Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/11/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, deti rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. - G., zastúpená JUDr. Kristínou Kosmályovou, advokátkou so sídlom Štefánikova tr. 3, 949 01 Nitra, IČO: 55 055 583 a otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/XX, XXX XX H., zastúpený JUDr. Jurajom Bilickým, advokátom so sídlom Pri strelnici 64, 949 01 Nitra, IČO: 42 210 305, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17.12.2025 č. k. -39, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že

II. Nariaďuje neodkladné opatrenia nasledovného znenia:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok v čase od 15.45 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa vyzdvihne v čase určenom v mieste bydliska matky a v čase určenom maloletého matke odovzdá v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

III. Pozastavuje sa účinnosť rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -48 zo dňa 23.01.2025 v časti úpravy styku otca s maloletým A. B..

IV. Matke sa ukladá povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na zmenu úpravy styku otca H. B. s maloletým dieťaťom A. B., nar. XX.XX.XXXX.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 17.12.2025 č. k. -39 vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva styku s maloletým dieťaťom A. B., nar. XX.XX.XXXX určeným v rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -48 zo dňa 23.01.2025. Vo výroku II. zamietol návrh matky vo zvyšnej časti. III. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením (ďalej aj len „CMP“) a , há (ďalej aj len „CSP“) a na základe osvedčených skutočností dospel k záveru o potrebe čiastočne vyhovieť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenie a dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Konštatoval, že zo správy kolízneho opatrovníka, ako aj subjektu Tenenet o.z. jednoznačne vyplýva, že maloletý A. prežíva stretnutia s otcom veľmi emotívne, v jeho domácnosti pociťuje výrazný strach a odpor, v poslednom čase dochádza už aj k jeho traumatizácií, jeho psychický stav sa zhoršuje, uvažuje o útekoch od otca. Otcom a jeho priateľkou používané fyzické tresty, slovné ponižovanie, kritizovanie jeho osobnosti, ako aj uprednostňovanie brata C., vníma maloletý A. veľmi citlivo. Po návrate od otca tieto dehonestujúce a zraňujúce vyjadrenia vyvolávajú v maloletom, vzhľadom na jeho citlivejšiu povahu, psychické rozrušenie (plač a úzkosť). Maloletý A. sa pri kontakte s otcom necíti bezpečne, jeho nútená účasť môže viesť k prehlbovaniu psychického napätia a ohrozeniu jeho psychického vývoja. Otec svoje správanie voči maloletému nezmenil ani po absolvovaní sociálneho poradenstva prostredníctvom spolupráce s Tenenet o.z.. Prihliadol na vyjadrenie Tenenet o.z., z ktorého vyplynulo, že je nevyhnutné chrániť maloletého A., u ktorého existuje bezprostredné riziko negatívnych psychických následkov pri ďalšom nútenom styku v súčasnej forme. Na základe uvedených skutočností zmenil doterajšiu úpravu styku otca s maloletým tak, že dočasne pozastavil styk, ktorý bol naposledy upravený rozhodnutím tamojšieho súdu č.k. -48 zo dňa 23.01.2025. Uvedené neznamená, že maloletý sa nemôže stretnúť s otcom, ak o to prejaví sám záujem a otec bude k nemu pristupovať citlivo v zmysle odporúčaní kolízneho opatrovníka alebo Tenenet o.z.. Rodičom odporučil spolupracovať s týmto, prípadne iným subjektom či psychológom, a to aj z dôvodu existujúceho konfliktu medzi nimi, ktorý negatívne ovplyvňuje psychickú pohodu oboch maloletých detí. U maloletého A. posúdil mieru ohrozenia záujmu v takom rozsahu, že považoval za potrebné zasiahnuť do súčasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v časti styku otca s maloletým neodkladne, čím zabráni zhoršovaniu postavenia dieťaťa, pretože záujem dieťaťa musí stáť nad všetkým ostatným.

3. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože neosvedčila potrebu zúženia styku s maloletým C. formou neodkladného opatrenia. Uzavrel, že v prípade maloletého C. nebolo zistené ohrozenie ako u maloletého A.. Maloletý C. chodí rád k otcovi, otec nepoužíva voči nemu negatívne postupy a vyjadrenia, cíti sa bezpečne, bez psychického zaťaženia. Rovnako zamietol návrh matky, ktorým žiadala uložiť otcovi povinnosť, aby počas styku nedochádzalo k fyzickým trestom, nadávkam, psychickému nátlaku, ponižovaniu a aby maloleté deti neboli vystavované osobám, ktoré ich zastrašujú a v časti, ktorou žiadala otcovi uložiť povinnosť dodržiavať zdravotné obmedzenie detí, nebrať ich na nevhodné miesta počas choroby a zabezpečiť im riadnu starostlivosť, pretože uvedené povinnosti vyplývajú každému rodičovi priamo zo Zákona o rodine.

4. O trovách konania rozhodol podľa .

5. Proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušiť, alternatívne zmeniť tak, že súd dočasne upraví bežný styk otca s maloletým A. v párnom týždni v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni vo štvrtok od 15.40 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti kolízneho opatrovníka alebo detského psychológa. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil ustanovením . Namietal, že napadnuté uznesenie nespĺňa náležitosti súdneho rozhodnutia, neobsahuje náležité poučenie o opravnom prostriedku aj podľa a , čo je nulitný akt a táto vada konania zakladá potrebu jeho zrušenia. Súd prvej inštancie neaplikoval osobitné ustanovenia o neodkladných opatreniach upravené v a nasl. , čo je postupom non – lege artis. Namietal, že súd mu uložil povinnosť zdržať sa úplne výkonu styku, čím obmedzil jeho rodičovské práva vo väčšom rozsahu, ako navrhovala matka, ktorý možno prirovnať k pozbaveniu rodičovských práv na dobu neurčitú, počas obdobia vianočných sviatkov, kedy mal príležitosť budovať a zlepšiť vzťah s oboma deťmi. Mal za to, že súd porušil svoju povinnosť uskutočniť test proporcionality, nevysporiadal sa s dôsledkami svojho rozhodnutia tým, že vo vzťahu k maloletému C. zostala úprava styku v zmysle rozsudku bez zmeny, čím potenciálne zapríčiní vznik sporov medzi rodičmi ohľadne realizácie styku s maloletým A., resp. súčasne oboma deťmi, rovnako aj dilemu medzi maloletými deťmi ohľadne ich fyzického odlúčenia od seba, čím vytvoril priestor na zneužitie tejto situácie matkou a nedôvodné obmedzovanie jeho práva styku k maloletému podľa právoplatného rozsudku zo dňa 23.01.2025. Napadnuté uznesenie je, podľa jeho mienky, nepreskúmateľné, najmä v bode 18, čo zakladá jeho nezákonnosť a predstavuje

porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Poukázal na to, že spolu s rozhodnutím súdu mu neboli doručené viaceré dokumenty, predovšetkým doplnenie návrhu matky podaním zo dňa 04.12.2025 (bod 1. odôvodnenia), listiny uvedené v bude 4., 5., 6., 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Za nosnú časť odôvodnenia rozhodnutia považoval bod 18. uznesenia, z ktorého vyplýva, že súd vychádzal zo správ kolízneho opatrovníka a Tenenet o.z., ktoré však nekonkretizoval. Pokiaľ súd konštatuje, že zo správ niečo jednoznačne vyplýva, uvedené odôvodnenie je v rozpore s dôvodmi uvedenými v bode 9. a je nejasné a vágne, preto trpí vadou nepreskúmateľnosti. Súd pristúpil k hodnoteniu zabezpečených dôkazov selektívne, nevysporiadal sa s tým, čo uvádza v bode 9. odôvodnenia, ani s tým, že viackrát signalizoval problémy pri realizácii styku, a že podnet matky o údajnom fyzickom napádaní detí bol vyhodnotený ako neopodstatnený (bod 10.). Súd sa nevysporiadal so stanoviskami a vyjadreniami adresovanými J. I. C. A. ohľadne priebehu stretnutia dňa 18.11.2025, ani s emailovou komunikáciou, ktorou sa snažil riešiť problémy súvisiace so stykom s deťmi. Podľa jeho názoru, súd by si nemal selektívne vyberať iba časť dôkazov, ktoré svedčia v neprospech otca, ale mal by objektívne, komplexne a dôsledne posúdiť všetky okolnosti a pomery ešte predtým ako výrazne a závažným spôsobom zasiahne do prirodzeného práva otca podieľať sa na výchove a budovaní jeho vzťahu s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, ktorým ho de facto zbavil rodičovských práv a ponechal mu iba povinnosti. Odmietol tvrdenia o fyzickom násilí alebo nevhodnom správaní voči maloletému A., ktoré by prekračovalo bežné medze výkonu rodičovských práv a povinností, napriek tomu citlivo a úprimne vníma úvahy a obavy súdu vyjadrené v bode 18. odôvodnenia uznesenia. Aktuálne postoje a názory maloletého A. na jeho osobu môžu mať pôvod a byť ovplyvnené postojmi matky a negatívnym vplyvom na jeho detskú psychiku, prípadne v iných okolnostiach, ktoré môžu ústiť do skresleného vnímania či prežívania maloletého, berúc do úvahy fakt, že styk a jeho výchova k maloletému C. sú za obdobných podmienok bezproblémové. Nesúhlasil s tvrdeniami uvedenými v správe CDR, že by ubližoval alebo ponižoval maloletého A.. Výchovu vníma ako nastavovanie hraníc, ochranu slabšieho súrodenca, vedenie k zodpovednosti a dôsledkom vlastného správania, nie ako trestanie, či zastrašovanie. Napomínanie a pripomínanie bežných povinností (umývanie zubov, prezliekanie pyžama, upratanie taniera po jedle a pod.) považuje za prirodzené výchovné postupy. Maloletý A. tieto situácie často interpretuje subjektívne a nahlasuje matke ako nátlak, či trestanie a preto volá matke aj počas víkendu, keď sa mu nechce plniť povinnosti, čím psychicky stresuje aj otca a matka z týchto nahlásení vytvára nepravdivé príbehy, ktoré zasiela úradom a polícií. Matka systematicky podporuje a vyvoláva u maloletého A. úzkosť, traumu a psychickú nepohodu voči jeho osobe, odoberá maloletým deťom tablety, laptopy, keď nespolupracujú, alebo ak nepreberajú jej spôsob, akým ich manipuluje a ovplyvňuje k postojom voči otcovi. O tejto situácii informoval CDR, no v správe nie je nijako reflektovaná, preto vyvstávajú pochybnosti o objektívnosti a použiteľnosti tohto dôkazu, o ktorý oprel súd svoje rozhodnutie. Potvrdil, že maloletý A. je citlivejšej povahy a niektoré situácie u neho vyvolávajú nepohodu, no tieto reakcie nemožno pripisovať jeho správaniu. U druhého syna C. sa žiadne problémy pri styku nevyskytujú, kontakt prebieha pokojne a bez ťažkostí, čo preukazuje, že prostredie u otca nie je všeobecne ohrozujúce, ale ide o individuálny problém vo vzťahu so A.. Je ochotný a pripravený spolupracovať s odborníkmi, vrátane psychologického vyšetrenia maloletých detí, aby sa objektívne zistili príčiny odmietania styku a nastavili sa formy kontaktu. Má záujem napraviť a ďalej pozitívne rozvíjať vzájomný vzťah s maloletými deťmi v takej dobe ich veku, kedy by bolo vhodné, aby vnímali otcovský vzor v ich výchove. Uvedomuje si úskalia výchovy a osobitosti syna A., preto alternatívne navrhuje dočasnú úpravu styku s maloletým A. v párnom týždni v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni vo štvrtok od 15.45 hod. do 18.00 hod. s tým, že styk sa bude realizovať v prítomnosti kolízneho opatrovníka alebo detského psychológa podľa výberu Krajského súdu. Verí, že takýmto dočasným upravením pomerov bude môcť efektívne a pod pravidelným odborným dohľadom zlepšovať svoj vzťah s maloletými deťmi, čomu bude môcť pozitívne napomáhať kolízny opatrovník, či psychológ, ktorí budú pozorovať priebeh a vývoj styku a budú vnášať objektívny a konštruktívny náhľad na styk. Je pripravený konzultovať s odborníkmi vhodný výber aktivít či miesta výkonu styku tak, aby sa vytvoril priestor pre bezpečný, zdravý a všestranný fyzický a duševný vývin maloletých detí. Úplné zamedzenie výkonu jeho práva styku s maloletým A., nemôže byť z dlhodobého hľadiska v prospech záujmu maloletých.

