Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-9-2026.pdf
PDF · 133.05 KB
Case nature
Subarea
6Co/9/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Katarínou Kováčovou, advokátkou, so sídlom Drieňová 650/16, 010 04 Žilina, IČO: 42 061 784, proti odporkyniam: 1/ F. G., H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., 2/ J. F. K., H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. L. XXXX/XX, XXX XX M. C. L., 3/ L. N., H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., odporkyne v rade 1/ až 3/ zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkýň 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 46C/60/2025-62 zo dňa 8. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 46C/60/2025-62 zo dňa 8. septembra 2025 vo výroku I. mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 46C/60/2025-62 zo dňa 8. septembra 2025 vo výroku III. zrušuje.
Vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku II., zostáva uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 46C/60/2025-62 zo dňa 8. septembra 2025 nedotknuté.
Odporkyniam v rade 1/ až 3/ priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 324 ods. 1 v spojení s § 325 ods. 1 a 2 písm. d) CSP vydal neodkladné opatrenie, ktorým nariadil odporkyniam v rade 1/ až 3/ (nesprávne označeným ako „žalovaní“ – poznámka odvolacieho súdu), aby spoločne a nerozdielne, najneskôr do 30 dní na svoje náklady zabezpečili opravu poškodenej kanalizačnej prípojky žalobcu (správne má byť „navrhovateľovi“ – poznámka odvolacieho súdu), ktorá vedie zo stavby prevádzky tlačiarne súp. č. XXX na pozemku C- KN parcele č. 286/1, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., do verejnej kanalizácie v pozemku C-KN parcele č. 286/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. a v pozemku C-KN parc. č. 287 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., do pôvodného stavu (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.). Navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať proti odporkyniam v rade 1/ až 3/ na príslušný súd žalobu o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo vzťahu ku kanalizačnej prípojke žalobcu (výrok III.). O trovách konania rozhodol samostatným výrokom tak, že navrhovateľovi voči odporkyniam v rade 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % (výrok IV.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa v upravenom návrhu domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporkyniam v rade 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne najneskôr do 15 dní od doručenia uznesenia zabezpečiť na svoje náklady opravu poškodenej kanalizačnej prípojky žalobcu, ktorá vedie zo stavby prevádzky tlačiarne súp. č. XXX na pozemku C-KN parcele č. 286/1, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., do verejnej kanalizácie v pozemku C-KN parcele č. 286/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. a v pozemku C-KN parcele č. 287 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., do pôvodného stavu, ako aj povinnosť zdržať sa poškodzovania kanalizačnej prípojky žalobcu. 3. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec E., okres Žilina, evidovaných Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba prevádzky tlačiarne súp. č. XXX na pozemku parcele č. 286/1 (ďalej len „prevádzka tlačiarne“) a pozemku C-KN parcele č. 286/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 110 m2 (ďalej len „pozemok“), ktoré susedia s nehnuteľnosťami žalovaných. Navrhovateľ je vlastníkom prevádzky tlačiarne odo dňa 20.07.2017, kedy túto nadobudol od predchádzajúcich spoluvlastníkov aj s už vybudovanými inžinierskymi sieťami. Stavba prevádzky tlačiarne spolu s pozemkom boli pôvodne zapísané v pozemkovej knihe v PK vložke č. XXX a táto stavba bola postavená už pred viac ako 100 rokmi. Neskôr bola predchádzajúcimi vlastníkmi vykonaná prístavba. Prevádzka tlačiarne je pripojená na verejnú kanalizáciu v správe spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., na ulici C. D. L. E., odberné miesto 1002-390-0, na základe zmluvy č. 20171324 z roku 2017, pričom kanalizačná prípojka, ktorá zabezpečuje odvádzanie odpadových vôd z prevádzky tlačiarne do verejnej kanalizácie, je uložená v pozemku vo vlastníctve navrhovateľa (pozemok C-KN parc. č. 286/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 110 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E.) a pokračuje v susednom pozemku C-KN parcele č. 286/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., a v pozemku C-KN parcele č. 287 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Argumentoval, že kanalizačná prípojka a jej napojenie na verejnú kanalizáciu sú nevyhnutné pre zabezpečenie hygienických a prevádzkových podmienok