Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/13/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXX, pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa s poukazom na a iné, o odvolaní obžalovaného a odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 12.12.2025, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom 12.03.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolania obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 12.12.2025, sp. zn. (ďalej len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného v bode 1/ za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa a v bode 2/ za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa , na tom skutkovom základe, že

bod 1/

v období od 31.12.2016 do dňa 3.8.2020; s výnimkou dňa 2.8.2017, kedy bol Okresným úradom Šaľa pod č. OU-SA-OVVS-2018/001411 postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu za fyzické napadnutie a vyhrážanie sa svojej partnerke D. E.; v rodinnom dome na adrese C. XXX, kde býval so svojou partnerkou D. E. v spoločnej domácnosti a na iných presne nešpecifikovaných miestach, jej opakovane fyzicky a psychicky ubližoval, najmenej jeden - dvakrát do mesiaca, najmä tým spôsobom, že ju udieral otvorenou dlaňou svojej ruky do oblasti tváre, kopal ju, trhal jej vlasy, ťahal ju za vlasy domov keď išli po ulici, vybil jej zuby, v dôsledku čoho má zubnú protézu, pričom v súvislosti s predmetnými útokmi jej za uvedené obdobie spôsobil rôzne zranenia v podobe hematómov na rôznych častiach tela, povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie prsníka a v novembri v roku 2018 jej spôsobil zlomeninu členka tým, že jej po príchode domov z práce poskákal po členku pracovnou obuvou, otras mozgu, pomliaždenie lakťa, pomliaždenie prstov ruky, vyčítal jej užívanie drog a nedostatočný záujem o domácnosť, vulgárne jej nadával,

bod 2/

v období od 28.6.2024 do 12.10.2024; s výnimkou dňa 24.8.2024, kedy bol Okresným úradom Šaľa pod č. OU-SA-OVVS-2025/000922 postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu za fyzické napadnutie svojej partnerky D. E., za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 100,- Eur; v rodinnom dome na adrese C. XXX, kde býval so svojou partnerkou D. E. v spoločnej domácnosti jej opakovane fyzicky a psychicky ubližoval, najmenej jeden - dvakrát do mesiaca, najmä tým spôsobom, že ju udieral otvorenou dlaňou svojej ruky do oblasti tváre, trhal jej vlasy, čím jej za uvedené obdobie spôsobil rôzne

zranenia v podobe hematómov na rôznych častiach tela a odrenín, urážal ju, vyvolával v nej strach, pričom intenzita týchto útokov sa zvyšovala, najmä keď užil alkohol alebo drogy.

Okresný súd obžalovanému uložil v bode 1/ podľa , postupom podľa , s použitím , súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa sa na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 19.12.2021, doručeným obžalovanému dňa 19.12.2021, právoplatným dňa 28.12.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa s poukazom na okresný súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 (tri) roky.

Okresný súd obžalovanému uložil v bode 2/ podľa , zistiac priťažujúcu okolnosť podľa , postupom podľa trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa sa na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

2. Okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne poškodenej D. E., výsluchom svedkov F. E., G. E., H. E., I. B., B. B., J. K., L. M. I. N., prehratím obrazovo-zvukových záznamov z výpovedí poškodenej D. E., svedkyne F. E. a G. E. z prípravného konania; prečítaním znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku č. 6/2025; oboznámením listinných dôkazov a to uznesenia o pribratí znalca MUDr. Mária Straku, lekárskeho potvrdenia zo dňa 25.8.2024, fotodokumentácie predloženej poškodenou, výpisu vykázanej zdravotnej starostlivosti zo zdravotnej poisťovne Dôvera, záznamov stomatológa z ÚVTOS Nitra- Chrenová, lekárskej správy psychiatra zo dňa 15.1.2018, záznamu hliadky OO PZ, lustrácie Codis a Afis, zápisnice o trestnom oznámení, podstatného obsahu pripojeného spis Okresného súdu Galanta sp. zn. ; odpisu registra trestov, lustrácie z registra obyvateľov, lustrácie ZVJS, výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, lustrácie v rezorte GP, správy z ÚVV Nitra.

3. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s dospel k záveru, že u obžalovaného sú preukázané všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby v bode 1/ obžaloby a zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby v bode 2/ obžaloby. Bolo však potrebné, pri zachovaní totožnosti skutkov, upraviť skutkové vety obžaloby tak, aby plne korešpondovali s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní. Okresný súd uviedol, že trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa účinného v čase vyhlásenia rozsudku (od 6.8.2024), keďže tento je pre obžalovaného z hľadiska ukladania trestu jednoznačne priaznivejší z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že zo skutkových viet rozsudku vyplýva, že medzi prvým a druhým skutkom je časový odstup takmer štyri roky, čo vylučuje ich posúdenie ako jedného pokračovacieho zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Okresný súd uviedol, že pokračovací trestný čin predpokladá, že jednotlivé čiastkové útoky toho istého páchateľa napĺňajú rovnakú skutkovú podstatu a sú spojené jednak objektívnou súvislosťou (najmä v čase, ďalej v spôsobe vykonania a v predmete útoku) a zároveň subjektívnou súvislosťou, typicky jednotiacim zámerom. Hoci „blízku časovú súvislosť“ nemožno striktne vyjadriť konkrétnym počtom dní, judikatúra akcentuje, že časová nadväznosť je z objektívneho hľadiska kľúčová. Pri posúdení pokračovania v trestnej činnosti je preto rozhodujúce, aby útoky na seba primerane nadväzovali. Ústavný súd SR v nadväznosti na závery všeobecných súdov a Najvyššieho súdu SR výslovne uviedol, že odstup „viac ako 4 roky“ judikatúra nepovažuje za objektívnu súvislosť v čase, a preto skutky nemožno považovať za čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete obžaloby právne kvalifikovať ako dva samostatné trestné činy, a to vzhľadom na výsledky dokazovania v bode 1/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa a v bode 2/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa .

5. Okresný súd uviedol, že obžalovaný a poškodená zhodne uviedli, že sú partnermi 10 rokov, pričom žijú v spoločnej domácnosti od roku 2015 v C. s výnimkou obdobia kedy bola poškodená vo výkone trestu odňatia slobody. Od roku 2021 sa do domácnosti nasťahovala bývala aj matka obžalovaného. Cítila sa byť partnerkou, priateľkou obžalovaného. Pre dotvorenie obrazu o vzájomnom vzťahu obžalovaného a poškodenej okresný súd poukázal najmä na výpovede svedkov sestier poškodenej a brata poškodenej, matkou a bratom obžalovaného, ktoré potvrdzujú vzájomný vzťah a spolužitie poškodenej a obžalovaného. Poškodená navštevovala obžalovaného počas výkonu väzby, denne spolu telefonicky komunikujú. Medzi obžalovaným a poškodenou ide o vzťah blízkych osôb, čím je preukázaný uvedený znak skutkovej podstaty. Okresný súd konštatoval, že k uvedenému záveru dospel na základe toho, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou trval niekoľko rokov, žili v spoločnej domácnosti, kde sa spoločne o domácnosť starali, spoločne hospodárili, spoločne trávili voľný čas, a napokon boli spolu v intenzívnom kontakte a ich intenzívny kontakt trval aj potom, ako bol obžalovaný vzatý do väzby. V tomto smere medzi dôkazmi nie sú rozpory, a napokon uvedené skutočnosti neboli žiadnou zo strán ani namietané. Okresný súd upravil skutkové vety, kde označenie „družka“ nahradil pojmom „partnerka“, ktoré je podľa názoru okresného súdu univerzálnejšie a reflektuje zistený skutkový stav. Taktiež okresný súd skutkové vety tiež doplnil o formuláciu vyjadrujúcu skutočnosť, že poškodená s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti, čo vyplýva zo zisteného skutkového stavu a čo zdôrazňuje ich vzájomný vzťah ako vzťah blízkych osôb. Protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že poškodenej - svojej partnerke, teda jemu blízkej osobe spôsoboval fyzické ako aj psychické utrpenie tým, že ju bil, kopal, udieral, spôsoboval rany rôzneho druhu, ponižoval ju a pohŕdavo s ňou zaobchádzal, vyvolával v nej strach a stres a ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie a obmedzoval tak jej bezpečnosť. V konaní nebolo sporné, či k násilnému konaniu obžalovaného voči poškodenej došlo, pretože toto konanie vo svojich výpovediach uviedli aj obžalovaný aj poškodená, a čiastočne ho spomenuli svedkovia, sporným bol druh, rozsah a intenzita uvedeného konania obžalovaného, a to aj v tom smere, či preukázaný skutkový stav týkajúci sa násilného konania obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu týranie blízkej osoby a zverenej osoby.

