Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-32-2026.pdf
PDF · 142 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/32/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra, dieťa rodičov: matka - C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX G. a otec H. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX G., o návrhu navrhovateľa: I. H. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J. XXXX/XX XXX XX G., na úpravu styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25.11.2025, č.k. 35P/122/2025-81, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zamietol návrh navrhovateľa – starého otca na úpravu styku s maloletým A., nar. XX.XX.XXXX (výrok I.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 25 ods. 5, § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa. Poukázal na to, že meritórne rozhodnutie o úprave styku maloletého so starým otcom by prichádzalo do úvahy len ak by bolo preukázané, že zo strany rodičov, prípadne iných osôb dochádza k mareniu, resp. znemožňovaniu stretávania sa maloletého so starým otcom, čo v konaní nebolo jednoznačne preukázané. Z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že maloletý sa so starým otcom viac-menej stretáva pravidelne, sú v pravidelnom kontakte a ich vzájomný vzťah je riadne zachovaný. Uviedol, že je na výlučnom rozhodnutí rodičov akým spôsobom, kedy a ako často bude maloletý tráviť čas či už s jednými alebo druhými starými rodičmi. Rodičia nie sú žiadnym spôsobom obmedzení v ich rodičovských právach a povinnostiach, preto len rodičia výlučne rozhodujú o tom, ako a s kým bude maloletý tráviť čas. Keďže mal preukázané, že maloletý a starý otec majú vybudovaný pozitívny vzťah a riadne sa stretávajú, návrh zamietol. Ako absolútne nedôvodné vyhodnotil výhrady navrhovateľa voči práci kolízneho opatrovníka, nakoľko neboli zistené pochybenia. Konštatoval, že kolízny opatrovník v priebehu celého konania vykonával svoju funkciu v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal za evidentné, že rodinné vzťahy najmä medzi navrhovateľom a matkou nie sú ideálne, avšak spochybňovanie matky, jej starostlivosti a výchovy maloletého zo strany navrhovateľa nie je namieste. Poukázal na to, že posledné rozhodnutie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov stratilo právne účinky, pretože rodičia opätovne obnovili spoločné spolužitie. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ
neprimerane zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, do vzdelávania maloletého a jeho mimoškolskej činnosti, čo v žiadnom prípade nie je v najlepšom záujme maloletého, o čom svedčí aj nesúhlas maloletého so zverejnením obsahu jeho rozhovoru s kolíznym opatrovníkom pred navrhovateľom. Návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania vypočutím maloletého znalcom zamietol ako nedôvodný a nadbytočný, keďže skutočný stav veci bol zistený inými dôkazmi, ktoré považoval za dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd vyhovie jeho návrhu a upraví jeho styk s maloletým na každý pondelok a stredu od 16.00 hod. odvoz maloletého na hodinu angličtiny, každý párny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 03.07. od 08.00 hod. do 06.07. do 20.00 hod., od 01.08. od 08.00 hod. do 04.08. do 20.00 hod., počas zimných a vianočných prázdnin od 02.01. od 9.00 hod. do 04.01. do 17.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od 05.04. od 09.00 hod. do 06.04. do18.00 hod., počas jarných prázdnin od 19.02. od 09.00 hod. do 20.02. do 18.00 hod.. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP. Napadnutý rozsudok považoval po procesnej a hmotnoprávnej stránke za nesprávny. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy uvádzané v návrhu zo dňa 16.09.2025, v jeho vyjadrení k informatívnemu stretnutiu zo dňa 30.10.2025, v správe kolíznej opatrovníčky o rozhovore s maloletým zo dňa 20.11.2025, vo výpovediach matky a otca, ktoré považoval za zavádzajúce. Vyslovil názor, že súd žiaden z uvádzaných dôkazov z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa neakceptoval. Uviedol, že objektívnym zákonným kritériom na rozhodnutie o veciach úpravy rodičovských práv k maloletým je najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí všeobecný súd vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale adresne s prihliadnutím na okolnosti posudzovanej veci. Ak takéto odôvodnenie absentuje, dochádza k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že s maloletým mal dlhodobý, pozitívny a stabilný vzťah trvajúci od jeho narodenia do rozhodnutia súdu o striedavej starostlivosti rodičov o maloletého zo dňa 06.05.2025, kedy sa matka po dvojročnom odchode spôsobenom jej neverou nasťahovala do bytu otca, aby maloletému zabránila v styku s ním, pretože maloletý sa k matke odmietal od otca vracať, za čo vinila starých rodičov. Desať rokov bol aktívnou a prirodzenou súčasťou života maloletého, stretávanie prebiehalo bezpečne a pravidelne, keď bol v starostlivosti otca a v súlade s potrebami a záujmami maloletého, čo narušovala iba matka umelo vyvolanými konfliktami pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa. Posledné dva roky do 06.05.2025 sa s maloletým stýkal na týždennej báze na základe záverečnej správy z mediačného procesu zo dňa 30.11.2023, na čo súd neprihliadal. Od 06.05.2025 bol jeho styk s maloletým obmedzený len na odvoz v pondelok a stredu do jazykovej školy, do ktorej ho prihlásil so súhlasom otca, pričom cesta do školy trvá 10 minút a po skončení ho domov odvezie otec. Vyjadrenia matky o jeho styku s maloletým považoval za lži, ktoré mu nebolo umožnené v konaní vyvrátiť. Súd zamietol návrh, pretože maloletý nesúhlasil s nahrávaním rozhovoru na zvukový záznam a s jeho zverejnením starému otcovi, ktorý sa do všetkého stará. Podrobné stanovisko k vyjadreniam maloletého uviedol v záverečnej reči a pripojil ho aj k odvolaniu. Súd nebral na zreteľ, že vyjadrenia maloletého sú výsledkom manipulácie matky, ktorej tvrdenia zo dňa 20.11.2025 sú v rozpore s vyjadreniami dieťaťa a aj s jej výpoveďou na pojednávaní. Účelové a protichodné výpovede matky zostali nepovšimnuté, preto nebolo možné zistiť pravdivý skutkový stav. Nakoľko predpokladal, že maloletý bude matkou ovplyvňovaný, písomne si pripravil záverečnú reč, ktorú nemal možnosť predniesť celistvo po tom, ako poukázal na pochybenia kolíznej opatrovníčky a na preverenie tvrdení matky a maloletého. Týmto postupom mu súd zabránil uplatniť svoje práva, ako aj práva maloletého, odňal mu možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku, pretože ide o absolútnu procesnú vadu konania. Bol pripravený namietať správu kolíznej opatrovníčky, klásť jej otázky a žiadať o vysvetlenie rozdelenia jej správy na dve časti doručené pred a na pojednávaní, namietať odporúčanie kolíznej opatrovníčky, ktoré musí byť v súlade so záujmom maloletého, usvedčiť matku z krivej výpovede na pojednávaní, preukázať neúplnosť zisťovania, nezákonnosť utajenia výpovede dieťaťa a odopretie práva oboznámiť sa s podkladmi. Takýto postup považoval za rozporný s ust. § 29 a § 31 CMP, ktoré ukladajú povinnosť súdu zistiť situáciu týkajúcu sa dieťaťa úplne, objektívne a bez predpojatosti. Namietal, že rozhodnutie je vydané na neúplnom zistení skutkového stavu, a preto je v rozpore s najlepším záujmom maloletého. Ak súd neumožní účastníkovi vyjadriť sa k podstatnému dôkazu akým je správa kolíznej opatrovníčky, ktorá má priamy vplyv na rozhodnutie súdu o styku, ide o porušenie práva
na spravodlivý proces. Súd ignoroval jeho námietky k procesnému pochybeniu kolíznej opatrovníčky a hrozil mu uložením pokuty, ide o vážne procesné pochybenie, pretože každá strana má právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, namietať ich správnosť, úplnosť alebo spôsob ich získania a navrhovať doplnenie dokazovania. Ak kolízna opatrovníčka v konaní o úpravu jeho styku s maloletým vypočuje pre potreby súdu len matku, maloletého a jeho ako navrhovateľa, či už vedome, resp. nevedome opomenie, dopúšťa sa porušenia zákonných povinností a základných procesných princípov, ako porušenie zásady nestrannosti a objektivity. Kolízna opatrovníčka je povinná konať neutrálne a zistiť pravdivý skutkový stav zo všetkých relevantných zdrojov, nielen od matky. Pokiaľ kolízna opatrovníčka nevypočula jeho, ani starú mamu z otcovej strany, napriek písomnej žiadosti, porušila povinnosť konať objektívne a vyvážene, povinnosť riadne zistiť skutkový stav, pretože správa musí vyjadrovať pravdivý obraz vzťahov v rodine, čo nie je možné zistiť bez výsluchu starých rodičov z otcovej strany. Bez vyjadrenia starého otca nie je možné posúdiť ani jeho výchovné schopnosti, nemožno overiť zavádzajúce tvrdenia matky a nemožno hodnotiť dôvody pre neodporúčanie styku. Namietal porušenie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý nemožno posudzovať len cez optiku matky, o ktorej je dostatočne preukázané, že u nej trvale absentuje najlepší záujem na budúcnosti maloletého. Ignorovanie jeho dlhodobého vzťahu s maloletým, odporuje ochrane práva dieťaťa na rodinné väzby. Postup kolíznej opatrovníčky, ktorá nesmie selektovať koho vypočuje/nevypočuje, znamená neprípustné nahrádzanie úlohy súdu, faktické predurčenie neobjektívnych záverov správy a neprípustné ovplyvnenie rozhodnutia súdu. Voči odôvodneniu rozsudku v bode 14 v časti, v ktorej súd uviedol, že neboli zistené žiadne pochybenia kolíznej opatrovníčky vyslovil výhrady. Správa kolíznej opatrovníčky zo dňa 20.11.2025 nemôže byť spôsobilým podkladom pre rozhodnutie, ale relevantným odvolacím dôvodom pre jej nepoužiteľnosť spolu s druhou polovicou správy predloženej kolíznou opatrovníčkou v zapečatenej obálke do spisu na pojednávaní. Poukázal na to, že v konaní o úpravu styku s maloletým platí zásada „právo byť vypočutý“, nielen pre maloletého, ale aj účastníkov konania a to ku všetkému, čo môže ovplyvniť výsledok konania. Súd sa o tieto podstatné skutočnosti nezaujímal a stačilo mu vyjadrenie matky (z väčšej časti nepravdivé), pričom ani otec sa neodvážil matke namietať. Rozhodnutie súdu považoval za predčasné a nevychádzajúce zo spoľahlivo a pravdivo zisteného stavu veci. Pravdivý skutočný stav zostal skreslený a bez zohľadnenia reálneho dlhodobého styku starého otca s maloletým, čo je v rozpore s jeho najlepším záujmom, ktorý vyžaduje stabilitu a kontinuitu so starými rodičmi. Súd nesprávne vyhodnotil, že úprava styku s maloletým nie je potrebná, pretože styk s maloletým sa od 06.05.2025 zredukoval. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so záujmom maloletého na stretávaní so starým otcom v takom rozsahu ako prebiehalo do 06.05.2025. Ak sa styk realizoval v najlepšom záujme maloletého 10 rokov, potom treba preukázať, aké nebezpečenstvo hrozí maloletému z jeho strany od okamihu, keď by identický rozsah styku vrátane prázdnin mal byť upravený súdnym rozhodnutím. Návrh podal z dôvodu, aby sa matke zabránilo odizolovať maloletého od neho a v konaní neboli prezentované žiadne dôkazy, ktoré by boli dôvodom pre zamietnutie jeho návrhu. Hoci matka súd zavádzala, sama sa v správe o rozhovore s maloletým zo dňa 20.11.2025 vyjadrila, že stretnutia so starým otcom sa realizujú pravidelne, nakoľko vie, že majú spolu pekný vzťah. Toto vyjadrenie je v protiklade s vyjadrením otca v zázname zo stretnutia rodičov zo dňa 07.10.2025, kedy tvrdil, že z konania chce byť vylúčený, pretože sa hádajú kvôli tomu, nevedel ako má konať, keď matka nechce dať maloletého na styk starému otcovi, pričom maloletý s ním chce ísť, nech sa súdi starý otec s matkou. Ak matka, ktorá starého otca dlhodobo nenávidí, pretože poukázal na jej dlhoročnú neveru, nedostatočnú starostlivosť a jej nezáujem na výučbe angličtiny maloletého ako profesionálnej učiteľky, je zrejmé, že jej výpoveď poskytnutá kolíznej opatrovníčke dňa 20.11.2025 bola účelová lož, pričom kolízna opatrovníčka si výpoveď matky neoverovala. Výpoveď matky je v rozpore s vyjadrením maloletého a ňou tvrdený pekný vzťah starého otca s maloletým sa s údajnou výpoveďou maloletého úplne vylučuje. Ak má maloletý so starým otcom pekný vzťah, nebude nesúhlasiť so zverejnením rozhovoru a nebude tvrdiť, že sa do všetkého stará. Maloletý by tieto vyjadrenia nikdy nevyslovil, pokiaľ by nebol k nim prinútený. Je potrebné, aby sa k vyjadreniam maloletého vyjadril znalec, ktorý potvrdí manipuláciu dieťaťa matkou, prípadne aj kolíznou opatrovníčkou, ktorá sa s matkou pozná z predchádzajúceho konania. Z postupu kolíznej opatrovníčky vyplýva, že k rozdeleniu jej správy na dve časti došlo z dôvodu, že maloletý vyjadril nesúhlas so zverejnením rozhovoru starému otcovi. Aj keď tento postup rozdelenia správy nie je v rozpore s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, nie je tým zodpovedaná otázka, či maloletý skutočne vyjadril nesúhlas so zverejnením správy alebo bol k takémuto vyjadreniu zmanipulovaný. Správa kolíznej opatrovníčky mala byť doručená všetkým účastníkom pred pojednávaním a zatajovanie časti správy je porušením princípu rovnosti účastníkov. Ak by aj maloletý skutočne požiadal o nezverejnenie správy (čo je najprv potrebné znalecký preukázať), súd nemôže vydať rozhodnutie na základe dôkazu, ktorý navrhovateľ nevidel, nečítal a nemohol sa k nemu vyjadriť. Podľa judikatúry ÚS SR, ak sa účastník
nemôže vyjadriť k dôkazu, ide o porušenie práva na spravodlivý proces, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutie nesmie byť v rodinnoprávnych konaniach založené na „tajných dôkazoch". Závery súdu uvedené v bode 15 rozsudku, že starý otec neprimerane zasahuje do výkonu rodičovských práv rodičov, vzdelávania maloletého a jeho mimoškolskej činnosti, čo nie je v najlepšom záujme dieťaťa, o čom svedčí aj vyjadrenie maloletého, považoval za nepodložené a nepreukázané. V konaní nebolo preukázané kedy, kde a ako zasiahol do rodičovských práv, vzdelávania maloletého či jeho mimoškolských aktivít. Ak maloletého v septembri 2025 so súhlasom otca prihlásil na výuku angličtiny do jazykovej školy, ide o postup, ktorý je v jeho najlepšom záujme, pretože sa nemohol pozerať na nezáujem matky na jeho budúcnosti. Ak má súd na mysli návštevu maloletého v základnej škole a tvrdenie matky, že si u vyučujúcich vynucoval starý otec informácie o prospechu maloletého, potom žiadal, aby matka uviedla mená týchto vyučujúcich a trval na ich vypočutí za účelom preukázania, že matka klame. Nepochyboval, že maloletý sa s ním chce stretávať čo najčastejšie, tak ako to prezentoval otec vo svojej výpovedi. Súd zistenie tohto záujmu maloletého odignoroval, pretože neakceptoval jeho návrh na vypočutie maloletého, resp. vypočutie znalcom. Mal za to, že neexistuje žiaden dôkaz, že by návrh na úpravu styku bol pre maloletého nevhodný, škodlivý alebo ohrozujúci. Súd nezohľadnil reálny stav jeho styku s maloletým od 06.05.2025, ktorý sa rovná náhodnému a ojedinelému kontaktu s vnúčikom. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom kolíznej opatrovníčky k okolnostiam vyjadrenia maloletého, doplnením znaleckého psychologického posudku na vzťahovú väzbu starého otca s maloletým, výsluchom matky tak, aby jej mohol klásť otázky, ktoré ju usvedčia, že zavádzala. Záverom poznamenal, že navrhovaný petit je výsledkom jeho dohody s maloletým, ktorý s týmto súhlasil a je ochotný to potvrdiť v odvolacom konaní.
