Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/207/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: K. B., R.. XX.X.XXXX, D. T. XX, A. Q.R., zastúpenej: JUDr. Slávo Uhrina, advokát, Švabinského 19, Bratislava, proti žalovanému: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., IČO: 31390633, Švabinského 21, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Mlynské nivy 73/a, Bratislava, o odstránenie stavby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.apríla 2019 č.k. -113, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť odstrániť stavbu čerpaciu a vsakovaciu studňu pre tepelné čerpadlo na pozemku parcela č. XXXX/XX, C. na Q. C.P. Č.. XXXX, C. V. D. K..Č.. N., pre J..Ú.. N., pozemok uviesť do pôvodného stavu, vypratať a odovzdať žalobkyni, všetko do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Konštatoval, že medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa uzavretia Nájomnej zmluvy dňa 26.06.2007 a jej obsahu, nebolo sporné neodstránenie stavby čerpacej a vsakovacej studne pre tepelné čerpadlo na prenajatom pozemku po uplynutí dátumu dohodnutého nájmu (nájom do 30.06.2017) a neuvedenie pozemku do pôvodného stavu. Medzi žalobkyňou na strane prenajímateľa a žalovaným na strane nájomcu bola dňa 26.6.2007 uzavretá zmluva o nájme pozemku, predmetom ktorej bol nájom časti parcely č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX pre V. D. - N. vyznačenej farebne a detailne na kópii z katastrálnej mapy. V zmluve bol dojednaný účel nájmu, ktorým bolo zriadenie sacej a vsakovacej šachty a ich prepojenie so strojovňou chladu na účely zabezpečenia tepelnej výmeny nebytových priestorov nájomcu v dome na Š. B.. XX C. D. tepelným čerpadlom a ich prevádzkovanie za uvedeným účelom po dobu trvania nájmu podľa technického nákresu. Ďalej bolo v zmluve uvedené, že nájomca sa po dobu trvania tejto zmluvy neodpojí od existujúceho systému vykurovania. V zmysle bodu 1 čl. III Zmluvy o nájme pozemku, bol nájom dohodnutý na dobu určitú v trvaní 10 rokov počnúc dňom 1.7.2007 do 30.6.2017. Podľa bodu 4 čl. III Zmluvy o nájme pozemku, ak sa strany nedohodnú na predĺžení nájmu, je nájomca do 60 dní po ukončení nájmu povinný saciu a vsakovaciu šachtu a ich prepojenie zbúrať resp. ich inak odstrániť a pozemok uviesť do pôvodného stavu. V prípade, ak tak neurobí v určenej lehote, je na náklady nájomcu tak oprávnený vykonať prenajímateľ. Zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa , ktorý jednoznačne ustanovuje akým spôsobom majú zmluvné strany prejaviť vôľu, aby nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy: nájomca tým, že vec užíva len do doby nájmu; prenajímateľ v prípade, že nájomca nehnuteľnosť naďalej užíva podaním žaloby na jej vypratanie v 30 dňovej lehote. Uviedol, že ak sú zmluvou o nájme upravené dočasne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby tak, že si vlastník stavby prenajme

pozemok, potom po uplynutí dohodnutej doby nájmu, vždy užíva predmet nájmu aj naďalej. Ak sa domáha prenajímateľ v takom prípade v stanovenej lehote ochrany svojich práv žalobou na odstránenie stavby, ide rovnako o vlastnícku žalobu, preto aj takáto žaloba je spôsobilá zamedziť predĺženiu nájmu. Z ust. vyplýva, že žalobou, ktorou sa dá zabrániť obnoveniu nájomnej zmluvy dohodnutej na dobu určitú, je v prípade, keď predmetom nájmu boli pozemky, žaloba na vypratanie nehnuteľnosti. Podanie žaloby mimo stanovenú tridsaťdňovú lehotu má za následok zánik nájomného vzťahu len v prípade, ak prebieha konanie o tejto žalobe ešte v okamihu, keď doba trvania obnoveného nájomného vzťahu uplynula. Ak žaloba na vypratanie bytu podaná v čase, keď ešte trvá dohodnutý, prípadne obnovený nájomný