6. Okresný súd uviedol, že z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo ohľadom skutku v bode 1/ sa obžalovaný priznal, že poškodenej zranil členok nohy, kedy sa pohádali kvôli peniazom, avšak poprel, že by jej spôsobil iné zranenia a že by jej vybil zuby, pričom tie sa jej poškodili od drog. Ku skutku v bode 2/ rozsudku obžalovaný priznal, že sa jej dňa 12.10.2024 vyhrážal, keď išiel v opitom stave domov, ale nevie z akého dôvodu, to že by užil drogy poprel. Výpoveď obžalovaného okresný súd vyhodnotil tak, že v časti, kde opisuje verbálne a fyzické násilie voči poškodenej, avšak obžalovaný skutočný stav účelovo zľahčuje a zahmlieva (nevie z akého dôvodu tak konal, ani kedy to bolo). Okresný súd uviedol, že konanie, ktoré opísal obžalovaný sa podľa názoru okresného súdu stalo, avšak z ostatných dôkazov má za preukázané, že konanie obžalovaného bolo vo väčšom rozsahu. Obžalovaný sa iba v stručnosti vyjadril k žalovanej trestnej činnosti a následne odoprel vypovedať. Z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ich spolunažívanie s obžalovaným bolo zo začiatku normálne, po narodení dcéry O. sa to zmenilo na konfliktné spolunažívanie, obaja užívali drogy, hádali sa, bili sa. Dôvodom konfliktov, ktoré boli ústne aj fyzické boli drogy, obžalovanému vadilo mu, že je žena a že je užívateľkou drog, ako aj kvôli nedostatku peňazí. K hádkam alebo útokom prichádzalo 1-2 krát do mesiaca.

7. Okresný súd ďalej v odôvodení poukázal, že z vykonaného dokazovania ku skutku v bode 1/ rozsudku ustálil, že obžalovaný poškodenej kontinuálne najmenej jeden-dvakrát do mesiaca fyzicky a psychicky ubližoval, najmä tým, že ju fackal, kopal, trhal jej vlasy, vybil jej zuby, nadával jej (vypovedala tak poškodená, i svedkovia F. E., G. E., ktoré neboli priamymi svedkami samotných útokov, ich výpovede sa však zhodujú v tom, že poškodená im o útokoch opakovane hovorila a že minimálne v niektorých prípadoch sa objavili aj viditeľné následky, ktoré F. E. uvádza ako modriny a jazvu), čím poškodenej spôsobil zranenia v podobe hematómov, poranenia vlasatej kože hlavy pomliaždenie prsníka, lakťa, prstov ruky, zlomeninu členka (čo vyplýva aj z výpisu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pričom zlomeninu členka potvrdil aj sám obžalovaný), vyčítal jej užívanie drog nedostatočný záujem o domácnosť (vypovedala tak poškodená, i svedok B. B.), pričom takéto konkrétne správanie obžalovaného voči poškodenej trvalo najmenej od 31.12.2016 do 3.8.2020 s výnimkou dňa 2.8.2017, ktoré konanie bolo vyhodnotené ako priestupok. Z vykonaného dokazovania bolo okresnému súdu preukázané konanie obžalovaného pozostávajúce z rôznych počas relevantného obdobia sa vyskytujúcich útokov voči poškodenej sa vyznačovalo trvácnosťou, opakovanosťou a hrubosťou a

sústavne nepriaznivo ovplyvňovalo každodenný život poškodenej a išlo o také konanie obžalovaného, ktoré sa výrazným spôsobom vymykalo z noriem rodinného spolužitia s poškodenou.

8. Okresný súd taktiež uviedol, že v obžalobe v bode 1/ prokuratúra ohraničila obdobie páchania trestnej činnosti obžalovaným ako „od presne nezistenej doby roku 2016 do dňa 03.08.2020, s výnimkou dňa 02.08.2017...“. Použitie pojmu „najmenej od presne nezistenej doby roku 2016“ možno vyložiť tak, že obžalovaný začal páchať trestnú činnosť dňom 01.01.2016 ako aj akýkoľvek iný deň roku 2016 až do 31.12.2016 (vrátane). Toto zistenie má zásadný význam pre obdobie páchania trestnej činnosti a kvalifikačný znak spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Okresný súd mal za preukázané, že obžalovaný sa trestnej činnosti (vyššie uvedené násilné konanie voči poškodenej) začal dopúšťať v roku 2016. Ako už skôr súd uviedol, obžalovaný a poškodená žili v spoločnej domácnosti aj v rokoch 2015 až 2024 (s výnimkou obdobia výkonov trestov poškodenej, ktoré nie sú predmetom obžaloby). Poškodená s obžalovaným tvorili pár od roku 2015. Z výpovedí poškodenej, že zmena v správaní obžalovaného, keď sa obžalovaný začal voči nej správať násilne, nastala po roku spolužitia. Svedkyňa G. E. uviedla, že obžalovaný bil poškodenú už keď sa začali stretávať. Nakoľko z vykonaného dokazovania nemožno ustáliť presný rozsah jednotlivých období, a preto je potrebné uplatniť zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Keďže sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie činu závažnejším spôsobom po dlhší čas, pre obžalovaného je priaznivejšie také uplatnenie tejto zásady, ktoré povedie k určeniu čo najkratšieho obdobia páchania trestnej činnosti. Riadiac sa týmito úvahami okresný súd dospel k záveru, že začiatok obdobia páchania trestnej činnosti je potrebné ohraničiť dňom 31.12.2016, pretože len takýmto spôsobom bude rozhodné obdobie čo najkratšie, za súčasného preukázania tej skutočnosti, že v roku 2016 už k násilnému konaniu obžalovaného voči poškodenej došlo. Okresný súd preto upravil skutkovú vetu v tom smere, že časť „namiesto od presne nezistenej doby roku 2016“ nahradil konkrétnym dňom „31.12.2016“. Zároveň mal okresný súd za preukázané, že počas celého uvedeného obdobia obžalovaný a poškodená žili v spoločnej domácnosti, a pretože súd mal za preukázané, že obžalovaný poškodenú opakovane bil a fyzické útoky boli na pravidelnej báze, tak súd ponechal celé obdobie od 31.12.2016 do 03.08.2020 s výnimkou 02.08.2017, kedy bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu ako obdobie, počas ktorého sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti.