prevádzky tlačiarne. K odbernému miestu mal so spoločnosťou Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. uzavretú zmluvu a platil vodné a stočné. Dňa 18.03.2025 bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia žalobcu došlo k rozkopaniu pozemku C-KN parcele č. 286/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., k fyzickému narušeniu pôvodnej betónovej kanalizačnej prípojky a k jej upchatiu zo strany odporkyne v rade 1/, následkom čoho sa zamedzilo odtoku odpadovej vody z prevádzky. Vyššie uvedenému konaniu predchádzalo šetrenie jej podnetu vo veci neoprávnenej a nepovolenej stavby kanalizácie zo dňa 13.03.2025, výsledkom ktorého bolo stanovisko spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., že každá nehnuteľnosť je pripojená samostatnou kanalizačnou prípojkou na verejnú kanalizáciu a že po obhliadke nie je možné potvrdiť napojenie kanalizačnej prípojky do vnútornej kanalizácie odporkyne v rade 1/. Listom zo dňa 26.03.2025 vyzval odporkyne, aby uviedli na vlastné náklady kanalizačnú prípojku prevádzky tlačiarne do pôvodného stavu. Predchádzajúci vlastníci nehnuteľností pri vybudovaní kanalizačnej prípojky ani pri zmene vlastníckych pomerov nezriadili v súvislosti s kanalizačnou prípojkou prevádzky tlačiarne a jej uložením v cudzom pozemku vecné bremeno a vecné bremeno nie je zapísané v katastri nehnuteľností. Doteraz však odporkyne nespochybnili právo navrhovateľa ani jeho právnych predchodcov užívať kanalizačnú prípojku umiestnenú v ich pozemkoch. Má za to, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúceho v práve uloženia kanalizačnej prípojky v pozemku C-KN parcele č. 286/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., a v pozemku C-KN parcele č. 287 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E.. Domnieva sa, že existuje dôvodná obava, že bez zásahu súdu dôjde k ďalšiemu zhoršovaniu situácie a vzniku škody na jeho majetku. 4. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových tvrdení navrhovateľa a listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ čiastočne osvedčil základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, a to najmä existenciu právneho vzťahu medzi ním ako vlastníkom stavby prevádzky tlačiarne a odporkyňami v rade 1/ až 3/ ako spoluvlastníkmi susediacich pozemkov C-KN parcely č. 286/2 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 9 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. a C-KN parcely č. 287 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., cez ktoré je predmetná kanalizačná prípojka napojená na verejnú kanalizáciu. Považoval za osvedčené, že odporkyne znefunkčnili kanalizačnú prípojku navrhovateľa a tým vytvorili stav, v ktorom nie je možné plnohodnotne využívať nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Poškodením kanalizačnej prípojky k stavbe žalobcu dochádza podľa súdu nielen k poškodzovaniu majetku žalobcu, ale aj k zásahu do životného prostredia prípadnými presakmi odvádzaných odpadov poškodenou kanalizačnou prípojkou do spodných vôd. Za osvedčenú považoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov aj z toho dôvodu, že žalobcovi vznikla konaním žalovaných v rade 1/ až 3/ nemožnosť riadneho užívania nehnuteľnosti v jeho osobnom vlastníctve a hrozí vznik ďalších materiálnych škôd. 5. Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyniam zdržať sa poškodzovania kanalizačnej prípojky, zamietol, keďže takto formulovaný výrok neodkladného opatrenia považoval za nevykonateľný, nedostatočne určitý a ukladajúci povinnosti do budúcna bez reálneho preukázania vzájomných užívacích vzťahov medzi stranami. Poskytnutá ochrana podľa súdu rieši konkrétnu potrebu navrhovateľa na ochranu jeho majetku. 6. Navrhovateľovi v záujme trvalého usporiadania vzťahov medzi stranami konania uložil v zmysle § 336 ods. 1 a 2 CSP povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti odporkyniam na príslušný súd žalobu o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo vzťahu ku kanalizačnej prípojke žalobcu, ktorá vedie zo stavby prevádzky tlačiarne do verejnej kanalizácie v pozemku C-KN parcele č. 286/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. a v pozemku C-KN parcele č. 287 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E.. 7. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že okresný súd jednému výroku vyhovel a druhý navrhovaný výrok zamietol, preto navrhovateľovi s ohľadom na čiastočný úspech priznal voči odporkyniam v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
8. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyne 1/ až 3/, ktorí sa domáhali, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Zároveň požiadali, aby odvolací súd odporkyniam priznal nárok na náhradu trov konania.