4. Matka a otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa považovali odvolanie za znevažovanie a nerešpektovanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, práce kolíznej opatrovníčky a rodičov maloletého. Uviedli, že starý otec nemá obmedzený styk s maloletým, počas decembra sa stýkali (s výnimkou času, kedy bol maloletý chorý) dňa 20.12.2025 od 14.00 hod. do 17.00 hod., 24.12.2025 u starého otca aj s otcom od 17.00 hod. do 19.00 hod., 30.12.2025 (maloletý bol sám so starým otcom na hokejovom zápase), 01.01.2026 v rámci novoročnej návštevy u starého otca od 15.00 hod. do 17.00 hod. aj s otcom a 03.01.2026 (účasť na hokejovom zápase aj s otcom od 17.00 hod. do 21.00 hod.). Zotrvali na stanovisku, že stretávanie je nadštandardné. Uviedli, že dňa 04.01.2026 sa s maloletým vybrali na výlet na Donovaly a chceli s ním stráviť noc v apartmáne, ktorého vlastníkom je starý otec, tento však nesúhlasil s prítomnosťou matky, až na prosby maloletého jej povolil jednu noc v apartmáne. Následne starý otec prišiel na Donovaly a z apartmánu ich vyhodil s odôvodnením, že môže ostať len maloletý výlučne bez matky, preto odišli. Dňa 09.01.2026 starý otec bez ich vedomia opakovane navštívil Školský klub deti K. s tým, že chce rozprávať s maloletým; pričom bol viackrát upozornený na to, že si to rodičia neprajú. Starý otec neustále svojimi vyjadreniami zasahuje do rodičovských práv, výchovy a vzdelávania maloletého, ktorému najnovšie navrhol programátorský krúžok bez ich vedomia. Napriek tejto situácie navštívil otec s maloletým starého otca dňa 11.01.2026, avšak starý otec znova opakoval jeho predstavy o angličtine, návšteva trvala 5 minút, pretože maloletý chcel odísť. Starý otec sa vyjadril, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je neplatné, a že mu tým, že maloletý nebude pokračovať v návšteve jazykovej školy, nahrali na smeč. Týmto starý otec znovu ukázal, že absolútne nerešpektuje rodičov, ich výchovu a starostlivosť o maloletého. Podľa vyjadrenia maloletého, mu starý otec ukázal odvolanie a pýtal sa ho, či s navrhovanými dátumami súhlasí, maloletý odpovedal, že nie. Je pre nich absolútne neprijateľné a neprípustné, aby ich starý otec terorizoval a chcel im organizovať voľný čas. Pokiaľ nie je spokojný s tým, že sa s maloletým doteraz vždy stretol, keď maloletý chcel, budú nútení obrátiť sa na súd s návrhom a upraviť styk starého otca s maloletým súdnou cestou.
5. V podaní zo dňa 29.01.2026 navrhovateľ uviedol, že vo vyjadrení rodičov nie je žiaden argument, ktorý by vyvracal jeho tvrdenia. Vyjadrenie rodičov je vyjadrením matky, ktoré otec musí akceptovať a podpísať pod hrozbou jej odchodu s maloletým z domácnosti. Zhodnotením odvolania ako znevažujúcim a nerešpektujúcim rozhodnutie súdu prvej inštancie, znevažujúcim prácu kolíznej opatrovníčky a osočujúcim rodičov, matka potvrdila, že žije v právnom bezvedomí. Matka zavádza, skresľuje situáciu a opakovane tvrdí, že nemá obmedzený styk s maloletým a že je naopak nadštandardný. Potvrdil, že s maloletým sa stretol v dňom uvedených vo vyjadrení rodičov počas vianočných prázdnin. Matka uvádza dátumy styku v priebehu 14 vianočných dní, avšak nezmieňuje sa o tom, že od 06.05.2025 do 01.09.2025 do nasťahovania sa bytu otca sa s maloletým nestretával. Formálne matka môže hovoriť o styku, ale nie právne, pretože s maloletým chodí na hokej otec a on sa k ním pridá na štadióne bez samostatného času, vlastného programu a možnosti rozvíjania akéhokoľvek vzťahu. Ide o náhodný,
nepravidelný, resp. sprostredkovaný kontakt vždy v prítomnosti otca a nie o výkon práva styku. Matka právnu argumentáciu nahrádza svojimi pocitmi, preto nemôže ísť o žiadny nadštandardný styk, ale o minimálny, nesamostatný a právne neistý kontakt. Pojem nadštandardný styk nemá oporu v zákone, ale v praxi sa tým myslí pravidelný, časovo primeraný, samostatný styk bez prítomnosti rodičov a umožňujúci rozvoj vzťahu dieťa - starý rodič. Súčasná realita nespĺňa ani jeden z týchto znakov, čo je zrejmé aj z vyjadrenia matky zo dňa 12.01.2026. Prítomnosť otca spôsobuje, že starý otec nemá možnosť viesť samostatnú komunikáciu s maloletým, realizovať vlastný program a budovať si s ním vzťah bez rodičovskej kontroly. Nejde o výkon práva styku starého otca, ale o kontakt sprostredkovaný otcom, čo je zásadný rozdiel, pretože tento prebieha výlučne vtedy, ak to chce otec, resp. ak sa otec potrebuje stretnúť so starým otcom. Kontakt prebieha živelne bez časovej, miestnej a obsahovej istoty a otec ho kedykoľvek jednostranne ukončí. Návštevy maloletého so starým otcom sú matkou preukázané iba za december, majú krátke trvanie a otec je prítomný po celý čas, teda neexistuje žiadna samostatnosť vzťahu starý otec a vnuk. Matka odmieta akýkoľvek kontakt medzi starým otcom a maloletým. Nepoprel, že by nejaký pravidelný kontakt exitoval, ale nie je