9. Okresný súd na rozdiel od obžaloby nezistil, že obžalovaný spáchal skutok v bode 1/ rozsudku po dlhší čas (kvalifikovaná skutková podstata trestného činu), nakoľko samotný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby svojou povahou vyžaduje páchanie istý, nie krátky čas, avšak stupeň intenzity útokov nebol tak exponovaný, aby napĺňal kritérium závažného spôsobu páchania trestného činu (aj keď ide o dlhšie obdobie takmer 4 rokov), pri danom trestnom čine to automaticky neznamená naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu spáchaného závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas; zohľadniac, že samotný charakter trestnej činnosti, ktorý sám o sebe sa vyznačuje určitou trvalosťou, sústavnosťou a opakovanými útokmi a spôsob a intenzitu zlého zaobchádzania s poškodenou. Okresný súd konštatoval, že vo vzťahu k intenzite páchania skutku obžalovaným je potrebné uviesť, že znalecky nebolo jednoznačne potvrdené poškodenie psychického zdravia poškodenej vo forme posttraumatickej stresovej poruchy (s poukazom na závery znaleckého posudku Mgr. Jolany Múdrej), t. j. počas páchania skutku obžalovaným tento nebol takej intenzity, aby spôsobil poškodenie psychického zdravia poškodenej. V prejednávanej veci okresný súd z vykonaného dokazovania, čo do individuálnych charakteristík daného prípadu zistil dobu páchania skutku v súhrne takmer 4 roky, bez závažnejšieho dopadu na psychické zdravie poškodenej, teda skutok nebol páchaný obžalovaným vyššou intenzitou, odôvodňujúcou posúdenie i takého časového obdobia ako obdobia trvajúceho „po dlhší čas“. Vzhľadom na uvedené okresný súd nevzhliadol priestor pre aplikáciu kvalifikačného momentu páchania skutku po dlhší čas v zmysle ustanovenia v spojení s . Okresný súd poukázal, že aj keď sa poškodená vyjadrila tak, že sa necíti byť týraná, objektívne preukázaný skutkový stav v spojení s uvedeným opisom jej prežívania viedlo k záveru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že správanie obžalovaného spôsobovalo poškodenej fyzické utrpenie a psychické utrpenie. Skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam a výčitkám kvôli užívaniu drog a poriadku v domácnosti, vyplýva aj z výpovedí poškodenej a svedka B. B.. Na základe týchto skutočností okresný súd upravil skutkovú vetu v bode 1/ rozsudku tak, že v nej uviedol „vyčítal jej užívanie drog a nedostatočný záujem o domácnosť. Okresný súd zároveň upravil skutkovú vetu v bode 1 rozsudku v časti zranení, ktoré obžalovaný spôsobil poškodenej a vyňal z nej zranenia, ktoré utrpela konaním obžalovaného dňa 2.8.2017 (poranenie hlavy, pomliaždenie mihalnice oka a okolia oka, otras mozgu,

úrazové natrhnutie krčnej medzistavcovej platničky, ktoré vyplývajú z výpisu vykázanej zdravotnej starostlivosti zo zdravotnej poisťovne Dôvera), ktoré obdobie bolo vyňaté zo skutkovej vety obžaloby.

10. Okresný súd z vykonaného dokazovania ku skutku v bode 2/ rozsudku ustálil, že obžalovaný poškodenej kontinuálne najmenej jeden-dvakrát do mesiaca fyzicky a psychicky ubližoval, najmä tým, že ju fackal, trhal jej vlasy, urážal ju, čím jej spôsobil zranenia v podobe hematómov, odrenín (vypovedala tak poškodená, i svedkyne F. E., G. E., ktoré neboli priamymi svedkami samotných útokov, ich výpovede sa zhodujú v tom, že poškodená o napádaní svedkyniam hovorila a že v tomto období, t. j. po návrate poškodenej z výkonu trestu došlo k zhoršeniu intenzity správania obžalovaného a častejším konfliktom a útokom), vyvolával v nej strach (uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Lindy Katona), čo malo stupňujúcu tendenciu keď obžalovaný pod vplyvom alkoholu (obžalovaný potvrdil, že dňa 12.10.2024 bol pod vplyvom alkoholu), či drog (vypovedala tak poškodená a skutočnosť, že obžalovaný je užívateľom metamfetamínov, bez prítomnosti látkovej závislosti potvrdili aj závery znaleckého posudku MUDr. Straku), pričom takéto konkrétne správanie obžalovaného voči poškodenej trvalo najmenej od 28.6.2024 do 12.10.2024, t. j. do zadržania obžalovaného a jeho následného trestného stíhania, s výnimkou dňa 24.8.2024, ktoré konanie bolo vyhodnotené ako priestupok. Okresný súd ustálil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že konanie obžalovaného pozostávajúce z rôznych počas relevantného obdobia sa vyskytujúcich útokov voči poškodenej sa vyznačovalo trvácnosťou, opakovanosťou a hrubosťou a sústavne nepriaznivo ovplyvňovalo každodenný život poškodenej a išlo o také konanie obžalovaného, ktoré sa výrazným spôsobom vymykalo z noriem rodinného spolužitia s poškodenou.

11. Okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o námietky obhajoby, že u poškodenej nebol zistený syndróm týranej osoby, treba konštatovať, že vo všeobecnosti sa trestného činu podľa možno dopustiť aj bez toho, aby poškodená osoba trpela syndrómom týranej osoby, a naopak, hoci poškodená osoba môže trpieť syndrómom týranej osoby, takáto skutočnosť nemusí viesť k uznaniu viny konkrétneho páchateľa. Tiež platí, že pre obeť, ktorá je psychicky odolnejšia voči následkom „týrania“, nemôže ísť táto skutočnosť na ujmu v tom zmysle, že „znesie viac“ a preto sa páchateľ nemôže dopustiť trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Bez ohľadu na uvedené však súd opätovne poukazuje na výsluch znalkyne PhDr. Lindy Katona, PhD., ktorá uviedla, že z vyšetrení poškodenej zistila známky psychickej ujmy (obavy, stres, napätie), nezistila u nej známky psychotraumy, avšak to súvisí s jej základnou osobnostnou výbavou a intelektom, s možným rizikom neskorších prejavov. Pre úplnosť sa žiada dodať, že ani existencia tzv. posttraumatickej stresovej poruchy nie je súčasťou objektívnej stránky uvedeného trestného činu a teda nie je možné vylúčiť z týchto dôvodov osobu poškodenej ako subjekt trestného činu, na ktorom sa nemožno z týchto dôvodov dopustiť týrania tak, ako je vyjadrené v skutkovej podstate zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

