Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/120/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: P. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX L. X., O. XXX/X, v konaní zast. Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom 920 01 Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s .r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur a nahradiť trovy konania. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že žalobca uzatvoril dňa 20.11.2013 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 77,05 Eur, pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % a RPMN 68,10 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovanému vrátiť bola 3 698,40 Eur. Keďže medzi stranami sporu nedošlo na základe predsporovej výzvy žalobcu k mimosúdnej dohode, domáhal sa žalobca ochrany svojich práv na príslušnom súde. Žalobca vo svojej žalobe v zastúpení právnym zástupcom uviedol, že Zmluva je v rozpore s právnou úpravou, najmä o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom, pričom absencia alebo nesúlad týchto náležitostí so zákonom spôsobuje sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 20.11.2018, sp. zn. žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 572,95 Eur. Súčasne žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (ďalej ako „Rozsudok“). Rozsudok bol potvrdený Krajským súdom Nitra zo dňa 24.09.2020, sp. zn. . Súd v rámci predmetnej zmluvy zistil najmä nasledovné nedostatky: a) úroková miera 70,01% podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná, b) údaj o RPMN nie je uvedený správne, pretože výška RPMN je nižšia ako výška úrokovej sadzby.

Na základe týchto nedostatkov bolo právoplatne rozhodnuté, že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo znamenalo, že spotrebiteľ (žalobca) bol povinný veriteľovi vrátiť len istinu úveru; platby prevyšujúce istinu úveru tak predstavovali bezdôvodné obohatenie, ktoré bol žalovaný povinný žalobcovi vydať. Podľa ustanovenia tretia veta , spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Žalobca má za to, že sú dané všetky podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa citovaného ustanovenia. Vo veci totiž existuje: 1. porušenie povinnosti veriteľom, ktorú povinnosť mu ukladá ako aj , a to uvedenie obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy a zákaz konania proti dobrým mravom, 2. spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil na súde porušenie predmetných povinností, keďže o nich bolo právoplatne (v prospech spotrebiteľa) rozhodnuté Rozsudkom, 3. príčinná súvislosť, pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní úspešný práve v dôsledku toho, že veriteľ (žalovaný) porušil právne predpisy a vyhotovil Zmluvu v rozpore s výslovným znením právnej úpravy. Žiadne ďalšie podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia pritom zákon nevyžaduje. Podnikatelia, žalovaný, totiž bežne v rámci obdobných žalôb namietajú účelovo tým, že na strane spotrebiteľa žiadna reálna ujma nevznikla, a teda by zadosťučinenie nemalo byť priznané. Uvedená argumentácia je však nesprávna a účelová, bez opory v právnom poriadku a dokonca v priamom rozpore so samotným účelom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Súdy Slovenskej republiky sa s uvedeným argumentom opakovane zaoberali a konštatne uzatvárajú, že tento argument nemá žiadnu právnu relevanciu. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 07.12.2017, sp. zn. ). Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy (rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 12.12.2017, sp. zn. ). Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde (rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 12.12.2017, sp. zn. ). Na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie teda postačí, ak veriteľ poruší práva spotrebiteľa, resp. povinnosti veriteľovi uložené právnou úpravou a spotrebiteľ tieto porušenia úspešne uplatní na súde. Medzi porušením povinnosti a úspešným uplatnením práva musí existovať kauzálny nexus. Spotrebiteľ nemusí utrpieť skutočnú škodu, postačí, ak mu takáto škoda hrozí. V tomto prípade však možno konštatovať, že škoda spotrebiteľovi nie len hrozila (čo už samo o sebe je postačujúce na priznanie finančného zadosťučinenia) ale reálne aj vznikla. Pri čestnom a odbornom postupe žalovaného pri vyhotovovaní zmluvy, by majetkové práva spotrebiteľa neboli ohrozené a nebolo by do nich zasiahnuté. Je pravdou, že veriteľovi patrí a mala by patriť odplata za poskytnutý úver, avšak iba v prípade splnenia podmienky, že sám neporuší kogentné ustanovenia zákona upravujúce postup poskytovania úverov. Ak veriteľ postupuje v rozpore so zákonom a spotrebiteľ je tak objektívne uvedený do omylu v otázkach podstatných pre posúdenie obsahu, resp. rozsahu jeho záväzku, veriteľ tak bez právneho dôvodu ohrozuje jeho majetok a v konečnom dôsledku do neho aj priamo zasahuje (ak je úver poskytnutý). Zásah do práv a majetkovej sféry žalobcu je pritom zrejmý z toho, že najskôr bol zo strany žalovaného zavedený (nepravdivo informovaný) o podmienkach úveru, následne bol nútený plniť na účet žalovaného prostriedky na ktoré zo zákona nemal žalovaný nárok a napokon bol žalobca nútený podstúpiť súdne konanie za účelom ochrany svojich práv, keďže žalovaný sa aj napriek svojmu nezákonnému postupu odmietol akýmkoľvek spôsobom mimosúdne dohodnúť. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia žalobca vyčísľuje na sumu 300 Eur. Odplata za poskytnutie úveru formálne predstavovala 2 198,40 Eur (celková čiastka - istina); teda najmenej v tejto výške boli zároveň ohrozené majetková práva žalobcu. Preto považujeme výšku primeraného finančného zadosťučinenia 300 Eur za primeranú na to, aby pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany práv na súde (aby tak naďalej neznižoval svoj majetok na úkor žalovaného, ktorý postupoval v rozpore so zákonom) a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia bude v dostatočnej miere plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného. Napokon, ďalšími kritériami pre posúdenie výšky primeraného zadosťučinenia sú: intenzita zásahu do práv spotrebiteľa, výška nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžka trvania závadného stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom, spoločenskom živote žalobcu (Krajský súd Trenčín, sp. zn. ).

2. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 16.11.2020 pod sp. zn. - 55 podľa vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril písomne k žalobe s prílohami doručenej tunajšiemu súdu dňa 12.11.2020.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne dňa 24.11.2020 a poukázal na to, že žaloba neobsahuje žiadnu skutočnosť, z ktorej by bola suma 300 eur odôvodnená. Z podstaty finančného zadosťučinenia, ktoré je v civilnom práve používané na viacerých miestach vyplýva, že ide o satisfakciu za imateriálnu ujmu. Žiadnu inú funkciu mu právna úprava nepriznáva. Všeobecne teda primerané finančné zadosťučinenie znamená odčinenie nemajetkovej ujmy (buď v peniazoch, alebo aj nepeňažnou formou). Vyznačuje sa ďalej tým, že má osobný charakter, t. j. viaže sa na osobu, ktorá takúto ujmu utrpela. Existencia ujmy ako predpoklad priznania jej vyrovnania v podobe zadosťučinenia síce nemusí byť exaktne preukazovaná, ale v rámci racionálnych záverov musí byť už v žalobe odôvodnená konkrétnymi okolnosťami ako daná; inak by zadosťučinenie nepredstavovalo žiadnu satisfakčnú funkciu. Právna úprava len uľahčuje postavenie spotrebiteľa v tom, že nie je povinný dokazovať rozsah ujmy, príčinnú súvislosť a pod.; na strane druhej ale neznamená, že nárok vznikne za každých okolností, aj keď ujma nevznikla. Pre úspešné uplatnenie takejto nemajetkovej ujmy v súdnom konaní je potom nevyhnutné, aby bola jej existencia tvrdená a aby bola takáto ujma skutočná. Samotný záver, že žalovaný porušil práva spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy, nie je záverom o skutočnej existencii takejto ujmy a pre priznanie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je dostatočný. Tieto skutočnosti automaticky, bez ďalšieho, neznamenajú ujmu na strane žalobcu. Žalobca uvádza v podanej žalobe len tvrdenie, že sumu 300 Eur považuje za primeranú. Takéto vymedzenie odporuje finančnému zadosťučineniu ako satisfakcii v zmysle hore uvedeného, keďže žalobca nevymedzuje za čo konkrétne by sa satisfakcia mala priznať. Rovnako zo žaloby nevyplývajú ani skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, či je splnená podmienka primeranosti. Primeranosť je vlastnosť, ktorá vyžaduje adekvátnosť ku konkrétnym okolnostiam, v súvislosti s ktorými sa satisfakcia má poskytnúť. Žalobca v podanej žalobe ale neuvádza, v čom by prvok primeranosti mal byť splnený, hoci okolnosti preukazujúce primeranosť požiadavky musí preukazovať on. Žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 300,- Eur prostredníctvom právneho zástupcu, ktorému mal k takémuto postupu - podľa tvrdenia v úvodnej časti žaloby - udeliť splnomocnenie 25.07.2016. V takom prípade a s ohľadom na podanie žaloby v roku 2020 je nesporné, že žalobca podal žalobu po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby a žalovaný namieta premlčanie uplatňovaného nároku.

4. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 02.12.2020 pod sp. zn. - 74 podľa vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.11.2020.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.12.2020 uviedol, že žalovaný iba všeobecne a paušálne popiera nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie, hoci jeho nárok objektívne existuje a je podoprený relevantnými dôkazmi. Je nepochybné, že porušenie ustanovení predstavuje porušenie práva žalobcu ako spotrebiteľa. je všeobecným zákonom vo vzťahu k spotrebiteľom a dodávateľom, bez ohľadu na špecifiká ich právneho vzťahu. Zákon o spotrebiteľských úveroch je následne zákonom špeciálnym, ktorý konkretizuje práva a povinnosti strán pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom tento zákon celkom jednoznačne slúži k ochrane spotrebiteľa (už len z dôvodu, že veriteľ má povinnosť uviesť do zmluvy o úvere náležitosti podľa ustanovenia zákona). Podmienka porušenia práva spotrebiteľa, a to práva na riadne a pravdivé informácie o poskytovanom produkte uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia je splnená (viď nesprávne uvedená RPMN, absencia úrokovej sadzby). O porušení týchto povinností bolo právoplatne rozhodnuté, pričom tento rozsudok je záväzný pre strany sporu, ako aj pre konajúci súd, nakoľko sa ním vyriešila otázka hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu. Za predmetné porušenia pritom zodpovedá práve a výlučne žalovaný, ktorý predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere predložil žalobcovi na podpis a mal z tejto zmluvy prospech. Žalobca teda v žalobe zrozumiteľne uviedol, ktoré práva a povinnosti boli porušené - išlo o ustanovenie , podľa ktorého ustanovenia má veriteľ povinnosť riadne a pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach úveru v písomnej forme. V konečnom dôsledku, aj aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR je celkom jednoznačná, pokiaľ ide o podmienky pre priznanie nároku podľa ustanovenia . Jediným predpokladom,

ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Podmienka existencie ujmy nie je ani zákonným predpokladom pre vznik žalobou uplatneného nároku, dokonca od 10.06.2013 sa upustilo od podmienky, že porušenie je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Ak teda právna úprava do 09.06.2013 vyžadovala iba spôsobilosť privodiť ujmu a nie vznik ujmy samotnej, potom od 10.06.2013 o to viac nemožno žiadať od spotrebiteľa, aby takúto ujmu dokazoval, pretože vypadla aj podmienka „spôsobilosti konania privodiť ujmu“. Pre úplnosť žalobca dodáva, že nárok podľa ustanovenia nie je nárokom, ktorý pozná ustanovenie , pretože predmetom tohto konania nie je osobnosť človeka a jeho nemajetkové práva (česť, vážnosť, dôstojnosť), ale ochrana práv spotrebiteľa, teda ochrana fyzickej osoby z hľadiska postavenia (statusu) v zmluvnom vzťahu. Napokon, ďalšími kritériami pre posúdenie výšky primeraného zadosťučinenia sú: intenzita zásahu do práv spotrebiteľa, výška nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžka trvania závadného stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom, spoločenskom živote žalobcu (Krajský súd Trenčín, sp. zn. ). a) intenzita zásahu do práv spotrebiteľa - neuvedenie viacerých obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane nesprávnej RPMN a úrokovej sadzby, čo sú prvoradé hľadiská, pre ktoré sa spotrebiteľ rozhoduje o vstupe do toho-ktorého zmluvného vzťahu, b) výška nedôvodne požadovanej sumy žalovaným - viac ako 2 000 Eur, ktoré žalovaný od žalobcu požadoval (vo forme odplaty, na ktorú nemal nárok), pričom časť tejto sumy aj získal. c) dĺžka trvania závadného stavu - od uzatvorenia zmluvy (20.11.2013) až do rozhodnutia súdu (24.09.2020), teda takmer 7 rokov. d) objektívne spôsobilosti vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobcu - znižovanie životnej úrovne na úkor žalovaného, ktorý požadoval neprimerane vysokú odplatu za úver, zadržiavanie finančných prostriedkov žalobcu, ktoré vrátil až po právoplatnom rozhodnutí súdu. Námietka premlčania vznesená žalovaným je absolútne nedôvodná. Nie je vôbec zrejmé, na základe akého ustanovenia zákona odvodzuje začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa udelenia splnomocnenia. V súlade s ustanovením je zrejmé, že nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vzniká najskôr až po tom, čo boli porušené práva spotrebiteľa a toto porušenie bolo úspešne uplatnené na súde. Teda až právoplatným rozhodnutím, ktorým sa konštatuje porušenia práv spotrebiteľa alebo porušenie povinností veriteľa možno hovoriť o vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Vzhľadom na uvedené je žaloba podaná včas.

6. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 17.12.2020 pod sp. zn. - 94 podľa vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu doručeného súdu dňa 14.12.2020.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení dňa 05.01.2021 uviedol, že žalobca tvrdí, že ním uplatňovaný nárok vznikol rozhodnutím Krajského súdu Nitra, kedy sa dozvedel o porušení svojho práva a že od vtedy začala plynúť aj premlčacia doba pre uplatňovaný nárok. Žalobca odôvodňuje svoje zastúpenie splnomocnením, ktoré udelil v roku 2016 a na základe ktorého mal splnomocniť právneho zástupcu aj na uplatňovanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Ak teda platí logika, že splnomocnením z roku 2016 žalobca splnomocnil aj na zastupovanie ohľadne nároku na finančné zadosťučinenie, ktoré tvrdí v podanej žalobe, potom o danom nároku vedel v danom čase (inak by žiadne splnomocnenie neudeľoval) a preto od daného momentu začala plynúť aj premlčania doba. Námietka premlčania vychádza z tvrdení žalobcu a ním predkladaných skutkových okolností a údajov v žalobe resp. v predloženej plnej moci.

Podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 300 Eur, o ktorej tvrdí, že ide o nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktorý si uplatňuje v zmysle a na základe toho, že v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. súd vyhovel jeho žalobe. Existencia ujmy ako predpoklad priznania jej vyrovnania v podobe zadosťučinenia síce nemusí byť exaktne preukazovaná, ale v rámci racionálnych záverov musí byť už v žalobe odôvodnená konkrétnymi okolnosťami ako daná; inak by zadosťučinenie nepredstavovalo žiadnu satisfakčnú funkciu. Právna úprava len uľahčuje postavenie spotrebiteľa v tom, že nie je povinný dokazovať rozsah ujmy, príčinnú súvislosť a pod. Žalobca tvrdí, že sumu 300 Eur považuje za primeranú. Žalobca neuvádza, v čom by prvok primeranosti mal byť splnený, hoci okolnosti preukazujúce primeranosť požiadavky musí preukazovať on.

8. Na nariadené pojednávanie dňa 20.07.2021 sa právny zástupca žalobcu nedostavil, predvolanie mal riadne a včas doručené, neúčasť súdu ospravedlnil písomným podaním zo dňa 14.05.2021 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal, právna zástupkyňa žalovaného predvolanie mala riadne a včas doručené, neúčasť súdu ospravedlnila, o odročenie nepožiadala a preto súd vec prejednal a vo veci rozhodol podľa v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právnej zástupkyne žalovaného.

9. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to najmä: rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 20.11.2018 sp. zn. - 216, rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.09.2020 sp. zn. - 294, potvrdením o spôsobe výkonu advokácie zo dňa 15.11.2019, podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. a z neho najmä: žalobou spísanou žalobcom P. V. zo dňa 16.08.2016, právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 20. novembra 2018 sp. zn. - 216, odvolaním žalovaného - PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. septembra 2020 č. k. - 294 právoplatný dňa 03.11.2020, písomnou zmluvou o revolvingovom úvere pod č. VF: XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2013.

11. Podľa o ochrane spotrebiteľa (účinný od 10.06.2013 do 31.01.2014) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „“) a označovanie výrobkov cenami.

12. Podľa o ochrane spotrebiteľa tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

13. Podľa o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len „“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

14. Podľa o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

18. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

20. Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobe v celom rozsahu vyhovel.

22. Žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobcom ako dlžníkom písomnú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, zmluvu o revolvingovom úvere dňa 20.11.2013 pod č. zmluvy XXXXXXXXXX. Žalobca ako spotrebiteľ podal na Okresný súd Levice žalobu, ktorá došla tunajšiemu súdu dňa 18.08.2016, na základe ktorej sa zmluva o spotrebiteľnom úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 20.11.2013 stala predmetom súdneho prieskumu. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. . Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 20.11.2018 pod sp. zn. - 216 uložil veriteľovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 572,95 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20.11.2018 sp. zn. - 216 je zrejmé, že súd vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu za bezúročnú a bez poplatkov, pričom skonštatoval, že z poskytnutého úveru vo výške 1 500 eur žalobca ako spotrebiteľ uhradil veriteľovi, žalovanému celkovú sumu vo výške 2 072,95 eura. Z odôvodnenia tohto rozsudku je tiež zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXXX neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení , . Súd prvej inštancie v rozsudku ďalej uviedol, že v zmluve bola dohodnutá RPMN 70,01 % a ročná úroková sadzba 70,01 %, ktorá výška je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko trojnásobne prevyšuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v čase poskytnutia zmluvy, pretože pri spotrebiteľských úveroch od jedného roka do piatich rokov sa v mesiaci november 2013 pohybovali úrokové sadzby na úrovni 11,27 % a súd mal za to, že dohodnutá úroková miera podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a je v zmysle neplatná. S poukazom na toto zistenie súd prvej inštancie v rozsudku ďalej uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je výška dohodnutej úrokovej sadzby a výška RPMN v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná a úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa a . Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 24.09.2020 pod č. k.

- 294, vo výroku v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 572,95 eura do troch dní a vo výroku II. v ktorom rozhodol o nároku na náhradu trov konania potvrdil, pričom rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku č. I. a II. nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2020.

23. Žalovaný sa v súdnom konaní bránil tým, že žaloba neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorou by bola suma 300 eur odôvodnená. Súčasne uviedol, že nárok žalobcu je uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej doby a preto žalovaný namieta premlčanie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 300 eur prostredníctvom právneho zástupcu, ktorému mal k takémuto postupu podľa tvrdenia v úvodnej časti žaloby udeliť splnomocnenie dňa 25.07.2016 a v takom prípade je nesporné, že podanie žaloby v roku 2020 je po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Zo žaloby nevyplývajú ani skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur uplatnenej žalobou spĺňa podmienku primeranosti. Primeranosť je

vlastnosť, ktorá vyžaduje adekvátnosť ku konkrétnym okolnostiam v súvislosti s ktorými sa satisfakcia má poskytnúť.

24. Žalobca si svoj nárok uplatnil v súdnom konaní podľa o ochrane spotrebiteľa. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. Ustanovenie o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie. Je ale bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

25. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody trestá a súčasne pôsobí preventívne.

