Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoP/95/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci navrhovateľky A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, E., toho času bytom F. XX, G., právne zastúpenej JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou so sídlom Za amfiteátrom 10, Košice, proti osobe povinnej z výživného H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, E., právne zastúpeného Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Bayerova 15918/10B, Prešov, v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -562 zo dňa 8.7.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Manželka podala na súd prvej inštancie návrh, ktorým žiadala, aby súd určil, že manžel je povinný prispievať na jej výživu sumou vo výške 300,-eur mesačne od podania návrhu. Počas konania svoj návrh zmenila a žiadal, aby súd určil, že manžel je povinný prispievať na jej výživu sumou vo výške 500 eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. povinný z výživného (manžel) je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky (manželky) sumou 300 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky (manželky), vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 3.4.2024 opakovane do budúcna,

II. dlžné výživné za obdobie od 3.4.2024 do 30.6.2025 pre navrhovateľku vo výške 3 730 Eur osoba povinná z výživného (manžel) je p o v i n n ý uhradiť v lehote 15 dní od vykonateľnosti tohto rozsudku,

III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo naďalej trvá. Konanie o rozvod manželstva

prebieha. Súd prvej inštancie porovnal rozdiely medzi príjmom a výdavkami manželky a medzi príjmom manžela a predpokladanými opodstatnenými životnými nákladmi manžela. Zohľadnil, že manžel je aktívnym podnikateľom a je v jeho možnostiach zvyšovať si svoj príjem, keďže osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje manželka. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu manžela vo výške 2 421,66 eur mesačne.

4. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanovením o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), o rodine, kona o rodine, kona o rodine.

5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v zmysle („ďalej len “), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovateľka ako aj osoba povinná z výživného.

7. Navrhovateľka v podanom odvolaní argumentovala tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že príjem uvádzaný odporcom vo výške 750 eur nezodpovedá jeho reálnemu príjmu. Súd prvej inštancie nesprávne považoval sumu okolo 2000 eur za mesačný príjem odporcu. Jeho tvrdenia ohľadne príjmu sú vykonštruované s tendenciou vyhnúť sa plateniu výživného v adekvátnej výške. V tomto, aj v súvisiacich súdnych konaniach, odporca svojím postojom zamedzil súdu zistiť jeho reálne príjmy, ktoré permanentne zatajoval. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca nie je zamestnanec, ale fyzická osoba - podnikateľ - živnostník. Samotný odporca potvrdil, že pracuje 4 hodiny denne, čiže sa bezdôvodne vzdáva príjmu za odpracovanie 8 hodín denne. Odporca ako konateľ I. A., I. si neuplatňuje nárok na odmenu za výkon činnosti konateľa a opäť sa bezdôvodne vzdáva príjmu. Na pojednávaniach uvádzal, že na rozdiel od neho, jeho otec E. C. je úspešný podnikateľ, pričom obaja pracovali a naďalej pracujú spolu. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že odporca sa už dávno pripravoval na ich rozchod, pretože je zjavné, že od roku 2023 zámerne znižoval svoje príjmy na podnikateľskom účte a zámerne zvyšoval svoje výdavky na osobnom účte. Následne prestal platiť za výdavky v hotovosti a začal používať platobnú kartu. Odporca bol nútený začať s preposielaním finančných prostriedkov zo svojho podnikateľského účtu na svoj osobný účet, pretože inak by mal veľké úspory na podnikateľskom účte, keďže si z neho platí len minimálne odvody. Na základe lustrácie účtov odporcu za obdobie od 12/2022

