Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/134/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Peter Kriško PhD., notár so sídlom Mlynské nivy 5A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 060 984, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. - E., o vymoženie 1.016,41 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 02. 2026 (o čiastočnom zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie), takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 02. 2026 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 02. 2026 vyššia súdna úradníčka návrh na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.016,41 Eur od 07. 12. 2025 do zaplatenia zamietla podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že exekučným titulom bola oprávnenému ako súdnemu komisárovi v dedičskom konaní priznaná odmena vo výške 1.016,41 Eur (v exekučnom konaní vymáhané ako istina). Oprávnený si však okrem istiny v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.016,41 Eur od 07. 12. 2025 do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený si uplatnil úrok z omeškania bez toho, aby mu bol tento nárok priznaný exekučným titulom, pričom oprávnený tento nedostatok neodstránil ani na základe výzvy súdu. V súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku, nemá oprávnený nárok na úrok z omeškania, nakoľko tento mu nebol priznaný exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyššia súdna úradníčka pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistila rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania s exekučným titulom, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že sa s argumentáciou exekučného súdu v napadnutom uznesení nestotožňuje, keď súd vec nesprávne právne posúdil. Odmena notára predstavuje dlh dediča, resp. dedičov voči súdnemu komisárovi. Vyjadrené inak, súdny komisár sa vydaním dedičského rozhodnutia stáva veriteľom a dedičia, ktorí dedičstvo nadobudli, sa stávajú dlžníkmi titulom peňažného dlhu vo forme právoplatného výroku o stanovení povinnosti zaplatiť súdnemu komisárovi odmenu. V prípade nezaplatenia tohto peňažného dlhu je potom súdny komisár oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že úkony súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu prvej inštancie ( ), tak v prípade výroku o určení odmeny nie je súdny komisár povinný svoj nárok na zaplatenie odmeny uplatniť si najprv v civilnom sporovom konaní a až v prípade kladného rozhodnutia a následného nezaplatenia si môže tento svoj nárok vymôcť prostredníctvom exekučného konania. Exekučný poriadok priznáva celému rozhodnutiu o dedičstve účinky exekučného titulu ( Exekučného poriadku), a teda aj výroku o odmene notára. Inými slovami, právny poriadok favorizuje rozhodnutie o dedičstve,

a teda aj rozhodnutie o priznaní odmeny súdnemu komisárovi v tom smere, že pre úspešné vymoženie svojej pohľadávka nie je notár povinný najprv si uplatniť svoj nárok v civilnom sporovom konaní a až následne sa domáhať výkonu takéhoto rozhodnutia prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený s poukazom na uvedené teda namieta nesprávne právne posúdenie Exekučného súdu v napadnutom uznesení, ktorý dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že súdny komisár nemá nárok na príslušenstvo z nezaplatenej odmeny, pretože mu nebolo priznané právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Exekučný súd teda argumentuje, že keď nebolo v dedičskom rozhodnutí vo výroku o priznaní odmeny súdnemu komisárovi uvedené, že táto odmenu mu patrí aj s prípadným príslušenstvom, tak súdnemu komisárovi toto príslušenstvo nepatrí, resp. si ho musí uplatniť v civilnom sporovom konaní. S týmto záverom sa oprávnený nestotožňuje a považuje ho za nesprávny. Vo vzťahu k odmene súdneho komisára a jej jednotlivým zložkám uvádza oprávnený nasledovné. Výška odmeny súdneho komisára v konaní o dedičstve sa odvíja od všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa (§ 12 ods. 1 Vyhlášky o odmenách notárov), pričom okrem uvedeného má nárok aj na náhradu hotových výdavkov (§ 9 ods. 1 písm. a) Vyhlášky o odmenách notárov). Tieto jednotlivé zložky, z ktorých sa skladá odmena notára sú vo Vyhláške o odmenách notárov určené taxatívne, a teda súdny komisár nie je oprávnený tento výpočet rozširovať aj o iné zložky a tým si zvyšovať svoju odmenu. Z uvedeného vyplýva, že súdny komisár nie je vo výroku o priznaní odmeny oprávnený priznať si pre prípad omeškania dedičov so zaplatením odmeny ani príslušenstvo. Uvedené ale neznamená, že súdny komisár tento nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nemá, pretože tento mu vyplýva priamo z . Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (záväzku) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu, s ktorým sa dostal do omeškania. V dôsledku omeškania dlžníka nevznikne medzi ním a veriteľom nový záväzkový vzťah; ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok, je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Možno teda zhrnúť, že dedičské rozhodnutie aj v časti nároku na zaplatenie odmeny súdneho komisára je samostatným exekučným titulom a keď potom nie je možné, aby si súdny komisár priznal aj úroky z omeškania v prípade potencionálneho a v budúcnosti neistého omeškania ktoréhokoľvek dediča so zaplatením tejto odmeny a keď úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky sledujúce osud hlavnej veci, tak nemožno dospieť k inému záveru ako takému, že oprávnenému v prejednávanej veci patria aj úroky z omeškania. Povahe veci a logike pritom odporuje záver Exekučného súdu, že odmena notára ako istina je nesporná a súdny komisár sa môže domáhať jej vymáhania bez nutnosti absolvovať civilné sporové konanie, avšak v prípade príslušenstva tejto pohľadávky, ktoré nesporne vzniklo, už je Exekučným súdom nútený toto si vymáhať prostredníctvom civilného sporového konania, hoci sa jedná o samostatný exekučný titul v zmysle Exekučného poriadku. Oprávnený teda má popri istine predstavujúcej odmeny súdneho komisára aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, výška ktorých je vypočítaná s poukazom na v spojení s nariadia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Dlžník sa dostal do omeškania dňa 02. 12. 2025, a preto výška úrokov z omeškania je 7,15 %.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

