Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Ek/2485/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, proti povinnému: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B. – C., o vymoženie pohľadávky vo výške 156 eur, vedenej pod sp. zn. 291EX 178/25 u súdneho exekútora A. D. D., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Bosákova 5B, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16.01.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16.01.2026 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16.01.2026 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.10.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 156 eur a to na základe exekučných titulov – rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č.k. 0/24/186032-36/98/155916 zo dňa 09.07.2024, vykonateľného dňa 05.09.2024 vo výške 78 eur (za porušenie zákazu státia na vyhradenom parkovisku dňa 04.07.2024, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené) a rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č.k. 0/24/244709-36/98/155916 zo dňa 04.10.2024, vykonateľné dňa 28.11.2024 vo výške 78 eur (za porušenie zákazu zastaviť a stáť na chodníku), ktoré vydal oprávnený. Poverením zo dňa 03.10.2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora A. D. D. so sídlom exekútorského úradu v Bratislave Bosákova 5B, ktorý ju vedie pod sp. zn. 291EX 178/25.

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 16.01.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že povinný vo svojom návrhu namieta, že exekučný titul je nezákonný. Súd mal za to, že uvedené tvrdenia mal povinný uplatniť ako obranu v základnom konaní. Oprávnený riadne doručoval povinnému rozkazy aj výzvy na úhradu, avšak povinný si poštu nepreberal, čím došlo k zákonnej fikcii doručenia. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že povinný neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiadne dôkazy, ktoré vznikli v období po vydaní exekučného titulu do momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré by podpreli jeho tvrdenia. Ak sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré vznikli v období pred vznikom exekučného titulu, prekročil by svoju právomoc vymedzenú v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Obdobne súd nie je oprávnený prešetrovať konanie oprávneného, ako sa povinný mylne domnieva, nakoľko je viazaný vykonateľným exekučným titulom. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení predmetného

rozhodnutia podaním riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) – d) Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený v ust. § 61k ods. 1 písm. a) – d) Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinný taktiež neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu. Povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že považuje uznesenie súdu za nesprávne a vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu, pričom súd sa nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré v konaní uviedol. Súd v bode 14 odôvodnenia uviedol, že neuniesol dôkazné bremeno a že sa nedomáhal vysvetlenia postupu oprávneného, ktoré tvrdenie nie je pravdivé. Dňa 26.11.2024 bola povinnému doručená výzva oprávneného na úhradu dlžnej sumy, na túto povinný reagoval písomným podaním zo dňa 30.11.2024 kde uviedol, že parkové bolo riadne zaplatené prostredníctvom systému HOIPIN, namietal neoprávnenosť uloženej pokuty, žiadal o prešetrenie veci, na ktorú výzvu oprávnený nijakým spôsobom nereagoval. Túto skutočnosť súd v odôvodnení uznesenia opomenul a nijako sa s nimi nevysporiadal, hoci ide o relevantné tvrdenia pre posúdenie procesnej aktivity povinného. Tým, že sa súd nevysporiadal s podaním zo dňa 30.11.2024 a bez ďalšieho konštatoval pasivitu povinného, došlo k porušeniu zásady riadneho zistenia skutkového stavu povinnosti súdu vysporiadať sa so všetkými podstatnými tvrdeniami účastníka konania, jeho práva na spravodlivý proces. Povinný nežiadal, aby exekučný súd preskúmal vecnú správnosť exekučného titulu, avšak namieta, že súd nesprávne vyhodnotil jeho procesné konanie a dospel k záverom, ktoré nezopdovedajú obsahu spisu.

4. Uvedenú sťažnosť súd z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov exekúcie) na vyjadrenie oprávnenému nezasielal. Stanovisko oprávneného je súdu známe z jeho vyjadrenia sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom povinný v podanej sťažnosti neuvádzal žiadne nové skutočnosti oproti tým, ktoré boli obsahom návrhu na zastavenie exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek zneniu Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentované v sťažnosti, súd nad rámec dodáva:

14. V prvom rade súd konštatuje, že argumentácia povinného smeruje len voči exekučnému titulu č. 0/24/186032-36/98/155916 zo dňa 09.07.2024, t.j. len voči jednému z exekučných titulov, aj keď je predmetom exekúcie aj nárok oprávneného vyplývajúci z exekučného titulu – rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č.k. 0/24/244709-36/98/1555916 zo dňa 04.10.2024. Povinný sa návrhom na vykonanie exekúcie dovolával zastavenia exekúcie v celom rozsahu.

15. Exekučným titulom č. 0/24/186032-36/98/155916 zo dňa 09.07.2024 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 78 eur z titulu porušenia zákazu státia na vyhradenom parkovisku dňa 04.07.2024. „Pokuta sa ukladá v zákonom stanovenej výške za porušenie ustanovenia § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopustil účastník konania tým, že ako držiteľ vozidla ev. č. B. dňa 04.07.2024 v čase 08:07 hod. na ul. Záhradnícka, Bratislava - mestská časť Staré Mesto porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods.1 písm. n) zákona o cestnej premávke, a to zákaz státia na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.“ Z odôvodnenia rozhodnutia tiež vyplýva: „Na základe uvedených dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania ako držiteľ vozidla ev. č. B., zn. PEUGEOT dňa 04.07.2024 v čase o 08:07 hod., na ul. Záhradnícka , Bratislava

