovi podľa , ktoré sa nesmie uskutočniť vtedy, ak sa dotknutá osoba zúčastňuje na právnom spore ako protistrana osoby, ktorej sa majú písomnosti doručiť. V prípade náhradného doručenia vložením do poštovej schránky takéto obmedzenie nemecký právny poriadok neustanovuje, a teda táto forma náhradného doručenia spĺňa podmienku písm. a) nariadenia o doručovaní.

10. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní vyplynulo, že na svojom návrhu na rozvod manželstva trvá, vylučuje obnovenie manželského spolužitia, rozvrat manželstva považuje za trvalý. Za príčinu rozvratu manželstva považuje predovšetkým neveru zo strany manžela, k čomu došlo niekoľkokrát počas manželstva. Uvedený trvalý rozvrat nastal približne v roku XXXX, kedy sa o nevere manžela dozvedela, a to tak, že jej začali vypisovať, resp. posielať fotografie milenky manžela. Po uvedených zisteniach manžela požiadala, aby opustil spoločnú domácnosť a od uvedeného obdobia, t.j. od roku XXXX manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť. Z manželstva pochádzajú dve deti, pričom od plnoletej dcéry sa navrhovateľka dozvedela, že ju mal otec – manžel navrhovateľky sexuálne obťažovať – v tejto súvislosti prebieha v Nemecku trestné konanie, ktoré doposiaľ nebolo ukončené. Maloleté deti sa preto s otcom nestretávajú. Komunikácia medzi manželmi je nefunkčná – podľa navrhovateľky sa s manželom veľmi ťažko komunikuje, má podozrenie, že užíva návykové látky. Manželia spolu intímne nežijú, spoločne nehospodária od roku XXXX, odkedy manžel opustil spoločnú domácnosť. Navrhovateľka v súčasnosti inú známosť nemá, v minulosti však mala partnera, s ktorým nežila v spoločnej domácnosti. Má informáciu, že manžel má partnerku, resp. že si partnerky často strieda. Obaja manželia bývajú v nemeckom meste G., neďaleko od seba. Navrhovateľka ďalej uviedla, že maloleté dieťa žije v Nemecku od narodenia, resp. v H. sa už narodilo, má aj nemeckú štátnu príslušnosť. Navštevuje tam školu, lekára, zubára, má tam centrum svojich záujmov. Na Slovensko chodí počas školských prázdnin niekoľkokrát ročne, letné prázdniny niekedy trávi celé na Slovensku. Podľa vyjadrenia navrhovateľky v Nemecku prebehlo konanie ohľadom výživného, manžel si však svoju vyživovaciu povinnosť neplní, jeho dlh na výživnom je aktuálne cca XX XXX,- eur, v H. prebieha aj trestné konanie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, avšak ani tam na pojednávania nechodí a s príslušnými orgánmi nespolupracuje. S manželom sa o podaní návrhu na rozvod manželstva rozprávala, resp. mu oznámila, že si podala návrh na súd, manžel sa však konkrétne v tejto súvislosti nevyjadril. Navrhovateľka si myslí, že vzhľadom na jeho závislosť mu je všetko jedno. Doplnila, že má informáciu, že manžel je zadlžený, pričom ako manželka dostáva tiež rôzne listy a výzvy na zaplatenie týchto dlhov, preto jej záleží na tom, aby sa čím skôr rozviedli.

11. Z predloženého sobášneho listu bolo zistené, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v E., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X. U navrhovateľky ide o manželstvo v poradí K., u manžela o v poradí L. manželstvo. Z manželstva pochádza B. L. K. a B. A. K..

12. Súd pri právnom posúdení vychádzal zo o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), zo v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a zo v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

13. Podľa ZR k šeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Z ojedinelého porušenia manželských povinností jedného z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov však nemožno vyvodiť záver o nemožnosti obnovenia vzťahov a spolužitia, keďže vzhľadom na individuálne a povahové vlastnosti dotknutého manžela sa im nemusí prikladať vážnosť, resp. aj napriek porušeniu manželských povinností tu stále existujú silné citové väzby a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

17. Na rozvod manželstva nie je právny nárok, súd posudzuje návrh na rozvod manželstva na základe vyššie uvedených kritérií, teda starostlivo skúma, či sú tu objektívne zákonné predpoklady povolenia rozvodu manželstva.

18. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, keďže túto možnosť navrhovateľka úplne vylúčila. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, či už biologickú, spoločenskú alebo hospodársku, pre ktoré bolo ako inštitút vytvorené. Manželstvo je podľa vyjadrenia navrhovateľky posledných X rokov úplne nefunkčné – manželia od roku XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa spolu nestýkajú a spoločne nehospodária. Obaja manželia vedú samostatný život, nezávisle od druhého manžela, takmer vôbec spolu nekomunikujú, hoci bývajú v rovnakom meste. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd na základe vyjadrení manželky ustálil definitívne citové odcudzenie navrhovateľky v dôsledku nevery zo strany manžela. Vzhľadom na niekoľkoročné odlúčenie manželov má súd za to, že možnosť sanácie manželstva je v danom prípade vylúčená.

