Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32P-137-2025.pdf
PDF · 87.97 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/137/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, na návrh navrhovateľky A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XX, právne zastúpená JUDr. Vierou Salonnáš Novákovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 33, proti manželovi B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F., G. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B., H., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny – OSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX a manžela B. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 05.03.2022 A. F. F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská Bystrica vo zväzku XX, ročník 2022, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a . II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B., H., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloleté deti B., H., nar. XX.XX.XXXX s I., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach samostatne.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí B., H., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200 eur mesačne a I., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 180 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e . III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 20.10.2025 sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Svoj návrh v časti rozvodu manželstva odôvodnila rozvratom manželstva pre časté manželské nezhody, hádky, rozdielnosť názorov, hlavne čo sa týka výchovy detí a vedenia domácnosti. Ako ďalší veľmi vážny dôvod rozpadu manželstva označila časté pitie alkoholu manželom, pod vplyvom ktorého ju nútil k intímnemu vzťahu, čo viedlo k ochladnutiu vzťahov medzi nimi, narušeniu vzájomného rešpektu. Z návrhu navrhovateľky ďalej vyplynulo, že zo spoločnej domácnosti sa spolu s deťmi odsťahovala. 2. Manžel navrhovateľky vo výsluchu vyjadril súhlas s rozvodom manželstva z dôvodu straty dôvery a problému v komunikácii, intimite. 3. Podľa § 23 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Súd tak mal splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. 5. S konaním o rozvod manželstva podľa § 100 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“) je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 6. Rodičia maloletých detí dňa 19.02.2026 uzavreli dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorú na pojednávaní žiadali schváliť. 7. Opatrovník napriek tomu, že bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, a preto súd s poukazom na ustanovenie § 31 CMP konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 8. Z výsluchu rodičov maloletých detí nebolo sporné, že od októbra 2025 nežijú v spoločnej domácnosti. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov otec sa s maloletými deťmi stretáva cez víkendy, a to aj s nočným prespatím, spravidla od piatku do nedele, okrem toho je s deťmi v kontakte cez videohovory skoro každý deň. Otec s maloletými deťmi bol aj počas zimných a jarných prázdnin. Rodičia zhodne uviedli, že deti majú dobrý vzťah k obidvom rodičom. Otec starostlivosť matky nenamietal, matka potvrdila, že deti po styku s otcom sa vracajú do jej domácnosti fyzicky, psychicky v poriadku. Rovnako rodičia zhodne uviedli, že matka otcovi poskytuje informácie o maloletých deťoch, ohľadom maloletých detí komunikujú, vedia sa dohodnúť. Vo vzťahu k maloletému H. matka uviedla, že má 6 rokov a 5 mesiacov, navštevuje materskú škôlku, je vedený v ORL ambulancii, nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. K výdavkom na maloletého uviedla, že pozostávajú zo stravného v škôlke 19 eur mesačne, poplatku ZRPŠ 40 eur polročne, výletov, divadielka do 5 eur mesačne, oblečenia a obuvi 40 – 50 eur mesačne, drogérie a hygieny do 20 eur mesačne. Vo vzťahu k maloletej I. matka uviedla, že má 3 roky a 7 mesiacov, navštevuje materskú škôlku, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii, nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. K výdavkom na maloletú uviedla, že pozostávajú zo stravného v škôlke 48 eur mesačne, poplatku v škôlke 30 eur mesačne, poplatku za ZRPŠ 40 eur polročne, oblečenia a obuvi cca 50 eur mesačne, hygieny a drogérie do 20 eur mesačne. Otec výdavky vyčíslené matkou na maloleté deti nenamietal. Matka k svojim osobným, majetkovým pomerom uviedla, že je nezamestnaná, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, býva v domácnosti rodičov, ktorým na domácnosť neprispieva. Otec k svojim osobným, majetkovým pomerom uviedol, že je zamestnaný a poberateľom invalidného dôchodku, žije v mestskom byte, kde uhrádza nájomné 525 eur mesačne, elektriku 30 eur mesačne, internet a TV 20 eur mesačne. Z výsluchu rodičov ďalej vyplynulo, že okrem maloletých detí pochádzajúcich z ich manželstva inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. 9. Zo správy zo sociálneho šetrenia datovanej dňom 26.02.2026 vyplynulo, že matka vo svojej súčasnosti má vytvorené vhodné podmienky pre všestranný vývoj maloletých detí. 10. Z oznámenia úradu práce, Sociálnej poisťovni, zamestnávateľa otca vyplynulo, že matka je odo dňa 03.12.2025 vedená ako uchádzačka o zamestnanie bez poskytovania dávok, otec u svojho zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem 1.358,28 eura a poberá invalidný dôchodok vo výške 253,40 eura. 11. Podľa § 24 ods. 1, 4, 5 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od októbra 2025, ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky, matka pre výchovu maloletých detí má vytvorené vhodné bytové podmienky. Otec starostlivosť matky o maloleté deti nenamietal. Súd tak mal preukázané, že rodičovská dohoda v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky spĺňa podmienku zákonnosti. Súd ďalej skúmal, či rodičovská dohoda v tejto časti spĺňa aj podmienku záujmu maloletých detí. Maloleté deti v súčasnej domácnosti matky majú vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim, sú vo veku, kedy matka je pre nich vzťahovou osobou, a preto mal zato, že rodičovská dohoda v časti zverenia maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky spĺňa aj podmienku záujmu maloletých detí, a preto súd rodičovskú dohodu v tejto časti schválil. 16. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý H. má necelých 7 rokov a maloletá I. necelé 4 roky. Obe deti navštevujú materskú škôlku, do ktorej matka uhrádza bežné výdavky. Obe maloleté deti nemajú záujmovú činnosť, s ich zdravotným stavom zvýšené výdavky nie sú. Z výsluchu matky vyplynulo, že na maloleté deti sú bežné výdavky spojené so zabezpečením ich osobných potrieb. Otec maloletých detí dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.358,28 eura, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 253,40 eura. Matka maloletých detí je nezamestnaná, nemá žiadny príjem. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá zákonným kritériám a záujmu maloletých detí, a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil. 17. Pri neupravení styku otca s maloletými deťmi súd postupoval podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine a rodičovskú dohodu aj v tejto časti schválil z dôvodu, že obaja rodičia navrhli styk otca s maloletými deťmi neupraviť, čím mal súd splnenú zákonnú podmienku pre schválenie rodičovskej dohody v tejto časti. Zo zhodného vyjadrenia rodičov zároveň vyplynulo, že matka nebráni otcovi v styku s maloletými deťmi, otec je v pravidelnom kontakte s deťmi, na čom sa s matkou vie dohodnúť, čím mal splnenú podmienku aj záujmom maloletých detí na neupravení styku otca s maloletými deťmi, a preto rodičovskú dohodu v časti neupravenia styku otca s maloletými deťmi schválil. 18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 19. Nakoľko navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky, manžel navrhovateľky sa vzdali práva podať odvolanie voči výroku o rozvode manželstva a trovách konania, súd pri písomnom vyhotovení rozhodnutia v týchto častiach postupoval podľa § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia sa navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky, manžel navrhovateľky vzdali práva podať vo veci opravný prostriedok voči výroku o rozvode manželstva a trovách konania, bolo by ich prípadné odvolanie právne neúčinné.