Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/2/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXXX/X, E., zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., Ladislava Hudeca 15326/2A, Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 1.133,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného zo dňa 29. 09. 2025 proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -168 zo dňa 16. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej ako „súd prvej inštancie“, alebo „súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.133,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo žalovanej sumy od 01. 07. 2023 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorej výške si súd vymienil rozhodnúť v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok II.).

2. Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom a citáciou ust. , , až 4, o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a , , (ďalej ako „“).

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mu bola dňa 17. 07. 2023 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.133,00 eur titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy, počítaný od 01. 07. 2023 do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. O takto uplatnenom nároku okresný súd rozhodol platobným rozkazom č. k -61 zo dňa 07. 08. 2023, proti ktorému bol zo strany žalovaného podaný odpor.

4. Skutkový základ žaloby spočíval v tom, že dňa 29. 08. 2021 v čase okolo 15:00 hod. v katastri obce F., v lokalite E. G., počas prezentovania činnosti a techniky príslušníkov policajného zboru na 77. výročí osláv SNP organizovaných obcou F., došlo vplyvom silného prúdenia vzduchu spôsobeného klesaním vrtuľníka Mi-171 k uvoľneniu rôznych súčastí stanov pre divákov a iných rozličných predmetov, ako aj k odtrhnutiu minimálne jedného konára zo stromu o priemere približne 30 cm, s dĺžkou približne 2,5 m, ktorý spadol z výšky na hlavu žalobcu. Týmto bolo žalobcovi spôsobené zranenie, a to tržná rana na hlave o veľkosti 15 cm spolu so silným otrasom mozgu a silným nárazom chrbtice s posunutím platničky s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 7 dní. Vo veci bolo na základe trestného oznámenia žalobcu začaté Obvodným oddelením PZ Levice pod číslom: ORP-739/ LV-LV-2021 trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví. Spis bol listom - prečin ublíženia na zdraví – odstúpenie zo dňa 27. 10. 2021, odstúpený Úradu inšpekčnej služby, sekcii kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, ako vecne príslušnému útvaru PZ, pretože zo zabezpečených listinných dôkazov zo strany OO PZ a vyhodnotenia postupu pri služobnej činnosti príslušníkov Pohotovostného policajného útvaru, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra zo dňa 29. 08. 2021 pri obci Žemberovce odborovom výcviku prezídia PZ PPZ- OV1-2021/054888-003 vyplynulo, že počas prezentácie malo dôjsť k pochybeniu zo strany príslušníka PPÚ, konkrétne vysadzovača a zároveň riadiaceho letovej prevádzky. Následne bol v konaní pod ČVS: UIS-413/OISZ-2021 pribratý uznesením zo dňa 01. 02. 2022 znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie úrazová chirurgia MUDr. Miron Frajka, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 12/2022 zo dňa 06. 03. 2022 a určil bodové ohodnotenie za bolesť vo výške spolu 50 bodov s tým, že v roku 2021 bola na určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 22,66 eur. Celková výška náhrady za bolesť tak bola stanovená na sumu 1.133,00 eur.

5. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie UIS zo dňa 04. 05. 2022, ktorým bola vec postúpená na disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre z dôvodu, že výsledky vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. V uznesení bolo skonštatované, že organizácia prezentácie činnosti príslušníkov PPU Nitra zo dňa 29. 08. 2021 bola realizovaná nedostatočne, priestor na vykonanie ukážky nebol zvolený optimálne, pričom pri nalietavaní vrtuľníka na miesto výsadku v momente zistenia účinkov tlaku vzduchu z rotorov vrtuľníka na okolie plochy výsadku, mala byť činnosť ihneď a neodkladne ukončená určeným vysadzovačom, alebo určeným koordinátorom ukážky. Bezpečnostná situácia v priestore stanov a zúčastnených osôb počas konania ukážky bola vyhodnotená nedostatočne a pokračovanie činnosti bolo vyhodnotené ako nesprávne. Z úradného záznamu o operatívnej kontrole KRPZ–NR– OKS-92-006/2021-K vypracovaný KR PZ Nitra zo dňa 25. 10. 2021 vyplynulo, že počas prezentácie techniku PPU boli určené 2 zodpovedné osoby (ktorých úlohou bolo dohliadať na bezproblémový priebeh) a to H. I. I. (vysadzovač a zároveň riadiaci letovej prevádzky) a H. I. J. (koordinátor a zároveň moderátor ukážky). V žalobe bolo zároveň poukázané na to, že oddelenie kontroly vo svojom závere konštatuje a súhlasí s odborom výcviku PPZ, že organizácia prezentácie činnosti príslušníkov PPU Nitra zo dňa 29. 08. 2021 bola vykonaná nedostatočne, pričom boli uvedené rovnaké dôvody, ako sú už popisované vyššie. Zároveň bolo výslovne konštatované, že konaním príslušníkov PPU došlo k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 3 písmeno a), b) Zo SSPPZ. Žalobca poukázal aj na správu PPU o splnení opatrení a o zistených nedostatkoch zo dňa 22. 11. 2021, z ktorej vyplynulo, že bolo vykonané preškolenie o spôsobe vysadzovania z vrtuľníka Mi-171 s cieľom zvýšiť bezpečnosť a znížiť riziko poškodenia zdravia a majetku pod č. KZPZ-NR-OPP2-242/2021. V uznesení UIS bolo výslovne ustanovené, že po vykonaní kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra, ako aj odboru výcviku PPZ bolo jednoznačne preukázané, že tieto dve zodpovedné osoby pochybili, nakoľko ukážka mala byť ukončená bezodkladne potom, čo došlo k ohrozeniu divákov ešte pred samotným zlaňovaním príslušníkov PPÚ, a to aj z dôvodu nepriaznivého počasia, ako aj nedostatočného upevnenia stanov v okolí miesta zlaňovania. Obe uvedené zodpovedné osoby mali zvážiť nebezpečenstvo vzniknutej situácie a správne vyhodnotiť následky príletu vrtuľníka na miesto zlaňovania, čo bolo vykonané nedostatočne a následkom bolo zranenie žalobcu. Nakoniec bolo UIS opäť konštatované, že je nutné vyvodiť záver, že došlo k pochybeniu riadiacich osôb PPÚ pri plnení úloh vyplývajúcich z ich služobnej činnosti. Keďže bola vec postúpená na disciplinárne konanie, žalobca sa domáhal zistenia výsledku tohto disciplinárneho konania - žiadosťou o oznámenie stavu disciplinárneho konania zo dňa 04. 10. 2022, na čo mu bola daná odpoveď listom - Podnet na disciplinárne konanie – odpoveď – zaslanie zo dňa 17. 11. 2022, že mu tieto informácie nemôžu byť poskytnuté z dôvodu, že nie je účastníkom konania vo veci služobného pomeru. Žalobca mal mať ale informácie, že zodpovedným osobám mali byť uložené disciplinárne opatrenia v zmysle ZoSSPPZ.