je zjavné, že používal na bežné živobytie iba hotovosti získané zo zákaziek. Ďalej je viditeľný iba minimálny pohyb na účtoch a odporcov otec, s ktorým stále pracuje a pracoval mu posielal 1560 eur pravidelne mesačne na podnikateľský účet, ako jeho oficiálny a jediný príjem. Odporca z tejto sumy uhrádza len povinné minimálne odvody a ostatné peniaze si sporil. Odporca pokles svojho príjmu súdu nevysvetlil, avšak ide len o umelé znižovanie príjmu kvôli súdnym konaniam predmetom, ktorých je výživné. Navrhovateľka ďalej uviedla, že spoločne s manželom teda odporcom bez hypotéky dokončili a zaradili rodinný dom, čo by reálne nebolo možné z jeho príjmu 750 eur, ani zo súdom ustáleného predpokladaného príjmu 2000 eur mesačne, pričom ona bola v tom čase na materskej a potom na rodičovskej dovolenke. Poznamenala, že v dobe uzavretia manželstva dňa 25.08.2018 bol rodinný dom v stave hrubej stavby bez okien a čiastočne bez strechy. V novembri 2020 bol rodinný dom skolaudovaný a luxusne zariadený. Odporca a jeho otec profitovali a profitujú najmä z platieb od fyzických osôb prijímaných v hotovosti a fakturované príjmy predstavujú iba okrajovú časť ich príjmov. Za významnú skutočnosť navrhovateľka uviedla, že odporca so svojím otcom dňa 12.06.2024 založili I. A. I., kde nakúpili nové motorové vozidlá a tieto vozidlá nevykázali ako majetok odporcu, ale ako majetok firmy kde odporca kvôli súdnym konaniam figuruje len ako konateľ. Ďalej zdôraznila, že na Slovensku 94% obyvateľstva používa plyn, teda ide o rôzne plynové zariadenia, ktoré podliehajú pravidelným kontrolám. Odporca si na nedostatok práce teda objednávok nemôže sťažovať. Namietala aj výdavky uvádzané odporcom a to napríklad výdavok na fond opráv vo výške 52 eur, pretože tieto fondy vytvárajú len spoločenstvá vlastníkov bytov a nie v rodinných domoch. Nesúhlasí taktiež s akceptáciou položky záloha na robot v sume 4000 eur, pretože išlo o zálohu na robotu teda prácu predmetom ktorej boli terénne úpravy pri dome v roku 2021 a táto suma bola vyplatená vykonávateľovi prác. Za pozoruhodné považuje to, že ak by sa nedomáhala výživného pre maloleté deti, ani by sa nedozvedela údajnej pôžičky odporcu v sume 50 000 eur, z ktorej odporca už v rámci ním deklarovaného mesačného príjmu 750 eur stihol

za pomerne krátke obdobie a to počas výstavby a zaraďovania luxusného smart home, zaplatiť sumu 20 000 eur. Odporca na pojednávaní dňa 23.05.2025 v tomto konaní tvrdil, že ešte nič nesplatil z dlhu 50 000 eur. Na pojednávaní dňa 11.06.2025 vo veci rozvodu odporca protichodne tvrdil, že už zaplatil svojmu otcovi sumu 20 000 eur, čo mal preukazovať aj jeho výpis z účtu zo dňa 15.08.2023. Pritom na súpise svojich nákladov uviedol dlh 36 000 eur a iné položky. Na otázku, aby odporca vysvetlil z akých príjmov zaplatil výstavbu domu bol ticho a na túto otázku odporca nereagoval. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že odporca predložil 19 faktúr za obdobie 5 mesiacov a to januára až máj 2025 v celkovej sume 7 275,56 eur, ktorý uvádza 19 pracovných výkonov. V prípade, ak by boli pravdivé tvrdenia odporcu, že pracuje priemere 5 hodín denne, tak jeho pracovné výkony by spolu trvali maximálne 95 hodín čo je 19 odpracovaných dní, teda po dobu štyroch mesiacoch vôbec nepracoval a nezarábal. Aj tu ide podľa jej názoru o vzdanie sa majetkového prospechu vo forme pravidelného príjmu. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca so svojím otcom pravidelne vybavili za 1 deň 5 a 6 zákaziek pričom odporca pracoval 12 hodín denne a často pracoval aj počas víkendov. Za rok 2024 odporca predložil súdu iba 35 faktúr, pričom rozvodovom konaní uviedol, že jednu zákazku urobí za deň. Za tohto predpokladu by to znamenalo, že odporca za rok 2024 odpracoval len 35 dní. Z predložených faktúr však vyplýva, že napríklad za jedno dopoludnie stihol odpracovať 2 zákazky pričom už o 12:30 obedoval v prešovskej reštaurácii, čo preukazuje výpis z jeho osobného účtu. Z iných predložených faktúr jednoznačne vyplýva, že počas jedného dňa, napríklad zo dňa 28.02.2025 mal 2 zákazky, pričom jedna bola v F., druhá v C. J. a napriek tomu už o 11:26 obedoval v F. reštaurácii. Odporca vykonáva práce najmä pre občanov v ich domácnostiach a súvislosti s týmito hotovostnými platbami by mal mať knihu registračnej pokladne. Túto však nepredložil súdu, načo jej právna zástupkyňa poukazovala, z čoho vyplýva, že odporca svoj hlavný príjem nemá zaúčtovaný a neodvádza z neho dane. Súd prvej inštancie pochybil, keď sa dôsledne nevenoval potencialite príjmu odporcu. Odporca síce predložil listiny o výške svojich príjmov, avšak z týchto vyplýva, že jeho príjmy z podnikania sú neprimerane nízke, vzhľadom na činnosť, ktorú vykonáva. Navrhovateľka dala ďalej do pozornosti aj to, že faktúry predložené odporcom neobsahovali zákonom predpísané náležitosti, ktoré mala každá faktúra obsahovať. Z uvedeného vyplýva, že tieto faktúry nemožno považovať za hodnoverný doklad. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že s maloletými deťmi býva v byte, ktorý patrí jej sestre a jej manželovi. Je odkázaná na pôžičky od blízkych príbuzných, ktoré potrebuje na živobytie a pokrytie potrieb detí, pričom v súčasnosti príbuzným dlhuje sumu vo výške 18 000 eur. Jej výdavky súd vyčíslil vo výške 696,31 eur, pričom v tejto sume sú zahrnuté výdavky na ošatenie a obuv, ktoré si už dlhšiu dobu nemôže dovoliť. Odporca jej nad rámec súdom určeného výživného neprispieva, ani iným spôsobom jej nekompenzuje výživné. K porušovaniu dobrých mravov, ktoré uvádzal odporca uviedla, že to, že s deťmi odišla, bol dôsledok jeho neuveriteľného správania k nej a deťom, kde ich doslova zámerne a cielene vyštval z domu. Podľa jej názoru bolo vykonaným dokazovaním a v tomto a súvisiacich konaniach preukázané, že odporca má oveľa vyšší príjem, minimálne vo výške 7000 eur mesačne. V čase začatia konania nedisponovala takými informáciami o príjme odporcu preto žiada, aby odvolací súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania a navrhuje, aby jej bolo priznané výživné odo dňa 30.04.2024 vo výške 600 eur mesačne, ktoré bude odporca platiť k jej rukám. Týmto odvolaním napáda aj výšku dlžného výživného. K trovám konania navrhovateľka uviedla, že odporca zmaril dve pojednávania a to dňa 30.10.2024 a 25.03.2025, čo potvrdil aj súd prvej inštancie. Poukazovala na ustanovenia a a žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 598,20 eur, ktoré boli v konaní riadne vyčíslené. V rámci svojho odvolacieho návrhu žiadala, aby súd určil, že povinný z vyživovacej povinnosti je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 600 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 03.04.2024 opakovane do budúcna. Dlžné výživné pre navrhovateľku je povinný z vyživovacej povinnosti uhradiť v lehote pätnástich dní od vykonateľnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadala, aby jej priznal náhradu trov konania vo výške 598,20 eur, ktorú je povinný z vyživovacej povinnosti povinný zaplatiť na účet navrhovateľky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