9. Podľa názoru odvolateľov súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 písm. b), d), f) a h) CSP].
10. Odvolatelia vo všeobecnosti uviedli, že s návrhom nesúhlasia a považujú ho v celom rozsahu za zavádzajúci a nedôvodný. Rozhodnutie označili za predčasné a arbitrárne s tým, že súd prvej inštancie pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia bez toho, aby mal dostatočne osvedčené aspoň základné rozhodné skutočnosti na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Za správny označili záver súdu, že sú podielovými spoluvlastníčkami spomínaných nehnuteľností, ktoré sú susediace s nehnuteľnosťou žalobcu. Popreli skutkové tvrdenie, že by z ich strany došlo k rozkopaniu pozemku C-KN parc. č. 286/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2 a k fyzickému narušeniu betónovej kanalizačnej prípojky navrhovateľa. Argumentovali, že samotný navrhovateľ v návrhu poukázal na stanovisko spoločnosti SEVAK, a. s., v zmysle ktorého každá nehnuteľnosť je pripojená samostatnou kanalizačnou prípojkou na verejnú kanalizáciu a že po obhliadke nie je možné potvrdiť napojenie kanalizačnej prípojky do vnútornej kanalizácie odporkyni v rade 1/. Ani OÚ Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, pri obhliadke na mieste nezistil porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona č. 364/2004 Z. z. Tvrdenia navrhovateľa podľa odporkýň svedčia o tom, že z ich strany nedošlo k žiadnemu neoprávnenému zásahu. Opätovne poukázali na závery spoločnosti SEVAK, a. s., ktorá konštatovala, že nezistila žiadne porušenie zo strany odporkyne v rade 1/. Navrhovateľ tak podľa odporkýň nepreukázal, že by znemožnili odtok odpadovej vody z nehnuteľnosti odporkýň do verejnej kanalizácie. 12. Tvrdenia navrhovateľa sú podľa odporkýň len v rovine nepreukázaných a ničím nepodložených všeobecných tvrdení a domnienok odporkýň, ktoré v danom prípade nevyžadovali naliehavý zásah súdu a bezodkladnú úpravu pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Podotkli, že navrhovateľ neosvedčil hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku reálneho konania odporkýň.
13. Ďalej podľa odporkýň navrhovateľ hodnoverným spôsobom neosvedčil, že práve konaním odporkyne v rade 1/ došlo k rozkopaniu pozemku C-KN parcele č. 286/2 a k fyzickému narušeniu (rozbitiu) pôvodnej betónovej kanalizačnej prípojky k nehnuteľnosti a jej upchatiu. 14. Z návrhu a predložených dôkazov podľa nich nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že uložením požadovanej povinnosti objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha proti odporkyniam a jednak, či vôbec sú odporkyne zodpovedné za stav popísaný v návrhu. Ďalej namietali porušenie procesných práv, keď im súd neumožnil vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na preukázanie svojich tvrdení poukázali na vyjadrenie Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 09.07.2025, z ktorého podľa nich jednoznačne vyplýva, že práve navrhovateľ bol zrejme narušiteľom práv odporkýň. 15. Uzavreli, že navrhovateľ svojím návrhom a predloženými listinami neosvedčil dostatočným spôsobom skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia a uloženie danej povinnosti. Zároveň podľa názoru odporkýň navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil ani bezprostredne hroziace nebezpečenstvo a neosvedčil ani existenciu takých skutočností, ktoré by vyžadovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Na záver rozporovali aj tvrdenia o hrozbe zaplavenia a priesakov s tým, že tieto hodnoverným spôsobom navrhovateľ neosvedčil a nepodložil žiadnym dôkazom.
16. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Na úvod reagoval, že nemal k dispozícii stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, zo dňa 09.07.2025. Uviedol, že kontaktoval spoločnosť Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., ktorej zamestnanec po obhliadke konštatoval, že prípojkou na ulici O. L. je odvádzaná zo stavby len dažďová a povrchová voda. Poukázal na to, že z fotografie s vyznačením orientačného miesta zaústenia kanalizačnej prípojky je vidno ríňu zo strechy domu. Stavba má samostatné kanalizačné prípojky. Jednu, ktorou je odvádzaná výlučne dažďová a povrchová voda a ktorá je zaústená do verejnej kanalizácie na ulici O. L., a druhú, ktorou je odvádzaná splašková a odpadová voda z WC, kúpeľne a drezu a ktorá je zaústená do verejnej kanalizácie na ulici C. D.. Poukázal na geometrický plán č. 166/2025, vyhotovený spoločnosťou Planika s. r. o., Vysokoškolákov 8556/38B, 010 08 Žilina, IČO: 44 330 227, na ktorom je zakreslené vedenie kanalizačnej prípojky. 17. Ďalej uviedol, že spoločnosť Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., nevedie evidenciu kanalizačných prípojok, ktoré nie sú jej vlastníctvom. Zopakoval, že kanalizačná prípojka, ktorá zabezpečuje odvádzanie splaškových a odpadových vôd zo stavby prevádzky tlačiarne, pokračuje v susednom pozemku C-KN parc. č. 286/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., a v pozemku C-KN parc. č. 287, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E.. 18. Spresnil, že pôvodná kanalizačná prípojka je betónová a vybudovali ju ešte predchádzajúci vlastníci. Uviedol, že stavba prevádzky tlačiarne bola postavená skôr ako stavba odporkýň. Argumentoval, že v roku 1912 trasa kanalizačného potrubia už v tom čase smerovala na ulicu C. D.. V stavebnom povolení č. 9330/1931 zo dňa 12.05.1931 bola uvedená povinnosť zariadiť vodovod s kanalizáciou a tieto pripojiť na mestskú sieť. Ďalej poukázal na to, že pri prístavbe v roku 1967 bola k stavbe rodinného domu pristavená kúpeľňa, špajza a záchod. V rámci výstavby bola vybudovaná kanalizačná prípojka na odvod splaškovej a odpadovej vody cez pozemky právnych predchodcov žalovaných. Žiadna iná kanalizačná prípojka už následne riešená nebola.
19. Odporkyne v replike zopakovali, že nepravdivé tvrdenia uvádzané navrhovateľom nezakladajú dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako zopakovali, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu a existenciu neoprávneného zásahu zo strany odporkýň. Reagovali, že ani jedna z listín predložených navrhovateľom nepreukazuje schválenie, vybudovanie a vôbec existenciu kanalizácie vedúcej od nehnuteľnosti navrhovateľa cez parcelu odporkýň. K listine z roku 1912 uviedli, že je písaná v maďarskom jazyku, pričom z nej nevyplýva, čoho sa týka, kto je stavebníkom, vlastníkom ani špecifikácia nehnuteľností. Zo stavebného povolenia žiadateľky P. K. a listín z rokov 1927 až 1932 rovnako nevyplýva udelenie stavebného povolenia na výstavbu/prestavbu vybudovanej kanalizácie, ani existencia vybudovanej kanalizácie. Ani zo žiadosti p. A. I. zo dňa
19.09.1967 nevyplýva trasa kanalizácie. Uviedli, že v rozhodnutí je uvedené, že stavebné povolenie nerieši napojenie novovybudovaných zariaďovacích predmetov na kanalizáciu. 20. Opätovne poukázali na stanovisko spoločnosti SEVAK, a. s., predložené v konaní vedenom pod č. j. OU-ZA-OSZP3-2025/023900/Grf, kde je konštatované, že každá nehnuteľnosť je pripojená samostatnou kanalizačnou prípojkou na verejnú kanalizáciu a nie je možné potvrdiť napojenie kanalizačnej prípojky do vnútornej kanalizácie p. G.. Rozporovali tvrdenie o prítomnosti zamestnanca spoločnosti SEVAK, a. s., ktorý mal konštatovať, že na ul. O. L. je vyústená kanalizačná prípojka, ktorá len odvádza dažďovú a povrchovú vodu. Uviedli, že navrhovateľ spochybnil závery správneho orgánu napriek chýbajúcemu odbornému vyjadreniu kompetentného zamestnanca alebo orgánu, len na základe vlastných dedukcií a dojmov. 21. K predloženému znaleckému posudku uviedli, že tento bol vyhotovený za účelom zriadenia vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí na C-KN parc. č. 286/2 a 287 a nejde o technickú správu, znalecký posudok ani odborné zameranie preukazujúce znázornenie kanalizačnej prípojky navrhovateľa v teréne.
