Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-84-2025.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Subarea
2S/84/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2025/065671-005 zo dňa 28. októbra 2025, konajúc o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave p r i z n á v a správnej žalobe zo dňa 27. novembra 2025 odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/84/2025.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 27. novembra 2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2025/065671-005 zo dňa 28. októbra 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-1968-025/2025-PC zo dňa 4. júna 2025, ktorým bol žalobkyni zrušený trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky podľa § 50 ods. 1 písm. a) s poukazom na § 48 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).
2. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Tento návrh odôvodnila tým, že za súčasného právneho stavu je povinná v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní od vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
3. Žalobkyňa poukázala na to, že vycestovanie z územia Slovenskej republiky by jej a jej rodine spôsobilo závažnú ujmu, a to najmä s prihliadnutím na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Ruskej federácii a na skutočnosť, že v krajine pôvodu nemá vybudované žiadne sociálne ani ekonomické zázemie či zabezpečený zdroj príjmov. Naopak, počas uplynulých siedmich rokov si spolu s rodinou vytvorila stabilné zázemie v Slovenskej republike. Maloletý syn žalobkyne má na území Slovenskej republiky vytvorené pevné sociálne väzby a ovláda slovenský jazyk, pričom návrat do Ruskej federácie by preňho predstavoval ťažko prekonateľnú ujmu a narušenie jeho sociálneho prostredia.
4. Žalobkyňa zároveň poznamenala, že v prípade splnenia zákonnej povinnosti v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov, tzn. vycestovania z územia Slovenskej republiky, jej hrozí v Ruskej
federácii väzba, pričom v tejto súvislosti poukázala aj na extradičné konanie vedené voči jej osobe, v ktorom Krajský súd v Bratislave rozhodol o neprípustnosti jej vydania do Ruskej federácie.
5. Ďalej skonštatovala, že je onkologickým pacientom a vzhľadom na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia jej bolo odmietnuté poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo žalobkyňu bezprostredne ohrozuje na zdraví.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 9. februára 2026 uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa podľa jeho názoru nespĺňa podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, keďže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky posúdilo jej podnikateľskú činnosť ako činnosť, ktorá nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Žalovaný zároveň poukázal na to, že Úrad podpredsedu vlády pre znalostnú ekonomiku nevydal potvrdenie o tom, že pobyt žalobkyne a jej manžela je v záujme Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím nebola žalobkyni uložená povinnosť vycestovať do Ruskej federácie, ale bola uvedená iba možnosť návratu, pričom žalobkyňa môže vycestovať do ktorejkoľvek krajiny tak, aby splnila podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov. K tvrdeniu žalobkyne, že je onkologickým pacientom, žalovaný podotkol, že táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Pokiaľ ide o žalobkyňou uvádzané extradičné konanie, žalovaný dodal, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave rešpektuje a je ním viazaný. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol správnemu súdu žalobu zamietnuť a zároveň nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe.
7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
9. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
10. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
11. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
12. Podľa § 189 SSP uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.
13. Správny súd v danej veci skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila žalobkyni závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku, dospel správny súd k záveru, že v danom prípade existuje dôvod na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe.
14. Pri posudzovaní návrhu žalobkyne správny súd vychádzal z toho, že účelom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. a) SSP je predísť situácii, v ktorej by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia mohol spôsobiť žalobkyni takú ujmu, ktorá by bola v prípade neskoršieho
úspechu v konaní pred správnym súdom už len ťažko alebo vôbec napraviteľná. V tejto súvislosti správny súd posudzoval všetky žalobkyňou uvádzané skutočnosti, pričom prihliadol najmä na osobnú a rodinnú situáciu žalobkyne.