8. Povinný z vyživovacej povinnosti podal odvolanie voči výrokom I. až III. napadnutého rozsudku. V prvom rade namietal a poukazoval na ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o rodine, ktorý uvádza, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru je priznanie výživného vo vzťahu k manželke v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a neoprávnene premiestnila maloleté deti z E. H. G.. Navrhovateľka znemožňuje odporcovi osobný a telefonický kontakt s maloletými deťmi, navyše navrhovateľka manipuluje maloletú K. proti otcovi, aby sa s ním odmietala stýkať a vyslovene štve maloletú K. proti otcovi. Navrhovateľka podala na otca nepravdivé trestné oznámenie a chce privodiť trestné stíhanie, respektíve poškodiť mu akúkoľvek spôsobom. Povinný z vyživovacej povinnosti ďalej namietol, že výrok o výživnom a jeho

výška je nedostatočne odôvodnený, zjavne arbitrárny, absolútne nezrozumiteľný a nelogicky. Namietal, že súd prvej inštancie určil neprimerane vysoké výživné, ktoré nezodpovedá jeho príjmu a celkovým majetkovým pomerom povinného z vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie pochybil, keď riadne a relevantným spôsobom nezisťoval odôvodnené potreby navrhovateľky, tieto potreby ani neboli žiadnym spôsobom preukázané a neustálil výšku odôvodnených potrieb navrhovateľky. Súd prvej inštancie ďalej vedome klamal, ak tvrdil, že nevedel určiť presne príjem povinného z vyživovacej povinnosti. Odporca predložil všetky podklady pre určenie jeho príjmu ako daňové priznania, peňažný denník, účtovné závierky, faktúry, zoznam majetku, zoznam pohľadávok a záväzkov a výpis z podnikateľského a osobného účtu, z čoho je zrejmé, že predložil všetky doklady na zistenie jeho príjmu. Súd prvej inštancie zjavne nepochopil obsah a význam peňažného denníka a zvlášť peňažného denníka za rok 2023, o ktorom tvrdí, že preukazuje, že otec mal príjem viac ako 2000 eur mesačne. V roku 2023 z peňažného denníka vyplýva to, že stav takmer 20 000 eur bol k 01.01.2023, a teda ide o stav, ktorý vznikol za minulé obdobie kedy sa odporca uskromňoval vo výdavkovej časti, pretože je dlžný svojmu otcovi finančné prostriedky vo výške 50 000 eur z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2007 cena za pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe čoho súd prvej inštancie určil výživné. Podľa názoru odporcu bolo jednoznačne preukázané, že jeho príjem predstavuje sumu 950 eur mesačne a nie príjem v takej sume, ako to uviedol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzal aj to, že aplikoval princíp potencialitu príjmu otca a že tento mal dosahovať príjem vo výške 2 000 do 2 421 eur, pričom nevysvetlil, ani vôbec neoznačil z akých portáloch našiel zmienené ponuky práce, aké pracovné pozície to boli, pretože takéto ponuky práce nedokáže dohľadať, ani o takých nevie.

9. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ona dobré mravy neporušila. Práve naopak bolo preukázané, že odporca porušoval dobré mravy vo vzťahu k nej aj maloletým deťom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že je rodičovsky spôsobilá a kompetentná matka. Opätovne uviedla, že pre týranie zo strany povinného vyživovacej povinnosti bola nútená aj s maloletými deťmi od neho odísť. Odvtedy býva s maloletými deťmi v G., odkiaľ pochádza a kde má vytvorené zázemie. Dôvody, pre ktoré odporcovi v roku 2024 trikrát nedala maloleté deti po tom, ako jej bez akéhokoľvek vysvetlenia vrátil maloletú K. s poranením na intímnom mieste už opakovane uvádzala. Odporca proti nej podal aj návrh na výkon rozhodnutia, ale vzhľadom na ňou preukázané skutočnosti, nebol v konaní o výkon rozhodnutia úspešný. Odporca je vnútorne nastavený tak, že pre neho právne normy, rozhodnutia súdov a pravidlá neplatia. Tento jeho postoj dokumentuje fakt, že napriek vykonateľnému rozsudku Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou zo dňa 08.07.2025 neplatí výživné na maloleté deti v stanovenej výške v sume 650 eur, ale len v pôvodnej výške v celkovej sume 200 eur. Odporca teda nerešpektuje vykonateľný rozsudok o výživnom pre maloleté deti. Rovnako nerešpektuje vykonateľný rozsudok o výživnom pre manželku, ale uhrádza len výživné v pôvodnej výške na základe neodkladného opatrenia vo výške 50 eur. Odporca jej dlhuje na výživnom pre maloleté deti za august 2025 sumu 450 eur, na výživnom pre manželku sumu 250 eur a na dlžnom výživnom pre manželku sumu 3 739 eur, spolu teda 4 430 eur. S týmito finančnými prostriedkami ona rátala a odporca si je vedomý toho, že s nástupom maloletej I. do materskej školy a maloletej K. do základnej školy sú spojené zvýšené výdavky a nové poplatky, ktoré musí vynaložiť. Po skončení rodičovskej dovolenky je nezamestnaná a zatiaľ sa jej nepodarilo nájsť prácu, čiže je momentálne bez akéhokoľvek príjmu. K styku odporcu s maloletými deťmi ešte uviedla, že odporca prenecháva opateru o maloleté deti svojej 63 ročnej matke, ktorú tak permanentne zaťažuje starostlivosťou o vnučky. Naposledy jej dňa 23.08.2025 vrátil maloletú I. nie o 11:30 hod., ale až po intervencii polície o 18:05 hod., v takom stave, že ihneď masívne vyvracala kvantum čokoládovej hmoty. Naposledy jej odporca vrátil maloletú K. vydesenú, ktorá sa jej zdôverila, že jej povedal, že si na ňu niečo vymyslí, že ukradla a ako zlodejku ju dá do basy. Aktuálne sa odporca vyhráža, že mamku zrazí vlak, že zomrie a podobne. Navrhovateľka ďalej uviedla, že dáva do pozornosti, že odporca, respektíve jeho právny zástupca opätovne vyberá časti textu z odôvodnenia rozhodnutia súdov, respektíve časti vytrhnuté z kontextu, nesprávne plne komentuje a navodzuje dojem, že ide o názor súdov. Takýmto spôsobom odporca zavádza súd prvej inštancie aj odvolací súd. V celom rozsahu zotrvala na svojom podanom odvolaní.