v rozsahu a kvalite, ktorá by nahrádzala úpravu styku rozhodnutím súdu. Matkou nazývaný nadštandardný styk je preukázaný iba za december, ide o sezónnu záležitosť, pretože otec v troch zimných mesiacoch nepracuje a v tom čase mu maloletého privezie na styk. Od marca otec začína denne pracovať a tým sprostredkovaný styk končí, pretože matka mu maloletého na styk nevydá. Jeho kontakt s maloletým je závislý od vôle rodičov – otca, nie je vykonávaný ako jeho právo, pričom maloletý sa dožaduje styku s ním. Úvaha rodičov, že úprava styku nie je potrebná, je neudržateľná na základe preukázaných, obmedzených a kontrolovaných kontaktov. Tento stav, aj vzhľadom na vek dieťaťa, potrebuje súdnu úpravu styku, keďže nástupom otca do práce v marci, zanikne akýkoľvek jeho kontakt s maloletým. Krátky, nesamostatný a na príkaz matky otcom kontrolovaný kontakt nemôže byť nadštandardným stykom ani náhradou súdnej úpravy. K návšteve jeho apartmánov na Donovaloch uviedol, že maloletému je toto prostredie známe a keď prejavil záujem o lyžovanie na Donovaloch, s týmto súhlasil pod podmienkou, že aj v lete bude môcť stráviť so starým otcom čas v prvý mesiac letných prázdnin dva dni v apartmáne, s čím matka nesúhlasila. Keďže matka s touto ponukou nesúhlasila, po otcovi jej oznámil, že s návštevou v jeho apartmánoch nesúhlasí. Dňa 04.01.2026 prišiel do apartmánu, pričom otec si nedovolil nesúhlasiť s matkou a zostať, pretože inak by prišiel o maloletého na ďalšie roky. Nesúhlasil s tvrdením, že by ho maloletý prosil, aby matka mohla zostať. Maloletý tam nikdy s matkou nebol, jej prítomnosť by mu prekážala, vždy bol v apartmáne iba s otcom a s ním. Potvrdil, že dňa 09.01.2026 navštívil školský dvor ZŠ bez vedomia rodičov medzi 13.30 hod. a 14.00 hod., po skončení vyučovania, kde následne prišla matka a spoločne čakali na maloletého. Matka neprejavila žiadne námietky voči jeho prítomnosti. Po príchode maloletého išli spoločne k autu, celý čas s maloletým komunikoval, následne sa rozlúčili. Matke uvedené prekáža, avšak nejde o žiaden zásah do jej rodičovských práv, pretože nedochádzalo k zadržiavaniu, ani k manipulácii maloletého. Skutočnosť, že matka si jeho prítomnosť na školskom dvore po skončení vyučovania nepraje, zostáva iba v rovine jej želania. Matka ho obviňuje bez jediného relevantného dôkazu. Tentokrát zasiahol do výchovy dieťaťa tým, že navrhol otcovi krúžok pre maloletého a návštevu „logiscool – zábavné programovanie", pretože nikdy nenavštevoval krúžok, s čím matka nesúhlasila. Potvrdil ho maloletý navštívil spolu s otcom dňa 12.01.2026, návšteva trvala 5 minút, resp. do okamihu, keď sa maloletého spýtal, či ide na angličtinu, na čo odpovedal, že chodiť nebude a otec odpovedal, že bude. Keďže si je maloletý vedomý toho, že o všetkom rozhoduje matka, demonštratívne odišiel a počkal na otca v aute. Potvrdil, že sa vyjadril, že proti rozsudku podal odvolanie a upozornil otca, že prípadné odhlásenie maloletého z jazykovej školy môže byť v neprospech rozhodnutia matky a budúcnosti maloletého. Tiež maloletého požiadal, aby sa vyjadril k navrhnutej úprave styku v podanom odvolaní, čo spoločne prebrali, maloletý so všetkým súhlasil až na jeden deň. K vyjadreniam matky ohľadom nútenej potreby domáhať sa súdnou cestou úpravy styku starého otca s maloletým uviedol, že matka stráca zmysluplnú argumentáciu a snaží sa preniesť rozhodovaciu zodpovednosť na maloletého, čo je v rozpore s jeho ochranou aj so Zákonom o rodine. O styku nemôže rozhodovať maloletý, ale výlučne súd a nie podľa vôle rodiča, ani podľa ovplyvnenej vôle dieťaťa. Názor maloletého nemožno zamieňať s rozhodnutím o styku a maloletý nemôže niesť zodpovednosť za to, či sa styk uskutoční alebo nie. Ponechanie styku výlučne na vôli dieťaťa predstavuje faktické odňatie styku a neprípustné prenesenie rozhodovacej právomoci zo súdu na maloleté dieťa. Tvrdenia matky považoval za rozporné s objektívnou realitou.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že v priebehu pojednávania bola súdu i rodičom predložená správa z rozhovoru s maloletým, ktorý si neželal informovať starého otca s jej obsahom. Z predloženej správy, aj z výpovede oboch rodičov, i starého otca je zrejmé, že starý otec s maloletým udržuje pravidelný kontakt a navrhoval v
celom rozsahu návrh zamietnuť. Zo spisového materiálu vedenom na odd. SPODSK sa nepreukázalo, že by rodičia zanedbávali výchovu maloletého, či inak ohrozovali jeho zdravý vývin, tak ako opakovane uvádzal starý otec. Poukázal na to, že starý otec nemôže suplovať rolu jedného z rodičov len preto, že má na nároky na maloletého iný pohľad ako jeho zákonní zástupcovia. Obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti, ktoré im neboli odobraté a majú právo rozhodovať o tom, ako často sa bude maloletý stretávať so starými rodičmi. Zotrvali na svojom vyjadrení zo dňa 25.11.2025.