6. Žalobca bol toho názoru, že v danom prípade boli naplnené okolnosti pre náhradu škody s odkazom na s tým, že v danom prípade nastali fyzikálne vplyvy, ktoré sa prejavili v účinku tlaku vzduchu z rotorov vrtuľníka na okolie plochy výsadku, a v príčinnej súvislosti ktorých vznikla žalobcovi škoda na zdraví. Zo záverov vyšetrovania vyplynulo, že pri vzniku škody nedošlo k žiadnej neodvrátiteľnej udalosti, ktorá by nemala pôvod v prevádzke vrtuľníka alebo ku konaniu žalobcu, ktoré by viedlo k vzniku škody. S poukazom na uvedené preto protiprávnosť konania v tomto prípade nebolo potrebné skúmať, pričom boli pre tento prípad splnené aj predpoklady zodpovednosti za škodu podľa .

7. Záverom žaloby žalobca poukázal na snahu vyriešiť vec mimosúdne, keď žalovanému adresoval výzvu na zaplatenie náhrady za bolesť zo dňa 05. 06. 2022 a následne aj vyjadrenie k odpovedi zo dňa 23. 06. 2023, pričom v oboch prípadoch prišla zo strany žalovaného negatívna odpoveď. Žalovaný v rámci doručených odpovedí argumentoval spôsobom, že v danom prípade neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví. S takýmto tvrdením žalobca nesúhlasil z dôvodu, že uvedený nárok vzniká po splnení podmienok priamo zo zákona, pričom aj samotné súdne rozhodnutie bude mať v tomto prípade len deklaratórne účinky.

8. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že neuznáva žalobcom požadovanú sumu 1.133,00 eur s príslušným úrokom z omeškania a trovy konania, nakoľko uplatnený nárok žalobcu považoval za neopodstatnený a nedôvodný. Zároveň poukázal na to, že vyšetrovateľ je oprávnený sa zaoberať iba trestným konaním, a preto poukázal na samotný výrok uvedeného uznesenia, z ktorého vyplýva, že sa nejedná o trestný čin a mohlo by sa jednať o disciplinárne konanie, ktoré nespadá do kompetencie vyšetrovateľa Policajného zboru, služobne zaradeného na Úrade inšpekčnej služby, a preto ani takého rozhodnutie vyšetrovateľ Policajného zboru nemohol vydať. Preto bol vyšetrovací spis odstúpený s tým, že je bolo potrebné predmetné konanie uvedené vo výrokovej časti uznesenia prešetriť v disciplinárnom konaní. Čo však žalobca v podanej žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) neuviedol bolo to, že rozhodnutím veliteľa Pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vedené pod číslom KRPZNR- OPP21-173-016/2022 bolo konanie v tejto veci zastavené, pretože nebolo preukázané, že by sa príslušník Policajného zboru dopustil disciplinárneho konania. Podľa žalovaného sa žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu mal uspokojiť s čiastkovým rozhodnutím vecne a miestne príslušného orgánu, avšak z meritórneho (konečného rozhodnutia) predmetnej veci vyplýva, že sa príslušník Policajného zboru nedopustil žiadneho disciplinárneho deliktu. Žalovaný bol ďalej toho názoru, že neexistuje žiadne rozhodnutie vecne a miestne príslušného orgánu, ktoré by vo svojom závere konštatovalo porušenie zákona, alebo interných predpisov, alebo dokonca rozhodnutie, ktoré by určovalo náhradu za bolesť žalobcovi.

9. Záverom odporu žalovaný uviedol, že po vyhodnotení zabezpečených listinných dôkazov, a to uznesenia ČVS:ÚIS-413/OISZ - 2021 vydaného vyšetrovateľom Policajného zboru, služobne zaradeného na Úrade inšpekčnej službe a rozhodnutia veliteľa Pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vedené pod číslom KRPZ- NR-OPP21-173-016/2022 má žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za to, že z dôvodu neexistencie žiadneho rozhodnutia vecne a miestne príslušného orgánu, ktoré by vo svojom závere konštatovalo žalobcov nárok na náhradu za bolesť, tak jeho nárok nemôže byť daný. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

10. Súd prvej inštancie z obsahu spisu a vyjadrení strán sporu skonštatoval, že v konaní nebol spor o samotné poranenie žalovaného, ale v otázke, či žalovaný nesie zodpovednosť za nárok uplatnený žalobcom, ktorý túto svoju zodpovednosť popieral počas celého konania.

