Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-192-2025.pdf
PDF · 109.88 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/192/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica ako kolízny opatrovník, dieťa rodičov: matka A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D., a otec neurčený, o návrhu navrhovateľky E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XXXX/X, XXX XX C. D., na zverenie maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti, takto
r o z h o d o l :
I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je o p r á v n e n á maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Matka A. B., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 100 eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.12.2025 sa stará matka mal. dieťaťa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti, pričom bude oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, bude oprávnená mať maloleté dieťa pri sebe, vykonávať nad ním dohľad, sústavne a dôsledne sa starať o jeho výchovu, zdravie a výživu a všestranný vývoj maloletého a v bežných veciach ho zastupovať spravovať jeho majetok. Vyživovaciu povinnosť navrhovala uložiť matke vo výške 30 % zo sumy životného minima. V podanom návrhu uviedla, že má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky, matka maloletého sa v jej domácnosti dlhodobo nezdržiava a taktiež má u nej zrušený trvalý pobyt. V práci dala výpoveď, aby sa mohla plnohodnotne venovať obom vnukom - mal. A. a mal. G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý jej bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/87/2021-33 zo dňa 23.03.2022 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. S matkou maloletých je v kontakte iba prostredníctvom telefónu, zdržiava sa v zahraničí, pravidelne sa telefonicky zaujíma o synov. Poukázala na to, že zverejním dôjde k udržaniu súrodeneckej väzby.
2. Na pojednávaní navrhovateľka doplnila, že návrh podala z toho dôvodu, že nechce, aby maloletý vyrastal v detskom domove, ale chce, aby vyrastal spolu s jeho bratom v jej domácnosti. O maloletého sa prakticky stará od narodenia a prakticky od narodenia sa nachádza aj v jej domácnosti. Uviedla, že býva v rodinnom dome na poschodí, pričom obýva 2 izby + obývaciu izbu, kúpeľňu, balkón a maloleté deti majú vlastnú detskú izbu, spávajú s ňou v spálni, na prízemí býva jej matka. Výdavky na bývanie má 140 eur mesačne a pozostávajú z úhrady výdavkov na vodu, elektrinu, internet. Raz ročne uhrádza
sumu 850 eur na kúrenie. Uviedla, že jej zdravotný stav je dobrý, má reumatickú artritídu, avšak toto ochorenie jej umožňuje postarať sa o maloleté deti. V prípade, ak sa u nej vyskytnú nejaké bolesti, vie jej pomôcť so starostlivosťou jej matka. Aktuálne poberá invalidný dôchodok vo výške 524 eur, má nastavenú biologickú liečbu. Rovnako poberá sociálne dávky na maloletého G., ktorého má v náhradnej osobnej starostlivosti, a to vo výške 260 eur + 60 eur prídavok na maloletého G.. Rodičia maloletého G. majú určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 30 eur mesačne. Uviedla tiež, že starý otec maloletého G. jej mesačne nosí sumu 100 eur na potreby maloletého. Nikdy nebola trestne, ani priestupkovo stíhaná. Maloletý aktuálne navštevuje škôlku od decembra, adaptoval sa škôlke bez problémov. Výdavky na škôlku má 72 eur mesačne, uhrádza tiež 30 eur v triede na potreby. Rovnako má výdavky na plienky, oblečenie, jedlo, sú to výdavky bežného charakteru. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Matka maloletého každý deň alebo každý druhý deň telefonicky kontaktuje ju a maloletého, informuje sa o nich. Rovnako príde gratulovať, pokiaľ majú maloleté deti nejaký sviatok, naposledy bola na návšteve, keď mal maloletý narodeniny. Uviedla, že matka s náhradnou osobnou starostlivosťou, avšak nechce jej povedať, kde v súčasnosti býva. Matka pracuje v zahraničí, nevie však, kde presne, ani nevie sumu akú mesačne zarobí. Uviedla však, že pred Vianocami jej dala sumu 250 eur na obe maloleté deti + doniesla im aj darčeky, aj nejaké veci.
3. Matka maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu nevyjadrila.
4. Na pojednávaní prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom uviedla, že matka nie je schopná a ochotná zabezpečiť starostlivosť o maloletého A. a z uvedeného dôvodu považuje za vhodné, aby bol maloletý A. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, s ktorou vyrastá od malička a táto zároveň zabezpečuje a vykonáva náhradnú osobnú starostlivosť aj vo vzťahu k jeho súrodencovi a dokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletého na dostatočnej úrovni.