22. Navrhovateľ v duplike označil tvrdenia odporkýň za účelové. Poukázal na rozdiely medzi dokazovaním vo veci samej a mierou osvedčenia, ktorá je pre nariadenie neodkladného opatrenia postačujúca. Predmetom konania nie je definitívne preukázanie existencie vecného bremena ani technická dokumentácia kanalizácie, ale posúdenie, či existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu hroziacej škody. Za účelové považuje aj spochybnenie historických záznamov, ktoré predložil. Netvrdil, že listiny samostatne zakladajú právny titul vecného bremena, ale že tvoria logický a chronologický celok, ktorý potvrdzuje postupný stavebno- technický vývoj nehnuteľnosti navrhovateľa. Fyzickú existenciu kanalizačnej prípojky zachytáva podľa navrhovateľa fotodokumentácia, ktorá preukazuje jej poškodenie. Opätovne rozporoval závery konania Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, s poukazom na prieskum kanalizačnou kamerou s pracovníkom spoločnosti SEVAK, a. s., J. I., ktorý potvrdil, že prípojka na ulicu O. L. slúži výlučne na odvod dažďových vôd, zatiaľ čo splašková kanalizácia historicky vedie smerom na ulicu C. D., a to cez pozemky a popod stavbu odporkýň. Toto tvrdenie preukazuje fotodokumentáciou, ktorú navrhovateľovi odovzdal vyššie uvedený pracovník.
23. Existenciu prípojky vedúcu popod nehnuteľnosti odporkýň preukazuje aj dlhodobým a kontinuálnym užívaním, platením stočného, ako aj jej faktickým poškodením. Vo vzťahu ku geometrickému plánu č. 166/2025 uviedol, že tento bol vyhotovený za účelom zriadenia vecného bremena na existujúce inžinierske siete a bude slúžiť ako podklad v konaní o zriadení vecného bremena. Doplnil, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné preukazovať presnú trasu kanalizácie historickými stavebnými povoleniami, ale osvedčiť existenciu stavu, ktorý bol zmenený zásahom odporkýň.
24. Ďalšie podania v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.
25. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania sú stranami navrhovateľ/navrhovateľka a odporca/odporkyňa a nie žalobca a žalovaný ako strany sporu, keďže žaloba vo veci samej na súd ešte nebola podaná.
26. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP vo výroku I. zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia a v závislom výroku III. napadnuté rozhodnutie zrušil.
27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v predmetnej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, tento však z hľadiska zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne vyhodnotil.
28. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
29. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.
30. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
31. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
32. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov – regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Právne pomery a ich relevanciu preto súd posudzuje súd vždy k tomuto momentu, pričom potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, ktorá v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Potreba upraviť pomery nemusí byť zásadne len jednorazová, môže byť aj pretrvávajúca po dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami (prípadne navrhovateľom a odporcom) je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude vo vzťahu k podmienke naliehavosti a neodkladnosti pomerov spravidla opodstatnený, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu vo veci samej. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a subjektom, voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, musí byť pritom zo strany navrhovateľa relevantným spôsobom osvedčená, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana – či už formou navrhovaného neodkladného opatrenia, prípadne žalobou vo veci samej.
33. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Cob/86/2024: „Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Iba samotná domnienka ohrozenia práva (alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie) nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.“
34. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno teda vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti
a hodnovernosti. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade navrhovateľ však dostatočne neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami tohto konania skutočnosťami, z ktorých možno vyvodiť záver o potrebe nariadenia ním požadovaného neodkladného opatrenia.
35. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. d) CSP poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom navrhovateľov tým, že umožňujú uložiť strane konania, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
36. Toto univerzálne neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenia. Súd je však povinný pri rozhodovaní o tomto duhu neodkladného opatrenia zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby.
37. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd osvedčené, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku C-KN parcely č. 286/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 110 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., ktorý susedí s pozemkami vo vlastníctve odporkýň v rade 1/ až 3/, a to C-KN parcelou č. 286/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, evidovanou na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. a C-KN parcelou č. 287 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, evidovanou na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E.. Zo súdneho spisu zároveň vyplýva, že v nehnuteľnosti navrhovateľa označenej ako „prevádzka tlačiarne“ došlo v mesiaci marec 2025 k obmedzeniu odtoku odpadovej vody.
38. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh odvolací súd zistil, že existenciu a vedenie kanalizačnej prípojky navrhovateľ osvedčoval najmä fotodokumentáciou zachytávajúcou výkopové práce, pravdepodobne (podľa jeho tvrdení) realizované na pozemku C-KN parcele č. 287 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., fotokópiou bližšie nešpecifikovaného nákresu označeného „dom s. č. XXX“ a faktúrami č. 3148004843 a č. 3141036010 a nadobúdacími titulmi jeho právnych predchodcov, vrátane zápisov v pozemkovej knihe – PK vložky č. XXX pre kat. úz. E., listom vlastníctva č. XXXX pre obec a okres Žilina so záznamami jeho zmien.
39. Vzhľadom na individuálne okolnosti posudzovaného prípadu a vyššie uvedenú argumentáciu je nepochybné, že navrhovateľ v tomto konaní relevantným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporkyňami. Svoje tvrdenia o tom, že z nehnuteľnosti navrhovateľa evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec, okres a kat. úz. E. – stavby - prevádzky tlačiarne súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na C-KN parcele č. 286/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 110 m2, vedie kanalizačná prípojka cez nehnuteľnosti patriace odporkyniam v rade 1/ až 3/, a to cez C-KN parcelu č. 286/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. a C-KN parcelu č. 287 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., ktorou odtekala splašková voda. Nadväzne (logicky) navrhovateľ neosvedčil ani skutočnosť, že by odporkyňa v rade 2/ pôvodnú betónovú kanalizačnú prípojku, ktorou odtekala splašková voda z budovy, jeho tlačiarne rozbila a túto úplne upchala. Odporkyne obidve tieto skutočnosti v konaní popreli. Z pravidla, že každý preukazuje/osvedčuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval/osvedčoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je totiž spravidla objektívne nemožné. Navrhovateľom predložené fotografie a ostatné listinné dôkazy pripojené k jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia jeho tvrdenia neosvedčili. Práve naopak, zo Záznamu z miestneho zisťovania – prešetrenia neoprávnenej a nepovolenej stavby kanalizácie a vypúšťanie odpadovej vody na pozemok pani F. G., C. D. XXX/XX, XXX XX E. vyhotoveného zo dňa 13.03.2025 Okresným úradom Žilina, odborom starostlivosti o životné prostredie jednoznačne vyplýva, že spoločnosť Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. (ďalej aj SEVAK, a.s.“) ako prevádzkovateľ a vlastník verejnej kanalizácie v stanovisku č. O25014161 uviedla: „ - pani F. G., bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., odberné miesto XXXX-XXX-X, má uzatvorenú zmluvu na dodávku vody a odvádzanie odpadovej vody č. 20223907 ako aj pán A. B., bytom O. L. XXX/XX, E., odberné miesto XXXX-XXX-X, má uzatvorenú zmluvu na dodávku vody a odvádzanie odpadovej vody č. 20171324. Pri revízii pracovníkmi SEVAK, a.s. dňa 27.01.2025 bolo zistené, že obidve nehnuteľnosti vypúšťajú odpadové aj zrážkové vody
do verejnej kanalizácie. Každá nehnuteľnosť je pripojená samostatnou kanalizačnou prípojkou na verejnú kanalizáciu. Po obhliadke nie je možné potvrdiť napojenie kanalizačnej prípojky do vnútornej kanalizácie p. G..
