Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoEk/1/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie D. XX, XXX XX E. (Mestský úrad E.), o vymoženie 440,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. – 25 zo dňa 01.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Účastníkom exekučného konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že exekúciu zastavil (I. výrok) a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že nárok oprávneného vyplýva zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou, a oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote do 22.01.2016. Oprávnený doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016 a súdny exekútor tento návrh doručil súdu dňa 03.02.2016. Súd prvej inštancie v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn III.ÚS/774/2016 zo dňa 27.10.2016 a sp. zn. III.ÚS/752/2016 zo dňa 08.11.2008, v zmysle ktorých bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi, keďže predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti (t. j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku), ktorú lehotu nie je možné odpustiť zmeškanie lehoty ( Exekučného poriadku). Preto súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a po právoplatnosti rozhodnutia následne rozhodne o trovách exekučného konania, keďže ich vyčíslenie nemal súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania k dispozícii.

3. Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (/ ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (/ ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (

ods. 1 písm. f/ ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ).

3.1 Oprávnený považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné, keďže nie je dodržané ust. , pričom za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie sa považuje aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Oprávnený sa nestotožňuje s názorom konajúceho súdu vyjadrenom v odôvodení rozhodnutia, k čomu poukazuje, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, čo musí byť súdnemu exekútorovi ako aj súdu známe, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu.

3.2 S poukazom na ust. a o ochrane spotrebiteľa je oprávnený toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.

3.3 Oprávnený zároveň zdôraznil, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli súčasťou exekučného spisu, oprávnený má za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil.

3.4 Oprávnený posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že dňa 19.7.2011 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. 802000754, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel povolanie. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Preto podľa oprávneného dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval v postavení podnikateľa.

3.5 Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na zmenkového a šekového v znení Z .z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

10. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

11. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 19.7.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 350,- eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 346,- eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 696,- eur v 12 mesačných splátkach po 58,- eur, počnúc dňom 20.8.2011. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru bez podpisu povinnej, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vystavil dlžník ako vystaviteľ voči veriteľovi ako remitentovi dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.

13. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 03227/12 zo dňa 3.8.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2012 a vykonateľnosť dňa 6.9.2012..

14. V ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku zákonodarca stanovil oprávnenému v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (23.12.2015) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnenému tak „ex lege“ () vznikla povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať.

15. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou založenom zmluvou o úvere ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací súd uvádza, že veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnej úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej – výkon povolania bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnej poskytnutý na účely povolania. Jednoznačným preukázaním nemôže byť iba všeobecný údaj o poskytnutí úveru na účel povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto povolaním uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu – poskytnutie úveru „na účel povolania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity oprávneného má taký vplyv, akoby v zmluve nebol účel úveru vôbec vymedzený.

16. V súlade s pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. V preskúmavanom prípade však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v priebehu exekučného konania nesplnil.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku má oprávnený vždy, ak sa vymáha nárok zo zmenky a exekúcia smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o spotrebiteľa a spotrebiteľskú zmluvu. Povinnosťou oprávneného v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie je najmä opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. V danom prípade rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nie sú opísané ani v návrhu na vykonanie exekúcie, pretože tento návrh je odôvodnený iba tým, že právny vzťah na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským. Žiadne rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinnou tam nie sú uvedené.

V zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol povinný doplniť oprávnený, a nebolo povinnosťou súdu ich vyvodzovať z exekučného spisu. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 tridsaťdňovú lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016.

18. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie o tom, že oprávnenému bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnej, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený však doplnenie návrhu predložil až dňa 3.2.2016, teda po zákonom stanovenej lehote. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie teda nebolo doručené súdu v zákonnej lehote. Podľa ust.§ 243f ods. 5 následkom nekonania oprávneného je zastavenie exekúcie.

19. K vyššie uvedenému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 27.10.2016 vo veci II.ÚS/774/2016, v ktorom uviedol, že hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania v exekúcii, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Ďalej Ústavný súd SR poukázal na to, že právne dôsledky vyplývajúce z právnych záverov okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.

20. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia uznesenie ako vecne správne potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s tak, že oprávnený ako neúspešný odvolateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnej a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Preto účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. nie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.