6. Otec v prílohe k odvolaniu osobitne uviedol, že považuje za potrebné nahlásiť udalosť zo dňa 15.11., kedy pri príprave maloletých na spoločný výlet došlo medzi nimi k miernejšiemu konfliktu, starší syn A. napadol C., oboch zrazil na zem (pri obúvaní topánok). Situáciu riešil zastavením správania a symbolickým úderom po chrbte, ktorý nemohol spôsobiť žiadnu ujmu. Deti následne pokračovali v programe, hrali sa, behali, A. po celý víkend neudával žiadnu bolesť ani problém, nedeľa prebehla

pokojne a v pondelok sa išlo normálne do školy. Dňa 18.11.2025 po odchode pracovníčky Tenenet, o.z. I. C. telefonicky komunikoval so synom a zostal zhrozený, keď mu syn oznámil, že boli s matkou na röntgene ruky, po ktorej ho vraj veľmi buchol a následne maloletý hovor ukončil. Synovi znovu zatelefonoval a povedal mu, že ho po ruke neudrel on, ale brat. A. uvedené poprel a vyjadril sa, že ho po údere ruky bolí celá lopatka. Toto obvinenie otec rázne odmieta. Počas víkendu nevykazoval maloletý žiadne zranenie, žiadnu citlivosť ruky ani diskomfort a normálne sa zabával, nespomínal bolesť ruky a tak išiel aj do školy. Ani pri stretnutí dňa 19.11.2025 mu nič nebolo, spolu boli na plavárni, plával v bazéne. Otec vyslovil obavu, že následné vyšetrenie mohlo byť iniciované bez objektívnej medicínskej potreby, čo môže mať za následok zbytočné zvyšovanie napätia medzi rodičmi a vytváranie nesprávneho obrazu po správaní otca pred deťmi aj úradmi. Tento postup považoval za účelový, ohrozujúci jeho rodičovskú autoritu a pre deti mimoriadne stresujúci. Uviedol, že vždy po víkende s otcom, matka opakovane a pravidelne „nájde“ nejaký problém u A., ktorý s ňou spolupracuje a nahlasuje ako mu otec ublížil, hoci počas víkendov u neho nevznikajú žiadne zdravotné komplikácie. Uvedené zvyšuje u detí stres a dlhodobo komplikuje fungovanie rodičovskej spolupráce. K podaniu pripojil list adresovaný J. I. A. s pripomienkami k vypracovanému dokumentu „Plán sociálnej práce s dieťaťom, a jeho rodinou alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa“ so žiadosťou o jeho úpravu v súvislosti s rodinnou situáciou a potrebou zmeniť preberanie detí, nakoľko maloletý A. ukončuje vyučovanie skôr, na čo nereflektuje ostatné rozhodnutie o styku s maloletými. V pripojenom stanovisku k správe Tenenet, o.z. zo dňa 27.11.2025 zdôraznil, že nie je v jeho domácnosti bežnou súčasťou výchovy fyzické trestanie detí. Potvrdil, že v niektorých prípadoch, závažných konfliktoch medzi súrodencami, keď dochádza k ubližovaniu mladšieho C. a k nerešpektovaniu výziev dospelého, musel zasiahnuť autoritatívne s cieľom okamžite ochrániť mladšieho a zastaviť vzniknutú situáciu. Tieto zásahy nemožno vykladať ako systematické fyzické trestanie alebo týranie. Odmieta, že by pravidelne syna fyzicky trestal, úmyselne ho ponižoval a ubližoval mu. Niektoré jeho upozornenia sú zo strany maloletého A. vnímané skreslene alebo vykladané inak, než boli myslené. Nikdy neznevažoval schopnosť syna, jeho záľuby a nemal v úmysle ho ponížiť. Pri osobnom kontakte mu pracovníčka Tenenet, o.z. uviedla, že maloletý C. potvrdil, že výchovné dôsledky a napomínanie sú u oboch detí uplatňované rovnako, bez fyzických trestov a bez nadržiavania jednému z detí, ako uvádza A.. Táto skutočnosť však v správe nie je zohľadnená. Nebol ani oboznámený s konkrétnymi výhradami voči jeho správaniu tak, aby sa mohol k nim vyjadriť alebo ich primerane vysvetliť. Preto považuje závery správy za jednostranné formulované a neúplné. Zdôraznil, že u syna C. sa žiadne problémy nevyskytujú, čo nasvedčuje tomu, že prostredie v jeho domácnosti nie je ohrozujúce, ale ide o individuálny problém vo vzťahu medzi ním a maloletým A., ktorý si vyžaduje citlivý a odborný prístup. Nespochybnil, že A. môže prežívať strach, úzkosť alebo odpor. Nesúhlasí však s tým, aby sa tieto pocity bez odborného posúdenia automaticky pripisovali jeho správaniu, keď príčinou môže byť viacero faktorov, vrátane rozdielnych výchovných prístupov rodičov. Nestotožnil sa s názorom o potrebe okamžite obmedziť alebo prerušiť styk, ktorý zásah by mohol viesť bez ďalšieho k zhoršeniu ich vzťahu a prehĺbeniu odmietania zo strany maloletého A.. Nie je jeho cieľom za každú cenu maloletého nútiť k styku, ale zachovať a zlepšovať ich vzťah tak, aby bol pre neho psychicky bezpečný. Súhlasí s vykonaním odborného psychologického vyšetrenia maloletého A., prípadne celej rodiny, aby sa objektívne zistili príčiny jeho odmietania styku a nastavili vhodné formy kontaktov do budúcnosti. Je pripravený spolupracovať a má úprimný záujem byť prítomným a zodpovedným otcom, záleží mu na psychickej pohode detí a na zachovaní vzťahu so A.. Verí, že situáciu je možné riešiť citlivo, odborne a bez unáhlených rozhodnutí. Odmietanie kontaktu A. s ním môže byť ovplyvnené matkou, ktorá podporuje postoje syna, čo je potrebné vziať do úvahy.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne, zákonné, súladné s najlepším záujmom maloletého A.. K incidentu zo dňa 15.11.2025 uviedla, že maloletý A. jej po návrate zo styku s otcom uviedol, že otec ho silno udrel do oblasti chrbta a ramena, čím mu spôsobil veľkú bolesť, v dôsledku ktorej sa rozplakal. Intenzívny plač maloletého jej potvrdil aj syn C., ktorý bol pri udalosti prítomný. Maloletý A. sa počas víkendu otcovi sťažoval na bolesť, na čo otec nereagoval. O udalosti sa dozvedela v pondelok, pretože maloletý A. mal u otca zakázané jej telefonovať, čím sú vyvrátené tvrdenia otca o častej komunikácii medzi nimi. Maloletý nemá u otca prístup k internetu, volá len výnimočne, ak zavolá, šepká a hovor je náhle ukončený. V stredu na plavárni po niekoľkých minútach vo vode maloletý A. otcovi oznámil, že sa mu bolesť pri plávaní zhoršuje, zvyšok času sedel na lavičke v mokrých plavkách. Po lekárskom vyšetrení otec telefonicky maloletého A. presviedčal, že bolesť vznikla po bitke s bratom, ktorý trval na tom, že ho udrel otec. Následne pri osobnom stretnutí otec maloletému A. povedal, že môže byť rád, lebo si zaslúži silnejšiu, a podobné vyjadrenia sa vyskytli už aj v minulosti. Maloletý A. sa k týmto vyjadreniam