11. V prvom rade riešil súd otázku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a to na podklade dokladov, ktoré si zabezpečil z internetu, ako aj dokladov zaslaných žalovaným, z ktorých mal za preukázané, že vrtuľník Mi -171, ktorý bol použitý dňa 29. 08. 2021 v čase okolo 15,00 hod. na prezentáciu činnosti a techniky príslušníkov PZ na 77. výročí osláv SNP organizovaných obcou Žemberovce, bol zapísaný do registra lietadiel Ministerstva vnútra SR, zo dňa 08. 11. 2019, o čom bol predložený aj doklad na č. l. 122. Z uvedeného dokladu vyplynulo, že žalovaný je aj vlastníkom vrtuľníka

Mi-171, ktorého prevádzkou došlo k škodovej udalosti, preto súd prijal záver, že žalovaný označený výlučne ako Ministerstvo vnútra SR, je v danej veci pasívne vecne legitimovanou osobou. 12. Ďalej bol súd toho názoru, že na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie dom k tomu, že ku škodovej udalosti došlo prevádzkou vrtuľníka, ktorý sa radí medzi motorové lietadlo s rotujúcimi nosnými plochami schopné zvisle vzlietnuť a pristáť, vznášať sa na mieste a lietať dozadu a nabok. Rovnako ako pri dopravných prostriedkoch, aj prevádzka tohto typu lietadla prináša určité riziká vyvolané práve osobitosťou daného motorového lietadla. Miera rizika prevádzky dopravných prostriedkov (aj lietadla – v tomto prípade vrtuľník) je determinovaná ako sprísnená objektívna zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie. Poukázal na zákonnú úpravu, ktorá síce presne nedefinuje pojem prevádzateľ, avšak je ním taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať dopravným prostriedkom s tým, že sa nemusí jednať o totožný subjekt s vlastníkom dopravného prostriedku, prípadne jeho vodičom. V danom prípade je prevádzateľ osoba totožná s vlastníkom vrtuľníka Mi -171, pretože faktickú moc nad vrtuľníkom mal preukázateľne žalovaný ako jeho vlastník, ktorá aj bola vykonávaná príslušníkmi PPÚ, teda osobami patriacimi pod právomoc žalovaného, ako prevádzateľa a aj vlastníka vrtuľníka Mi -171. S poukazom na uvedené, na vznik zodpovednosti podľa a nasl. , nie je potrebné ani žiadne rozhodnutie o trestnom čine, o disciplinárnom opatrení, alebo akékoľvek iné rozhodnutie tak, ako to v rámci svojej obrany uvádzal žalovaný. Je postačujúce len preukázanie škodovej udalosti spôsobenej lietadlom (vrtuľníkom), čo preukázané v tomto konaní bolo. Pokiaľ ale v tomto konaní žalobca žaloval výlučne len prevádzateľa vrtuľníka Mi -171, ktorý je zároveň jeho vlastníkom, je úplne nepodstatné, či osoby – vysadzovať a zároveň riadiaci letovej prevádzky a koordinátor a zároveň moderátor ukážky porušili alebo neporušili svoje právne povinnosti, a či boli alebo neboli trestne, alebo disciplinárne odstíhaní, pretože tieto osoby nie sú v tomto konaní žalovaným subjektom a ich prípadná trestná alebo iná disciplinárna zodpovednosť nemá žiaden súvis a ani žiadnym spôsobom neovplyvňuje objektívnu zodpovednosť žalovaného. V zmysle uvedeného považoval súd obranu žalovaného v smere neexistencie rozhodnutia preukazujúceho trestnú, resp. disciplinárnu zodpovednosť týchto osôb za úplne irelevantnú, keďže zodpovedným subjektom na základe objektívnej zodpovednosti je preukázateľne žalovaný, ktorý je aj pasívne vecne legitimovanom osobou.