- mestská časť Staré Mesto porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods.1 písm. n) zákona o cestnej premávke, a to zákaz státia na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. „ Dôvodom uloženia pokuty teda nebolo nezaplatené parkové, ale státie na vyhradenom parkovisku. Predmetný exekučný titul povinný neprevzal, v dôsledku ktorej skutočnosti nastala fikcia doručenia, t.j. zásielka sa u povinného považovala za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu (t.j. dňa 05.08.2024), aj keď sa adresát o nej nedozvedel. Voči rozkazu o uložení pokuty za správny delikt bolo možné zo strany povinného podať odpor a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Po vydaní exekučného titulu nasledovala zo strany oprávneného povinnému výzva datovaná dňom 20.11.2024 na úhradu pokuty v náhradnej lehote s upozornením, že v prípade jej neuhradenia bude oprávnený nútený pristúpiť k vymáhaniu dlžnej pohľadávky v exekučnom konaní. Uvedenú výzvu povinný prevzal dňa 26.11.2024. Je síce pravdou, že povinný na uvedenú výzvu oprávneného reagoval, avšak v tejto súvislosti súd konštatuje, že akákoľvek argumentácia povinného a preukazovanie úhrad parkovaného v čase, keď exekučný titul už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, bola bezpredmetná. Vyšší súdny úradník preto správne skonštatoval, že akékoľvek hmotnoprávne námietky mal povinný namietať v základnom konaní, v tejto súvislosti súd podotýka, že tak mal učiniť v rámci riadneho opravného prostriedku proti vydanému exekučnému titulu t.j. v lehote 15 dní odo dňa doručenia (fikcie doručenia) exekučného titulu.

16. Naviac súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. -31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Skutočnosť, že povinný zaplatil parkované v čase pred vydaním exekučného titulu takouto skutočnosťou nie je. Rovnako nie je právne relevantný

ani obsah podania povinného zo dňa 30.11.2024, nakoľko list adresovaný oprávnenému v čase, kedy bol rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/24/186032-36/98/155915 zo dňa 09.07.2024 už vykonateľným rozhodnutím, nemôže v exekučnom konaní privodiť zastavenie exekúcie. Exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule (napríklad v rozsahu, či úhradou parkovného v danej lokalite bola zhojená skutočnosť, že povinný stál na vyhradenom parkovacom mieste, resp. preverovať tvrdenie povinnej že „značka parkovania je zmätočná, nie je jednoznačná“). Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.

17. Súd zároveň poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Povinný bol v základnom konaní pasívny, keď si doručovanú písomnosť – exekučný titul – rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č.k 0/24/186032-36/98/155916 zo dňa 09.07.2024 neprezval, v dôsledku ktorej skutočnosti nastala fikcia doručenia a začala plynúť 15 dňová lehota na podanie odporu. Nakoľko povinný odpor nepodal, exekučný titul nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého možno viesť exekúciu. Nič na tom nemení skutočnosť, že povinný po uplynutí dvoch mesiacov po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu zaslal oprávnenému doklad o úhrade parkovného s námietkami voči výzve na úhradu dlhu. Uvedená obrana povinného mala byť realizovaná v zákonnej lehote na podanie opravného prostriedku.

18. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného, aby súd „zvážil, či vzhľadom na prebiehajúce preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na Generálnej prokuratúre SR nie sú splnené podmienky na pozastavenie alebo zrušenie poverenia podľa § 61 Exekučného poriadku“ súd udáva, že samotná skutočnosť, že povinná sa obrátila na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia oprávneného na Generálnu prokuratúru, nie je v žiadnom prípade dôvodom pre zastavenie exekúcie. Takouto okolnosťou by bola len skutočnosť, ak by rozhodnutie oprávneného – exekučné tituly boli zrušené. Rovnako je pre účely exekučného konania právne irelevantná argumentácia povinného, že na jeho strane došlo zo strany povinného k dvojitému postihu a to jednak zaplatením parkovaného zo strany povinného (ktoré nebolo Mestom vrátené) a vyrubením pokuty zo strany oprávneného (vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní). Predmetom exekučného konania je nárok oprávneného vymáhaný na základe vykonateľných exekučných titulov a nie nárok povinného na vydanie „bezdôvodného obohatenia sa mesta“ na úkor povinného.

19. Pokiaľ ide o exekučný titul a to rozhodnutie – rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č.k. 0/24/244709-36/98/155916 zo dňa 04.10.2024, týmto rozhodnutím bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 78 eur za porušenie zákazu zastaviť a stáť na chodníku. Z exekučného titulu vyplýva, že „pokuta sa ukladá v zákonom stanovenej výške za porušenie ustanovenia § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopustil účastník konania tým, že ako držiteľ vozidla ev. č. B. dňa 28.09.2024 v čase 21:21 hod. na ul. Hálova , Bratislava, porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm. q) zákona o cestnej premávke, kde "vodič nesmie zastaviť a stáť na chodníku okrem prípadu podľa § 52 ods. 2“. Vo vzťahu k tomuto exekučnému titulu, ktorý sa stal vykonateľným dňa 28.11.2024, argumentácia povinného nesmeruje a teda vo vzťahu k tomuto exekučnému titulu neboli preukázané a súdom zistené žiadne skutočnosti zakladajúce dôvod pre zastavenie exekúcie.

20. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16.01.2026 ako nedôvodnú zamietol.

21. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy

v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (v rámci vyjadrenia k sťažnosti si žiadne trovy neuplatnil) súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).