7. Podaním zo dňa 19.01.2026 navrhovateľ poukázal na pripojenú Sťažnosť na postup kolízneho opatrovníka podanú na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra.
8. V podaní zo dňa 18.03.2026 uviedol, že z odpovedí ÚPSVaR Nitra na jeho sťažnosť vyplýva, že jeho konkrétne výhrady neboli vecne preskúmané, úrad sa s nimi nevysporiadal a svoju reakciu založil len na tvrdení, že hodnotenie dôkazov patrí do právomoci súdu, napriek tomu, že súd prvej inštancie sa s nimi nezapodieval. Mal za to, že ÚPSVaR v Nitre, ako aj súd, sa s jeho námietkami podstatnými pre rozhodnutie nezaoberali. Takéto stanovisko a prístup nemôže riešiť podstatu veci, pretože namietané nedostatky sa netýkajú hodnotenia dôkazov súdom, ale spôsobu a rozsahu zisťovania skutkového stavu kolíznou opatrovníčkou, ktorý predstavuje jeden z kľúčových podkladov pre rozhodnutie súdu. Správa kolíznej opatrovníčky predstavuje jeden z podstatných podkladov pre záver súdu, že úprava styku starého otca s maloletým nie je potrebná. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci a osobitne prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Takéto zistenia však nie sú možné, ak podklady získané kolíznou opatrovníčkou vychádzajú iba od matky a nie z komplexného a nestranného zisťovania všetkých relevantných okolností. Z judikatúry vyplýva, že vzťahy medzi dieťaťom a jeho príbuznými, vrátane starých rodičov, tvoria súčasť rodinného života. Európsky súd pre ľudské práva opakovane zdôraznil, že vzťahy medzi starými rodičmi a vnúčatami môžu predstavovať významnú súčasť rodinného života, ktorá požíva ochranu podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Orgány verejnej moci sú preto povinné pri rozhodovaní vytvoriť dostatočný priestor na zachovanie a rozvíjanie týchto rodinných väzieb, pokiaľ tomu nebránia závažné okolnosti. Takéto okolnosti na strane starých rodičov neexistujú. Rovnako judikatúra slovenských súdov zdôrazňuje, že kontakt dieťaťa s príbuznými, najmä so starými rodičmi, je spravidla v jeho záujme, pokiaľ neexistujú vážne dôvody, ktoré by takýto kontakt odôvodňovali obmedziť. V danej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a namieste je zvážiť doplnenie znaleckého dokazovania. Je nepochybné, že názor maloletého je dôležitým hľadiskom, ktoré je potrebné zohľadniť. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že názor maloletého nemôže byt' jediným a rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní úpravy styku so starým otcom, najmä ak vzťah matky dieťaťa k starým rodičom je nepriateľský. Úlohou súdu a kolíznej opatrovníčky je posúdiť názor maloletého v širších súvislostiach, najmä z hľadiska jeho veku (10 rokov), vyspelosti a rodinného prostredia, v ktorom sa formuje. Súčasťou tohto posúdenia má byt' aj zisťovanie, či názor dieťaťa vznikol spontánne, alebo je ovplyvnený dlhodobým negatívnym postojom matky k starým rodičom. V predmetnej veci však neboli vykonané žiadne zistenia, ktoré by umožnili objektívne posúdiť okolnosti, za ktorých vyššie uvedený názor maloletého vznikol (ak je to vôbec jeho názor). Maloletého názor je potrebné posudzovať v kontexte okolností prípadu, s prihliadnutím na význam vzájomných rodinných väzieb trvajúcich od jeho narodenia do rozhodnutia súdu o striedavej osobnej starostlivosti a nie izolovane.
9.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného navrhovateľom.
10. Odvolací súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom návrh navrhovateľa na úpravu styku s maloletým dieťaťom ako nedôvodný zamietol. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu podanom navrhovateľom podstatný význam, v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami účastníkov prezentovanými v konaní na súde prvej inštancie, vzťahujúcimi sa k prijatému rozhodnutiu. Na závery súdu prvej inštancie a na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd v celom rozsahu poukazuje a využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 CSP, t.j. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia vzťahujúcich sa k prijatému prvoinštančnému rozhodnutiu a len v záujme dôsledného vyporiadania sa s uplatnenými odvolacími dôvodmi dodáva nasledovné.