10. Povinný z vyživovacej povinnosti k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že toto odvolanie je úplne nedôvodné, obsahuje klamstva a zavádzajúce tvrdenia, pričom jeho cieľom je dosiahnuť finančné zničenie odporcu, ktorému navrhovateľka na základe svojich vlastných subjektívnych a krajne nereálnych prepočtov pripisuje príjem v sume 12 000 eur mesačne. Opätovne namietal, že priznanie

manželského výživného je v rozpore s dobrými mravmi, pretože manželka opustila spoločnú domácnosť a neoprávnene premiestnila maloleté deti Fintíc do Humenného, znemožňuje odporcovi osobný a telefonický kontakt s maloletými deťmi a štve predovšetkým maloletú K. proti otcovi. Navrhovateľka taktiež obvinila povinného z vyživovacej povinnosti z týrania, čo je tiež konanie v rozpore s dobrými mravmi. K námietkam navrhovateľky, že odporca nepredložil knihu registračnej pokladnice, pričom súd mu ani takúto povinnosť neuložil, odporca uviedol, že ani netuší čo by to malo byť keďže, že jeho príjmy a výdaje sú uvedené v peňažnom denníku, ktorý predložil. Z daňových priznaní a ďalších listinných dôkazov preukazujúcich jeho príjem, je plne odôvodnené a zistiteľné, že jeho príjem je vo výške 950 eur mesačne. Navrhovateľka v konaní uvádzala, že svojim príbuzným dlží sumu 18 000 eur, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Odporca ďalej zvýraznil, že nemôže plne pracovať kvôli navrhovateľke, ktorá za posledné dva roky vyvolala veľké množstvo súdnych konaní a navyše bol podozrivý a vyšetrovaný ohľadne dvoch trestných oznámení. K trovám konania uplatnených navrhovateľkou v tomto konaní povinný vyživovacie povinnosti uviedol, že nie je pravda, aby spôsobil zmarenie pojednávania 30.10.2024, ktoré sa riadne konalo a bolo odročené z dôvodu doplnenia dokazovania a taktiež tento istý deň boli navrhovateľka jej právny zástupca prítomný na Okresnom súde na ďalších dvoch pojednávaniach, kde došlo aj k vyhláseniu rozhodnutia bez ohľadu na veci týkajúce sa manželského výživného. Konanie pojednávania dňa 25.03.2025 taktiež nebolo zmarené, keďže sa vykonalo a bolo odročené z dôvodu doplnenia dokazovania.

11. Povinný z vyživovacej povinnosti k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka ho opätovne obviňuje z týrania, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o platenie manželského výživného a výživného na maloleté deti, navrhovateľke oznámil, že nie je v jeho finančných možnostiach uhrádzať výživné určené súdom prvej inštancie a že podal proti uvedeným rozsudkom odvolanie. Tvrdenia navrhovateľky o vyhrážaní sa maloletej K. poprel. Uviedol, že navrhovateľka iniciovala proti nemu exekučné konanie v dôsledku čoho má zablokované účty, čo mu ešte viac bráni v uhrádzaní výživného.

12. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu uviedla, že ako týraná obeť vylučuje porušovanie dobrých mravov z jej strany. Ona nenarúša citovú väzbu odporcu k maloletej K., narúša ju sám odporca tým, že deťom opakovane klame, straší ich a trápi nerovnakým prístupom k nim. Samotný odporca jej oznámil, že nebude platiť výživné na maloleté deti a na manželku, preto bola nútená využiť svoje zákonné právo a podať návrh na exekúciu. Z exekútorského úradu jej bolo oznámené, že odporca nepreberá zásielky, takže k začatiu exekúcie ešte nedošlo, ani k zablokovaniu jeho účtov. Zároveň dala do pozornosti tú skutočnosť, že ani jeden záznam z bankových účtov odporcu po dobu dvoch rokov nedokumentuje to, že by zaplatil trovy advokátovi za poskytnuté právne služby.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s /onštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) ), nariadil odvolacie pojednávanie, zopakoval dokazovanie, doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky a odvolanie povinného z vyživovacej povinnosti nie sú dôvodné. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

14. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo povinnému z výživného (manželovi) uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky (manželky) sumou 300 Eur mesačne, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 3.4.2024 opakovane do budúcna, Dlžné výživné za obdobie od 3.4.2024 do 30.6.2025 pre navrhovateľku vo výške 3 730 Eur bolo povinnému z výživného (manželovi) uložené uhradiť v lehote 15 dní od vykonateľnosti tohto rozsudku. Zároveň súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

15. Navrhovateľka vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nezistil skutočné príjmy povinného z výživného, ktorý zatajoval svoje príjmy. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom k majetkovým pomerom povinného z výživného – stavba a dokončenie rodinného domu bez úveru, jeho pracovnú

vyťaženosť – 12 hodín denne v práci, ako aj počas víkendov, nie je možné konštatovať, tak ako uvádzal súd prvej inštancie, že jeho mesačný príjem je vo výške 2000 eur mesačne. Namietala, že jeho príjem je niekoľkonásobne vyšší.