40. Súčasne odvolací súd opätovne pripomína, že právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu existujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité časové obdobie. Vzhľadom na uvedené je pre súd rozhodujúce výlučne kritérium splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (v danom prípade ku dňu 08.09.2025). Predmetom odvolacieho prieskumu nemôže byť teda vecná správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní súdom prvej inštancie.
41. Pre odvolanie podľa Civilného sporového poriadku je typický systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Z ust. § 366 CSP totiž vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP). Pokiaľ teda odvolateľ v štádiu odvolacieho konania tvrdil nové skutočnosti a produkoval dôkazy (s fotografiu so zaznačením orientačného miesta zaústenia kanalizačnej prípojky a kamerový záznam, ktorý mal byť vyhotovený pracovníkom spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., na jeho žiadosť po doručení odvolania a jeho príloh a ďalšie historické dokumenty, vrátene nákresov zo stavebných konaní, týkajúcich sa prevádzky tlačiarne a iné) na ich preukázanie/osvedčenie, odvolací súd už na ne neprihliadal. Jednalo sa totiž o prostriedky procesného útoku, ktoré mohol navrhovateľ nepochybne tvrdiť a preukázať už pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na okresný súd, t.j. v štádiu prvoinštančného konania. Keďže navrhovateľ tieto prostriedky procesného útoku predložil do spisu až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd ho už nemohol akceptovať, nakoľko v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP, ktorých naplnenie navrhovateľ vo svojom odvolaní ani netvrdil.
42. Bolo však povinnosťou navrhovateľa v tomto konaní osvedčiť nielen potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ale predovšetkým samotnú existenciu práva alebo právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti opraviť kanalizačnú prípojku, neosvedčil však ani samotnú existenciu tejto prípojky v rozsahu rozhodnom pre uloženie takejto povinnosti ani trasu jej vedenia, a teda ani to, že medzi stranami existuje právny vzťah alebo zásah do jeho práv odporkyňami takej povahy, ktorý by odôvodňoval bezodkladnú súdnu intervenciu formou navrhovaného neodkladného opatrenia.
43. Netreba pritom opomínať fakt, že odporkyne skutkové tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa smerovania a zaústenia kanalizačnej prípojky konkrétne a účinne popreli, pričom ich procesná obrana nezostala len v rovine všeobecných tvrdení, ale túto podporili i listinným dôkazom, pripojenom k ich opravnému prostriedku. Z listiny označenej ako „Oznámenie Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 09.07.2025,“ pripojenej odporkyňami k ich opravnému prostriedku vyplýva, že uvedený orgán sa zaoberal otázkou napojenia na verejnú kanalizáciu z nehnuteľnosti na adrese ul. C. D. XXX/ XX, XXX XX E., ako aj napojenia na verejnú kanalizáciu z prevádzky na adrese O. L. XXX/XXX, XXX XX E., pričom dospel k záveru, že „každá nehnuteľnosť je napojená na verejnú kanalizáciu vo svojej ulici, z čoho jasne vyplýva, že kanalizačná prípojka z prevádzky na adrese O. L. XXX/XXX, XXX XX E. nevedie cez pozemok p. J. F. K. a p. F. G. (ul. C. D. XXX/XX, XXX XX E.)“.
44. Keďže navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ale ani samotnú existenciu práva alebo právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP vo výroku I. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
45. Nadväzne odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil výrok III. napadnutého uznesenia, ktorého vydanie je zo zákona viazané len na prípad nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania (§ 336 ods. 1 a 2 CSP), keďže dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie poučil navrhovateľa o možnosti podať voči odporkyniam v rade 1/ až 3/ žalobu o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu (vzhľadom na nedôvodnosť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), neexistovali.
46. Vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku II. (o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti) nenapadnutého odvolaním, zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
47. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
48. Dodatočná zmena skutkových okolností, významná pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu.
49. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak, že priznal odporkyniam v rade 1/ až 3/ ako úspešnej procesnej strane proti navrhovateľovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
50. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].