Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoZm-3-2021.pdf
PDF · 94.78 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoZm/3/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpeného: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X. E. č. XXXX/X, XXX XX N. Y., ktorého správcom konkurznej podstaty je JUDr. Erik Končok, so sídlom kancelárie U. M. XXX/XX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 8.088,45 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/45/2015-77 zo dňa 7. marca 2017 z r u š u j e a konanie o zaplatenie sumy 8.088,45 Eur spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 8.088,45 Eur od 26.8.2015 do zaplatenia a odmenou vo výške 26,96 Eur z a s t a v u j e .
Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť zmenkovú sumu 8.088,45 Eur spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 8.088,45 Eur od 26.8.2015 do zaplatenia, odmenu vo výške 26,96 Eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej v Liptovskom Mikuláši dňa 11.5.2007 žalovaným znejúcej na zmenkovú sumu 243.672,50 Sk splatnej dňa 25.8.2015 s doložkou bez protestu.
2. Okresný súd Žilina vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 19CbZm/45/2015-77 zo dňa 7. marca 2017 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 8.088,45 Eur spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 8.088,45 Eur od 26.8.2015 do zaplatenia, odmenu vo výške 26,96 Eur a zároveň žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Okresný súd vo veci rozhodol podľa ust. § 273 CSP rozsudkom pre zmeškanie, a preto v rámci poučenia uviedol, že proti tomuto rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
3. Proti rozsudku okresného súdu odvolanie podané nebolo.
4. Okresný súd predložil krajskému súdu ako súdu odvolaciemu spis predkladacou správou zo dňa 9.6.2021 s poukazom na ust. § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. v spojení s Čl. 4 CSP a § 370 CSP. V predkladacej správe uviedol, že vo veci bol vydaný vyššie uvedený rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2K/5/2017-53 zo dňa 20.3.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2017. S poukazom na úpravu platnú od 1.1.2020 v zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZKR“) boli žalovaný ako dlžník a správca konkurznej podstaty vyzvaní podľa §
47 ods. 4 ZKR, aby sa v lehote 30 dní od doručenia výzvy vyjadrili, či podávajú návrh na pokračovanie v konaní - návrh na pokračovanie v konaní nepodali, čo má za následok účinky späťvzatia žaloby.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 rozhodnutie okresného súdu zrušil a konanie zastavil podľa ust. § 370 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
6. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
7. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
8. Podľa ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
9. Podľa ust. § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
10. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.01.2020 (zákonom č. 390/2019 Z.z.) je efektívnejšie riešenie v súdnych konaniach prerušených z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania (v čase rozhodnutia odvolacieho súdu stranou civilného procesu - poukaz na Čl. I § 1 ods. 3 zák. č. 125/2016 Z.z.). Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu), alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZKR uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020. Uvedenou novelou teda dochádza k možnosti „vybavenia“ takto prerušených konaní súdom, ak správca konkurznej podstaty alebo dlžník nepodajú návrh na pokračovanie v konaní.
11. Ako už bolo vyššie uvedené, bolo nepochybné, že okresný súd predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie podľa § 370 ods. 1 CSP s poukazom na § 47 ods. 4 ZKR z dôvodu, že žalovaný, ktorý je úpadcom, a ani správca konkurznej podstaty úpadcu nepodali návrh na pokračovanie v konaní.
12. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že okresný súd vo veci podanej žaloby rozhodol rozsudkom č.k. 19CbZm/45/2015-77 zo dňa 7. marca 2017. Predmetom konania bolo pritom zaplatenie peňažnej pohľadávky, t.j. išlo o konanie, ktoré sa týkalo majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi podľa ust. § 47 ods. 1 ZKR. Okresný súd uznesením vo veci sp.zn. 2K/5/2017 zo dňa 20.3.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 60/2017 dňa 27.3.2017, vyhlásil na majetok žalovaného konkurz a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Erika Končoka. Keďže predmetom konania bola peňažná pohľadávka, teda konanie sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, nastali vyhlásením konkurzu účinky vyplývajúce z ust. § 47 ods. 1 ZKR, a to prerušenie konania o žalobcom uplatnenom
nároku vrátane neplynutia procesných lehôt. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie s poučením, že proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V čase medzi vydaním tohto rozsudku okresným súdom dňa 7. marca 2017 a jeho doručením žalovanému dňa 11.4.2017 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.4.2017 (doručenky z č.l. 81 spisu) nastali účinky vyhlásenia konkurzu s následkom prerušenia prebiehajúceho súdneho konania, a preto nemohlo dôjsť k účinnému doručeniu tohto rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému, a teda predmetný rozsudok okresného súdu nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Vyhlásením konkurzu sa prerušilo aj konanie o uplatnenom nároku žalobcu v časti doručovania okresným súdom vydaného rozsudku pre zmeškanie. Rozsudok okresného súdu tak nenadobudol právoplatnosť a konanie v dôsledku jeho prerušenia vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného nebolo právoplatne skončené. Vyhlásením konkurzu na žalovaného nenastali účinky riadneho doručenia rozsudku okresného súdu.