vracia dodnes, má z nich strach. Poprela, že by deťom odoberala elektronické zariadenia, ktoré majú u nej povolené v limite 1,5 hodiny denne, a odoberá im ich len ako dôsledok nevhodného správania a nie v súvislosti s otcom. V jej domácnosti sa o otcovi negatívne nevyjadruje, deti neovplyvňuje, a nakoľko sa A. odmieta o otcovi rozprávať, rozhovory s ním, na odporúčanie psychologičky, sú zamerané na spracovanie jeho pocitov a prežívania. Poukázala na správanie maloletého C., ktorý kopíruje nevhodné verbálne prejavy otca, považujúc to za normálne, čo musia s manželom korigovať. Aj keď maloletý C. nevykazuje rovnaké traumatické prejavy, správanie otca má na neho negatívny vplyv, prejavuje sa podnecovaním konfliktov s maloletým A., provokovaním a keď sa starší syn bráni, mladší ho fyzicky napadne. Maloletý C. používa na dennej báze vulgárne vyjadrenia, pretože otec to používa bežne. Maloletý A. uviedol, že otec spolu s partnerkou podporuje správanie C., ktorého partnerka otca podporovala, aby trénoval na ňom karate, lebo je silnejší. Práve na základe takéhoto správania a jeho neriešenia zo strany otca, uplatňuje ako výchovnú metódu odobratie tabletu. Považovala za nelogické tvrdenie o ovplyvňovaní maloletých, ak by bolo jej zámerom deti manipulovať, prejavilo by sa to aj na C., ktorý je vzhľadom na jeho vek ovplyvniteľnejší. Jej rozdielny prístup k deťom vyplýva z ich rozdielnych potrieb a prežívania, jej cieľom je reagovať na ich pocity, berie ich vážne a chráni ich psychickú pohodu. Otec ju nikdy nepožiadal, aby maloletého A. prebrala zo školy, vždy kontaktoval priamo syna a oznámil mu, aby šiel domov bez toho, aby sa informoval, či je niekto doma prítomný. Otec na jej otázky, či ide pre syna do školy, odpovedá tak, že maloletého A. inštruoval. Čakanie maloletého A. viac ako hodinu v daždi a pri nízkych teplotách nemožno označiť za ochotu spolupracovať, ako to prezentuje otec. Maloletého A. prevzala zo školy zakaždým, keď otec neprejavil snahu situáciu riešiť. Otec nedodržiava školský režim maloletého A., škola nemá školské krúžky a mimoškolské aktivity maloletých detí začínajú až po 16.00, čo by otec vedel, keby aspoň raz prejavil záujem. Jej manžel sa zúčastňuje školských združení, pretože otec nikdy nemal potrebu byť informovaný; nereagoval ani na odporúčanie súdu zabezpečiť duplicitne učebnice pre maloleté deti, aby neboli nadmerne fyzicky zaťažované. Po obmedzení styku sa psychický stav maloletého A. upokojil, predtým mal každodenne strach z návštevy otca. Počas vianočného vystúpenia maloletého C. sa A. skryl pod lavičku zo strachu z otca, aby na neho nekričal; odmieta navštevovať nákupné centrá, do ktorých chodieva otec zo strachu zo stretnutia, neustále sa obzerá, či ho niekde neuvidí. Otec kontaktoval maloletého A. počas vianočných sviatkov s tým, že mu odfotil vianočné darčeky od starej mamy na východe, ktoré mu odmietol dať, kým nepríde k nemu. Otec sa snažil na narodeniny maloletého A. kontaktovať, avšak bezúspešne, napriek jej presviedčaniu o prijatie hovoru, odmietol kontakt, nereagoval na správy otca, a súhlasil len s kontaktom so starou mamou. Opakovane sa maloletý A. vyjadril, že to boli jeho najkrajšie Vianoce, pretože mal pokoj, ale veľmi mu chýbal brat. Dňa 11.12.2025 neodovzdala maloletého A. otcovi z dôvodu vážnych obáv o jeho zdravotný stav, čo vopred oznámila kolíznej opatrovníčke a súdu. Za zavádzajúce považovala tvrdenia otca o opakovanom nerešpektovaní súdneho rozhodnutia, keďže maloleté deti si preberá v školskom zariadení. Maloletý C. navštevuje otca samostatne a vyjadruje sa, že mu je smutno, preferoval by kratší pobyt, tiež uviedol, že otec sa vyjadruje negatívne o A., čo sám vyhodnocuje ako nepravdivé. Mladší syn sa sťažoval aj na správanie partnerky otca, ktorá na neho v neprítomnosti otca kričala, hoci plakal, len z dôvodu, že si chcel domov požičať hru, ktorú dostal so A. od starej mamy. Maloletý C. ju opakovane prosil, aby nemusel chodiť k otcovi na tak dlhý čas, tvrdí, že otec teraz bije aj jeho. Toto tvrdenie matka považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa dlhšiemu pobytu maloletého u otca, ktorý vníma ako nespravodlivosť a nie radosť. Spolupracuje s kolíznou opatrovníčkou a hľadá psychologickú pomoc, termín sedenia u psychológa má určený maloletý A. na deň 19.02.2026 u J. I. H. a maloletý C. na deň 18.02.2026 u I. K. L.. Maloletí sú objednaní na vyšetrenie k psychológovi so súhlasom otca, ktorý trval na osobnej účasti. Uvedomuje si, že otec má právo byť prítomný na vyšetreniach, ale s ohľadom na aktuálnu situáciu, považuje jeho prítomnosť za zaťažujúcu pre deti a proti ich najlepšiemu záujmu. Žiadala ÚPSVaR o usmernenie ako postupovať v záujme maloletých, keď starší syn sa vyjadril, že v prítomnosti otca odmieta spolupracovať a komunikovať s psychologičkou. Cieľom vyšetrenia je podľa psychologičky zhodnotenie psychického stavu dieťaťa a práca s jeho prežívaním a spracovaním aktuálnej situácie, náprava vzťahu maloletého s otcom s dôrazom na nevyhnutnú potrebu budovať dôveru a vzťah medzi psychológom a dieťaťom, čo by v prítomnosti otca nebolo možné. Psychologička odmieta presviedčať dieťa k pozitívnemu vzťahu k otcovi, ak to dieťa takto necíti, pretože sedenia sa uskutočňujú v prospech a v záujme detí. Otec v minulosti navštevoval psychologičku s oboma deťmi, voči ktorej maloletý A. stratil dôveru, nakoľko otec mu opakovane verbalizoval údajné a vymyslené negatívne hodnotenia, obdobná situácia sa týka aj maloletého C.. Otec popiera existenciu problému, na ktorý poukazovala a opakovane uvádzal, že v jeho prítomnosti je maloletý C. bezproblémový, čím bola objektívna a efektívna práca psychologičky obmedzená. Matka nepovažuje za potrebné, aby maloletý C. navštevoval odbornú pomoc, hoci v jej domácom prostredí je jeho správanie problematickejšie. Zo sprostredkovaných vyjadrení maloletého A.