26. Žalobca ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovenej alebo osobitnými právnymi predpismi má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá. Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporne preukázané, že žalobca si úspešne v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. voči žalovanému ako dodávateľovi uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv preukázaním, že tento realizoval výkon svojho práva zo spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2013, čím nesporne došlo k naplneniu hypotézy na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. V zmysle . Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. K tomu, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie je postačujúca už len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti .

27. Žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa a súd považoval nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný v celom rozsahu. Žalobca ako dlžník zo zmluvy o revolvingovom úvere plnil, pričom žalovanému ako veriteľovi poskytol plnenie zodpovedajúce výške poskytnutého úveru vo výške 1 500 eur a žalovanému zaplatil celkovo sumu vo výške 2 072,95 eura. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne pridržiavať majetkovej ujmy, ktorá žalobcovi hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Výšku finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur súd považoval za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa a skutočnosť, že žalobca sa musel súdnou cestou domáhať vrátenia plnenia na základe zmluvných podmienok skoncipovaných žalovaným. Aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú, funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči žalobcovi, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípade sa ho nedopustí v takej intenzite.

28. Podľa posledná veta v znení účinnom od 10.06.2013 spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

29. Vo vzťahu k vyššie citovanému možno uviesť, že ide o ustanovenie, ktoré neustanovuje žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie alebo ako treba určiť jeho výšku. Novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

30. Základným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v až , zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje. Pod úspešným uplatnením poručenia práva alebo povinnosti v zmysle ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti, resp. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. ).

31. V danom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva. Pokiaľ bol spotrebiteľ úspešný v predchádzajúcom právoplatnom spore pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný.

32. Je preukázané, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď žalobcovi predložil na podpis formulárovú zmluvu, ktorá nemala náležitosti predpísané o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný na základe takejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere získal od žalobcu financie bez protihodnoty, ktorých vrátenia sa žalobca právoplatne domohol v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. .

33. Súd neprihliadol na námietku premlčania uplatnenú v súdnom konaní žalovaným. Žalovaný argumentoval pri vznesenej námietke premlčania tým, že podľa tvrdenia v úvodnej časti žaloby mal žalobca udeliť právnemu zástupcovi splnomocnenie na konanie vo všetkých veciach týkajúcich sa zmluvy o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2013 dňom 27.07.2016 a žaloba bola podaná v tejto veci na Okresný súd Levice dňa 12.11.2020. Súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadal, pretože mal za to, že žaloba bola podaná včas. Žalobca si mohol úspešne uplatniť primerané finančné zadosťučinenie na súde, ak bolo právoplatne rozhodnuté, že došlo k porušeniu spotrebiteľských práv a povinností. Predmetná argumentácia je dôvodná aj v súlade s ustanovením veta tretia o ochrane spotrebiteľa, kde sa uvádza že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi zodpovedá. V zmysle tohto zákonného ustanovenia bolo rozhodnuté právoplatne vo veci vedenej na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. dňa 03.11.2020 na základe rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20.11.2018 sp. zn. - 216 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.09.2020 č. k. - 294. Žaloba došla vo veci nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie dňa 12.11.2020 a preto nárok žalobcu nie je premlčaný. Podľa právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky podľa . Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že žalobcovi na podanie žaloby na primerané finančné zadosťučinenie neuplynula ani subjektívna a ani objektívna premlčacia lehota podľa , . Totiž z ustanovenia

veta tretia je zrejmé, že spotrebiteľ, ktorý si úspešne uplatní na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej má právo na primerané finančné zadosťučinenie. Vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. bolo právoplatne rozhodnuté dňa 24.09.2020, pričom žalobca podal žalobu v tejto veci dňa 12.11.2020, žalobcovi neuplynula preto subjektívna ani objektívna premlčacia lehota. Dátum vyhotovenia plnej moci nemôže byť právnou skutočnosťou, ktorá zakladá začiatok plynutia premlčacej doby.

34. Súd považoval nárok uplatnený žalobcom v tomto súdnom konaní na primerané finančné zadosťučinenie za primeraný v celom rozsahu a preto žalobe vyhovel.

35. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

37. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (127 ods. 2 ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie exekúcie podľa osobitného zákona.