9. Po preskúmaní napadnutého uznesenia v nadväznosti na podanú sťažnosť súd prvej inštancie konštatuje, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver. Sťažnostný súd tak poukazuje i na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Treba tiež zdôrazniť, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ).

10. Na podporu správnosti napadnutého uznesenia sťažnostný súd v prvom rade pripomína, že oprávnený sa v prejednávanej veci domáha vymoženia istiny 1.016,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.016,41 Eur od 07. 12. 2025 do zaplatenia, a to na podklade uznesenia Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. , , vydaného dňa 05. 11. 2025 prostredníctvom oprávneného ako súdneho komisára v dedičskej veci, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 07. 12. 2025. Nebolo sporné, že vymáhaná istina predstavuje notársku odmenu oprávneného za vykonanie dedičského konania, pričom povinným je dedič, ktorému bola uložená povinnosť túto notársku odmenu zaplatiť.

11. Vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením zamietla návrh na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie úrokov z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.016,41 Eur od 07. 12. 2025 do zaplatenia, keď konštatovala, že tento nárok oprávnenému nevyplýva z exekučného titulu. Oprávnený v rámci podanej sťažnosti s uvedeným nesúhlasil a mal za to, že nárok na úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky mu vyplýva priamo z .

12. V nadväznosti na argumentáciu oprávneného sťažnostný súd v prvom rade zdôrazňuje, že jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na základe vykonateľného rozhodnutia, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul, bez ohľadu na jeho povahu, z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľný. K náležitostiam exekučného titulu sťažnostný súd dáva do pozornosti rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSSR týkajúce sa súdneho výkonu rozhodnutia (v zásade aplikovateľné aj na exekúciu podľa Exekučného poriadku) publikované pod R 21/1981 Zbierky rozhodnutí a stanovísk, z ktorého vyplýva, že: „Rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu, ako i presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku týchto náležitostí, musel by byť potom v každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený.“ (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 03. 2011, sp. zn. ) Právna teória i súdna prax sa tak zhodujú v tom, že predpokladom pre nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia je vedľa náležitostí návrhu práve aj vykonateľné rozhodnutie ako podklad tohto výkonu, t.j. listina vydaná k tomu oprávneným orgánom, ktorá má potrebnú formu a obsah, a ktorá ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie exekúcie je ďalej, aby práva a im zodpovedajúce povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí alebo inom titule určené presným, určitým a predovšetkým nepochybným spôsobom. Práve obsah rozhodnutia súd, prípadne správny orgán