11. Podľa § 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
12. Možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami, zákonodarca zakotvil v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať aj z toho, že tu ide o obmedzenie práv a povinností rodičov, ktoré môže súd obmedziť len z dôvodov uvedených v ust. § 38 Zákona o rodine. Právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením (náboženským, filozofickým). Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi osobami nie je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery v rodine, pričom je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal súd rovnako odčleniť z času starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami zásadné obmedzenie jeho práv.
13. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, ktorý je podrobne uvedený v bode 1 až 5 a v bode 9 odôvodnenia rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v plnej miere odkazuje a nepovažuje za potrebné ho opakovane uvádzať, jednoznačne vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa a ani v konaní zistené pomery v rodine si nevyžadujú v danej veci autoritatívnu úpravu styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom. Z ustáleného skutočného stavu zisteného dokazovaním súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti, spoločne zabezpečujú starostlivosť a výchovu maloletého, pričom stretnutia maloletého so starým otcom sa realizujú, či už v prítomnosti otca alebo bez jeho prítomnosti, pravidelne. Je nepochybné, že obaja rodičia aj starý otec potvrdili, že k stretnutiam dochádza, pričom starý otec vyslovuje nespokojnosť s dĺžkou stretnutí. Skutočnosť, že predstavy starého otca o trávení času s maloletým sú odlišné, sama o sebe nie je dôvodom pre vydanie autoritatívneho rozhodnutia súdu o úprave styku maloletého so starým otcom. Odvolací súd nespochybňuje právo dieťaťa na budovaní si rodinných väzieb a vzťahu so starým otcom, avšak za situácie, kedy sa styk realizuje a maloletý trávi čas so starým otcom, hoci aj v popoludňajších hodinách odprevadením dieťaťa do jazykovej školy, prípadne spoločnou účasťou na hokejovom zápase, preukazuje skutočnosť, že k styku dochádza, dokonca pravidelne. Napokon aj z podaného odvolania, následného vyjadrenia sa matky, otca a napokon aj vyjadrenia starého otca vyplynulo, že na tomto stave sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Starý otec sám potvrdil, že stretnutia s maloletým sa realizovali aj počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin. Je teda nesporné, že rodičia umožňujú starému otcovi kontakt s maloletým, s ktorým má vybudovaný pozitívny vzťah. Súd prvej inštancie správne
pristúpil aj k zisťovaniu názoru maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka (§ 38 CMP). Treba uviesť, že maloletý bol v čase výsluchu vo veku, kedy dokáže prezentovať svoje pocity k blízkym a predstavy o trávení času. Napriek tomu, že maloletý nesúhlasil so zverejnením zvukového záznamu z pohovoru, ktorý s ním dňa 18.11.2025 vykonal kolízny opatrovník, správne súd prvej inštancie v súvislosti s posúdením vzťahu maloletého k starému otcovi a ich spoločného kontaktu vzal do úvahy vyjadrenia rodičov, ktorí uvedené nespochybnili. Pokiaľ starý otec namieta, že mu nebol sprístupnený zvukový záznam z výsluchu maloletého dieťaťa, odvolací súd v súlade s čl. 3, 4 a 5 Zákona o rodine s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu a najlepší záujem maloletého dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie bol správny. V danej veci maloletý nesúhlasil s tým, aby bol starý otec oboznámený s obsahom jeho vyjadrenia, ktoré prezentoval pred kolíznym opatrovníkom. Vzhľadom na situáciu v rodine, obnovenie spolužitia rodičov, ktorý v minulosti prekonali partnerskú krízu, pričom maloletý bol súčasťou konfliktov rodičov, a berúc do úvahy zjavný postoj starého otca k matke, by vyhovením žiadosti starého otca mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletého konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že je na výlučnom rozhodnutí rodičov ako bude maloletý tráviť čas, akú školu a mimoškolské aktivity bude navštevovať, keď rodičia neboli žiadnym spôsobom obmedzení vo svojich rodičovských právach. V zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine súd môže upraviť styk blízkej osoby s maloletým dieťaťom, ale nie z dôvodu, že by blízka osoba mala na to právny nárok a že by to bolo v jej záujme, ale výlučne len z dôvodu, že by takáto úprava styku bola v záujme maloletého dieťaťa a vyžadovali by to pomery v rodine. V predmetnom konaní bolo preukázané, že pomery v rodine si úpravu styku navrhovanú starým otcom nevyžadujú, pretože stretnutia sa realizujú, to znamená, že rodičia nebránia starému otcovi v kontakte s maloletým. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade rozhodovania o styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami súdy nepostupujú rovnako ako pri zabezpečení uplatňovania rodičovských práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom, kde je obnova vzťahu rodiča so svojim maloletým dieťaťom častým účelom súdneho konania. Pokiaľ starý otec vyslovoval výhrady voči matke, odvolací súd dáva do pozornosti starému otcovi potrebu rešpektovať rodičov maloletého a ich požiadavky, ktoré nepochybne plynú z potrieb dieťaťa. Odvolací súd na základe zisteného skutočného stavu prisvedčuje súdu prvej inštancie, že potreba autoritatívneho rozhodnutia upravujúceho styk starého otca s maloletým dieťaťom, nevyplynula ani zo zistených pomerov rodiny.