13. Z predložených listinných dôkazov (z rozhodnutia úradu inšpekčnej služby ČVS: UOS-413/ -2021 zo dňa 01. 02. 2022 do ktorého bol pribratý aj znalec) nemal súd pochýb, že žalobca utrpel zranenie práve a výlučne v súvislosti s prevádzkou vrtuľníka Mi -171 pri prevádzacej činnosti. Tu súd poukázal na odôvodnenie uznesenia zo dňa 04. 05. 2022 kde je konštatované, že od začiatku boli problémy s vykonaním danej predvádzacej akcie, pretože aj v dôsledku poveternostných podmienok bolo potrebné dokonca zmeniť smer príletu vrtuľníka, ktorý musel priletieť proti vetru, aby pilot počas zlaňovania mohol vykonať stabilizovanie stroja. Aj uvedená zmena smeru príletu mohla spôsobiť odlietavanie stanov, pričom v tomto uznesení bolo jednoznačne skonštatované, že príslušníci prítomní v danom mieste mali vedomosť o aktuálnej situácii a aj napriek tomu ukážku nezrušili. Tiež bolo konštatované, že prítomní príslušníci vzhľadom na svoje skúsenosti a vycvičenosť mali a mohli vedieť, že vzniknuté nebezpečenstvo odlietavania stanov bude hroziť vzhľadom na ich blízkosť pri trase vrtuľníka (čl. 16). Rovnako bolo konštatované podcenenie situácie aj s ohľadom na zhoršenie poveternostných podmienok a zmeny trasy vrtuľníka pri jeho prílete, pričom k uvoľneniu konárov stromov pri tak špecifickej činnosti, akú príslušníci PPÚ vykonávali, je veľmi náročné zabrániť (čl. 17). Súd osobitne poukázal na to, že pri tomto type lietadla je typické silné prúdenie vzduchu pri klesaní a aj vzlietnutí predmetného vrtuľníka, ktoré v tomto prípade bolo vykonané v blízkosti stromov, následkom čoho došlo nielen k uvoľneniu stanov, ale aj k odlomeniu konárov, čo žalobca preukázal listinnými dokladmi. 14. Súd k názoru o splnení všetkých zákonných predpokladov pre náhradu škody spôsobenú prevádzkou lietadla (vrtuľníka Mi -171) dospel aj s poukazom na vyjadrenie žalovaného, ktorý počas celého konania nielenže netvrdil, že žalobca prípadne nebol účastný danej predvádzacej akcie, a teda, že uvedené zranenie sa mu nemohlo stať popisovaným spôsobom, o tomto nepredkladal do konania ani žiaden doklad, a v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie. Rovnako žalovaný neuviedol žiadne tvrdenie, že by za svoje zranenie bol zodpovedný priamo žalobca, t. j. že by on sám porušil nejakú svoju právnu povinnosť (napr. zákaz sedenia pod stromom, resp. neuposlúchnutie výzvy na upustenie miesta pod stromom, blízkosti stromu). Rovnako v tomto smere nebolo produkované žiadne vyjadrenie, ako ani neboli predložené/navrhnuté žiadne dôkazy. Okrem iného, z listinných dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že žalovaný nesprávne vyhodnotil uvedené riziko a napriek nepriaznivým podmienkam pokračoval v ukážke zlaňovania, teda takéto pokyny na predvádzacej akcii ani nedával, keďže sám nevnímal riziko, ktoré následne nastalo. Pokiaľ žalovaný len stroho konštatoval,

že je sporné, či si ujmu žalobca nespôsobil sám, svojim nezodpovedným konaním, nie je možné uvedené považovať za účinnú obranu.

15. S poukazom na rozporné písomné a následne ústne vyjadrenia žalovaného vo vzťahu k záverom znaleckého posudku sa súd zaoberal aj dôvodnosťou sumy nároku na bolestné, ktoré žalobca odvodzoval práve zo znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania. Ak by vzal do úvahy vyjadrenie žalovaného v jeho písomnom podaní zo dňa 20. 10. 2023, žalovaný žiaden iný znalecký posudok do konania nepredložil, v tomto smere nenavrhol ani vykonanie dokazovania a to pravdepodobne preto, že sa následne ústne výslovne vyjadril, že predmetný znalecký posudok nespochybňuje. Súd preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku predloženého zo strany žalobcu, v ktorom bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 50. Svoje závery súd odôvodnil s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , podľa ktorého zdravotný stav poškodeného a ľudský organizmus sú jeden celok a jednotlivé čiastkové poškodenia nemožno posudzovať oddelene. Okrem iného, posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí vždy od vyjadrenia lekára (rozsudok NS ČR sp. zn. ). Tento okamih nemôže byť predmetom voľnej úvahy, ale vychádza z ustálenia zdravotného stavu, ktoré vyplýva práve z odborného posudku. V danom prípade bol takýto odborný posudok vypracovaný 06. 03. 2022 a preto v časti náhrady za bolesť súd vychádzal z hodnoty za rok 2021 v súlade s § 5 ods. 2 zákona, podľa ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Hodnota jedného bodu náhrady za bolesť bola zverejnená Ministerstvom zdravotníctva SR dňa 21. 05. 2021, a bola stanovená sumou 22,66 eur, čo predstavuje práve žalobcom žiadanú sumu 1.133,00 eur (50 x 22,66 eur). Ak v čase ustálenia zdravotného stavu žalobcu ešte neplatila hodnota bodu za rok 2022, žalobca preto správne bolestné vyčíslil sumou 1.133,00 eur, pretože podľa názoru súdu táto náhrada platí odo dňa nadobudnutia účinnosti opatrenia do dňa nadobudnutia účinnosti nového opatrenia (žalovaný hodnotu náhrady za bolesť ani nespochybňoval).

16. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré žalobca žiadal priznať z istiny, súd uviedol, že v listine označenej ako odpoveď žalovaného na výzvu zo dňa 14. 06. 2023 žalovaný uviedol, že výzva mu bola doručená 06. 06. 2023 a tento dátum ani nebol stranami rozporovaný. Posledný deň lehoty na plnenie potom žalovanému uplynul dňa 13. 06. 2023 (utorok) a pokiaľ teda žalobca žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa 01. 07. 2023, tak úrok z omeškania bol žiadaný preukázateľne odo dňa, v ktorom bol žalovaný už v omeškaní. Zároveň úrok z omeškania bol žiadaný vo výške súladnej s citovanými predpismi, keďže ku dňu omeškania bola základná sadzba ECB 4 + 5 percentuálnych bodov predstavuje práve žiadaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Súd tak námietke žalovaného ohľadne neexistencie nároku na úrok z omeškania, s poukazom na ním citované rozhodnutie NS SR neprihliadol, pretože dané rozhodnutie nebolo možné aplikovať na danú vec, keďže bolo vydané vo vzťahu k inému nároku. Súd v tomto smere zároveň poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR, ktoré vo vzťahu k nároku na bolestné priznávajú aj nárok na úrok z omeškania. S poukazom na princíp právnej istoty súd preto vyhovel žalobe aj v časti nároku na úrok z omeškania.