5. O prešetrenie pomerov v tejto rodine súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej len „ÚPSVaR“). Zo správy ÚPSVaR zo dňa 03.03.2026 vyplynuli nasledovné skutočnosti. Stará matka býva v Banskej Štiavnici dvojpodlažnom dome s dvoma samostatnými bytovými jednotkami. Býva vo vrchnej časti s maloletým A. a maloletým G.. V spodnej časti býva jej matka spolu s jej ďalšou vnučkou. V byte, kde býva navrhovateľka sa nachádzajú dve izby, obývacia časť, kuchyňa a kúpeľňa. Deti majú vlastnú izbu, kde je dostatok hračiek, oblečenia. Spávajú v spálni so starou matkou. Hygiena a čistota je na požadovanej úrovni. Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 505,05 eura a poberá príspevky z náhradnej osobnej starostlivosti s prídavkom na dieťa a náhradným výživným vo výške 319,52 eura. Úrad vzhľadom na správu z predškolského zariadenia navrhovateľke odporučil spoluprácu s akreditovaným subjektom, ktorý bude v rodine vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Navrhovateľka zo spoluprácou súhlasila a bude zahájená v marci 2026. K matke sa navrhovateľka vyjadrila, že nevie kde sa momentálne nachádza, pravidelne ju v domácnosti hľadajú aj príslušníci OOPZ Banská Štiavnica. Občas telefonuje a zaujíma sa o maloleté deti, ale iba formou telefonátu. Poštu si nepreberá. Počas sociálneho šetrenia navrhovateľka vytočila videohovor s matkou, úrad ju informoval o termíne pojednávania. Úrad vykonal pohovor v domácom prostredí s maloletým A.. Vzhľadom na jeho vek a komunikačné schopnosti nedokázal adekvátne a zrozumiteľne odpovedať. Z jeho správania je zrejmé, že je v domácnosti navrhovateľky so svojím starším bratom spokojný a má uspokojené všetky potreby na dobrej úrovni. Úrad navrhol návrhu starej matky vyhovieť.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise, a to: oznámenie Okresného riaditeľstva policajného zboru č. l. 25, oznámenie Úradu práce č. l. 27-30, mzdové listy č. l. 32 a 33, oznámenie Sociálnej poisťovne č. l. 34 a 35, správa o povesti č. l. 38, správa Úradu práce č. l. 43. Súd tiež oboznámil s vykonanými lustráciami v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a lustráciou v Registri trestov Generálnej prokuratúry, lustráciou matky v Sociálnej poisťovni. Súd upustil od výsluchu matky, ktorá sa na pojednávania nedostavila, hoci o ňom mala vedomosť a toho času sa aj nachádzala na území SR, dokonca v deň uskutočnenia pojednávania mala na tomto súde dohodnuté stretnutie s probačným a mediačným úradníkom. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav.
7. Mal. A. bol uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 32P/138/2025 zo dňa 11.09.2025 v spojení v uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/2015/2025 zo dňa 25.11.2025 umiestnený do osobnej starostlivosti navrhovateľky – jeho starej matky, keď súd uložil povinnosť CDR Necpaly
maloletého odovzdať do dočasnej starostlivosti jeho starej matky. Navrhovateľka má v náhradnej osobnej starostlivosti aj súrodenca mal. A., a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25P/87/2021 zo dňa 23.03.2022. Býva v Banskej Štiavnici dvojpodlažnom dome s dvoma samostatnými bytovými jednotkami. Býva vo vrchnej časti s maloletým A. a maloletým G.. V spodnej časti býva jej matka spolu s jej vnučkou. V byte, kde býva navrhovateľka sa nachádzajú dve izby, obývacia časť, kuchyňa a kúpeľňa. Navrhovateľka je aktuálne poberateľkou prídavku na maloletého A. aj maloletého G. mesačne vo výške 60 eur na každej dieťa. Navrhovateľka je tiež poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 524,30 eura mesačne. Nepoberá nemocenské dávky, úrazové dávky, dávky garančného poistenia, ani dávku v nezamestnanosti. Z titulu vykonávania náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého G. (brata mal. A.) poberá z toho plynúci príspevok, prídavok na dieťa a náhradné výživné, spolu vo výške 319,52 eura. Sumou 100 eur mesačne jej prispieva na potreby maloletého G. jeho starý otec. Navrhovateľka nebola priestupkovo ani trestne stíhaná. Matka maloletého sa aktuálne zdržiava v zahraničí odkedy jej bol maloletý A. odňatý, nemožno určiť kde presne, pričom v zahraničí vykonáva prácu. Pokiaľ žila na I., bola poberateľkou prídavku na dieťa od 01.03.2023 do 31.08.2025 v roku 2025 vo výške 60 eur mesačne. V období od 01.04.2023 do 31.08.2025 bola poberateľkou rodičovského príspevku na dieťa v roku 2025 vo výške 351,80 eura. Aktuálne nepoberá dávku v nezamestnanosti, nemocenskú dávku, dôchodok, úrazové dávky, ani dávky garančného poistenia.