19. Podľa , manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Súd má za to, že pokiaľ v prípade už existujúceho manželstva vývoj vzťahu medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

20. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi konania je trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko navrhovateľky, ktorá trvá na rozvode manželstva, nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie, ktoré v tomto prípade úplne absentujú. Navrhovateľka uviedla dôvody pre rozvod manželstva, z jej postojov je zrejmé, že je pevne rozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť v manželstve, pričom

k zmene jej názoru ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Rozvodom manželstva nebudú podľa názoru súdu dotknuté ani záujmy maloletej dcéry manželov, keďže manželia spolu nežijú od roku XXXX, maloleté dieťa sa na uvedenú situáciu plne adaptovalo, rozvodom manželstva sa tak iba zosúladí dlhodobo pretrvávajúci faktický stav odlúčenia manželov, resp. starostlivosti navrhovateľky o maloleté dieťa.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú naplnené dôvody pre rozvod manželstva, ďalšie trvanie tohto iba formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

22. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

23. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa (ďalej len ""), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

25. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

26. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia Brusel II bis, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

27. Podľa čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „nariadenie o výživnom“), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

28. S konaním o rozvod manželstva je podľa obligatórne spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pričom aj tu súd skúmal, či má právomoc na konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že maloleté dieťa má obvyklý pobyt v Nemecku, kde sa v roku XXXX narodilo a od uvedeného obdobia tu nepretržite žije. Maloleté dieťa riadne navštevuje školu v Nemecku, má tam zabezpečenú kompletnú zdravotnú starostlivosť. Dieťa chodí na Slovensko iba na návštevy rodiny počas školských prázdnin, podľa vyjadrenia navrhovateľky tri- až štyrikrát ročne. Maloleté dieťa je teda v Nemecku plne integrované do sociálneho prostredia.

29. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v Nemecku, kde od narodenia žije a kde je centrum jeho záujmov - žije tam jeho matka aj otec (hoci nežijú spolu), má tam svojich ošetrujúcich lekárov, navštevuje tam primerane veku školské zariadenie. Pojem obvyklý pobyt nie je v žiadnom právnom predpise definovaný. Jeho definíciu je potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností prípadu. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možné chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilnejšie bydlisko. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie vo veci C-523/2017 zo dňa 2.4.2009, C-497/10 zo dňa 22.12.2010), pojem obvyklý pobyt v zmysle článkov

Nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte.

30. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel súd k záveru, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, keďže maloleté dieťa v čase začatia konania, resp. aj v súčasnosti má obvyklý pobyt v Nemecku.

31. Čo sa týka určenia právomoci súdu, ktorý je oprávnený rozhodovať o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, súd vychádzal z ustanovenia čl. 3 nariadenia o výživnom, pričom podľa predmetného ustanovenia má aj vo veciach výživného právomoc rozhodovať nemecký súd. Ako kritérium pre určenie právomoci nemeckého súdu možno aplikovať ustanovenia písmen a), b) a d), pričom podľa článku 3 písm. c) je vylúčená právomoc slovenských súdov, keď vo veci rozvodu manželstva bola právomoc slovenského súdu založená výlučne na slovenskej štátnej príslušnosti oboch manželov.

32. Nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, preto po vyhlásení, že súd nemá právomoc konať o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v tejto časti zastavil. Takýto postup umožňuje , ktorý zakotvuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred vnútroštátnymi predpismi, vrátane ustanovenia . Pre úplnosť súd zároveň uvádza, že z návrhu navrhovateľky, resp. z jej vyjadrení na pojednávaní (ktoré potvrdil aj kolízny opatrovník) je zrejmé, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu už bolo nemeckým súdom rozhodnuté.

33. Podľa zákona žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, a to aj napriek návrhu navrhovateľky na priznanie nároku na náhradu trov konania voči manželovi. V civilných mimosporových konaniach prichádza náhrada trov konania do úvahy len výnimočne, a to v prípade, že účastník zavinil trovy konania, ktoré by inak nevznikli ( ), alebo ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé ( ). O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh, pričom je na navrhovateľovi, aby súdu preukázal mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré odôvodňujú odklon od úpravy obsiahnutej v ustanovení . V danom prípade navrhovateľka svoj návrh na priznanie nároku na náhradu trov konania voči manželovi bližšie neodôvodnila a súd tiež nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by priznanie nároku na náhradu trov konania odôvodňovali. Z uvedeného dôvodu o trovách konania rozhodol podľa tak, ako je to uvedené vo výroku IV. rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), pokiaľ sa po vyhlásení rozhodnutia oprávnená osoba pred súdom nevzdala práva podať odvolanie. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.