Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-50-2021.pdf
PDF · 84.2 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., H. ulica XX, t.č. bytom U. 6, okres H. a manželky D. B., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., H. ulica XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému E. B., nar.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa R. B., nar. XX.XX.XXXX a manželky D. B., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Selciach, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. vo zv. X ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému E. B., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloletý E. B. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach samostatne. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého E. B. výživným vo výške 180 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 22.04.2021 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že ich manželstvo jej tak rozvrátené, že nedokážu spolu žiť ako manželia. Ich spolunažívanie bolo a je veľmi problematické a nevidí žiadnu nádej na obnovu spolužitia v manželstve, na trvaní ktorého nemajú obaja záujem. Ďalej v návrhu uviedol, že vážnejšie nezhody, konflikty v manželstve sa vyskytli až postupom času, postupne sa s manželkou odcudzili či už citovo alebo fyzicky, každý z nich má svoj súkromný život a hospodári samostatne.
2. Manželka navrhovateľa na pojednávaní vo výsluchu súhlasila s rozvodom manželstva z dôvodu, že s navrhovateľom sa odcudzili, nežijú spolu viac ako 4 roky. K navrhovateľovi jej city od uzavretia manželstva sa zmenili, v súčasnosti ho berie ako otca jej dieťaťa.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Zo zhodného vyjadrenia manželov vyplynulo, že od marca 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti. Spoločne nerealizujú výchovu, výživu maloletého, netrávia spolu čas, intímne spolu nežijú. Z uvedeného tak vyplýva, že manželia dlhodobo každý z nich si žije svoj vlastný život. Za obdobie nespolužitia sa tak navzájom odcudzili, že nie je možné od nich už očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, o čom svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ od marca 2017 žije v spoločnej domácnosti so súčasnou partnerkou. Manželstvo účastníkov konania sa tak stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd tak mal splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje vzájomné citové odcudzenie sa.
5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, samostatne. Otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 180 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletým sa neupraví.
6. Opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu doporučil súdu schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletého, neodporuje zákonu. Ďalej uviedol, že matka má vytvorené podmienky pre výchovu maloletého. S maloletým bol vykonaný pohovor, pri ktorom uviedol, že v domácnosti matky je spokojný a chce v nej zotrvať.
7. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka je z rodičov tá, ktorá zabezpečuje plnohodnotnú starostlivosť o maloletého. Matka podľa vlastného vyjadrenia výchovu maloletého zvláda, s maloletým nemá výchovné problémy. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloletého počas stretávania sa s ním. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloletého riadne postarané. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, matka vo svojej domácnosti má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Maloletý v domácnosti matky žije od narodenia. Rodičia ohľadom maloletého komunikujú, otec si vyžaduje informácie o maloletom, ktoré sú mu poskytované. Maloletý podľa zhodného vyjadrenia rodičov, má k nim obidvom dobrý vzťah, žiadneho z nich neodmieta. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav, vyjadrenú vôľu maloletého, zotrvanie maloletého v domácnosti, kde má vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim, rodičmi navrhnutú dohodu v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky schválil, pretože je v záujme maloletého a neodporuje zákonu.
12. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka, podľa potvrdenia zamestnávateľa, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 539,50 Eur, otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 771,94 Eur, okrem toho podľa vlastného vyjadrenia na základe dohody o pracovnej činnosti od 01.07.2021 má ďalší príjem vo výške 100 Eur netto mesačne. Maloletý má v súčasnosti 13 rokov, ukončil 7. ročník ZŠ, do ktorej chodil pešo, obedy mal doma, nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Maloletý z dôvodu ADHD a ADD je vedený v pedopsychiatrickej ambulancii, s návštevou ktorej zvýšené výdavky nie sú. Maloletý nosí okuliare, ktoré sa naposledy vymieňali pred rokom a pól v sume 120-125 Eur. Do školy maloletému sa uhrádzali ročné poplatky a zakupovali pracovné zošity, učebnice spolu v sume 60 Eur. Bežné školské pomôcky maloletému sa zakupujú v sume 5 Eur. Súd vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletého primerané jeho veku a príjem otca mal zato, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto rodičovskú dohodu v časti určenia výživného otcovi na maloletého v sume 180 Eur mesačne schválil.
13. O neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že otec sa s maloletým stretáva, čomu matka nebráni. Maloletý domácnosť otca spravidla navštevuje každý mesiac 1× od piatku do nedele, v prípade sviatku je maloletý u otca na predlžený víkend. Taktiež maloletý podľa dohody rodičov trávi prázdniny v domácnosti otca.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.