8. Zo správy o povesti č. l. 38 vyplýva, že je matka maloletého nie je platcom dane z nehnuteľností v meste C. D., má nedoplatky za komunálny odpad. Navrhovateľka rovnako nie je platcom dane z nehnuteľností v meste C. D. takisto ma nedoplatok za komunálny odpad. Sťažnosť na ich protispoločenské konanie neevidujú a Mestská polícia neriešila s menovanými žiadny priestupok.
9. Podľa § 45 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 45 odsek 2 zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
11. Podľa § 45 odsek 3 zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
12. Podľa § 45 odsek 4 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
13. Podľa § 45 odsek 5 zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
14. Podľa § 45 odsek 6 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
15. Podľa § 45 odsek 7 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
16. Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
17. Podľa § 45 odsek 9 zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
18. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 odsek 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 odsek 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 odsek 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 odsek 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
23. Podľa § 76 odsek 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 81 odsek 1 zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
25. Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy inej osoby než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť pritom vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa (R 64/1968). Dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. Dôvody na strane rodičov môžu mať subjektívny i objektívny charakter. Môžu byť spôsobené zavineným zanedbávaním starostlivosti alebo aktuálnou nezavinenou neschopnosťou rodičov postarať sa o svoje maloleté dieťa. Zmyslom náhradnej osobnej starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu v nepriaznivej životnej situácii, pozbavenému jeho prirodzeného rodinného prostredia, čo možno najbližšie podobné rodinné prostredie.
26. Súd mal v danom prípade po vykonanom dokazovaní preukázané, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je jeho starou matkou, je v najlepšom záujme dieťaťa, a to z toho dôvodu, že matka nie je schopná a ochotná zabezpečiť riadnu výchovu a starostlivosť o maloletého A.. Neschopnosť matky zabezpečiť riadnu starostlivosť potvrdzuje to, že maloletý bol rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 32PPOm/2/2025 zo dňa 21.08.2025 najprv matke odňatý a umiestnený do J. K. z dôvodu zanedbávania a nedostatočnej starostlivosti o maloletého. Až následne sa stará matka domáhala jeho zverenia do svojej osobnej starostlivosti. Nezáujem matky o maloletého je prejavený aj postojom matky počas tohto súdneho konania, ktorá na výzvy súdu nereagovala, nevyjadrila sa k návrhu a nezúčastnila pojednávania. Matka pred navrhovateľkou deklarovala svoj súhlas s náhradnou osobnou starostlivosťou o maloletého, a teda je zrejmé, že o maloletého sa starať nechce. Potvrdzuje to aj jej správanie, keď odišla do zahraničia a maloletého A. nechala na Slovensku. Maximálne sa na neho informuje telefonicky, aj na jeho brata a mal. deťom príležitostne zakúpi sladkosť, či darček. V zmysle zákonnej dikcie maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. Súd má za to, že táto podmienka v danom prípade je splnená, pretože matka nie je schopná ani ochotná zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu maloletého A.. Otec maloletého je neznámy.
27. Ako už súd uviedol zmyslom náhradnej osobnej starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu čo možno najbližšie podobné rodinné prostredie. Navrhovateľka je starou matkou maloletého. V domácnosti starej matky má maloletý zabezpečené nielen základné životné potreby, ale aj stabilné a pokojné prostredie, môže tam rozvíjať vzťahy s príbuznými, bratom a celkovo zažívať zabezpečenú emocionálnu podporu, pocit istoty, ktorý je pre jeho zdravý vývoj kľúčový. Pri prešetrení pomerov v domácnosti navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky, ani žiadne prekážky, ktoré by bránili starostlivosti starej mamy o maloletého. Stará matka žije v rodinnom byte na poschodí, kde má samostatnú bytovú jednotku. V tejto domácnosti tiež žije súrodenec maloletého, ktorého má stará matka v náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka je schopná zabezpečiť komplexnú a riadnu starostlivosť o maloletého vo vhodných podmienkach, a to aj vzhľadom na jej zdravotný stav. Je v najlepšom záujme maloletého, aby mal zabezpečené pre svoj vývoj stabilné a bezpečné prostredie, ktoré mu v súčasnosti môže poskytnúť na požadovanej úrovni stará matka.