17. Súd žalovaného zaviazal povinnosťou na plnenie v lehote 3 dní, a to i napriek tomu, že žalovaný žiadal o predĺženie paričnej lehoty (z dôvodu časovej náročnosti na Ministerstve vnútra SR), keďže neuviedol bližšie dôvody, v čom spočíva časová náročnosť ktorá bráni vykonaniu plnenia v lehote 3 dní. Súd bol toho názoru, že žalovaný mal dostatočne dlhú vedomosť o žalobcovom nároku, pričom lehota na plnenie plynie až od právoplatnosti rozhodnutia, kde žalovaný má ďalších 15 dní na možnosť zabezpečenia všetkých finančných procesov predchádzajúcich samotnému plneniu. Súd preto žalovaného zaviazal na plnenie v lehote 3 dní, keď prihliadol tak na osobu žalobcu, ako aj na osobu žalovaného, hlavne vo vzťahu ku ktorému nevzhliadol dôvody na predĺženie lehoty na plnenie.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na plný úspech žalobcu v konaní, na ktorých úhradu zaviazal žalovaného v rozsahu 100 %, o ich výške si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

19. Absolútnym záverom súd prvej inštancie dodal, že nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie v navrhnutom smere zo strany žalobcu, ktorý žiadal vyzvať žalovaného na predloženie ním navrhnutých

dokladov, pretože listinné doklady, ktoré boli do konania predložené, boli postačujúce na to, aby súd mohol o veci rozhodnúť (po doplnení predbežného právneho posúdenia konštatoval, že ďalšie dokazovanie už vykonané nebude).

20. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote žalovaný a to z dôvodov uvedených v . Úvodom odvolania žalovaný odkázal na všetky svoje písomné podania a ústne prednesy, ktoré boli produkované na pojednávaniach a ktorých sa pridržiaval po skutkovej a právnej stránke. Primárne žalovaný namietal porušenie svojho práva na spravodlivý proces, konkrétne postup súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (resp. vôbec neodôvodnil), čo činí rozhodnutie arbitrárnym, nepreskúmateľným a nezrozumiteľným. Vychádzal z ust. , v ktorom sú upravené kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenie. Vzhľadom na charakter sporovej veci je objektívne nemožné obsiahnuť odôvodnenie rozsudku na pár stranách za súčasného naplnenia aspoň minimálnych zákonných požiadaviek na kvalitu odôvodnenia. Po preštudovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku s ľútosťou skonštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje žiadne z čiastkových obsahových požiadaviek vymedzených v .

21. Žalovaný v odvolaní následne upriamil pozornosť na právo na spravodlivý proces s odkazom na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. , , , , , keďže problematika kvality odôvodnenia súdneho rozhodnutia je v slovenskej judikatúre rozsiahlo spracovaná. Samotné odôvodnenie rozsudku v materiálnom zmysle slova by vzhľadom na členenie textu malo byť obsiahnuté v bode 23. a nasl. v záverečnej časti. V týchto odsekoch by teda mal súd jasne a výstižne, presvedčivým a preskúmateľným spôsobom vysvetliť svoj myšlienkový postup, ktorý ho doviedol k výrokovej časti, a to za súčasného vyporiadania sa s procesným útokom a obranou sporových strán. Namiesto náhľadu do myšlienkového postupu súdu bolo obsahom odôvodnenia rozsudku len akýsi rozpačitý pokus o stručné zhrnutie procesnej obrany žalobcu zhmotnený v početných konštatovaniach, ktoré si súd prispôsobil v prospech žalobcu. Vo všeobecnosti možno označiť odôvodnenie súdu v tejto časti za arbitrárne, nepreskúmateľné, bez vyporiadania sa s argumentáciou žalovaného, ktorého súd v konaní úplne odignoroval, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces ako aj právo na presvedčivé rozhodnutie, nakoľko ani len strohou vetou nedal odpoveď žalovanému, prečo jeho procesnú obranu (v podstatných častiach) považoval za nesprávnu. V rámci svojej argumentácie žalovaný vychádzal z , 46 ods. 1 SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. augusta 1997, sp. zn. . S poukazom na text odôvodnenia bol teda súd najmä povinný riadne vysvetliť, z akého dôvodu sa nezaoberal argumentáciou žalovaného, resp. prečo ju neaplikoval, súčasne bol súd povinný vysvetliť, aké výkladové metódy, či už samostatne alebo vo vzájomnej súvislosti aplikoval na jednotlivé argumenty žalobcu a žalovaného, ako celku a zároveň bol povinný svoj myšlienkový postup v tomto smere konfrontovať s procesnou obranou žalovaného. Vyššie uvedené povinnosti okresného súdu však napadnutý rozsudok neobsahuje, a ani obsahovať nemôže, keďže napadnutý rozsudok neobsahuje myšlienkový postup súdu.

22. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na spornosť miery zavinenia žalobcu, na ktorú v priebehu konania opakovane poukazoval, ako aj na skutočnosť, že disciplinárne konanie voči príslušníkom PZ bolo zastavené. Sám žalobca predložil do konania Uznesenie Úradu inšpekčnej služby zo dňa 04. 05. 2022, kde je na str. 4 uvedené, že z výsluchu svedka H. I. I. J. vyplynulo, že „Ešte pred začiatkom ukážky do mikrofónu trikrát upozorňoval ľudí, že priletí veľký vrtuľník, ktorý robí hluk“. Z uvedeného je zrejmé, že diváci boli upozorňovaní na prílet vrtuľníku a mali si počínať tak, aby nedošlo k ich prípadnej ujme. Žalovaný má za to, že súd sa nedostatočne vyrovnal s touto podstatnou procesnou obranou žalovaného, pričom práve na strane žalobcu bolo v tomto prípade bremeno tvrdenia spojené s dôkazným bremenom a to tak, že žalobca si svojim konaním počínal, tak aby nedošlo k ujme na jeho zdraví, tak ako to tvrdí v podanej žalobe.

23. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalovaný odkázal na svoju predošlú argumentáciu prezentovanú na pojednávaniach, a to konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. 03. 2012, ktoré je možné analogicky aplikovať na predmetné konanie, nakoľko povinnosť uhradiť náhradu nemajetkovej ujmy vzniká až na základe súdneho rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného je nemajetková ujma ukrytá v slovenskej právnej úprave cez ustanovenia zákona o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v zmysle tohto názoru sú nemajetková

ujma a sťaženie spoločenského uplatnenia nárokmi nemajetkovej povahy odškodňované podľa . Vychádza sa z toho, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia má povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k ochrane osobnosti, k čomu sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 13. augusta 2014. Rovnako sa žalovaný nestotožnil so záverom súdu o nepredĺžení paričnej lehoty, nakoľko žalovaný toto riadne odôvodnil a aj samotnému súdu muselo byť z úradnej činnosti zrejmé, že z dôvodu komplikovanosti administratívnych procesov bola jeho požiadavka na mieste. Súd prvej inštancie sťažil a pravdepodobne aj znemožnil odvolaciemu súdu napĺňať svoju úlohu v rámci inštančného postupu, t. j. preskúmavať chýbajúci myšlienkový postup súdu prvej inštancie, ktorý z objektívnych dôvodov žalovaný, ako aj odvolací súd nepozná.

24. Záverom odvolania žalovaný opätovne poukazoval na porušenie práva na spravodlivý proces, povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, ktoré je podľa jeho názoru vnútorne rozporuplné, nepresvedčivé a arbitrárne. Zdôraznil, že odvolanie podáva aj voči výroku o trovách konania, s ktorým sa nestotožňuje, pričom sa v danom prípade jedná o nesprávne právne posúdenie veci.

25. Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 20. novembra 2025 vyjadril žalobca, ktorý s odvolaním v celom rozsahu nesúhlasí, keďže sú v ňom prezentované len všeobecné teoretické východiská a závery stanovené súdnymi autoritami a odbornou obcou v súvislosti s posudzovaním splnenia podstatných náležitostí, ktoré má vo všeobecnosti rozsudok obsahovať. Žalovaný v celom bode II. odvolania nedokázal uviesť, ako sa tieto teoretické východiská uplatňujú práve na danú vec, jej skutkové okolnosti, argumentáciu strán a právne posúdenie súdu, teda ktoré právne posúdenie súdu resp. v akej konkrétnej otázke považuje odôvodnenie súdu za nedostatočné. Žalobca ďalej zhrnul procesnú obranu žalovaného v priebehu konania a dodal, že žalovaný bol s celým skutkovým stavom riadne oboznámený, kedy on sám (resp. prostredníctvom zložiek v jeho pôsobnosti) danú udalosť vyšetroval, čím sám ustálil skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca v žalobe a na základe predložených listín bol tento skutkový stav aj náležite preukázaný. Žalobcovi nie je známe, aké ďalšie dôkazy by mal vo veci produkovať, ak to, že mu bola spôsobená škoda, ktorá má pôvod v prevádzke vrtuľníka vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi prevádzkou vrtuľníka a spôsobenou škodou, je zdokumentované a preukázané samotným vyšetrovaním, ktoré bolo vykonané na to odborne spôsobilými osobami, a to dokonca v pôsobnosti žalovaného.

27. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na vybrané časti napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd podľa jeho názoru vysporiadal s relevantnou argumentáciou žalobcu a preto mu nie je zrejmé, akú konkrétnu argumentáciu žalovaného mal súd opomenúť resp. akú právnu otázku vysvetlil nedostatočným spôsobom tak, že podľa žalovaného tým bola založená nepreskúmateľnosť rozsudku v danej veci. Žalobca nerozumie, akým spôsobom mal podľa predstáv žalovaného reagovať na upozornenie „že priletí vrtuľník, ktorý bude robiť hluk“ a čo má táto informácia predstavovať vo vzťahu k danému konaniu. V prejednávanej veci žalobca preukázal existenciu všetkých podstatných náležitostí pre vznik nároku na náhradu škodu. O to viac, že išlo o ukážku techniky žalovaného, kedy práve on mal zabezpečiť okolie a vykonanie ukážky bezpečným spôsobom, pričom následne aj viedol vyšetrovanie v danej veci, čím tak sám ustálil skutkový stav prezentovaný žalobcom.

28. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalobca v celom rozsahu odkázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 03. 2024, na základe ktorého je ustálené, že úroky z omeškania nepatria poškodenému odo dňa priznania nároku súdom a uplynutia súdom stanovenej lehoty na plnenie, ale podľa pravidiel stanovených v v spojení s momentom ustálenia výšky náhrady škody. V tomto prípade bol žalovaný vyzvaný na plnenie výzvou, kedy žalobca pripojil v rámci výzvy znalecký posudok č. 12/2022 zo dňa 06. 03. 2022, z ktorého sa pri stanovení výšky bolestného vychádzalo a voči ktorému nemal žalovaný žiadne výhrady. Samotný znalecký posudok bol vyhotovený v podstate na základe podnetu žalovaného v rámci vyšetrovania danej udalosti a bol s ním dôkladne oboznámený ešte pred doručením samotnej výzvy na plnenie zo dňa 05. 06. 2023.