má vedomosť, že obdobné správanie sa prejavuje aj v domácnosti otca, avšak bez riešenia situácie otcom. Z uvedených dôvodov považuje za potrebné absolvovať psychologické vyšetrenie maloletých bez prítomnosti otca. Uviedla, že podľa informácií triednej učiteľky, ju otec žiadal dňa 14.01.2026 o vystavenie potvrdenia o začiatku vyučovania maloletého A. z dôvodu úpravy svojho pracovného času, žiadal potvrdenie poslať po maloletom, ktorý to odmietol a zdôveril sa triednej učiteľke o aktuálnom stave. Keďže maloletý zostal rozrušený, triedna učiteľka ju o tejto skutočnosti informovala a otca vyzvala, aby si predmetné potvrdenie prevzal osobne. Dňa 14.01.2026 otec priviezol syna C. k nej domov a prostredníctvom neho si dal zavolať maloletého A.. Hoci nemal so synom kontakt mesiac, jeho jediným záujmom bolo predmetné potvrdenie. Otec na syna A. vyvíjal nátlak, aby mu priniesol potvrdenie, čo syn odmietol. Otca nezaujímal maloletý A., ktorý ostal po incidente rozrušený. Stotožnila sa s napadnutým rozhodnutím, ktoré je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a ide o dočasné a preventívne opatrenie reagujúce na aktuálny stav veci. Z jej skutkových tvrdení vyplýva existencia reálnej a bezprostrednej hrozby ohrozenia psychického zdravia maloletého A., ako aj negatívneho vplyvu prostredia u otca na maloletého C., čo potvrdzuje i postoj ÚPSVaR. Ide najmä o opakované prejavy strachu maloletého A. zo styku s otcom, opis fyzického útoku, jeho následnú bagatelizáciu, legitimizáciu, ako aj dlhodobé zastrašovanie verbálnymi prejavmi. Svoje tvrdenia konkretizovala a časovo a vecne prepojila s následnými zmenami v správaní maloletého. Odvolacie námietky otca smerujúce k tvrdenému neprimeranému zásahu do jeho rodičovských práv nemožno považovať za dôvodné. Rodičovské práva nie sú absolútne a v prípade kolízie s právom maloletého dieťaťa na ochranu jeho zdravia, dôstojnosti a psychickej integrity, musia ustúpiť. Neodkladné opatrenie nepredstavuje odňatie rodičovských práv, ale len dočasnú úpravu výkonu styku, ktorá je primeraná, časovo obmedzená a sleduje legitímny cieľ ochrany maloletého A.. Uviedla, že počas celého konania postupuje aktívne, transparentne a v úzkej spolupráci s kolíznym opatrovníkom a ďalšími odborníkmi. Nespráva sa obštrukčné ani manipulatívne, ale ochranne a preventívne, je motivovaná snahou zabezpečiť psychickú pohodu maloletých detí. Súhlasila napadnutým uznesením súdu a s vyjadrením ÚPSVaR zo dňa 31.12.2025.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Zotrval na správe zo dňa 04.12.2025 podanej v konaní o zmenu úpravy styku a nariadenie neodkladného opatrenia. Aj s poukazom na vyjadrenie otca, že maloletý je citlivejšej povahy a z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby nastala pozitívna zmena smerom k jeho prežívaniu, rešpektovaniu jeho emočného nastavenia zo strany rodičov. K tvrdeniam otca a ním deklarovanej ochote a pripravenosti spolupracovať s odborníkmi uviedol, že doposiaľ z doterajšej spolupráce s CDR Tenenet o.z. a I. C. k zlepšeniu situácie neprišlo. ÚPSVaR Nitra zabezpečuje a umožňuje rodičom a maloletým absolvovať odborné poradenstvo prostredníctvom úradu i CDR a rodičia majú možnosť aj sami navštevovať obdobné poradenstvo, ktoré si vyberú a ktorých pôsobenie odstráni daný problém. Otec bol oddelením SPODSK oboznámený emailom zo dňa 24.11.2025, že v prípade nezhody rodičov o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí, alebo v prípade zmeny pomerov, má právo podať na súd návrh a matka bola poučená o povinnosti dodržiavať právoplatné rozhodnutie súdu. Považoval za potrebné, aby obaja rodičia boli prístupní príslušnému odbornému poradenstvu, aktívne zaangažovaní na reparácií a rozvoji vzťahov s maloletými deťmi, na zkonštruktívnení vzájomnej komunikácie a správne uchopili svoje rodičovské kompetencie. Nesúhlasil s realizáciou styku otca s maloletým za prítomnosti kolízneho opatrovníka, či iného odborníka, nakoľko uvedené nie je schopný organizačne ani personálne zabezpečovať a nemá vedomosť o subjekte, ktorý by túto službu vedel zabezpečovať. V konaní vo veci samej navrhol prizvať znalca z odboru klinická psychológia a odporúčal zvážiť výsluch maloletých detí s prizvaním psychologičky Krajského súdu.

9. V podaní zo dňa 02.03.2026 kolízny opatrovník v reakcii na žiadosť odvolacieho súdu doložil do spisu správy Tenenet, o.z. a zvukový záznam z vykonaného pohovoru s maloletým A.. Uviedol, že o vykonaní pohovoru s maloletým bol informovaný otec, maloletý sa dostavil na pohovor v sprievode matky, vyjadril súhlas s nahrávaním pohovoru, avšak nesúhlasil, aby s jeho obsahom boli oboznámení rodičia. V rámci pohovoru bolo zistené, že maloletý A. naďalej odmieta stretávanie s otcom, aj telefonický kontakt, nechce ani pripustiť možnosť pokúsiť sa zmeniť svoj názor a postoj voči otcovi. Rodina spolupracuje s CDR Tenenet od novembra 2025, po vyčerpaní hodín poradenstva bolo dňa 19.02.2026 vydané ďalšie odporúčanie pre spoluprácu s CDR Tenenet, s ktorou rodičia dobrovoľne súhlasili. Dňa 06.02.2026 si rodičia stanovili na ÚPSVaR Nitra úlohy, nápomocné k riešeniu situácie maloletého A., pričom v rámci poradenstva CDR pracuje aj s maloletým C.. Za kľúčové považuje kolízny opatrovník zo strany matky citlivo s rešpektovaním emočného nastavenia maloletého pripomínať A. pozitívne situácie zažité s otcom.