15. Správny súd vzal do úvahy, že žalobkyňa sa na území Slovenskej republiky dlhodobo zdržiava spolu so svojou rodinou a má maloletého syna, ktorý na území Slovenskej republiky študuje na súkromnej škole a má tu vytvorené sociálne zázemie. Hoci žalobkyňa k správnej žalobe nepriložila listinný dôkaz preukazujúci vek jej syna, žalovaný túto skutočnosť vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nespochybnil, ani nepoprel. Zo správnej žaloby je správnemu súdu zároveň známe, že vo vzťahu k manželovi žalobkyne, bolo taktiež vydané rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. V prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia by tak mohlo dôjsť k situácii, že obaja rodičia by boli nútení opustiť územie Slovenskej republiky, pričom ich syn by tu ostal bez prítomnosti svojich rodičov, t. j. zákonných zástupcov. Správny súd pritom považuje za potrebné zdôrazniť, že maloleté dieťa potrebuje mať na území štátu, v ktorom sa zdržiava, zabezpečenú prítomnosť zákonného zástupcu, ktorý je oprávnený konať v jeho mene a zabezpečovať jeho každodenné potreby a ochranu jeho práv.
16. Za relevantné považuje správny súd aj to, že v prípade vycestovania žalobkyne a jej manžela by rodina stratila svoje existujúce sociálne a ekonomické zázemie, ktoré si na území Slovenskej republiky počas niekoľkých rokov vytvorila. Za takejto situácie by zároveň vznikli vážne pochybnosti o zabezpečení základných životných potrieb ich syna, ktorý na území Slovenskej republiky študuje. Správny súd preto dospel k záveru, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mohol viesť k závažnému zásahu do rodinného života a sociálneho postavenia žalobkyne, resp. jej rodiny a mohol by mať pre jej syna nenapraviteľné následky.
17. Správny súd zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že vo vzťahu k osobe žalobkyne bolo vedené extradičné konanie, v rámci ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4Ntc/22/2023 zo dňa 11. januára 2024 rozhodol o neprípustnosti jej vydania do Ruskej federácie. Hoci predmetom tohto konania nie je otázka vydania žalobkyne do cudziny, uvedená skutočnosť podľa názoru správneho súdu predstavuje významnú okolnosť, ktorú bolo potrebné pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku zohľadniť. Správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa by pri plnení povinnosti opustiť územie Slovenskej republiky, na ktorom má vybudované zázemie, ako aj sociálne a ekonomické väzby, bola vzhľadom na krátkosť poskytnutej lehoty s vysokou mierou pravdepodobnosti nútená sa aspoň dočasne vrátiť do Ruskej federácie. V tejto krajine jej pritom hrozí trestné stíhanie, pričom uznesením Krajského súdu v Bratislave bola už skôr vyslovená neprípustnosť jej vydania na trestné stíhanie do Ruskej federácie.
18. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe v posudzovanej veci podľa názoru správneho súdu nie je v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na dôvod zrušenia trvalého pobytu žalobkyne, ktorým je tvrdenie, že podnikateľská činnosť žalobkyne nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Uvedený dôvod má výlučne ekonomický charakter a nevyplýva z neho, že by žalobkyňa predstavovala bezpečnostnú hrozbu, ohrozenie verejného poriadku alebo štátneho zriadenia Slovenskej republiky. Za tejto situácie odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nepredstavuje rozpor s verejným záujmom, ktorým je najmä ochrana bezpečnosti štátu a udržanie verejného poriadku.
19. Ďalej správny súd poukazuje na skutočnosť, že pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa iba preukázaním existencie podmienok v zmysle § 185 SSP. V praxi sa teda môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a zároveň je žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná, a naopak: návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je žaloba opodstatnená. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak (napríklad uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/232/2022 zo dňa 18.10.2023, sp. zn. BA-5S/51/2023 zo dňa 23.10.2023, sp. zn. NR-15S/45/2022 zo dňa 18.1.2024, sp. zn. 6S/70/2023 zo dňa 8.1.2024, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/34/2022 zo dňa 25.5.2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2024 zo dňa 20.3.2024, a podobne).
20. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobkyni a jej rodine mohla vzniknúť závažná ujma a vážne nenapraviteľné následky v zmysle § 185 písm. a) SSP.
21. Z uvedených dôvodov správny súd návrhu žalobkyne zo dňa 27. novembra 2025 vyhovel a správnej žalobe priznal odkladný účinok.
22. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)