16. Povinný z vyživovacej povinnosti vo svojom odvolaní v prvom rade namietal, že výživné pre manželku nie je možné priznať z dôvodu rozporov s dobrými mravmi, čo je dané tým, že manželka sa spolu s ich maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti bez jeho súhlasu, znemožňuje mu kontakt s deťmi a maloletú K. ovplyvňuje negatívne vo vzťahu k otcovi.

17. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne trvá počas celého trvania manželstva, bez ohľadu na to či manželia spolu žijú alebo nie. Vyžaduje sa, aby mali v zásade rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí, že výživné nemožno priznať, ak bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého z manželov k neplneniu vyživovacej povinnosti a to aj v kontexte ustanovenia § 18 a 19 zákona o rodine, ktoré určujú práva a povinnosti manželov. Platí, že manželia sú povinní si navzájom pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. To, ako si konkrétni manželia upravia spôsob a rozsah prispievania každého z nich na uspokojovanie potrieb rodiny, je v praxi predovšetkým vecou ich dohody. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti manžela je súd povinný zisťovať či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov a aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Zároveň je súd povinný zaoberať sa starostlivosťou o deti a o domácnosť.

18. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku zameral svoju pozornosť na to, či boli splnené predpoklady na priznanie manželského výživného.

19. Zo zisteného skutočného stavu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.8.2018 a z manželstva pochádzajú dve maloleté deti K., nar. X.X.XXXX a I., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, rozvodový rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Manželka podala návrh na určenie manželského výživného dňa 3.4.2024, po tom, čo opustila spoločnú domácnosť s manželom. Vychádzajúc z ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o rodine súd na základe návrhu niektorého z manželov môže priznať manželské výživné, ak životná úroveň manželov nie je v zásade rovnaká. Pri určení manželského výživného je potrebné sa najprv zaoberať otázkou dobrých mravov.

20. Dobré mravy sú nepísané pravidlá morálneho správania sa všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Definíciu dobrých mravov je ťažké vystihnúť, keďže podliehajú spoločenskému vývoju.

21. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že návrh navrhovateľky na priznanie výživného od manžela je dôvodný, keďže bola zistená výrazne rozdielna životná úroveň manželov a nezistil konanie manželky počas manželstva, ktoré by odporovalo dobrým mravom v takej miere, aby to spôsobilo stratu nároku na priznanie manželského výživného. Manžel ako povinný z vyživovacej povinnosti namietal, že výživné nie je možné priznať z dôvodu porušovania dobrých mravov manželky, ktorá je navrhovateľkou v tomto konaní. Porušenie dobrých mrav videl v konaní manželky, ktorá sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s maloletými deťmi bez jeho súhlasu, neumožňuje mu kontakt s deťmi a manipuluje staršiu dcéru negatívne proti otcovi. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ako aj z výpovede účastníkov konania je možné konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú vysoko konfliktné, čo vyplýva aj zo samotného konania o rozvod manželstva. Navrhovateľka v konaní vysvetlila dôvod odsťahovania sa s deťmi zo spoločnej domácnosti. V konaní taktiež nebolo preukázané, aby navrhovateľka dlhodobo bránila stretávaniu sa otca, teda povinného z výživného s maloletými deťmi, čo vyplýva aj zo samotného dokazovania, kde aj zo vzájomnej komunikácie manželov vyplýva, že otec sa s maloletými deťmi stretáva. Z uvedených dôvodov odvolací súd konanie navrhovateľky nevyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by vylučovalo jej právo na priznanie výživného od manžela.

22. Právna teória k manželskému výživnému upravenému v § 71 zákona o rodine uvádza, že zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je

to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárstva však vzniká disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

23. Pojem v zásade rovnaká životná úroveň obidvoch manželov neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti. Je potrebné brať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba druh práce, ktorú každý z manželov vykonáva, a aké výdavky má každý z manželov spojených s výkonom svojej práce. Pri niektorých zamestnaniach sú väčšie výdavky na reprezentačné účely a oblečenie, pri iných na potrebu regenerácie. Rozdielne potreby a náklady môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a podobne.

24. Zákon súdu ukladá obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno vyvodiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti priznáva finančné ohodnotenie resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia.

25. Odvolací súd vychádzajúc z citovej právnej teórie, § 71 zákona o rodine, ktorý upravuje vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, § 18 a § 19 zákona o rodine upravujúcich osobné práva a povinnosti manželov a povinnosti pri uspokojovaní potrieb rodiny a zisteného skutočného stavu, mal za preukázané, že životná úroveň manželov v rozhodnom období nebola rovnaká a návrh navrhovateľky na priznanie výživného od manžela je dôvodný. Pri určení výšky výživného od manžela vychádzal odvolací súd zo skutočností preukázaných v priebehu konania.