12. K uloženému trestu za skutok 1/ okresný súd uviedol, že s prihliadnutím na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 19.12.2021, doručený obžalovanému dňa 19.12.2021 a právoplatný dňa 28.12.2021, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , za skutok spáchaný dňa 17.12.2021, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 17 mesiacov, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 3 roky, pripadalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu ku skutku v bode 1/ uvedenému v tomto rozsudku, nakoľko sa jednalo o zbiehajúcu trestnú činnosť a toto rozhodnutie následné zbiehanie trestnej činnosti obžalovaného preťalo, preto súd v zmysle ukladal súhrnný trest. Okresný súd uviedol, že obžalovanému mohol uložiť súhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 1 zločinu a 1 prečinu v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, pričom zákonná trestná sadzba pri prísnejšom z nich, t. j. pri zločine týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa je 3 až 8 rokov. Keďže obžalovaný spáchal viacero úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, viacerými skutkami, horná hranica trestnej sadzby sa v zmysle zvýšila o jednu tretinu na 10 rokov a 8 mesiacov, a preto obžalovanému mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Okresný súd uviedol, že mal v konaní za preukázané, že obžalovaný sa dopúšťal násilného konania voči poškodenej počas obdobia takmer 4 rokov v pravidelnej intenzite, pričom jeho konanie spočívalo vo fyzických útokoch voči poškodenej, fackách, kopoch do celého tela, a vo vyčítavom a ponižujúcom zaobchádzaní s poškodenou. Takéto konanie možno považovať za hrubé, kruté, bezcitné, pohŕdavé, ponižujúce, spôsobujúce psychickú a

fyzickú bolesť, utrpenie, vyvolávajúce pocity strachu, stresu, úzkosti a menejcennosti. Takéto intenzívne konanie jednoznačne zasahuje do integrity poškodenej, do jej práv a slobôd, spôsobuje jej fyzické a psychické utrpenie. K uvedenému je potrebné dodať, že obžalovaný mal k uvedenému konaniu nekritický postoj, pričom konanie obžalovaného rozhodne nemožno považovať za rešpektujúci a vážiaci si osobu poškodenej a jej telesnú a duševnú integritu. Z týchto všetkých dôvodov okresný súd považoval 4 ročný nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody, teda trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby (rozsah trestnej sadzby 3 roky až 10 rokov 8 mesiacov), za primeraný a naplňujúci účel trestu. Okresný súd uviedol, že miernejší trest by nezodpovedal kritériám podľa , najmä vzhľadom na závažnosť činu. Keďže okresný súd ukladal súhrnný trest a zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 19.12.2021, ktorým bol okrem iného obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 3 roky uložil mu s poukazom na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého druhu na 3 roky. Okresný súd obžalovaného podľa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

13. K uloženému trestu za skutok 2/ okresný súd uviedol, že skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa , u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ale zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa (bol už za trestný čin odsúdený, odsúdenie Okresným súdom Galanta sp. zn. zo dňa 19.12.2021, právoplatný dňa 28.12.2021), t. j. nastal prevažujúci pomer priťažujúcich okolností. Čo sa týka skutku v bode 2/ mal okresný súd v konaní za preukázané, že obžalovaný sa dopúšťal násilného konania voči poškodenej počas obdobia takmer 4 mesiacov, pričom jeho konanie spočívalo vo fyzických útokoch voči poškodenej, fackách, kopoch do celého tela, a vo vyčítavom a ponižujúcom zaobchádzaní s poškodenou, vyvolávaní strachu, ktoré sa stupňovalo najmä po užití alkoholu alebo drog, čo možno považovať za hrubé, kruté, bezcitné, pohŕdavé, ponižujúce, spôsobujúce psychickú a fyzickú bolesť, utrpenie, vyvolávajúce pocity strachu, stresu, úzkosti a menejcennosti, ktoré konanie jednoznačne zasahuje do integrity poškodenej, do jej práv a slobôd, spôsobuje jej fyzické a psychické utrpenie. K uvedenému je potrebné dodať, že obžalovaný mal k uvedenému konaniu nekritický postoj, pričom konanie obžalovaného rozhodne nemožno považovať za rešpektujúci a vážiaci si osobu poškodenej a jej telesnú a duševnú integritu. Z týchto všetkých dôvodov okresný súd považoval za potrebné uložiť 4 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, teda trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby. Okresný súd obžalovaného podľa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Okresný súd obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie neukladal z dôvodu, že takéto ochranné liečenie nepovažoval za potrebné a taktiež ho neodporúčal uložiť ani znalec, nakoľko obžalovaný netrpí a netrpel žiadnou látkovou závislosťou, je užívateľom metamfetamínov, bez prítomnosti vyvinutej látkovej psychickej či fyzickej závislosti.

14. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátor) podal ihneď odvolanie voči výroku o vine a výroku o treste v neprospech obžalovaného a taktiež aj obžalovaný podal ihneď odvolanie voči všetkým výrokom.

15. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Foltána (ďalej len obhajca) písomným podaním doručeným okresnému súdu 21.01.2026.

15.1. Obhajca v odôvodnení uviedol, že vina obžalovaného zo spáchania skutkov nebola preukázaná. Obhajca poukázal, že z výpovede poškodenej jednoznačne vyplýva, že skutok sa nestal tak ako je uvedené v obžalobe, pričom je evidentné, že poškodená po zadržaní obžalovaného konala vedome a cielene v snahe zastrašiť obžalovaného. Poškodená vypovedala, že bol zo strany polície inštruovaná ako má vypovedať. Obhajca uviedol, že s výnimkou zlomeného členku, všetky ostatné zranenia, ktoré sú uvedené v spise sa týkali skutku zo dňa 24.08.2024, za ktorý už bol obžalovaný postihnutý v priestupkovom konaní. Poškodená taktiež uznala, že konflikty a hádky boli vzájomné a často vyprovokované, či priamo iniciované samotnou poškodenou. Obhajca taktiež poukázal na výpoveď svedkyne G. E., sestra poškodenej, ktorá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že