10. Zo správy Tenenet o.z. zo dňa 07.01.2026 je zrejmé, že v priebehu mesiaca december 2025 riešili situáciu s otcom ohľadne neodovzdávania maloletého A. na základe rozsudku súdu, keď otec žiadal o usmernenie, vzhľadom na opakujúci sa problém. Otcovi bolo odporúčané zvážiť zrealizovanie styku so synom, vzhľadom k odôvodneniu uznesenia súdu o neodkladnom opatrení. Otec súhlasil s možnosťou využívania a poskytovania odbornej pomoci aj poradenstva prostredníctvom výkonu opatrení o.z. Tenenet s cieľom vytvorenia vhodných podmienok pre realizáciu primeraného vzťahu a kontaktu detí s oboma rodičmi. Otec rozhodnutie rešpektoval a sviatky strávil s maloletým C., pričom referoval, že počas vianočných prázdnin prebehol styk s C. bez problémov, s maloletým A. nebol osobne v kontakte, snažil sa mu zavolať, ale bez odozvy syna. Podľa slov matky A. bol veľmi šťastný, že nemusel ísť k otcovi, o kontakt s otcom nejavil žiaden záujem. Zo správy zo dňa 13.02.2026 vyplýva, že obaja rodičia spolupracovali, matka je usmerňovaná k pozitívnej motivácii synov vo vzťahu k otcovi. Otca požiadali, aby s matkou komunikoval ohľadne detí a zaujal iný postoj k ich výchove, menej rázny a snažili sa ho motivovať k pozitívnemu vzťahu k deťom s tým, že je len na otcovi, či bude prejavovať, napriek vzdoru maloletých, akúkoľvek snahu o zlepšenie vzájomného vzťahu. Matka sa vyjadrila, že v tom brániť nebude. Prácu s rodinou odporúčali aj naďalej. V správe zo dňa 04.03.2026 je konštatované, že spolupráca prebieha formou individuálnych aj spoločných stretnutí s cieľom stabilizácie rodinnej situácie, podpory rodičovských kompetencií a úpravy vzájomnej komunikácie rodičov v najlepšom záujme maloletého. V súčasnosti maloletý odmieta stretávanie s otcom, pozorujú na dieťati, že je citlivejšej povahy, intenzívne vníma napätie medzi rodičmi, konfliktné situácie prežíva emočne náročne a opakovane verbalizuje diskomfort v súvislosti so stretávaním s otcom. Postoj maloletého je významne ovplyvnený dlhodobým konfliktom medzi rodičmi a pretrvávajúcou negatívnou komunikačnou dynamikou. Komunikácia rodičov je dlhodobo zaťažená neriešenými spormi z minulosti. Aj pri riešení otázok týkajúcich sa maloletého dochádza k presunu do roviny vzájomných výčitiek a konfliktov, čo negatívne vplýva na psychickú pohodu maloletého a prehlbuje jeho lojalitný konflikt. Matka je vedená k tomu, aby pred maloletým o otcovi komunikovala neutrálne až pozitívne, a aby aktívne podporovala kontakt dieťaťa s otcom. Usmernenia a práca s otcom je zameraná na úpravu výchovných metód smerom k väčšej citlivosti a rešpektovaniu individuálnych potrieb maloletého.Otec je motivovaný k zmene komunikačného štýlu, k rešpektovaniu emocionálneho prežívania syna a k budovaniu bezpečného vzťahového prostredia bez tlaku a direktívneho prístupu. Z doterajšej práce vyplýva, že bez výrazného zníženia miery konfliktu medzi rodičmi a bez systematickej zmeny ich komunikačného štýlu je zlepšenie vzťahu maloletého s otcom výrazne sťažené. Maloletý sa nachádza v lojalitnom konflikte a preberá časť emočnej záťaže rodičovského sporu. CDR odporúča pokračovať v odbornej práci s rodinou, zvážiť nariadenie rodičovského poradenstva alebo mediácie zameranej na zlepšenie komunikácie rodičov, realizovať postupné, citlivo nastavované obnovovanie kontaktu maloletého s otcom s prihliadnutím na jeho aktuálne psychické prežívanie. CDR je pripravené naďalej spolupracovať so súdom a poskytovať priebežne informácie o vývoji situácie.

11. Na žiadosť odvolacieho súdu zaslala dňa 03.03.2026 správu J. I. H., klinický psychológ Fakultnej nemocnice Nitra, v ktorej uviedla, že maloletý A. navštevuje ambulanciu klinickej psychológie na základe odporúčania ÚPSVaR Nitra, ako aj na žiadosť matky, ktorá kontaktovala ambulanciu z dôvodu, že maloletý odmieta chodiť k otcovi. Maloletý absolvoval jedenkrát krízovú intervenciu dňa 20.02.2026, na stretnutie prišiel v sprievode matky. Otec ambulanciu nekontaktoval, ani s ním psychologička nebola v kontakte.

12. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním otca, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.

13. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých ( ) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

17. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať ich práva a záujmy. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodiča bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

18. Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

19. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. K návrhu musia byť priložené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán ( ). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