13. Zo spisového materiálu bolo ďalej zistené, že žalovaný ako dlžník ani správca dlžníka nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Výzva okresného súdu zo dňa 25.2.2020 (č.l. 149 spisu) bola uskutočnená podľa ust. § 47 ods. 1, 4, § 206j zák. č. 7/2005 Z.z. a podľa pripojených doručeniek bola tak dlžníkovi ako aj správcovi dlžníka riadne doručená. Na predmetnú výzvu dlžník ani správca dlžníka nereagovali. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom (v danom prípade žalovaným) má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník (úpadca), na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného (tak ako tomu bolo v prejednávanej veci), t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
14. Nielen podľa znenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanovenie uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu, je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní súd pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.“
15. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
16. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
17. Krajský súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa podľa CSP rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu bol však od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZKR, preto sa na ďalší postup v konaní na to, aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZKR v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žalobcom
nevyžaduje. Krajský súd pritom nemal možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastali priamo zo zákona v zmysle § 47 ods. 4 ZKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR je procesný postup súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona, a súd je tak povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že je povinný rozhodnúť o zastavení konania. Konajúci súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 146 CSP. Krajský súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.
18. Na prebiehajúce konania je podľa štádia konania nevyhnutné primerane aplikovať § 144 a nasl. CSP, prípadne § 370 CSP, ak vo veci bolo rozhodnuté na súde prvej inštancie, avšak do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie bol na majetok niektorej zo strán sporu vyhlásený konkurz a ak správca konkurznej podstaty ani úpadca nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Krajský súd zvýrazňuje, že pri aplikácii § 47 ods. 4 ZKR vo vyššie uvedenom znení sa nejedná o späťvzatie žaloby v pravom zmysle slova, nakoľko v prípade pasívnych sporov, teda v prípade, ak konkurz bol vyhlásený na majetok žalovaného, navodenie účinkov späťvzatia žaloby nezávisí od vôle samotného žalobcu, ktorý ako dominus litis (pán sporu) disponuje konaním a má oprávnenie zobrať ním podanú žalobu späť, ale účinky späťvzatia žaloby zákon navodzuje automaticky v závislosti od prejavu vôle správcu konkurznej podstaty a úpadcu, ktorý je žalovaný. „Účinky späťvzatia žaloby“ zákonodarca spojil s nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní zákonom stanovenými subjektmi, čo vedie k zastaveniu konania pre nedostatok procesných podmienok. Uvedené vyplýva aj z teleologického výkladu zákonom č. 390/2019 Z.z. doplneného ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR o druhú až štvrtú vetu, keďže právna úprava pred prijatím novely č. 390/2019 Z.z. spôsobovala prerušenie konania a za predpokladu, ak správca konkurznej podstaty nepodal návrh na pokračovanie v konaní, takéto prerušenie trvalo niekoľko rokov, pričom sa jednalo o „živé“, t.j. na súdoch evidované ako neskončené konania, v ktorých sa však kvôli prerušeniu konania nemohli vykonávať akékoľvek právne úkony.
19. Odvolací súd potom na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZKR rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.
20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 257, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka s pokračovaním v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby, čím zákonná úprava nahradila dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť, koho procesným zavinením došlo k zastaveniu konania vo veci samej. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, rovnako ako jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní. Konajúci súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Krajský súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.