29. Záverom vyjadrenia žalovaný prejavil súhlas so súdom prvej inštancie, ktorý nevyhovel žiadosti žalovaného o predĺženie paričnej lehoty, keďže žalovaný ani v rámci odvolania žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil, v čom spočíva náročnosť procesov na Ministerstve vnútra SR. Mal za to, že zabezpečenie efektívneho vnútorného fungovania žalovaného je jedným z jeho základných úloh, pričom nemožno nesplnenie tejto úlohy pričítať na ťarchu žalobcu.

30. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, náležite odôvodnený a spĺňajúci všetky zákonné kritéria tak, aby bolo zabezpečené právo na spravodlivý proces. Odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 02. 12. 2025 vyjadril žalovaný, ktorý zastal názor, že fakticky nejde o vyjadrenie k jeho odvolacej argumentácii, ale k argumentácii, ktorú žalobca vytrháva z kontextu, pričom neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré sú spôsobilé zmeniť názor a postoj žalovaného. V zostávajúcej časti zotrval na svojej argumentácii a návrhoch, ktoré predniesol v podanom odvolaní.

32. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nepovažoval za potrebné sa k nemu obšírnejšie vyjadrovať, pretože ide len o emocionálne podfarbené dojmy žalovaného bez akejkoľvek vecnej, či právnej argumentácie. Žalobca naďalej zotrval na svojich dôvodoch, pre ktoré považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a odvolanie žalovaného za nedôvodné.

33. Ďalšie vyjadrenia sporových strán podané neboli.

34. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( – ďalej ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom (žalovaným) – teda stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozsudku dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné postupom podľa ust. a ust. ako vecne správny potvrdiť.

35. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17. 07. 2023 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1.133,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že ku škodovej udalosti malo dôjsť dňa 29. 08. 2021 v čase okolo 15:00 hod. v obci F. (lokalita E. G.) počas prezentovania činnosti a techniky príslušníkov policajného zboru SR na 77. výročí osláv SNP organizovanej obcou F.. Vplyvom silného prúdenia vzduchu zapríčineného klesaním vrtuľníka Mi-171 došlo k uvoľneniu rôznych súčastí stanov, iných rozličných predmetov, ako aj k odtrhnutiu minimálne jedného konára zo stromu o priemere približne 30 cm a dĺžkou 2,5 m, ktorý z výšky padol na hlavu žalobcu, čím mu bolo spôsobené zranenie v rozsahu tržnej rany na hlave o veľkosti 15 cm, silného otrasu mozgu a silným nárazom chrbtice s predpokladanou doby liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 7 dní. Vo veci bolo na základe trestného oznámenia žalobcu Obvodným oddelením PZ Levice začaté trestné stíhanie pod č. ORP-739/LV-LV-2021, ktorý bol listom – prečin ublíženia na zdraví zo dňa 27. 10. 2021 odstúpený Úradu inšpekčnej služby (sekcia kontroly a inšpekčnej služby západ), z dôvodu pochybenia vysadzovača a riadiaceho letovej prevádzky, čo vyplynulo zo zabezpečených listinných dôkazov zo strany OO PZ. Znaleckým posudkom MUDr. Mirona Frajku (znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie úrazová chirurgia) č. 12/2022 zo dňa 06. 03. 2022 vypracovaného v konaní pod ČSV: UIS-413/OISZ-2021 bolo určené bodové ohodnotenie za bolesť vo výške spolu 50 bodov s tým, že v roku 2021 bola na určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 22,66 eur, čím bola celková výška náhrady za bolesť stanovená sumou 1.133,- eur. Uznesením UIS zo dňa 04. 05. 2022 bola vec postúpená

na disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ v Nitre z dôvodu výsledkov z vyšetrovania, ktoré preukazovali, že nešlo o trestný čin, ale o skutok, ktorý mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Z uznesenia UIS zo dňa 04. 05. 2022 vyplynulo, že činnosť (vrátane bezpečnostnej situácie v priestore stanov a zúčastnených osôb) príslušníkov PPU Nitra, zo dňa 29. 08. 2021 bola realizovaná nedostatočne a mala byť ihneď a neodkladne ukončená určeným vysadzovačom, alebo určeným koordinátorom ukážky (riadiacim letovej prevádzky). Počas prezentácie techniky PPU boli určené 2 zodpovedné osoby, ktorých úlohou bolo dohliadať na bezproblémový priebeh, a to H. I. I. (vysadzovač a zároveň riadiaci letovej prevádzky) a H. I. J. (koordinátor a zároveň moderátor ukážky). Oddelenie kontroly vo svojom závere skonštatovalo a vyjadrilo súhlas s odborom výcviku PPZ, že organizácia prezentácie činnosti príslušníkov PPU Nitra zo dňa 29. 08. 2021 bola vykonaná nedostatočne, pričom boli uvedené rovnaké dôvody, ako sú už popisované vyššie. Zároveň bolo výslovne konštatované, že konaním príslušníkov PPU došlo k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 3 písmeno a), b) Zo SSPPZ. Zo správy PPU o splnení opatrení a o zistených nedostatkoch zo dňa 22. 11. 2021 vyplynulo, že bolo vykonané preškolenie o spôsobe vysadzovania z vrtuľníka Mi-171 s cieľom zvýšiť bezpečnosť a znížiť riziko poškodenia zdravia a majetku pod č. KZPZ-NR-OPP2-242/2021.

36. Žalobca svoj nárok pôvodne odvodzoval z ust. , v písomnom podaní zo dňa 5. decembra 2023 však poukázal na osobitnú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. a nasl. , ktorá by sa mohla vzťahovať aj na prejednávanú vec s tým, že takéto prekvalifikovanie na osobitnú zodpovednosť nemení nič na veci, keďže ide opäť o objektívnu zodpovednosť.