obžalovaný nerobil nič zlé, bol normálny, chyba bola v tom, že obaja fetovali a hádali sa. Na svojej sestre nevidela zranenia, modriny alebo stopy po násilí. Taktiež nemá vedomosť o tom, že by jej sestra trpela, alebo by jej obžalovaný v niečom bránil. Obhajca poukázal aj na výsluch svedkyne v prípravnom konaní, kde vyšetrovateľ kládol viacero sugestívnych otázok. Z výsluchu svedkyne I. B. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že je matkou obžalovaného, pričom uviedla, že poškodená aj obžalovaný spolu užívali drogy, často sa hádali, najmä kvôli peniazom, ktoré hádky začala poškodená. Svedkyňa nevidela fyzické útoky, len krik, vie o jednej až dvoch fackách, avšak nie každodenných od obžalovaného. Poškodená sa jej na bitie nikdy nesťažovala, modriny na nej nevidela. Obhajoba ďalej poukázala na výpovede ďalších svedkov a to rodinných príslušníkov obžalovaného, ktorí zhodne uvádzali, že medzi obžalovaným a poškodenou boli vzájomné konflikty. Obhajca tiež poukázal na výsledky znaleckého skúmania z ktorého vyplynulo, že všeobecná vierohodnosť poškodenej je znížená a je impulzívna a má sklon všetko vnímať a interpretovať pri zvýšenej vzťahovačnosti, má tendenciu k agresivite a je prehnane emotívna a nespoľahlivá. Dlhodobá pamäť nie je narušená. Poškodená je schopná reprodukovať informácie dlhodobej pamäte, ako aj udalosti, ktoré sa jej bytostne dotýkajú. Dodala, že u poškodenej nebol zistený sklon k neadekvátnej reprodukcii, neboli detekované konfabulácie. Znalkyňa na otázku obhajcu, či badala u poškodenej z psychologického hľadiska známky týranej ženy alebo posttraumatickej poruchy, uviedla, že poškodená zažila psychickú ujmu (známky ustarostenosti, obáv, zvýšeného stresu a napitia), avšak známky psychotraumy neboli zistené. Obhajca poukázal, že poškodená pri odstraňovaní rozporov pri výpovedi z hlavného pojednávania a výpoveďou z prípravného konania, zľahčovala výpoveď z prípravného konania, a preto okresný súd nemal brať skutočnosti zistené z prípravného konania a mal svoje rozhodnutie založiť iba na skutočnostiach zistených z výpovede uskutočnenej na hlavnom pojednávaní. Obhajca uviedol, že má jednoznačne za to, že vina obžalovaného zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe preukázaná nebola a v danom prípade nie je možné hovoriť' o trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Obhajca poukázal, že zo žiadnej svedeckej výpovedí nevyplýva, že by poškodená bola akýmkoľvek spôsobom týraná zo strany obžalovaného, svedkovia zhodne uviedli, že nikdy nevideli na poškodenej žiadne známky týrania, či už psychického alebo fyzického, taktiež sa im poškodená nikdy nesťažovala, že by jej obžalovaný nejakým spôsobom ubližoval a že by mali takéto problémy vo vzťahu. Poškodená nikdy nikomu žiadnym spôsobom ani nenahlásila, že by v ich vzťahu bolo prítomné akékoľvek týranie zo strany obžalovaného. Poškodená pred začatím trestného stíhania nikdy nevyhľadala ani odbornú pomoc psychológa, psychiatra alebo iného odborníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby odvolací súd v plnom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

16. Prokurátor zaslal písomné odôvodenie podaného odvolania, v ktorom uviedol, že odvolanie podal v neprospech obžalovaného čo do výroku o vine z dôvodu nesúhlasu so zmenou právnej kvalifikácie pri skutku 1/ a uloženého trestu za daný skutok 1/. Nestotožnil sa so zmenou právnej kvalifikácie skutku oproti podanej obžalobe, teda vypustením kvalifikačného momentu podľa s poukazom na (po dlhší čas). Prokurátor uviedol, že sa nestotožnil s postupom okresného súdu a má za to, že skutok v bode 1/ je potrebné právne kvalifikovať aj s použitím kvalifikovanej skutkovej podstaty a to zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa s poukazom na a čas skutku ohraničiť od presne nezistenej doby v roku 2016 (nie od 31 .12.2016), keďže sporné zostalo len obdobie roku 2015, pri ktorom poškodená s obžalovaným už tvorili pár a z výpovede poškodenej, vyplynulo, že zmena v správaní obžalovaného nastala po roku spolužitia (teda určite nie od 31.12.2016), pričom svedkyňa G. E. uviedla, že obžalovaný bil poškodenú už keď sa začali stretávať (teda už v roku 2015). Z uvedeného je možno rezultovať, že už v priebehu roku 2016 dochádzalo k agresívnemu správaniu obžalovaného voči poškodenej. Prokurátor uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopúšťal pravidelne, po dlhší čas, od presne nezistenej doby roku 2016 až do 03.08.2020, tak ako to z trestnoprávneho hľadiska kvalifikovala obžaloba opretá o zabezpečené dôkazy.

17. Prokurátor uviedol, že okresný súd mal jednoznačne a bezpochybne preukázané, že obžalovaný počas celého uvedeného obdobia, kedy obžalovaný a poškodená žili v spoločnej domácnosti, poškodenú opakovane bil a fyzické útoky boli na pravidelnej báze. Aj keby bolo za obdobie páchania takéhoto intenzívneho a opakujúceho sa konania obžalovaného voči poškodenej akceptované súdom v rozsudku modifikované obdobie od 31.12.2016 do 3.8.2020 (s výnimkou 2.8.2017, kedy bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu), je stále potrebné aplikovať aj kvalifikačný moment po dlhší čas. Prokurátor uviedol, že nesúhlasí s vyhodnotením okresného súdu, že v danom prípade

stupeň intenzity útokov nebol tak exponovaný, aby napĺňal kritérium závažného spôsobu páchania trestného činu (aj keď' ide o dlhšie obdobie takmer 4 rokov), pri zohľadnení, že samotný charakter trestnej činnosti, ktorý sám o sebe sa vyznačuje určitou trvalosťou, sústavnosťou a opakovanými útokmi a spôsob a intenzitu zlého zaobchádzania s poškodenou. Počas takmer celého spolužitia obžalovaného s poškodenou, ktoré aj okresný súd určil ako obdobie minimálne 4 rokov (keďže upravil skutkovú vetu od 31.12.20216 pri zachovaní zásady in dubio pro reo) dochádzalo k útokom na poškodenú, pričom aj napriek postihu obžalovaného priestupok proti občianskemu spolunažívaniu dňa 02.08.2017, intenzita útokov na poškodenú sa stupňovala, čo je preukazné aj spôsobením jej zlomeniny členka v novembri roku 2017. Bolo teda jednoznačne preukázané, že konanie obžalovaného sa výrazným spôsobom vymykalo z noriem rodinného spolužitia s poškodenou, ktorého svedkami navyše museli byt' počas celého obdobia aj ich spoločné deti. Prokurátor uviedol, že má za to, že z vykonaného dokazovania bolo dostatočne preukázané, že útoky obžalovaného boli intenzívne počas celej doby páchania skutku, a preto rozhodné obdobie je bezpochyby treba považovať za konanie trvajúce dlhší čas v zmysle ustanovenia (v danom prípade min. 4 roky), pretože protiprávne konanie obžalovaného bolo tak intenzívne, že vyústilo do viacerých zranení poškodenej. Zhrnúc vyššie uvedené po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov je prokurátor toho názoru, že trestná činnosť obžalovaného bola dostatočne preukázaná a žalovaný skutok v bode 1/ je potrebné právne kvalifikovať ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa s poukazom na . Vzhľadom na tieto skutočnosti má za to, že okresný súd použil nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku čo viedlo aj k uloženiu neprimeraného a nezákonného trestu odňatia slobody, keď obžalovanému má byt' správne uložený trest odňatia slobody podľa , kde je trestná sadzba v rozmedzí sedem až pätnásť rokov. Pre úplnosť prokurátor záverom uviedol, že s odsúdením obžalovaného za skutok v bode 2/ rozsudku sa stotožňuje a v tejto časti výrok o vine považujem za zákonný a uložený trest za primeraný. S poukazom na uvedené dôvody navrhuje, aby krajský súd uvedený rozsudok zrušil v celom rozsahu a v zmysle rozhodol sám rozsudkom.

18. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora dňa 05.02.2026.