20. Odvolací súd po zvážení všetkých zistených a osvedčených skutkových okolností daného prípadu vyplývajúcich zo spisového materiálu, po doplnení dôkazov v odvolacom konaní o správy Tenenet, o.z., správu psychologičky J. I. H. a výsluch maloletého dieťaťa ( ) vykonaný kolíznym opatrovníkom dospel k záveru zhodne ako súd prvej inštancie, že v danom prípade sú splnené podmienky pre okamžitý a bezodkladný zásah súdu do pomerov rodiny nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ust. a nasl. . Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie však uzavrel, že daný zásah vyvstáva v potrebe zredukovať nastavený rozsah styku otca s maloletým A. jeho výrazným znížením. V prejednávanej veci je potrebné vziať do úvahy správy Tenenet, o.z. zo dňa 27.11.2025, 07.01.2026, 13.02.2026 a 04.03.2026 a tiež vyjadrenia rodičov, z ktorých jednoznačne vyplýva zásadný rodičovský konflikt, ktorý sa odzrkadlil na prejavoch a postojoch maloletého A. k otcovi formou odmietania kontaktu s ním, či už osobného alebo telefonického. Dôvody uvádzané matkou, na základe ktorých maloletý otca odmieta (fyzické ubližovanie maloletému, nabádanie mladšieho syna, aby na A. trénoval karate, problémy pri vyzdvihovaní dieťaťa zo školy v čase styku a ponechanie ho na ulici), podľa názoru odvolacieho súdu, neboli v konaní osvedčené v takej miere, ktorá by bola dôvodom pre rozhodnutie o uložení povinnosti otcovi zdržať sa výkonu svojho práva o styku s maloletým A. v zmysle rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -48 zo dňa 23.01.2025. Súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie (výrok I.) je nielen obmedzením, ale aj zásahom do rodičovských práv otca, pretože z jeho podstaty vyplýva, že je zákazom styku maloletého s otcom. Treba uviesť, že súd obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Ide o špecifický druh obmedzenia rodičovských práv a posúdenie odbornej otázky, ku ktorej je potrebné vykonať riadne dokazovanie, napr. aj znalcom z príslušného odboru. Takýto zásah napokon nenavrhovala ani matka maloletých detí v podanom návrhu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv (a povinností), ktoré patria bez rozdielu každému rodičovi, s výnimkou prípadov v zákone uvedených. Hlavným účelom styku rodiča s maloletým dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je zabezpečenie spoluúčasti tohto rodiča na výchove dieťaťa, na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom. Zakázať rodičovi stretávať sa s jeho dieťaťom je najsilnejším zásahom súdu do rodičovských práv, ktoré musí byť riadne odôvodnené, a nevyhnutnosť tohto zásahu zo strany súdu musí byť riadne preukázaná dokazovaním. Potreba vydania neodkladného opatrenia musí byť naliehavá a súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o nároku navrhovateľa. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, keď osvedčenie tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. -48 zo dňa 23.01.2025 súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. a C. počas bežného roka v párnom týždni od štvrtka po ukončení vyučovania do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a v nepárnom týždni v stredu po ukončení vyučovania do 18.00 hod. s tým, že preberania a vyzdvihovanie maloletých detí sa bude realizovať v predškolskom a školskom zariadení a osobitne sa rodičia dohodli na styku otca s maloletými deťmi počas školských sviatkov a prázdnin v širokom rozsahu. Aktuálne, podľa tvrdení matky a aj z vyjadrenia maloletého A., je nesporné, že tento odmieta kontakt so svojim otcom. Odvolací súd prihliadol na správy Tenenet, o.z., z ktorých jednoznačne vyplýva podiel oboch rodičov na postoji maloletého A., keď rodičovský konflikt zásadne ovplyvnil jeho prežívanie. Je teda nepochybné, že postoj maloletého A. k otcovi je výsledkom jeho konfliktu lojality k rodičom, ktorý pramení z rodičovského konfliktu (správa Tenenet, o.z. zo dňa 04.03.2026). Skutočnosť, že rodičia majú nezhody, problém v korektnej komunikácii a diametrálne odlišný pohľad na odmietanie otca maloletým A., aj na výchovu oboch maloletých detí, osvedčujú tiež vyjadrenia a argumenty rodičov. Uvedené však nemôže byť dôvodom pre uloženie povinnosti otcovi zdržať sa výkonu jeho rodičovských práv, práva styku. V súvislosti s tvrdeným odmietaním otca maloletým A., odvolací súd nespochybňuje, že prístup otca vo výchove maloletých detí je ráznejší, k maloletému A. je menej empatický, čo potvrdzuje aj správa Tenenet o.z. zo dňa 27.11.2025. Pokiaľ maloletý A. prezentoval svoje negatívne pocity z kontaktu s otcom, treba konštatovať, že tieto pocity v ostatnom pohovore s kolíznym opatrovníkom vykonanom dňa 02.03.2026 vyslovoval s ohľadom na situáciu z novembra 2025 (kedy malo dôjsť k jeho fyzickému potrestaniu zo strany otca). Iné skutočnosti, ktoré maloletý uvádzal, nie sú dôvodom pre absolútne obmedzenie jeho kontaktu s otcom. Názor maloletého dieťaťa nemôže byť zohľadnený ako jediný dôkaz v konaní, tento musí byť posudzovaný v kontexte s ďalšími dôkazmi, resp. osvedčenými skutkovými zisteniami. Odvolací súd, vzhľadom na všetky tieto okolnosti a najmä berúc do úvahy prežívanie maloletého, ktorý otca odmieta (ako vyplynulo aj z vykonaného výsluchu kolíznym opatrovníkom dňa 02.03.2026), považoval za potrebné neodkladným opatrením