37. Súd prvej inštancie platobným rozkazom č. k. -61 zo dňa 7. augusta 2023 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia, tento však včas podaným odporom zo dňa 10. 08. 2023 napadol žalovaný.

38. Následne súd rozhodol napadnutým rozsudkom.

39. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

40. Podľa ické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

41. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, obsahu predloženého spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. ). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd

prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia , , preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, na základe čoho nemôže prisvedčiť odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa / , pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa /.

42. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalovanému je potrebné vytknúť už na prvý pohľad značnú neadresnosť podaného odvolania, keďže v prevažnej miere celé odvolanie obsahuje len teoretické východiská zaoberajúce sa garantovaným právom na spravodlivý súdny proces a kvalitatívnymi požiadavkami kladenými na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to s odkazom na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj na ustanovenia (). Žalovaný mal počas celého prvoinštančného konania zachované všetky procesné práva a jeho neúspech v spore je dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, nie procesného pochybenia na strane súdu. Súd prvej inštancie logicky, precízne, vnútorne komplexne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky pre vec podstatné argumenty, uvádzané žalovaným v odvolaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

43. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná v / (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo. Jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z . Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. , majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa / preto nie je daný.

44. Odvolací súd sa vzhľadom na jasné, presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť

jeho dôvodov, odkazuje naň, preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia ( ). Na doplnenie odvolací súd uvádza:

45. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní nebolo zo strany žalobcu dostatočne preukázané, že k jeho ujme na zdraví došlo v priamej príčinnej súvislosti počas prezentácie činnosti a techniky príslušníkov PZ dňa 29. 08. 2021 v katastri obce F., čomu by mala nasvedčovať aj skutočnosť, že disciplinárne konanie vedené voči príslušníkom PZ bolo zastavené. Zároveň žalobca v tomto smere odkazoval na výsluch I. I. J., v zmysle ktorej boli prítomní účastní (vrátane žalobcu) prezentácie činnosti a techniky príslušníkov PZ upozornení na prílet vrtuľníka, ktorý robí hluk. Odvolací súd sa s touto argumentáciou nemohol stotožniť a nemôže ju (ani vzhľadom na jej všeobecnosť) vnímať inak ako snahu o to, aby súd bezvýhradne prijal žalovaným rigidne prezentovanú správnosť jeho skutkovej a na ňu nadväzujúcej právnej argumentácie. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. je založené na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie), a nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Kľúčovým prvkom v danom prípade je však možnosť liberácie, čo znamená, že zákon umožňuje subjektu zbaviť sa tejto zodpovednosti, ak preukáže presne vymedzené zákonné dôvody (napríklad, že škodu nespôsobil on, ale vyššia moc, konanie poškodeného alebo tretej osoby). Žalovaným predložená argumentácia podľa názoru odvolacieho súdu tieto podmienky nespĺňa, ale skôr predstavuje určitý (v konkrétnostiach prejednávanej veci) „zjednodušený“ náhľad na vec, ktorý však nereflektuje skutkové závery súdu prvej inštancie majúce základ v komplexnom zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyšlo najavo, že trestné konanie bolo začaté na jeho podnet, trestné stíhanie bolo zastavené a vec bola odstúpená Krajskému riaditeľstvu PZ v Nitre z dôvodu, že výsledky vyšetrovania nepreukazovali, že by išlo trestný čin, ale vykazovali povahu skutku, ktorý mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. V oboch prípadoch ide o orgány, ktoré spadajú do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR (teda žalovaného), pričom podstatným je, že v trestnom ako aj disciplinárnom konaní príslušné orgány vychádzali zo skutkového deja vzniknutých udalostí tak, ako to v žalobe tvrdil aj priamo žalobca. Žalovaný tak musel mať vedomosť, na základe akých skutkových okolností k poškodeniu zdravia žalobcu došlo, pričom počas priebehu konania netvrdil, že by k úrazu žalobcu došlo pri inej udalosti, prípadne iným spôsobom, akým ho opísal v žalobe žalobca. Pokiaľ žalovaný vychádza z toho, že disciplinárne konanie voči príslušníkom PZ bolo zastavené, vzhľadom na koncepciu objektívnej zodpovednosti, nie je rozhodujúcim, že došlo k jeho zastaveniu (vo vzťahu k príslušníkom PZ) a preto nemožno túto argumentáciu žalovaného vyhodnotiť ako dôvodnú. Odvolaciemu súdu taktiež nie je zrejmé, ako by si mali prítomní účastníci prezentácie počínať v prípade, ak boli príslušníkmi PZ upozornení na zvýšenú hlučnosť zapríčinenú príchodom vrtuľníka, keďže žalovaný svoju argumentáciu v tomto smere bližšie nerozvinul. V tomto smere odvolací súd plne odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (bod 32. až 41.).

46. Žalovaný sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ani v časti, v ktorej priznal žalobcovi úroky z omeškania, čo opieral o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14. 03. 2012. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci nemožno aplikovať vyššie označené rozhodnutie na danú vec, pretože účelom a zákonným podkladom išlo o diametrálne odlišnú situáciu (nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom) od nároku na náhradu škody uplatňovaného v tomto konaní. 47. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať osobitnou odpoveďou.

48. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvádzaných skutočností, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil. Správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, ktoré súd priznal v konaní úspešného žalobcovi proti žalovanému, ktorý v konaní nemal ani čiastočný úspech.

49. O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný ( v spojení s ustanovením a CSP), odvolací súd mu priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa .

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá .).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).