19. Za účelom prejedania odvolania obžalovaného a prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 12.03.2026, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a obžalovaný, ktorého účasť bola zabezpečená z ÚVV Nitra prostredníctvom video- konferenčného zariadenia podľa , voči čomu obhajoba neuplatnila žiadne výhrady. Predsedníčka senátu konštatovala, že na verejné zasadnutie sa dostavili všetky predvolané a upovedomené strany. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu, aby podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania. V rámci konečných návrhov prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že s poukazom na odôvodnené odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta navrhuje, aby krajský súd vo vzťahu k vyhlásenému rozsudku k trestnému skutku v bode 1/ obžaloby zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a v zmysle rozhodol o vine v zmysle podanej obžaloby a v nadväznosti na to uložiť zákonný nepodmienečný trest. A pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného toto navrhla podľa zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca sa v plnom rozsahu sa pridržal podaného odvolania a v súlade s ním navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. A pokiaľ ide o odvolanie prokurátora toto navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho čo uviedol jeho obhajca.

20. Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

21. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnom stanovenej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ustanovenie krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine, výrokov o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného a tiež odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

22. Možno tiež pripomenúť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

23. Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na všetky námietky uplatnené obžalovaným a prokurátorom, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci v otázke viny. Inak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných obžalovaným. Krajský súd je toho názoru, že rozsudok okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu takéto odpovede obžalovanému aj prokurátorovi poskytli.

Ku výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo

24. Pokiaľ ide o konanie, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd dodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave a začiatku, tak aj k priebehu hlavného pojednávania. Ani v procese dokazovania sa žiadneho procesného pochybenia okresný súd nedopustil, keď na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na spravodlivé a zákonné rozhodnutie v merite veci. Tieto dôkazy následne vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v a dospel k správnemu záveru, že skutok v bode 1/ a skutok v bode 2/ sa stali a spáchal ho obžalovaný ako trestne zodpovedný páchateľ. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané v ustanovení , nemá voči odôvodneniu napadnutého rozsudku podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na tomto mieste príslušné argumenty detailne opakovať.

25. Možno len zhrnúť, že o spáchaní skutku v bode 1/ a skutku v bode 2/ obžalovaným v danom mieste a čase nemal ani krajský súd najmenšie pochybnosti. Kľúčovými dôkazmi v tomto smere je výpoveď samotného obžalovaného, poškodenej a jednotlivých svedkov, taktiež výpoveď znalca a všetky

listinné dôkazy oboznámené v predmetnom konaní. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku po obsahovej stránke všetky dôkazy nielen podrobne rozviedol, ale ich aj správne vyhodnotil. Aj krajský súd týchto svedkov považoval za vierohodných a ich výpovede za pravdivé, nakoľko vzájomne korešpondovali, dopĺňali sa a boli v súlade aj s inými dôkazmi. Okresný súd správne uviedol, že protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že poškodenej - svojej partnerke, teda jemu blízkej osobe spôsoboval fyzické ako aj psychické utrpenie tým, že ju bil, kopal, udieral, spôsoboval rany rôzneho druhu, ponižoval ju a pohŕdavo s ňou zaobchádzal, vyvolával v nej strach a stres a ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie a obmedzoval tak jej bezpečnosť. Taktiež aj podľa názoru krajského súdu bolo v dostatočnej miere preukázané konanie obžalovaného v tom, že k násilnému konaniu obžalovaného voči poškodenej došlo, pretože toto konanie vo svojich výpovediach uviedli aj obžalovaný aj poškodená, a čiastočne ho spomenuli svedkovia.

26. Krajský súd sa stotožnil s úvahou okresného súdu v tom, že zo skutkových viet napadnutého rozsudku vyplýva, že medzi prvým a druhým skutkom je časový odstup takmer štyri roky, čo vylučuje ich posúdenie ako jedného pokračovacieho zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Krajský súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že pokračovací trestný čin predpokladá, že jednotlivé čiastkové útoky toho istého páchateľa napĺňajú rovnakú skutkovú podstatu a sú spojené jednak objektívnou súvislosťou (najmä v čase, ďalej v spôsobe vykonania a v predmete útoku) a zároveň subjektívnou súvislosťou, typicky jednotiacim zámerom. Ohľadom časových súvislostí uvádza, že „blízku časovú súvislosť“ nemožno striktne vyjadriť konkrétnym počtom dní, judikatúra akcentuje, že časová nadväznosť je z objektívneho hľadiska kľúčová. Pri posúdení pokračovania v trestnej činnosti je preto rozhodujúce, aby útoky na seba primerane nadväzovali. Podľa jednotlivých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a taktiež rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je možné ustáliť, že odstup „viac ako 4 roky“ judikatúra nepovažuje za objektívnu súvislosť v čase, a preto skutky nemožno považovať za čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu. Z uvedených dôvodov okresný súd správne ustálil konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete obžaloby ako dva samostatné trestné činy, a to vzhľadom na výsledky dokazovania v bode 1/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa a v bode 2/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa .

27. Krajský súd poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania ku skutku v bode 1/ rozsudku, kde okresný súd správnym a logickým spôsobom ustálil, že obžalovaný poškodenej kontinuálne fyzicky a psychicky ubližoval, najmä tým, že ju fackal, kopal, trhal jej vlasy, vybil jej zuby, nadával jej. Tieto skutočnosti vyplynuli z výpovedí poškodenej, ale aj svedkýň F. E. a G. E., pretože ich výpovede sa zhodujú v tom, že poškodená im o útokoch opakovane hovorila a že minimálne v niektorých prípadoch sa objavili aj viditeľné následky, ktoré potvrdila aj F. E.. Poškodenej boli spôsobené zranenia v podobe hematómov, poranenia vlasatej kože hlavy, pomliaždenia prsníka, lakťa, prstov ruky a zlomeniny členka. Tieto zranenia poškodenej boli verifikované aj z výpisu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pričom zlomeninu členka potvrdil aj sám obžalovaný. Krajský súd poukazuje, že okresný súd správne uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že konanie obžalovaného pozostávajúce z rôznych počas relevantného obdobia sa vyskytujúcich útokov voči poškodenej sa vyznačovalo trvácnosťou, opakovanosťou a hrubosťou a sústavne nepriaznivo ovplyvňovalo každodenný život poškodenej a išlo o také konanie obžalovaného, ktoré sa výrazným spôsobom vymykalo z noriem rodinného spolužitia s poškodenou.

28. Okresný súd zároveň správne upravil skutkovú vetu v bode 1/ rozsudku v časti zranení, ktoré obžalovaný spôsobil poškodenej a vyňal z nej zranenia, ktoré utrpela konaním obžalovaného dňa 02.08.2017 (poranenie hlavy, pomliaždenie mihalnice oka a okolia oka, otras mozgu, úrazové natrhnutie krčnej medzistavcovej platničky, ktoré vyplývajú z výpisu vykázanej zdravotnej starostlivosti zo zdravotnej poisťovne Dôvera), ktoré obdobie bolo vyňaté zo skutkovej vety obžaloby.