zasiahnuť do práva styku otca s maloletým A. jeho obmedzením, práve s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Hoci stanovisko maloletého A. ku styku s otcom sa zatiaľ nezmenilo, odvolací súd vzal do úvahy aktuálne absolvovanie odborného poradenstva rodičmi, prácu s rodinou v Tenenet, o.z. a skutočnosť, že s maloletým pracuje psychologička J. I. H. (správa zo dňa 03.03.2026). Takýto zásah súdu, ktorým je výrazné obmedzenie styku otca s maloletým A. reflektuje na aktuálne nastavenie a prežívanie maloletého a právo otca na styk so svojim dieťaťom. Odvolací súd zohľadnil spoluprácu a súčinnosť otca s Tenenet, o.z. a kolíznym opatrovníkom, keď je zjavné, že odporúčania rešpektoval aj vo vzťahu k realizácii styku s maloletým A. počas zimných školských prázdnin. Nemožno si nevšimnúť, že z obsahu podaného odvolania otca vyplýva, že si uvedomuje aktuálny stav, má snahu ho vo vzťahu k maloletému riešiť tak, aby došlo k naplneniu jeho rodičovských práv a budovaniu vzťahu so synom. Otec potvrdil, že maloletý A. je citlivejší, sám pripustil, že je na neho prísnejší, pričom tiež prejavil ochotu a vôľu absolvovať odborné poradenstvo a rešpektovať odporúčania odborníkov. Zo správy M., N. zo 04.03.2026 nepochybne vyplynulo, že maloletý preberá časť emočnej záťaže rodičovského konfliktu a bez výrazného zníženia miery konfliktu medzi rodičmi a bez systematickej zmeny ich komunikačného štýlu je zlepšenie vzťahu maloletého s otcom sťažené. Zo strany oboch rodičov je preto nevyhnutná zmena prístupu, zlepšenie ich komunikácie tak, aby ich maloleté deti nepociťovali diskomfort a aby sa ich rodičovské konflikty nedotýkali. Korektná komunikácia rodičov a správne usmernenie dieťaťa je základom a napomôže uvoľnenie atmosféry a ďalšieho nastavenia nielen maloletého A., ale aj celej rodiny. Nemožno opomenúť, že Tenenet o.z. odporúčal pokračovať v odbornej práci s rodinou a je pripravené spolupracovať. Odvolací súd považoval za aktuálne primeraný rozsah styku otca s maloletým v každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok v čase od 15.40 hod. do 18.00 hod.. Daný rozsah sa vzťahuje na bežný styk, ale aj prázdninový režim a vychádza z pôvodne určených termínov stretnutí v párnom a nepárnom týždni, pričom zohľadňuje režim styku otca aj s maloletým C. tak, aby každý z rodičov mal možnosť cez víkend tráviť čas s oboma maloletými deťmi (otec s maloletým A. len jeden deň z víkendu) a aby bola zabezpečená realizácia styku otca s maloletými deťmi aj v nepárnom týždni aspoň jedno popoludnie. Bude povinnosťou rodičov nezaťažovať maloletého ich vzájomnou komunikáciou a rešpektovať odporúčania odborníkov. Odvolací súd uložil otcovi povinnosť maloletého si v určenom čase prevziať v mieste bydliska matky a v určenom čase ho matke odovzdať v mieste jej bydliska, matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť aj po psychickej stránke. Zo strany otca bude nevyhnutné rešpektovať emocionálne prežívanie maloletého A., k maloletému pristupovať empaticky a vytvoriť pre deti zaujímavý program, čím postupne prispeje k obnove vzťahu so synom a následnému rozšíreniu styku. Je samozrejmé, že rodičia budú naďalej rešpektovať odporúčania odborníkov a budú nápomocní pri obnove kontaktu maloletého A. s otcom.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že v konaní bola osvedčená naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov, nevyhnutnosť autoritatívneho zásahu súdu do pomerov rodiny a splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia zúžením styku otca s maloletým A. dočasne do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy styku, t.j. konania vo veci samej o zmenu úpravu styku otca s maloletým A.. Zdôrazňuje, že dané rozhodnutie je dočasného charakteru a v prípade zmeny pomerov je možné reflektovať na nový stav a kedykoľvek rozhodnutie zrušiť aj bez návrhu ( ).

23. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd pristúpil k zmene úpravy styku otca s maloletým A., zároveň rozhodol o pozastavení účinnosť rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -48 zo dňa 23.01.2025 v časti úpravy styku otca s maloletým A. B., aby sa zabránilo prípadným rozdielnym výkladom dvoch aktuálne účinných rozhodnutí upravujúcich režim stretnutí otca s maloletým a s tým súvisiacimi nedorozumeniami rodičov.

24. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť úpravu pomerov medzi stranami.

25. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

26. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

27. Keďže matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o styku otca s maloletým A. a jej návrhu bolo vyhovené dočasným zúžením rozsahu styku otca s maloletým, odvolací súd dospel k záveru o potrebe postupovať podľa a uložiť matke povinnosť podať návrh vo veci samej o zmenu úpravu styku. Inštitút neodkladného opatrenia má dočasný charakter, pričom dané rozhodnutie nemôže konzumovať vec samú, vzhľadom na aktuálne prežívanie maloletého a významný zásad do práv rodiča. V tomto prípade si zmena pomerov spočívajúca v zmene úpravy styku otca s maloletým vyžaduje vykonanie náležitého dokazovania, keď súd v konečnom rozhodnutí rozhodne na základe jeho výsledkov. Odvolací súd preto matke uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým A..

28. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca o porušení práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa , a , že napadnutého rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné a súd sa nezaoberal testom proporcionality vo vzťahu k styku so súrodencom A. s maloletým C.. Pokiaľ otec poukazuje na vyššie citované ust. a , treba uviesť, že tieto sa vzťahujú k odvolaciemu konaniu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne aplikoval ust. a nasl. , keď osobitná úprava pre nariadenie neodkladného opatrenia o styku s maloletým dieťaťom nie je upravená v . Vo vzťahu k aplikácii ust. odvolací súd udáva, že pokiaľ matka podala návrh matkou na nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie začať konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Postup súdu prvej inštancie a právne posúdenie veci odvolací súd vyhodnotil ako správne. K námietkam otca o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia uzavrel, že spĺňa podmienky ust. . S prihliadnutím na predmet konania, ktorým je rozhodovanie o neodkladnom opatrení a zmenu napadnutého uznesenia odvolacím súdom sa danou námietkou bližšie nezaoberal s poukazom na odôvodnenie uvedené v tomto rozhodnutí. Dodáva však, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj výhradu testu proporcionality s poukazom na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia vyvstala len vo vzťahu k maloletému A., keď riešenie situácie, vzhľadom na prežívanie dieťaťa, si vyžadovalo naliehavý a bezodkladný zásah súdu. Odvolací súd uzavrel, že námietky otca nie sú dôvodom pre postup podľa / (zrušenie napadnutého rozhodnutia).

29. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa .

30. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

32. V konaniach podľa je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné, keď tento procesný predpis normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla existujú v zásade dve výnimky, a to , ktorý priznáva v taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať, a , ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo konaní vymenovaných v . Aj v prípade, že by boli splnené podmienky podľa , alebo CMP, je ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Pokiaľ príde k uplatneniu nároku na náhradu trov konania, je vhodné aj v záujme toho, kto si nárok na náhradu trov konania uplatňuje, odôvodniť, prečo možno nárok na náhradu trov konania spravodlivo požadovať, ak ide o konanie podľa alebo je to v súlade s s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

33.V posudzovanej veci otec žiadal v podanom odvolaní o priznanie nároku na náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia) podľa , ktorý návrh odôvodnil tým, že priznanie náhrady trov právneho

zastúpenia považuje za spravodlivé. Bližšie dôvody, na základe ktorých otec žiada o priznanie náhrady trov konania, neuviedol. Odvolací súd prihliadajúc na predmet konania, ktorým je rozhodovanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktorým rozhodnutím dochádza k dočasnému usporiadaniu pomerov v rodine, dospel k záveru, že v danej veci nie je možné v otázke náhrady trov konania aplikovať ust. . Za daných okolností nezistil dôvod, na základe ktorého by bolo možné považovať za spravodlivé v prospech otca priznanie nároku na náhradu trov konania. Na základe uvedeného o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , .

34.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).