vzťah, ide o predčasne podanú žalobu, ktorej nemožno bez ďalšieho vyhovieť. Ak ale prebieha konanie o tejto žalobe na vypratanie bytu ešte v okamihu, keď doba trvania dohodnutého, prípadne obnoveného nájomného vzťahu uplynula, je nutné takejto žalobe priznať účinky predvídané v prvej vete . (NS ČR ). Uviedol, že podľa NS ČR "Ustanovení Obč. zák. sice zakotvuje nevyvratitelnou domněnku konkludentního obnovení nájemního vztahu sjednaného na dobu určitou, prodloužení nájmu však vyžaduje naplnění dvou předpokladů, a to užívání předmětu nájmu i po jeho skončení a absenci žaloby na vyklizení nemovitosti podané ve lhůtě 30 dnů od skončení nájmu. Také žaloba podaná před skončením nájmu (i prodlouženého) je ůsobilá zabránit prodloužení nájmu, není-li před jeho skončením zamítnuta pro předčasnost (předčasná není, jde-li již o prodloužený nájem)." Obnoveniu nájmu podľa bráni aj podanie žaloby mimo stanovenej tridsaťdňovej lehoty, ak prebieha konanie o tejto žalobe ešte v okamihu, keď doba trvania obnoveného nájomného vzťahu uplynula. (NS ČR , Cdo 912/2011). "Dodatočná" žaloba na vypratanie nie je po uplynutí 30 dňovej lehoty podľa viazaná na uplynutie doby "po skončení doby jedného roka" a možno ju podať kedykoľvek počas spomínaného roka. Žalobca v takom prípade určite nesie riziko zamietnutia žaloby ako predčasnej, ak by o nej súd ešte vnútri jednoročnej lehoty rozhodoval, ak sa tak nestane potom, už prvého dňa po prolongovanej dobe nájmu, žalobca ako prenajímateľ splnil podmienku ustanovenia a nájomný vzťah zanikol. (NS ČR ). Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že po uplynutí doby nájmu dňa 30.06.2017 došlo k obnoveniu nájomného vzťahu podľa ust. a to do 30.06.2018, keď boli naplnené oba predpoklady k obnoveniu nájomného vzťahu a to tým, že žalovaný neodstránil stavby na prenajatom pozemku, resp. prenajatý pozemok nevypratal naďalej i po skončení nájmu predmet nájmu užíval, pričom žalobkyňa ako prenajímateľ v lehote 30 dní nepodala na súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, prípadne odstránenie stavby z prenajatého pozemku. Naviac výzvou zo dňa 05.09.2018 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie nájomného z dôvodu obnovy Nájomnej zmluvy zo dňa 26.06.2007 podľa ust. za obdobie od 1.7.2017 do 1.7.2018 v sume 995,82 Eur, ktoré žalovaný zaplatil, čím obe zmluvné strany prejavili nielen vedomosť o obnovení nájomného vzťahu na jeden rok, ale i súhlas. Žalobkyňa podala žalobu o odstránenie stavieb až dňa 21.02.2018, teda v čase plynutia prolongovanej doby nájmu, avšak dňom 01.07.2018 žalobkyňa ako prenajímateľka splnila podmienku ustanovenia , keďže v tomto období ešte prebiehalo konanie o odstránenie predmetných stavieb a doba obnoveného nájomného vzťahu uplynula. Obnoveniu nájmu podľa po dátume 01.07.2018 bránilo podanie žaloby zo dňa 21.02.2018. V čase rozhodovania súdu o nároku žalobkyne uplatnenom žalobou už uplynula doba prolongovaného nájomného vzťahu a žalobcovi vznikla povinnosť odstrániť stavby z prenajatého pozemku a pozemok dať do pôvodného stavu. Žalobkyňa tým, že podala žalobu na odstránenie stavieb, na ktorej trvala aj po 01.07.2018, jednoznačne preukázala vôľu nezotrvať naďalej v nájomnom vzťahu so žalovaným, a preto nemohlo dôjsť k predĺženiu nájomnej zmluvy podľa ust. . Pokiaľ by aj žalobkyňa podala v lehote 30 dní od skončenia nájmu (napr. 15.07.2018) žalobu, bolo by toto konanie zastavené z dôvodu litispendencie. Na základe vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a prihliadnutí na všetko, čo počas konania vyšlo najavo dospel k záveru, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne, preto čo do prvého žalobného petitu žalobe vyhovel. Druhý žalobný petit, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby jej súd uložil oprávnenie odstrániť predmetné stavby a uviesť pozemok do pôvodného stavu, a to pre prípad, ak žalovaný v súdom určenej lehote svoje povinnosti nevykoná, vyhodnotil ako nadbytočný, nakoľko výrok, ktorému súd vyhovel, je exekučným titulom. Nakoľko obe strany sporu mali v konaní čiastočný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poprel, že by prišlo k zániku zmluvného vzťahu na základe