29. Krajský súd poukazuje, že okresný súd správne vyhodnotil aj dokazovanie ku skutku 2/ napadnutého rozsudku, keď ustálil, že obžalovaný poškodenej kontinuálne najmenej jeden-dvakrát do mesiaca fyzicky a psychicky ubližoval, najmä tým, že ju fackal, trhal jej vlasy, urážal ju, čím jej spôsobil zranenia v podobe hematómov, odrenín. O daných skutočnostiach vypovedala najmä poškodená a taktiež aj svedkyňa F. E. a svedkyňa G. E.. Uvedené svedkyne však neboli priamymi svedkami samotných útokov, avšak ich výpovede sa zhodujú v tom, že poškodená o napádaní svedkyniam hovorila a že v tomto období, t. j. po návrate poškodenej z výkonu trestu došlo k zhoršeniu intenzity správania obžalovaného

a častejším konfliktom a útokom obžalovaného voči poškodenej. Zo svedeckých výpovedí taktiež vyplynulo, že obžalovaný vyvolával strach u poškodenej, čo možno ustáliť aj zo znaleckého skúmania znalkyne PhDr. Lindy Katonovej. Znalkyňa uviedla, že správanie obžalovaného voči poškodenej malo stupňujúcu tendenciu keď obžalovaný pod vplyvom alkoholu (obžalovaný potvrdil, že dňa 12.10.2024 bol pod vplyvom alkoholu), či drog (vypovedala tak poškodená a skutočnosť, že obžalovaný je užívateľom metamfetamínov), mal násilné a hrubé správanie voči poškodenej a toto trvalo najmenej od 28.06.2024 do 12.10.2024, t.j. do zadržania obžalovaného a jeho následného trestného stíhania, s výnimkou dňa 24.08.2024, ktoré konanie bolo vyhodnotené ako priestupok. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu v tom, že z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že konanie obžalovaného, pozostávajúce z rôznych počas relevantného obdobia sa vyskytujúcich útokov voči poškodenej, sa vyznačovalo trvácnosťou, opakovanosťou a hrubosťou a sústavne nepriaznivo ovplyvňovalo každodenný život poškodenej a išlo o také konanie obžalovaného, ktoré sa výrazným spôsobom vymykalo z noriem rodinného spolužitia s poškodenou.

30. Obžalovaný namietal prostredníctvom svojho obhajcu najmä skutočnosť, že okresným súdom uvádzané skutkové zistenia sú nesprávne a v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov, ktoré okresný súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Krajský súd považuje k uvedenej skutočnosti tvrdenej obhajobou uviesť, že z vykonaného dokazovania evidentne vyplýva, že skutok v bode 1/ a skutok v bode 2/ je jednoznačne preukázaný, konanie obžalovaného, že týral poškodenú je jednoznačne preukázané. Aj z jednotlivých svedeckých výpovedí ktoré sa vzájomne dopĺňajú v tom, že obžalovaný spáchal predmetný skutok v bode 1/ a skutok v bode 2/ uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

31. Obhajoba namietala v podanom odvolaní najmä skutočnosť, že konanie obžalovaného nevykazuje znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. K uvedenej otázke sa podrobne venoval aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a s týmto odôvodnením sa krajský súd v plnej miere stotožňuje. Krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že taktiež v uvedenej odvolacej námietke vzhliadol účelovosť obhajobnej obrany najmä v tom, že obhajoba sa snaží účelovo interpretovať vzťah obžalovaného a poškodenej ako vzťah založený na vzájomných konfliktoch, ktoré mala vyvolávať väčšinou poškodená. S uvedenými obhajobnými tvrdeniami sa nie je možné v žiadnom smere stotožniť. K predmetnej námietke obhajoby sa venoval už okresný súd a podľa názoru krajského súdu dal obhajobe adekvátne odpovede na dané námietky. Krajský súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku ohľadom namietaných skutočností.

32. Obhajoba taktiež poukazovala už v konaní pred okresným súdom, ale taktiež aj v odvolacom konaní, že u poškodenej nebol zistený syndróm týranej osoby. Okresný súd správne poukázal, že vo všeobecnosti sa trestného činu podľa možno dopustiť aj bez toho, aby poškodená osoba trpela syndrómom týranej osoby. Krajský súd dodáva, že môže nastať aj opozitná situácia, že poškodená osoba môže trpieť syndrómom týranej osoby, takáto skutočnosť nemusí viesť k uznaniu viny konkrétneho páchateľa. Tiež platí, že pre obeť, ktorá je psychicky odolnejšia voči následkom „týrania“, nemôže ísť táto skutočnosť na ujmu v tom zmysle, že „znesie viac“ a preto sa páchateľ nemôže dopustiť trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Krajský súd poukazuje najmä na výsluch znalkyne PhDr. Lindy Katonovej, PhD., ktorá uviedla, že z vyšetrení poškodenej zistila známky psychickej ujmy (obavy, stres, napätie), nezistila u nej známky psychotraumy, avšak to súvisí s jej základnou osobnostnou výbavou a intelektom, s možným rizikom neskorších prejavov. Pre úplnosť krajský súd poukazuje, že ani existencia tzv. posttraumatickej stresovej poruchy nie je súčasťou objektívnej stránky uvedeného trestného činu a teda nie je možné vylúčiť z týchto dôvodov osobu poškodenej ako subjekt trestného činu, na ktorom sa nemožno z týchto dôvodov dopustiť týrania tak, ako je vyjadrené v skutkovej podstate zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

33. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány

činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992). Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení , podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. ).

34. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného smerujúce proti rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových zistení, ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine v skutku 1/ a v skutku 2/ napadnutého rozsudku, za nedôvodné. Možno pripomenúť v tomto smere, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

K právnej kvalifikácii skutku 1/ a skutku 2/

35. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku v bode1/ a v bode 2/, okresný súd zistený skutkový stav správne právne posúdil v bode 1/ a v bode 2/ ako zločiny týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutky sa stali a že ich spáchal práve obžalovaný, ktorý svojim konaním po stránke objektívnej ako aj subjektívnej naplnil všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Krajský súd poukazuje, že okresný súd správne vyhodnotil podanú obžalobu a vykonaným dokazovaním správne modifikoval a ustálil skutkovú vetu v bode 1/ napadnutého rozsudku. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom okresného súdu.

36. Prokurátorka v podanom odvolaní namietala, že okresný súd zmenil právnu kvalifikáciu v bode 1/ napadnutého rozsudku oproti podanej obžalobe, kde bol tento skutok kvalifikovaný podľa s poukazom na závažnejší spôsob konania a to po dlhší čas. Na rozdiel od obžaloby okresný súd nezistil, že obžalovaný spáchal skutok v bode 1/ rozsudku po dlhší čas (kvalifikovaná skutková podstata trestného činu), nakoľko samotný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby svojou povahou vyžaduje páchanie istý, nie krátky čas, avšak stupeň intenzity útokov nebol tak exponovaný, aby napĺňal kritérium závažného spôsobu páchania trestného činu (aj keď ide o dlhšie obdobie takmer 4 rokov), pri tomto trestnom čine to automaticky neznamená naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu spáchaného závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas; zohľadniac, že samotný charakter trestnej činnosti, ktorý sám o sebe sa vyznačuje určitou trvalosťou, sústavnosťou a opakovanými útokmi a spôsobom a intenzitou zlého zaobchádzania s poškodenou. Krajský súd sa stotožnil s úvahami okresného súdu v tom, že vo vzťahu k intenzite páchania skutku obžalovaným znalecky nebolo jednoznačne potvrdené poškodenie psychického zdravia poškodenej vo forme posttraumatickej stresovej poruchy (s poukazom na závery znaleckého posudku Mgr. Jolany Múdrej), t. j. počas páchanie skutku obžalovaným tento nebol takej intenzity, aby spôsobil poškodenie