alebo iný orgán, vyslovuje vo výroku rozhodnutia a len tento výrok je pre exekučný súd záväzný. Požiadavka na určitosť a presnosť výroku exekučného titulu je odôvodnená aj tým, aby bolo možné posúdiť či a kedy došlo k splneniu uloženej povinnosti. Treba pripustiť, že v prípade nepresných, neurčitých alebo nezrozumiteľných výrokov je možné tieto vady odstrániť výkladom s prihliadnutím k povahe uloženej povinnosti, k odôvodneniu exekučného titulu alebo k spôsobu vykonania exekúcie. Neprípustným pre exekučný súd však je, aby výrok exekučného titulu akokoľvek dopĺňal či opravoval. Exekučný súd je totiž výrokom vykonateľného exekučného titulu viazaný. V tomto smere sa tak hovorí o formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom práve v súvislosti s otázkou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu si je potrebné uvedomiť, že nie každé formálne vykonateľné súdne rozhodnutie, možno vykonať aj v zmysle Exekučného poriadku.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v okolnostiach prejednávanej veci vyššia súdna úradníčka správne konštatovala, že predložený exekučný titul neukladá povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému úroky z omeškania, čo v konečnom dôsledku nebolo ani sporné, keď oprávnený tvrdil, že nárok na úroky z omeškania mu vyplýva priamo zo zákona, keďže sa jedná o príslušenstvo pohľadávky, a preto vlastne k vymáhaniu tohto nároku nepotrebuje iný exekučný titul než ten, ktorý predložil (t.j. uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. , , zo dňa 05. 11. 2025. Tento názor oprávneného však nie je správny. Hoci súd prvej inštancie nespochybňuje existenciu nároku oprávneného na úroky z omeškania, aby tento nárok mohol vymáhať v exekúcii, musí disponovať exekučným titulom, ktorým mu budú úroky z omeškania výslovne priznané (judikované). Exekúcia totiž prebieha vždy na podklade exekučného titulu, ktorý priznaná uplatnený nárok k vymoženiu. Takým exekučným titulom, ktorým by oprávnenému boli priznané úroky z omeškania, však oprávnený nedisponuje. Výklad, ktorý oprávnený prezentoval, by vlastne znamenal, že žiadne rozhodnutie (vrátane platobných rozkazov a rozsudkov súdu) by nemuselo obsahovať výrok o úrokoch z omeškania, nehovoriac o ich presnej individualizácii (výške, časovom období za ktoré oprávnenému patria), keďže ako oprávnený uviedol, nárok na úroky z omeškania vyplýva zo zákona. Aj tento nárok však môže byť sporný, a preto je práve úlohou súdu v základnom konaní odstrániť prípadnú spornosť nároku a rozhodnúť o tom, v akom rozsahu patrí veriteľovi nárok na úroky z omeškania. To, že zákon priznáva nárok na úroky z omeškania, ešte neznamená, že tento nárok je exekučne vymáhateľný bez existencie exekučného titulu, ktorý by tento nárok judikoval. Uvedené nemá oporu v žiadnej právnej norme. Ako už súd prvej inštancie uviedol vyššie, rozhodnutie ako exekučný titul (či už súdne alebo mimosúdne) musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu, ako i presný rozsah a obsah plnenia. V danom prípade teda individualizácia plnenia v časti úrokov z omeškania sa neodvíja z jeho určenia v exekučnom titule, ale od vôle oprávneného a ním zvolených parametrov, čo nie je prípustné. Napokon, argumentácia oprávneného stráca logický i právny základ aj v tom smere, že pokiaľ úroky z omeškania neboli súčasťou predloženého exekučného titulu, nemohol sa tento nárok stať formálne vykonateľným, keďže neuplynula súdom alebo zákonom stanovená lehota určená na jeho dobrovoľné plnenie. Ak teda oprávnený má v úmysle si naďalej uplatňovať voči povinnému nárok na úroky z omeškania z nezaplatenej notárskej odmeny, pre jeho vymáhanie v rámci exekúcie si musí tento nárok nechať najskôr judikovať súdnym rozhodnutím.

14. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 02. 2026, keď oprávnený skutočne nedisponuje exekučným titulom aj na úroky z omeškania, a preto je v tejto časti jeho nárok v rozpore s Exekučným poriadkom (exekúciu možno viesť len na podklade exekučného titulu uvedeného v § 45 Exekučného poriadku). Pokiaľ by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku týchto náležitostí, musel by byť potom v každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený (R 21/1981). Súd prvej inštancie preto nemohol inak než podanú sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť.

15. Keďže predmetom sťažnosti nebolo uznesenie, ktorým by sa konanie končilo a súčasne do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), a teda by nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania, súd prvej inštancie o trovách sťažnostného konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).