nájomnej zmluvy a mal zato, že nájomný vzťah doposiaľ trvá a jeho užívacie právo k prenajatému pozemku spolu s právom zriadenia stavby na uvedenom pozemku doposiaľ nezaniklo. Doba nájmu bola zmluvnými stranami dohodnutá v článku III bod 1 zmluvy do 30.6.2017. Po jej uplynutí žalobca v zákonom stanovenej lehote nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde a ani ho nevyzýval na vrátenie nehnuteľnosti. Nájomná zmluva sa preto priamo zo zákona uplynutím 30 dňovej lehoty dňa 30.7.2017 obnovila na obdobie ďalšieho roka, t. j. do 30.6.2018. Z uvedeného dôvodu mu preto svedčí aj právo na zriadenie stavby, nakoľko bolo dohodnuté v nájomnej zmluve. Uplynutím dohodnutého času trvania zmluvy dňa 30.6.2017 bolo možné právo na vypratanie nehnuteľnosti odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda v stave actio nata, tzn. zmena práva na nárok, teda okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd. Preto nie je rozhodujúce z akého dôvodu, či subjektívneho alebo objektívneho, tak subjekt, ktorý túto žalobu mohol podať, tak neurobil, či už z dôvodov subjektívnych alebo prípadne aj objektívnych. Pokiaľ tak žalobca v zákonom stanovenej lehote neučinil, neprislúcha mu nárok uplatnený žalobou. Pokiaľ teda prišlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za pôvodných podmienok, má v zmysle ustanovenia čl. V ods. 1 zmluvy právo na predmete nájmu zriadiť stavbu, ktorej odstránenia sa žalobca podanou žalobou domáha. Žalobcovi neprislúcha ani tento nárok. Skutočnosť, či nájomca stavbu užíva alebo nie, je pre posúdenie obnovenia alebo trvania nájomného vzťahu právne bez významu. Zákonom stanovená 30 dňová lehota je dostatočnou lehotou na uplatnenie práva. Napriek tomu žalobca v predpísanej lehote návrh na vypratanie nehnuteľnosti nepodal. Nesprávny právny postup žalobcu nemôže byť konvalidovaný dĺžkou súdneho konania. Pokiaľ by sme pripustili takýto právny výklad právnej normy, potom by zákonná požiadavka na uplatnenie nároku v 30 dňovej lehote bola obsolentná, a to či už z dôvodu trvania súdneho konania alebo z dôvodu prípadných procesných obštrukcií žalobcu. Nájomný vzťah sa totiž obnovuje iba na obdobie jedného roka. Prenajímateľ tak môže vlastne podať reivindikačnú žalobu kedykoľvek (počas trvania obnoveného nájmu) bez toho, aby reálne niesol následky nesprávne uplatneného nároku. Žalobca mohol neskoro podanú žalobu vziať späť a po zastavení konania podať v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote novú žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Právny názor prezentovaný súdom tak neobstojí a nemá ani oporu v zákonných ustanoveniach upravujúcich skončenie nájomného vzťahu a jeho prípadnú prolongáciu. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že dohoda o nájme vylúčila fikciu obnovenia nájmu, a ak sa nájom veci obnovil, tak len na dobu jedného roku a už nie dlhšie. Zákonná fikcia obnovenia nájmu neplatí vtedy, ak sa zmluvné strany podľa a dohodli inak. Dojednaním v článku III. ods. 4 zmluvy o nájme zmluvné strany prejavili vôľu, aby sa ich vzťah neriadil s o zákonných fikciách obnovenia nájmu. Dohoda článku III bod 4 zmluvy o nájme pozemku odporuje podmienkam zákonnej fikcie obnovenia nájmu tým, že strany si po skončení doby nájmu dohodli na vypratanie pozemku lehotu 60 dní, t.j. v zákonnej lehote 30 dní by žaloba na vypratanie pozemku bola predčasná, nájomca sa sám zmluvne zaviazal, že pozemok sám vyprace, a teda sám dobrovoľne vzal na seba povinnosť vypratať pozemok bez toho, aby prenajímateľ musel podať žalobu na vypratanie pozemku, v prípade, ak stavby neodstráni a pozemok nikdy nevyprace nájomca, žalovaný súhlasil, že je k tomu priamo oprávnený prenajímateľ a tým si zmluvné strany vlastne dohodli, že k obnoveniu nájmu nemá dôjsť a nechcú sa riadiť fikciou obnovenia nájmu. Žalobu na vypratanie pozemku podala 21. 2. 2018, teda po uplynutí tridsaťdňovej lehoty od skončenia nájmu. Dôsledkom toho mohlo byť obnovenie nájmu len o 1 rok. Obnovený nájom trval od 1. 7. 2017 do 30. 6. 2018. K obnoveniu nájmu o ďalší druhý rok v dôsledku žaloby o vypratanie pozemku už nedošlo. Z ustanovenia Obč. zákonníkom vyplýva, že by musela s podaním žaloby po obnovení nájmu o 1 rok počkať na časový interval od 1. 7. 2018 do 30. 7. 2018. Opätovné limitovanie vlastníka krátkym 30 dňovým limitom na podanie žaloby po skončení obnoveného nájmu by išlo nad rámec zákona. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobkyne na odstránenie stavby z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver, že žalovaný užíva pozemok vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu.

6. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o zániku práva žalovaného mať na pozemku vo vlastníctve žalobkyne umiestnenú stavbu, s poukazom na to, že obnoveniu práva nájmu po 1.7.2018 bránilo podanie žaloby žalobkyňou na súd dňa 21.2.2018 na odstránenie stavby, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými, ktoré by nebol súd prvej inštancie uvážil, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z odôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa , 8. Ust. Obč. zák. upravuje nevyvrátiteľnú domnienku konkludentného obnovenia nájomného vzťahu (relocatio tacita, prolongácia) dohodnutého na dobu určitú, a to za splnenia dvoch predpokladov, ktorými sú užívanie predmetu nájmu aj po jeho skončení a absencia žaloby na vypratanie nehnuteľnosti podaná v lehote do 30 dní od skončenia nájmu. 9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že pokiaľ žalobkyňa podala žalobu o odstránenie stavieb dňa 21.02.2018, teda v čase plynutia doby trvania obnoveného nájmu, dňom 01.07.2018 žalobkyňa ako prenajímateľka splnila podmienku danú ustanovením , keďže v tomto období ešte prebiehalo konanie o odstránenie stavieb a doba obnoveného nájomného vzťahu uplynula. V danom prípade v čase rozhodovania súdu o nároku žalobkyne uplatnenom žalobou už uplynula doba prolongovaného nájomného vzťahu a žalovanému tak vznikla povinnosť odstrániť stavby z prenajatého pozemku a pozemok dať do pôvodného stavu. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalobkyňa tým, že podala žalobu na odstránenie stavieb, na ktorej trvala aj po 01.07.2018, jednoznačne preukázala vôľu nezotrvať naďalej v nájomnom vzťahu so žalovaným, a preto nemohlo dôjsť k predĺženiu nájomnej zmluvy podľa ust. . V danom prípade tak bola žaloba žalobkyne podaná pred skončením predĺženej doby nájmu spôsobilá zabrániť predĺženiu nájmu, nájomný vzťah strán tak v súčasnosti už trvať nemôže, pretože nedošlo k jeho obnoveniu za ďalšie obdobie. 10. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval a ktoré odprezentoval aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod, založený na tvrdení, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nemôže obstáť. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s 255 ods. 1 Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).