28. Súd rovnako posúdil zákonné predpoklady navrhovateľky na zverenie jej maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Navrhovateľka spĺňa všetky zákonné predpoklady – je bezúhonná, s trvalým pobytom na území SR a má plnú spôsobilosť na právne úkony. Medzi navrhovateľkou a maloletým je vybudovaný silný citový vzťah. Súd bližšie k s osobnostným predpokladom uvádza, že zdravotný stav navrhovateľky umožňuje starostlivosť o maloletého, rovnako jej vek umožňuje starostlivosť o maloletého, osobnostné a morálne predpoklady súd vyhodnotil pozitívne. Navrhovateľka tiež vedie usporiadaný spôsob života. Z vykonanej lustrácie síce vyplynulo, že navrhovateľka nikdy nebola trestne stíhaná, ani riešená v priestupkovom konaní. Skutočnosť, že má nedoplatok za odpad nie je dôvodom, ktorý by spochybňoval jej morálne predpoklady, či usporiadaný spôsob života. Na základe uvedených skutočností súd vyhodnotil, že navrhovateľka spĺňa zdravotné, osobnostné, morálne predpoklady a súčasne jej spôsob života zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého.
29. Pri rozhodovaní súd zohľadnil najlepší záujem maloletého s poukazom ustanovenia čl. 5 základných zásad Zákona o rodine ako aj článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa (záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi).
30. Súd zároveň týmto rozhodnutím navrhovateľke vymedzuje rozsah jej práv a povinností k maloletým deťom, a to tak, že navrhovateľka je oprávnená a povinná sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého, pričom právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
31. Keďže v súlade s ust. § 45 ods. 7 zákona o rodine zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, súd určil matke povinnosť prispievať
na výživu maloletého s poukazom na § 45 ods. 8 zákona o rodine na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
32. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov na strane matky uvádzanými navrhovateľkou a odôvodnených potrieb maloletého. Súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, zohľadnil vek maloletého a jeho celkový zdravotný stav. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky vychádzal súd z tvrdení, že matka v súčasnosti pracuje v zahraničí, kde sa aj zdržiava dlhodobo, na rôznych miestach, pretože sa často sťahuje. Stará matka súdu uviedla, že suma 100 eur by plne postačovala na plnenie všetkých potrieb maloletého, ktorými sú: škôlka 72 eur mesačne, uhrádza tiež 30 eur v triede na potreby, plienky, oblečenie, jedlo ako výdavky bežného charakteru. Súd má za to, že sumu výživného 100 eur mesačne je v schopnostiach a možnostiach matky plniť, keď tá pracuje, dosahuje teda príjem z výkonu práce. Hoci súdu nie je známa výška príjmu matky, súd predpokladá, že matka v zahraničí brigáduje, nie je zamestnaná na trvalý pracovný pomer, keďže podľa tvrdení starej matky a kolíznej opatrovníčky, často sa sťahuje, a to aj do iných štátov a na iné miesta. Súd zohľadnil, že matka má 2 vyživovacie povinnosti a pri stanovení výživného tiež vychádzal zo skutočnosti, že matka pred Vianocami starej matke dala sumu 250 eur na obe mal. deti a ich potreby. Je tak zrejmé, že má príjem z vykonávania práce, s predpokladom, že mesačne dosahuje príjem približne 800 – 900 eur, čo by zodpovedalo jej vzdelaniu, spôsobu života, ktorý vedie (nestabilita výkonu práce, časté sťahovanie). Takýto príjem by matka mohla dosahovať aj pokiaľ by riadne pracovala na Slovensku (potencionálny príjem). Z tohto dôvodu súd ustálil vyživovaciu povinnosť na sumu 100 eur mesačne (zodpovedá 12 % z predpokladaného potencionálneho príjmu aj v zmysle tzv. tabuľkového výživného). Súdom stanovené výživné bude postačovať na uspokojenie potrieb dieťaťa, ktoré je zdravé, vo veku 3 rokov a má výdavky bežného charakteru ako škôlka, strava, hygiena, ošatenie, plienky.
33. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
35. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.