14. Zaoberajúc sa námietkami navrhovateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu uzavrel, že dané námietky nie sú dôvodné. Pokiaľ navrhovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa podmienky ust. § 220 ods. 2 CSP, je z neho zrejmé aké dôkazy súd v konaní vykonal a aké úvahy ho viedli k jeho rozhodnutiu. Ani skutočnosť, že súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na vypočutie maloletého dieťaťa znalcom (so zámerom navrhovateľa preukázať manipuláciu maloletého matkou) nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na Zápisnicu z pojednávania konaného dňa 25.11.2025, z ktorej jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh starého otca na doplnenie dokazovania. V bodu 13. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol dôvody nevyhovenia tohto návrhu navrhovateľa, keď nariadenie výsluchu dieťaťa znalcom vyhodnotil ako nadbytočné, pretože skutočný stav veci zistený inými dôkazmi považoval za dostatočný. Odvolací súd sa s takýmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie udáva, že dôkazmi vykonanými v konaní boli výsluchy účastníkov konania, teda aj navrhovateľa, z ktorých jednoznačne a bez najmenších pochybnosti vyplynulo, že styk starého otca s maloletým sa realizuje. K námietke, že navrhovateľ nebol oboznámený a nebola mu doručená správa kolízneho opatrovníka zo dňa 20.11.2025 a správa o pohovore s maloletým zo dňa 20.11.2025, odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že správa kolízneho opatrovníka zo dňa 20.11.2025 bola doručená súdu dňa 21.11.2025, pričom zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 25.11.2025 je zrejmé, že súd prvej inštancie na pojednávaní obsah správy kolízneho opatrovníka oboznámil s tým, že účastníci prítomní na pojednávaní nemali pripomienky k oboznámeným listinám. Navyše treba uviesť, že navrhovateľ dňa 21.11.2025 nahliadol do súdneho spisu a ako vyplýva z úradného záznamu vyhotoveného toho istého dňa požiadal o vyhotovenie kópií listín vrátane správy kolízneho opatrovníka. Za daných okolností nemožno akceptovať námietku navrhovateľa spočívajúcu v tvrdení, že nemal možnosť sa so správou kolízneho opatrovníka oboznámiť. Nebolo možné zohľadniť ani námietku navrhovateľa ohľadom dvoch častí správy kolízneho opatrovníka, keď je zjavné, že k rozdeleniu správy došlo len z dôvodu nesúhlasu maloletého so zverejnením obsahu jeho vyjadrenia starému otcovi. V ďalšom navrhovateľ namietal neprofesionálny prístup, neodbornosť kolízneho opatrovníka a jeho nesprávny postup, pretože pre objektívne zistenie skutočného stavu veci
bolo, podľa jeho mienky, potrebné, aby kolízny opatrovník vypočul aj navrhovateľa. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že kolízny opatrovník v konaní vo veciach maloletého dieťaťa zastupuje a háji záujmy dieťaťa a postupuje v zmysle interných predpisov a žiadostí súdu. V tomto prípade súd prvej inštancie požiadal kolízneho opatrovníka o zisťovanie názoru maloletého k termínu pojednávania nariadeného na deň 25.11.2025, ktorý výsluch aj vykonal. Nebolo povinnosťou kolízneho opatrovníka vypočuť navrhovateľa, keď dôkaz výsluchu účastníkov konania vykonáva súd (§ 181 CSP). Pokiaľ navrhovateľ namieta, že nemal možnosť sa dostatočne vyjadriť k veci, je potrebné uviesť, že vedenie pojednávania je vecou sudcu, ktorý usmerní účastníkov na vyjadrenie k predmetu sporu so zameraním sa na podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia. Zo spisu tiež vyplýva, že navrhovateľ mal dostatočný priestor na vyjadrenie nielen v priebehu nariadeného pojednávania súdom prvej inštancie, ale svoje vyjadrenia prezentoval aj vo svojich písomných podaniach. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uzavrel, že námietky navrhovateľa sú neopodstatnené. K argumentom navrhovateľa týkajúcim sa matky, jej starostlivosti a výchovy maloletého a obnovenia spolužitia rodičov sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal, keďže tieto nemali pri jeho rozhodovaní žiaden skutkový a ani právny význam.
15. Odvolací súd nepripustil návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní výsluchom kolíznej opatrovníčky, doplnením znaleckého psychologického posudku na vzťahovú väzbu starého otca s maloletým, výsluchom matky dospejúc k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, ktorého závery postačovali pre rozhodnutie vo veci. Za daného stavu a s ohľadom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie považoval ďalšie dokazovanie za nehospodárne, ktoré by zbytočne predĺžilo konanie.
16. Na podanie navrhovateľa zo dňa 18.03.2026 (ktoré obsahuje už prednesené výhrady navrhovateľa voči postupu kolízneho opatrovníka) odvolací súd neprihliadal a ostatným účastníkom konania ho nedoručoval v súlade s ust. § 374 ods. 3 CSP. Z dôvodu efektívnosti, účelnosti a rýchlosti odvolacieho konania aplikoval pravidlo, podľa ktorého sa tzv. ďalšie podania strán doručujú len vtedy, ak je to nevyhnutné na zachovanie práva účastníkov konania na spravodlivý proces.
17. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52, § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).