26. Pri porovnaní životnej úrovne oboch manželov bolo zistené, že v rozhodnom čase, za ktorý navrhovateľka požaduje priznanie výživného od manžela, manžel podnikal ako fyzická osoba – živnostník, pričom manželka bola na rodičovej dovolenke z dôvodu celodennej starostlivosti o maloleté deti. Manžel založil spolu so svojím otcom I. A. I., kde je konateľom. Manžel žil sám v rodinnom dome, manželka býva v byte u svojich rodičov, následne sa spolu s maloletými deťmi presťahovala do bytu vo vlastníctve jej sestry.

27. Navrhovateľka špecifikovala svoje mesačné výdavky vo výške 696,31 eur mesačne, kde zahrnula platby za lieky, životné poistenie, výdavky na bývanie, stravu, drogériu, mobilný telefón, internet. Do svojich výdavkov nezahrnula výdavky spojené s kultúrnym a športovým vyžitím, zubára, kaderníctvo, kozmetiku, knihy, časopisy, manikúra, pedikúra. K výdavkov na oblečenie a obuv uviedla, že tieto momentálne nemá, keďže na to nemá finančné prostriedky. Príjmom navrhovateľky bol rodičovský príspevok a prídavky na deti. Svoj príjem si nemohla zvýšiť z dôvodu celodennej starostlivosti o maloleté deti. Uvedené výdavky navrhovateľky nepovažoval odvolací súd za nadhodnotené resp. také, ktoré by nezodpovedali skutočnému stavu. Je zrejmé, že sú v nich zahrnuté len základné, nevyhnutné výdavky navrhovateľky.

28. Z dokladov predložených manželom, teda povinným z vyživovacej povinnosti vyplýva, že pracuje ako živnostník v odvetví servisu plynových kotlov. Povinný z výživného pracuje ako živnostník, podniká v odvetví servisu plynových kotlov, pričom za rok 2023 podľa daňového priznania boli jeho príjmy vo výške 10 627,56 Eur, výdavky vo výške 2 944,30 Eur, čiastkový základ dane bol vo výške 7 683 Eur. Za rok 2024 boli jeho príjmy z podnikania vo výške 11 373,01 Eur, výdavky vo výške 4 430,89 Eur, čiastkový základ dane bol vo výške 6 942,12 Eur. Jeho príjmy z podnikania za rok 2024 podľa daňového priznania boli 947 Eur mesačne.

29. Z peňažného denníka povinného z výživného za rok 2023 bolo zistené, že na osobnú spotrebu za celý rok si vyplatil finančné prostriedky vo výške 29 060 Eur, čo za 12 mesiacov predstavuje príjem 2 421,66 Eur. Jeho príjmy z podnikania podľa peňažného denníka boli vo výške 32 683,57 Eur, to je 2 723 Eur mesačne brutto. Ide o peňažné prostriedky v peňažnom . Peňažné prostriedky v hotovosti sú

vo výške 111 Eur za celý rok 2023. Za rok 2024 podľa peňažného denníka boli jeho príjmy pod položkou: „peňažné prostriedky v peňažnom “ vo výške 12 987,05 Eur, čo predstavuje sumu 1 082,25 Eur mesačne brutto. Príjmy pod položkou: „peňažné prostriedky v hotovosti“ sú podľa peňažného denníka vo výške 111 Eur za celý rok 2024.

30. Pri porovnaní životnej úrovne oboch manželov vychádzal odvolací súd prioritne z ich príjmov a následného posúdenia výdavkov predložených v konaní. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že manžel, teda povinný z vyživovacej povinnosti predložil v priebehu konania súdu prvej inštancie doklady potrebné na posúdenie a zhodnotenie jeho príjmov, avšak je zrejmé, že povinný má aj iné, nezdokladované príjmy. Odvolací súd v tomto smere súhlasí s odvolacími námietkami navrhovateľky, ktorá poukazovala na jednotlivé faktúry predložené povinným z výživného, kde namietala predovšetkým množstvo predložených faktúr za jednotlivé roky 2023, 2024, z ktorých by vyplývalo, že pracoval naozaj len niekoľko dní v roku. Navrhovateľka pritom uvádzala, že v čase ich spolužitia, manžel pracoval často 12 hodín denne, ako aj v sobotu. Uvedené tvrdenie navrhovateľky povinný z výživného nerozporoval. Za podstatnú skutočnosť považuje odvolací súd aj to, že povinný z vyživovacej povinnosti počas trvania manželstva bez akéhokoľvek úveru a finančnom spolupodieľaní manželky dokončil zo štádia hrubej stavby do štádia plne funkčného smart homu nový rodinný dom. V tomto smere odvolací súd plne súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom smere, že už z doposiaľ vykonaného dokazovania je dôvodné určiť, aby povinný z vyživovacej povinnosti uhrádzal navrhovateľke výživné vo výške 300 eur mesačne. Je nesporné, že z doposiaľ predložených dokladov, tak ako to konštatuje vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, je príjem povinného z výživného mesačne minimálne vo výške 2000 až 2400 eur, čo vyplýva z príjmov na jeho podnikateľský účet a následných prevodov na osobný účet. Odvolací súd tu plne poukazuje na odôvodnenie rozsudku v bodoch 18, 19, 20, 21, 22. a 23 napadnutého rozsudku.

31. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozsudku v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti na manželku prihliadal okrem ustáleného príjmu manžela, teda povinného z vyživovacej povinnosti, aj na jeho výdavky a to predovšetkým platbu výživného na maloleté deti a to vo výške 600 eur na maloletú K. a vo výške 500 eur na maloletú I., ktoré mu boli určené rozsudkom Okresného súdu prešov č. k. -510 zo dňa 8.7.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -829 zo dňa 12.3.2026. Na základe takto zisteného skutočného stavu považoval odvolací súd výšku vyživovacej povinnosti určenej súdom prvej inštancie vo výške 300 eur mesačne za zákonnú a zodpovedajúcu rovnakej životnej úrovni manželov.

32. Predmetom odvolacieho konania, na základe podaných odvolaní je aj výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Podstata odvolacej argumentácie matky spočívala v tom, že otec zmaril dve pojednávania v dňoch 30.10.2024 a 25.03.2025. Poukázala na ustanovenie a a žiadala aby jej súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 598,20 eur, ktoré boli v konaní riadne vyčíslené. Povinný z vyživovacej povinnosti z dôvodu, že návrh navrhovateľky považoval za nedôvodný a z dôvodu jej konania v rozpore s dobrými mravmi žiadal, aby bola navrhovateľke uložená povinnosť nahradiť trovy konania.

33. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

35. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaniach podľa , a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona,

prítomnosť verejného záujmu a jednoznačnosť nastavenia miery úspechu, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť aj viac ( ). Súd je v týchto konaniach súčasne povinný zisťovať skutočný stav veci ( ) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( ). V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka ( ). Konania podľa sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula v je prelomené v dvoch prípadoch a to jednak v ust. , podľa ktorého náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a jednak v ust. , v zmysle ktorého náhradu trov konania možno priznať vo všetkých konaniach podľa , ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Keďže aplikácia predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal súd zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci (napr. šikanózny návrh). Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

37. Odvolací súd závery súdu prvej inštancie, ktorý o trovách mimosporového konania rozhodol podľa vyhodnotil ako vecne správne. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nezistil splnenie podmienok pre uplatnenie materiálneho korektívu podľa a dôvody pre záver, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov konania. Takýto nárok nebol preukázaný a z pohľadu predmetu sporu a nejde ani o dôvod spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov (ako je to napr. v prípade šikanózneho návrhu). Skutkové okolnosti daného prípadu sú bežné a preto z pohľadu charakteru ustanovenia nemožno ani hodnotiť, že ide o výnimočný prípad pre priznanie nároku náhrady trov konania z dôvodu, že by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

38. Podľa ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

39. Z dikcie ustanovenia vyplýva, že zásada zodpovednosti za zavinenie sa uplatňuje aj v sporovom, aj v mimosporovom konaní. Zásada zodpovednosti za zavinenie znamená, že súd uloží povinnosť nehradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že vznikli. Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona, alebo ktoré súd uložil na základe zákona, v čoho dôsledku došlo k zmareniu úkonu.

40. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie dňa 30.10.2024 bolo odročené z dôvodu, že právny zástupca manžela predložil doklady preukazujúce príjmy manžela 2 hodiny pred pojednávaním, teda nie v lehote určenej súdom, teda 5 dní pred pojednávaním. Na pojednávaní však boli prítomní všetci predvolaní účastníci konania, ako aj ich právni zástupcovia, teda boli splnené podmienky na pojednávanie, aj keď je zrejmé, že neboli splnené podmienky na to, aby mohol súd v tejto veci na tomto pojednávaní rozhodnúť. Pojednávanie dňa 25.3.2025 bolo riadne vykonané, pričom súd pojednávanie odročil za účelom aktualizácie príjmových pomerov manžela. Odvolací súd za takejto situácie, aj s prihliadnutím na zložitosť veci a viacero súdnych konaní prebiehajúcich medzi týmito účastníkmi konania (konanie o rozvod, konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva), kedy zväčša pojednávania v týchto veciach prebiehali na súde prvej inštancie rovnaký deň, nevidel dôvodnosť priznania náhrady trov konania povinným z vyživovacej povinnosti.

41. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením .

42. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).