psychického zdravia poškodenej. Okresný súd z vykonaného dokazovania, čo do individuálnych charakteristík daného prípadu zistil dobu páchania skutku v súhrne takmer 4 roky, bez závažnejšieho dopadu na psychické zdravie poškodenej, teda skutok nebol páchaný obžalovaným vyššou intenzitou, odôvodňujúcou posúdenie i takého časového obdobia ako obdobia trvajúceho „po dlhší čas“. Vzhľadom na uvedené okresný súd správne nevzhliadol priestor pre aplikáciu kvalifikačného momentu páchania skutku po dlhší čas v zmysle ustanovenia v spojení s . Okresný súd sa taktiež správne vysporiadal s tvrdením poškodenej v tom, že sa vyjadrila ohľadom toho, že sa necíti byť týraná, avšak objektívne preukázaný skutkový stav v spojení s uvedeným opisom jej prežívania viedlo správne okresný súd k záveru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že správanie obžalovaného spôsobovalo poškodenej fyzické utrpenie a psychické utrpenie. Krajský súd sa stotožnil s úvahami okresného súdu v tom, že aj keď obdobie páchania skutku bolo 4 roky, avšak intenzita konania obžalobného nebola v takej miere, aby bol naplnený kvalifikačný znak po dlhší čas. Podľa názoru krajského súdu ohľadom intenzity konania obžalovaného je nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosť, že uvedená intenzita konania obžalovaného nebola v takej závažnej forme voči poškodenej, pretože poškodená nastúpila výkon trestu odňatia slobody a v rámci svojej resocializácie pracovala s pedagógmi, ktorým sa mohla zveriť s predchádzajúcimi útokmi obžalovaného, k čomu však neprišlo. Aj z uvedeného konania poškodenej mal krajský súd za evidentne preukázané, že intenzita konania obžalovaného nebola v takom rozsahu, aby bol naplnený kvalifikačný znak po dlhší čas. Krajský súd poukazuje, že okresný súd správnym spôsobom upravil aj skutkovú vetu v bode 1/ napadnutého rozsudku, kde doplnil, že obžalovaný jej vyčítal užívanie drog a nedostatočný záujem o domácnosť. Z vykonaného dokazovania boli v dostatočnej miere preukázané hádky a výčitky medzi obžalovaným a poškodenou a to aj najmä z dôvodu užívaniu drog a určitému fungovaniu domácnosti, čo vzájomne vyplývalo z ich výpovedí.

K výroku o treste všeobecne

37. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.

38. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

39. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

40. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

41. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

42. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

43. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

44. Po novele už súd pri ukladaní trestu nemusí súd obligatórne prihliadnuť podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ustanovení prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

K výroku o treste konkrétne pre obžalovaného

45. Krajský súd sa v plnej miere stotožnil s výrokom o treste v bode 1/ napadnutého rozsudku a výrokom o treste v bode 2/ napadnutého rozsudku ohľadom uložených trestov a spôsobe ich výkonu pre obžalovaného.

46. Krajský súd poukazuje, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery pre obžalovaného za skutok v bode 1/ napadnutého rozsudku správne zistil s prihliadnutím na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 19.12.2021, sp. zn. , doručený obžalovanému dňa 19.12.2021 a právoplatný dňa 28.12.2021, že v danom prípade je nevyhnutné ukladať súhrnný trest k predmetnému odsúdeniu, nakoľko sa jednalo o zbiehajúcu trestnú činnosť a toto rozhodnutie následné zbiehanie trestnej činnosti obžalovaného preťalo.

47. Okresný súd správne odôvodnil skutočnosť, že pri ukladaní trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 1 zločinu a 1 prečinu v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, t. j. pri zločine týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa je 3 až 8 rokov. Keďže obžalovaný spáchal viacero úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, viacerými skutkami, horná hranica trestnej sadzby sa v zmysle zvýšila o jednu tretinu na 10 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd tak pri obžalovanom mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd správne nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť podľa . Okresný súd správne zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti a tiež osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Okresný súd pri odôvodnení ukladaného trestu správne poukázal na konanie obžalovaného, ktoré možno považovať za hrubé, kruté, bezcitné, pohŕdavé, ponižujúce, spôsobujúce psychickú a fyzickú bolesť, utrpenie, vyvolávajúce pocity strachu, stresu, úzkosti a menejcennosti. Krajský súd poukazuje, že uvedené konanie jednoznačne zasahuje do integrity poškodenej, do jej práv a slobôd, spôsobuje jej fyzické a psychické utrpenie a považuje za potrebné dodať, že okresný súd správne

zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný mal k uvedenému konaniu nekritický postoj, pričom konanie obžalovaného rozhodne nemožno považovať za rešpektujúci a vážiaci si osobu poškodenej a jej telesnú a duševnú integritu. Aj podľa názoru krajského súdu uložený trest okresným súdom vo výmere 4 roky možno považovať za primeraný a naplňujúci účel trestu. Podľa názoru krajského súdu okresný súd dospel k správnemu záveru, že miernejší trest by nezodpovedal kritériám podľa , najmä vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu. Vo výsledku je aj podľa názoru krajského súdu takto vymeraný trest vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter súdenej trestnej činnosti a okolnosti prípadu aj trestom spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie.

48. Krajský súd poukazuje, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery pre obžalovaného za skutok v bode 2/ napadnutého rozsudku správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa . Okresný súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa (bol už za trestný čin odsúdený, odsúdenie Okresným súdom Galanta sp. zn. zo dňa 19.12.2021, právoplatný dňa 28.12.2021), t. j. nastal prevažujúci pomer priťažujúcich okolností.

49. Okresný súd uviedol, že skutok v bode 2/ sa obžalovaný dopúšťal násilného konania voči poškodenej počas obdobia takmer 4 mesiacov, pričom jeho konanie spočívalo vo fyzických útokoch voči poškodenej, fackách, kopoch do celého tela, a vo vyčítavom a ponižujúcom zaobchádzaní s poškodenou, vyvolávaní strachu, ktoré sa stupňovalo najmä po užití alkoholu alebo drog, čo možno považovať za hrubé, kruté, bezcitné, pohŕdavé, ponižujúce, spôsobujúce psychickú a fyzickú bolesť, utrpenie, vyvolávajúce pocity strachu, stresu, úzkosti a menejcennosti, ktoré konanie jednoznačne zasahuje do integrity poškodenej, do jej práv a slobôd, spôsobuje jej fyzické a psychické utrpenie. Taktiež okresný súd poukázal, že k uvedenému konaniu mal obžalovaný nekritický postoj, pričom konanie obžalovaného rozhodne nemožno považovať za rešpektujúci a vážiaci si osobu poškodenej a jej telesnú a duševnú integritu. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval 4 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, teda trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby za primeraný a naplňujúci účel trestu.

50. Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu zákonný, zodpovedajúci kritériám stanoveným v ustanovení a , je tiež primeraný a spravodlivý, obsahujúci v sebe obsahuje prvky tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania obžalovaného.

51. Krajský súd sa stotožnil aj s výrokom o zaradení obžalovaného do na výkon trestu pri oboch výrokoch o treste. Okresný súd správne obžalovaného podľa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Záver

52. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že odvolanie obžalovaného a odvolanie prokurátora nie sú dôvodné, preto ich postupom podľa na verejnom zasadnutí uznesením zamietol súc toho názoru, že na všetky relevantné odvolacie námietky boli poskytnuté priliehavé odpovede.

53. Toto uznesenie bolo senátom prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.